Každá doba má svoju kuchársku knihu a každá kuchárska kniha nám vie okrem receptov prezradiť ešte niečo navyše: esenciu doby, malú ochutnávku bežného života, ľudský pohľad na svet: čo je pre súčasníka dôležité, čím sa musí denno-denne pri príprave.
Súčasná etnológia a kultúrna antropológia zdôrazňujú význam tradičnej kuchyne ako jedného z najvýznamnejších identifikačných znakov spoločenstiev ľudí. Cieľom je zdokumentovať a zachovať tieto kulinárske tradície pre budúce generácie. Tento článok sa zameriava na typické jedlá starých materí zo Zvolenskej oblasti, pričom sa opiera o dostupné recepty a informácie o tradičných potravinách z rôznych regiónov Slovenska.
Zvolenská Oblasť a Jej Kulinárske Dedičstvo
Zvolenská oblasť, bohatá na kultúrne dedičstvo, sa vyznačuje aj svojou tradičnou kuchyňou. Hoci priame recepty "od starých materí" zo Zvolenskej oblasti sú obmedzené, môžeme si vytvoriť obraz o ich strave prostredníctvom receptov z iných regiónov Slovenska, ktoré zdieľajú podobné ingrediencie a postupy.
Podujatia ako Tradičná chuť Podpoľania, ktoré sa konajú v rôznych obciach regiónu, sú skvelou príležitosťou na spoznávanie a ochutnávanie miestnych špecialít. Na týchto festivaloch sa stretávajú gazdinky a kuchári, aby predviedli svoje umenie a ponúkli návštevníkom tradičné pokrmy, ktoré sa v ich rodinách dedia z generácie na generáciu.
Napríklad, v Hriňovej sa Tradičná chuť Podpoľania konala už tretíkrát a zožala veľký úspech. Návštevníci mali možnosť ochutnať rôzne jedlá, ako napríklad Krnáčovu haruľu bez múky, strapkáč (kapusta a fazuľa s klobásou a údeným mäsom) alebo pacáľ (postrúhané zemiaky, múka, vajce a soľ upečené na platni a potreté maslom). Organizátori podujatia starostlivo zaznamenávajú všetky recepty s popismi a fotografiami, aby ich neskôr vydali v knihe.
Tradičné Jedlá a Recepty Inšpirované Zvolenskou Oblasťou
Hoci nemáme k dispozícii konkrétne recepty priamo zo Zvolenskej oblasti, môžeme si priblížiť tradičnú kuchyňu prostredníctvom jedál z iných regiónov Slovenska, ktoré by sa mohli objaviť aj na stoloch zvolenských starých materí.
Polievky
- Barania polievka: Táto sýta polievka, pripravovaná z baranieho mäsa, koreňovej zeleniny a korenia, bola obľúbená v mnohých regiónoch Slovenska. Podávala sa s haluškami zo zemiakového cesta.
- Hubová mačanka: Hustá polievka z húb, jušky (šťava z kyslej kapusty), slaniny a cesnaku.
- Kišeľ: Jednoduchá polievka zo zemiakov a kyslého mlieka.
- Šarišská ľušta: Polievka z kyslej kapusty a fazule.
- Polievka s bryndzovými knedlíčkami: Polievka s knedličkami z bryndze, múky, vajec a kôpru, zjemnená kyslou smotanou.
- Papcún: Polievka zo zemiakov a halušiek z múky alebo detskej krupice.
Hlavné Jedlá
- Gemer Roštárske gule: Zemiakové gule plnené mäsom. Surové a v šupke uvarené zemiaky sa zmiešajú, pridajú sa vajcia, soľ, korenie a cesnak. Do zmesi sa balí mleté mäso s cibuľou a paprikou. Guľky sa varia vo vode so škrobom. Omáčka sa pripraví zo smotany s múkou a octom.
- Gója: Jaternica zo zemiakov. Surové zemiaky sa postrúhajú a zmiešajú s múkou, cesnakom, majoránkou, korením a soľou. Zmes sa plní do bravčových čriev a varí. Potom sa vypraží na masti.
- Zemplínske holubki: Kapustné listy plnené mletým mäsom a ryžou. Kapustné listy sa obaria. Mleté mäso sa zmieša s ryžou, vajcami, pretlakom, cibuľou, cesnakom a korením. Zmes sa balí do kapustných listov a ukladá do hrnca s kosťami a slaninou. Zaleje sa vodou s pretlakom a varí sa.
- Nalečnik: Zemiakový pekáč s údenou šunkou. Surové zemiaky sa nastrúhajú a zmiešajú s údenou šunkou, cibuľou, cesnakom, korením a múkou. Zmes sa natrie na pekáč a zapečie.
- Bravčové s kelom a knedľou: Sýty obed alebo večera, ktorý ozvláštňuje chuť kelu.
- Plnená paprika: Plnená paprika je pokrm, pri ktorom môžete v kuchyni stráviť hodiny, ale dokáže byť aj rýchlovka. Závisí od surovín, ktoré použijete. Knedľa je však úplná klasika.
- Sviečková na smotane: Tradičný rodinný recept je vhodný začiatok chutného obeda.
- Segedínsky guláš: Známy segedínsky guláš je pôvodom z Maďarska. Toto tradičné jedlo sa nezaobíde bez knedle.
- Kačacie prsia s dusenou kapustou a plnenou zemiakovou knedľou: Pravá a chutná plnená zemiaková knedľa je ozdobou tohto jedla.
- Kôprová omáčka s hovädzím mäsom a knedľou: Kôprovú omáčku jedni milujú, druhí nenávidia. Vyskúšate klasiku starých materí?
Prílohy a Pečivo
- Podlubky: Prívarok z kapustných listov. Spodné listy z mladej kapusty sa nasekajú a obvaria. Smotana sa zmieša s mliekom, vajcom a múkou (habarka). Mlieko sa prevarí s habarkou a pridajú sa uvarené listy.
- Beliša: Kysnutý koláč s rôznymi plnkami (zemiaková, kapustová, tvarohová, maková). Z múky, droždia, vajca, masti, rasce, soli a mlieka sa pripraví cesto. Vykysnuté cesto sa rozvaľká, potrie plnkou, zvinieme a upečie.
- Haligovský moskoľ: Placky zo zemiakového cesta. Z múky, soli, vody a prášku do pečiva sa vymiesi cesto. Rozdelí sa na guľôčky a vypracujú sa placky. Opečú sa nasucho a potrú maslom a posypú slaninkou.
- Posúchy: Zemiakové placky. Uvarené zemiaky sa pretlačia a spracujú s múkou, soľou a vajíčkom. Cesto sa rozvaľká a upečie na platni.
- Džatky: Zemiakové guľky. Zemiaky sa uvaria, scedia a popučia. Pridá sa múka a nechá sa zapariť. Z masy sa formujú guľky, ktoré sa omastia maslom a slaninou.
- Čeregi: Kosoštvorce z kysnutého cesta, vyprážané na tuku a posypané cukrom. Z múky, kyslého mlieka, vajca, tuku, práškového cukru, sódy bikarbóny a soli sa zmieša cesto. Vyvaľká sa, nakrája na kosoštvorce a vypráža.
- Kežmarský kysnutý zemiakový koláč: Kysnutý koláč so zemiakmi, cesnakom a majoránkou. Z mlieka a droždia sa urobí kvások. Surové zemiaky sa nastrúhajú a pridajú sa k nim vajcia, kvások, korenie, soľ, cesnak a múka. Cesto sa naleje do pekáča a pečie sa.
Dezerty
- Dziňanka: Tekvicová kaša s ryžou a mliekom. Tekvica sa uvarí do mäkka, pridá sa ryža a dovarí sa. Nakoniec zalejeme mliekom, necháme prejsť varom a dochutíme soľou, prípadne cukrom.
Zemiaky, kyslá kapusta a slanina patrili počas zimy k základným zásobám každej slovenskej špajze. Z nich sa pripravovalo pomerne jednoduché, ale za to výdatné jedlo, ktoré dodalo energiu na ďalšiu prácu aj statným chlapom.
Ak máme chuť na niečo sladké a z kysnutého cesta, ako prvé si zvyčajne spomenieme na buchty. Pocukrované, vysoké, mäkké ako perinka, plnené domácim ovocným džemom alebo lekvárom. Kto vedel najlepšie buchty? Stará mama alebo pani kuchárky v škôlke?
Šišky z kysnutého cesta sa na Slovensku spájajú s obdobím Fašiangov. Šiškami, fánkami, smaženými pampúšikmi sa totiž ponúkali fašiangovníci chodiaci z domu do domu. Ak na ne máte chuť nemusíte čakať dlhé mesiace.
Trdelník je jedným z najobľúbenejších slovenských kysnutých koláčov. Jedinečný je v spôsobe prípravy, svojím tvarom a rozmanitosťou chutí. Originál skalické trdelníky, ktoré sú preslávené po celom svete, sa pečú na trdle na pahrebe v sálavom teple. Viete napríklad, že označenie „Skalický trdelník“ je ochranným zemepisným označením a môžu ho mať iba trdelníky vyrobené v okrese Skalica? Dnes však už na trdelníky natrafíte na jarmočnej akcii kdekoľvek na Slovensku. Ak vás k stánku priláka intenzívna sladká aróma, nemusíte dlho odolávať.
Staré mamy zvykli hovorievať, že poctivé cesto na ťahanú štrúdľu má byť také tenké, aby sa pod ním dali čítať noviny. Nadhadzované, otáčané na rozprestretom čistom obruse, každým pohybom čoraz väčšie a predsa bez jedinej trhliny. Dnes si túto pracnosť dokážeme jednoducho uľahčiť s pomocou kupovaného lístkového cesta, no treba už vopred počítať s tým, že to nebude ako originál. Ak sa chcete pustiť do tradičnej prípravy, majte už vopred hotovú plnku, aby vás nič nezdržiavalo.
Aby sme po toľkých sladkých dobrotách potešili aj milovníkov slaného, nesmieme zabudnúť ani na slané chuťovky „do ruky“. Kapustníky, škvarkovníky a zemiakové pagáče sa na hostiny pripravovali rovnako hojne ako sladké múčniky. Že ste už na tieto pôvodné slovenské jedlá zabudli?
Výroba Bryndze: Klenot Slovenskej Kuchyne
Slovenská bryndza je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne a aj regiónu Zvolena. Táto tradičná pochúťka má bohatú históriu a množstvo zdravotných benefitov.
História bryndze
Nie je presne známe, kedy sa na území Slovenska začala vyrábať bryndza. Niektorí autori uvádzajú, že chov oviec a výroba ovčieho syra boli rozšírené už v časoch Rímskej ríše. Významný rozvoj ovčiarstva nastal v 14. storočí s valašskou kolonizáciou.
Pôvodne sa názov "bryndza" používal pre všetok syr vyrobený z ovčieho alebo kravského mlieka. Neskôr sa tento názov zaužíval iba pre ovčí syr, ktorý sa získal z vykysnutého a vyzretého ovčieho hrudkového syra, ktorý sa rozdrvil a vysolil. Robilo sa to najmä z dôvodu predĺženia trvanlivosti a lepšej skladovateľnosti.
Prvá sezónna bryndziareň bola založená v Detve v roku 1787 Jánom Vagačom. Pôvodná bryndza bol suchý, tvrdý syr s vysokým obsahom soli. Neskôr sa začala vyrábať mäkká, roztierateľná bryndza, ktorá sa získavala zrením ovčieho hrudkového syra v drevených kadiach.
Na odstránenie sezónnosti sa začala vyrábať tzv. "sudovka", t. j. na hrubo pomletý a viac vysolený ovčí syr, ktorý sa skladoval v sudoch pri nízkej teplote a v zimnom období sa miešal s čerstvým, vykysnutým kravským syrom a pripravovala sa tak tzv. zimná bryndza.
Zdravotné benefity bryndze
Bryndza si zachováva všetky biologicky aktívne zložky pôvodného mlieka a vyznačuje sa oveľa väčším množstvom mliečnych baktérií ako bežné kyslomliečne produkty. Preto sa bryndza zaraďuje medzi tzv. funkčné potraviny s probiotickými účinkami.
Kyslomliečne baktérie v priebehu kysnutia ovčieho hrudkového syra premenia mliečny cukor (laktózu) na kyselinu mliečnu. Práve táto kyselina má silné baktericídne účinky chrániace črevá pred množením choroboplodných mikroorganizmov, ktoré môžu premieňať niektoré zložky potravín na karcinogény.
Mliečne baktérie bryndze majú kľúčový význam i z hľadiska regulácie imunitného systému a prevencie proti alergickým ochoreniam. Majú aj antioxidačné účinky, keď vychytávajú reaktívne formy kyslíka poškodzujúce dôležité štruktúry buniek čo môže viesť k vzniku rôznych degeneratívnych ochorení vrátane Alzheimerovej choroby.
Súčasnosť bryndze
Samotná bryndza podľa definície je výrobok vyrábaný z vyzretých syrov z ovčieho mlieka, alebo zo zmesi syrov z ovčieho a kravského mlieka, pričom podiel syra z ovčieho mlieka musí byť v sušine bryndze vyšší ako 50 % hmotnosti.
Naša Bryndza dosiahla aj mnohé domáce i zahraničné uznania nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. V budúcnosti by sa malo viac využívať označenie “Slovenská bryndza”. Je to výrobok s chráneným zemepisným označením aj v EÚ. Ide o výrobok, ktorý musí spĺňať požiadavky uvedené v špecifikácii tohto výrobku. Naša bryndza tvorí naše tradičné bohatstvo, ktoré si naďalej musíme vážiť a udržiavať.
Výroba bryndze
Stravovanie Našich Predkov
Stravovanie našich predkov bolo úzko späté s prírodou a sezónnymi obdobiami. V minulosti sa jedlo skromne, striedmo a spoločne. Strava bola prevažne rastlinná, s obmedzeným množstvom mäsa.
Zloženie stravy
- Obilniny: Najdôležitejšou zložkou potravy našich predkov boli obilniny, najmä čierne obilie, proso, ovos, pohánka a pšeno. Z obilia sa pripravovali múka, kaše, rezance, knedle a placky.
- Zelenina: V minulosti sa konzumovali hlavne divé odrody zeleniny, ako napríklad cesnak medvedí. Neskôr sa začali pestovať vyšľachtené odrody, ako mrkva, petržlen, paštrnák, kaleráb, zeler a karfiol. Kapusta bola jednou z najdôležitejších zelenín a používala sa po celý rok.
- Strukoviny: Strukoviny, ako hrach, šošovica, bôb a cícer, tvorili pevnú súčasť stravy našich predkov.
- Zemiaky: Zemiaky sa stali rozšírenou potravinou na Orave a Liptove v 18. storočí a stali sa základom mnohých jedál.
- Ovocie: Na Slovensku sa kedysi hojne pestovalo ovocie, ako jablká, hrušky, slivky, čerešne, broskyne, dule, mišpule, egreše a ríbezle. Z ovocia sa pripravovali polievky, kaše, omáčky a lekváre.
- Mäso: Mäso sa jedlo pomerne zriedkavo, najmä počas sviatkov a zabíjačiek. Najčastejšie sa konzumovalo baranie alebo hydinové mäso. Zverina a ryby boli vzácnym spestrením stravy.
- Mliečne výrobky: Mlieko, žinčica, srvátka, bryndza, syr a oštiepky boli dôležitým zdrojom živín.
- Sladidlá: Med bol najdôležitejším sladidlom. V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu.
Príprava jedál
Jedlá sa varili na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke alebo na peci, v popole alebo v peciach. Zemiaky sa piekli v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny.
Stolovanie
Stravovanie bolo aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Gazda, ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži.
Vplyv História a Kultúry na Stravovanie
História a kultúra Zvolenskej oblasti mali významný vplyv na stravovacie návyky jej obyvateľov. Nedostatok potravín v minulosti viedol k skromnému a striedmemu stravovaniu. Dôraz sa kládol na využitie lokálnych surovín a na ich konzervovanie na zimu.
Náboženské sviatky a rodinné udalosti boli spojené s prípravou tradičných jedál, ktoré sa dedili z generácie na generáciu.
Tradičná slovenská kuchyňa odoláva multikultúrnym tlakom. Bryndzové halušky, demikát, či zemiakové placky majú v našich domácnostiach stabilné miesto. Recepty sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Dobré recepty treba zachrániť, zachovať a posunúť ďalej. Nesú v sebe kus kulinárskeho dedičstva, ktoré je tak silné, že nezaniká. Možno aj nevedomky si ho so sebou nosíme od malička. Potom ho „rozbalíme“ v našich nových rodinách a prenesieme na svojich.
