Tri gaštanové kone od Margity Figuli sú významným dielom slovenskej literatúry. Táto psychologická naturistická novela, niekedy označovaná aj ako rozprávka, ponúka hlboký pohľad na lásku, morálku a spoločenské hodnoty.
Literárne zaradenie diela je epika, žáner psychologická naturistická novela. Hlavnou témou je príbeh lásky dvoch mladých ľudí, Petra a Magdalény, ktorí musia prekonať mnohé prekážky, aby našli svoje šťastie. Idea diela je, že iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený cieľ.
Dej sa odohráva na Orave a v dedinách Turiec a Leštiny. Presný čas deja nie je určený. Rozprávačom je Peter, čo umožňuje bližšie priblíženie vnútorného sveta postáv. Jazyk diela má ornamentálny charakter, je priamy a prirodzený.
Dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku. Hlavnou osou diela je boj o poňatie lásky, ktorá sa prejavuje v dvoch podobách: láska ako vášeň a láska ako etická sila plná sebazaprenia. Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy a avantgárd.
Postavy
V diele vystupujú ideálne a reálne postavy, ktoré sú subjektívnym obrazom ľudu. Medzi hlavné postavy patria:
- Peter: Kupec dreva, sirota, ktorého láska k Magdaléne je čistá a bezhraničná. Má vlastnosti typickej naturistickej postavy. Je odhodlaný prekonať všetky prekážky, ktoré mu stoja v ceste za svojou milovanou.
- Magdaléna: Dcéra krčmárov, ideál milujúcej ženy. Je čistá, nevinná, nežná, citlivá, jemná. Túži po skutočnej láske, má rada Petra. Je pasívna, v tichosti znáša utrpenie a útrapy, ktoré jej život postavil do cesty.
- Jano Zápotočný: Prvý gazda v Leštinách, krutý, surový, ale bohatý. Je najnebezpečnejší pašerák koní. Núti Magdalénu, aby ich chodila kŕmiť. Kvôli nemu prišla o dieťa, no i tak sa nepolepšil.
Ďalšie postavy zahŕňajú Magdaléninho otca Maliarika, ktorý je mierny a láskavý, a jej matku Maliaričku, ktorej zrak zahmlieva túžba po bohatstve. Medzi vedľajšie postavy patria farár, Petrov ujo a teta, Jožko Greguš (Magdalénin bratranec) a ďalší.
Dej a kompozícia
Peter sa stretáva s Magdaléniným bratrancom Jožkom Gregušom, ktorý spolu s Janom Zápotočným pašujú kone. Dozvie sa, že aj Jano ide požiadať Magdalénu o ruku. Peter si zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Magdalénu nájde ležať pod nohami splašených koní. Zachráni ju a zanesie matke do izby. Jano Magdalénu zosmiešni, zoberie na koňa iné dievča. Peter sa jej vyznáva zo svojich citov a ona mu ich opätuje a dáva mu tri úlohy, ktorých splnením jej potvrdí svoju lásku. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa a Peter odchádza do Turca. Jano Magdalénu hneď po Petrovom odchode zneužil, aby ju tak k sebe pripútal.
Petrovi trvalo dva roky, kým splnil to, čo sľúbil milovanej Magdaléne. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. Peter ju nachádza utýranú manželom, ako práve orie na poli. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, ktorého týral, a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra.
Peter si ju získava nežnosťou a láskou. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Jano, šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa slovo „tulák“ a taktiež mu vypaľuje oko. Kôň sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. Po jeho pohrebe sa Magdaléna s Petrom tajne zosobášia a odídu do Turca.
Symbolika a prvky
Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela - sú na jeho začiatku i na konci. Symbolizujú smrť, pomstu, spravodlivosť, ale aj pomoc, perspektívu, život, šťastie, silu, čistotu a vášeň. Magické číslo 3 sa objavuje v celom diele: 3 hlavné postavy, 3 gaštanové kone, 3 úlohy pre Petra, 3 stretnutia Petra a Magdalény, 3 záchrany Magdalény.
Dielo nesie znaky naturizmu, ktorého hlavnými znakmi sú používanie lyrických prostriedkov a filozofia „prírodného“ človeka, dualizmu (porovnanie zlého a dobrého v diele) a unanimizmu (spojenie človeka s prírodou). V diele sa vyskytujú prvky realizmu, napríklad vzťah človeka a zvierat. Nechýbajú ani biblické motívy a odkazy na Sväté písmo.
Lyrizovaná próza predstavuje osobitý fenomén v dejinách slovenskej literatúry. Ide o spojenie prozaického deja s poetickým jazykom. Vznik lyrizovanej prózy na Slovensku nemožno oddeliť od destabilizujúcej atmosféry 30. rokov minulého storočia. Figuli vedela využiť kontrasty - drsný, priam až naturalistický jazyk opisov násilia v opozícii voči lyrickému, spevnému rytmu opisov prírody.
Margita Figuli- TRI GAŠTANOVÉ KONE
Znaky lyrizovanej prózy v diele Tri gaštanové kone:
- Rozprávkové motívy: postavy dobra a zla, šťastný koniec, plnenie úloh, magické číslo 3.
- Lyrizácia textu: prelínanie epického deja s lyrickými prvkami, využitie metafor, opisov prírody, poetického jazyka.
Autorka v diele vykresľuje reálny obraz života a vzťahov na dedine, spojitosť človeka s prírodou. Snaží sa vyjadriť, že zachovávanie mravných hodnôt, dobra, čistej lásky býva odmenené.