Štefan Pilárik, významný slovenský básnik, prekladateľ a autor autobiografických diel, sa narodil okolo roku 1615 v Očovej a zomrel 8. februára 1693 v nemeckom Neusalzi. Patrí medzi kľúčové postavy slovenského barokového literárneho života.
Pochádzal z rodiny evanjelického farára a získal kvalitné vzdelanie na viacerých školách: v Očovej, Bardejove (1630-1633) a Banskej Bystrici (1633-1635). Po ukončení štúdií pôsobil ako učiteľ, evanjelický farár a kazateľ. Jeho kariérny rast ho viedol cez rôzne miesta na Slovensku, vrátane Ilavy, Partizánskej Ľupče, Dolnej Strehovej, Spišskej Teplice, Svätého Ondreja, Trenčína, Beckova a Senice. Zásluhou jeho literárnej činnosti sa Senica po prvý raz objavila v umeleckej literatúre.
V júni 1663 prišiel do Senice na pozvanie cirkevného patróna grófa Ľ. Ňáriho a mestskej rady. V roku 1668 bol menovaný za seniora brančsko-plaveckého seniorátu. Jeho pôsobenie na rôznych miestach Slovenska svedčí o jeho aktívnom zapojení do náboženského a spoločenského života svojej doby.
Obdobie baroka bolo poznačené mnohými konfliktmi a napätiami, pričom jedným z najvýraznejších boli vojny proti Osmanskej ríši. Štefan Pilárik sa osobne stretol s následkami týchto konfliktov, keď sa v roku 1663 počas vojny proti Turkom dostal do tureckého zajatia. Zostal v ňom takmer dva mesiace. Pri tureckom prepade Senice 3. septembra 1663 sa opäť ocitol v rukách Turkov.
Tieto traumatické zážitky sa odrazili v jeho tvorbe. Svoje skúsenosti z tureckého zajatia a následného návratu detailne opísal vo svojich autobiografických dielach. V básnickom diele Sors Pilarikiana - Lós Pilárika Štěpána (1666) vykreslil svoje zajatie a vyslobodenie z rúk Turkov. Táto epicko-reflexívna báseň sa vyznačuje verným epickým zobrazením skutočnosti, najmä osobných zážitkov, a dramaticky koncipovanými príbehmi.
Pilárikove prózy písané v nemčine s latinskými názvami Currus Jehovae Mirabilis (Podivuhodný voz Najvyššieho, 1678) a Turcico-tatarica crudelitas (Turecko-tatárska ukrutnosť, 1684) sú ďalším svedectvom jeho zážitkov. V diele Currus Jehovae Mirabilis opísal svoj osobný život na pozadí spoločenskej a náboženskej situácie svojej doby. V próze Turcico-Tartarica crudelitas podal svoje zážitky z tureckého zajatia takmer beletrizovanou formou, pričom sa zameral na naturalistické opisy udalostí a ich hodnotenie z moralistického hľadiska.
Jeho literárne diela sa často prikláňali k kazateľskému a rečníckemu štýlu. Vo svojej tvorbe sa venoval nielen náboženským témam, ale aj aktuálnym problémom svojej doby, ako boli konflikty s tureckými útočníkmi a napätie medzi protestantmi a katolíkmi. Používal účinné naturalistické opisy udalostí, ktoré zároveň hodnotil zo silne moralistického postavenia, s cieľom napraviť ľudstvo vierou v Boha. Tieto prvky dodávajú jeho dielam jasne barokový charakter, pričom využíval aj mystické motívy.
Okrem spomenutých autobiografických diel napísal Štefan Pilárik aj modlitebné knižky ako Favus distillans (1648) a Harpha Davidica (1651). V spoluautorstve so svojimi synmi vytvoril latinskú skladbu "Chválospev na dobre zaslúžený doktorský klobúk".
DOTKNÚŤ SA RÁN - misionár v Rwande (dokumentárny film)
Po Wesselényiho sprisahaní v roku 1673 musel Pilárik ujsť pred mimoriadnym súdom do Vratislavi, odtiaľ do Zittau a nakoniec do Neusalzu, kde prežil zvyšok svojho života.
Štefan Pilárik bol nielen plodným autorom, ale aj svedkom búrlivých čias, ktoré sa odrazili v jeho literárnej tvorbe, najmä v opisoch hrôz tureckých nájazdov a jeho osobného utrpenia.