Účtovanie výrobnej réžie

Predpokladom akéhokoľvek riadenia je informácia, a to tak o javoch minulých, ako aj o skutočnostiach plánovaných, predpokladaných. Z VPÚ vieme získať informácie o druhotnej alokácii nákladov na výkon (výrobok, služba = kalkulačnú jednotku); o alokácii nákladov vo vzťahu k vzniku výkonu (výrobné, obslužné alebo iné stredisko). Aby sme mohli tieto informácie využiť, musíme ich k niečomu porovnať. To „niečo“ budú plány, resp. rozpočty účtovnej jednotky, ktoré obsahujú v číselnej podobe očakávania vlastníka, resp. manažmentu o vývoji svojej spoločnosti. Dostávame sa k ostatným odborom ekonomických informácií, ktoré sa venujú budúcim informáciám. Ide predovšetkým o ROZPOČTOVNÍCTVO, KALKULÁCIE, ostatné ako štatistika, operatívna evidencia, prípadne iné podporné evidencie a registre nie sú v tejto chvíli podstatné. Z hľadiska času zachytáva budúce, očakávané a samozrejme vedome predpokladané (želané) ekonomické javy v podniku.

Pod všeobecnou definíciou kalkulácie rozumieme stanovenie nákladov na jednu tzv. kalkulačnú jednotku daného výkonu (výrobku, práce, služby). Musí ísť samozrejme o výkon, ktorý môže byť predmetom realizácie. Vzhľadom na druh aktivity podniku a charakter výstupov kalkulačná jednotka môže byť stanovená v kusoch, v naturálnych jednotkách váhy (kg, q a pod.), v objemových jednotkách (liter, hl a pod.), v jednotkách času (hodiny, dni, mesiace) alebo iným spôsobom - úžitkovými vlastnosťami (napr. výkon nákladného dopravného prostriedku určeného na prepravu v tonokilometroch). Kalkulácie rozlišujeme podľa účelu, na ktorý sa zostavujú.

Kalkulačný vzorec predstavuje určité formálne usporiadanie položiek nákladov (a ceny) za účelom zabezpečenia porovnateľnosti informácií o nákladoch (a cene) výrobkov (výkonov). V minulosti bolo usporiadanie položiek kalkulačného vzorca upravené legislatívou. V súčasnosti takáto záväzná legislatíva pre všetky odvetvia v podstate neexistuje (okrem regulovaných sieťových odvetví), a preto sa v bežnej praxi opierame o poznatky z minulosti.

Kalkulačný vzorec:

1. Priamy materiál - vstupuje priamo do výrobku a tvorí jeho podstatu
2. Priame mzdy - mzdy výrobných robotníkov za odpracovaný čas alebo za splnenú prácu, musia bezprostredne súvisieť s uskutočnením výkonu
3. Ostatné priame náklady - dajú sa určiť priamo na kalkulačnú jednotku (zákonné sociálne poistenie, licencie, patenty)
4. Výrobná réžia
5. Správna réžia - spoločné náklady celého podniku, ktoré nezahrnuli do výrobnej réžie (náklady na kancelársky materiál). Súvisia s riadením a správou podniku.
6. Vlastné náklady výkonu - súčet položiek 1 až 5
7. Odbytové náklady - obsahujú náklady vynaložené na skladovanie zásob, mzdy pracovníkov odbytu, náklady na propagáciu, reklamu, predaj, expedíciu,…
8. Úplné vlastné náklady výkonu - súčet položiek 6 a 7
9. Zisk
10. Predajná cena bez DPH - súčet položiek 8 a 9
11. DPH
12. Predajná cena s DPH - súčet položiek 10 a 11

Najpodstatnejšie hľadisko členenia je v závislosti od charakteru výkonu a možnosti jeho priradenia. Základným indikátorom priameho nákladu je možnosť jeho presného určenia na danú kalkulačnú jednotku. Analogicky nepriamy náklad bude taký, ktorého výšku nie je možné presne určiť na danú kalkulačnú jednotku, s výrobou samozrejme súvisí, jeho podiel na kalkulačnú jednotku sa musí rozpočítavať a priraďovať k priamym nákladom napríklad sadzbou alebo prirážkou. Kalkulačné metódy slúžia práve na takéto rozpočítavanie (rozvrhovanie) nepriamych nákladov.

Druhy nákladov v kalkulácii

Priame náklady

Ako priamy materiál posudzujeme všetky tie suroviny a základný materiál, ktoré priamo vstupujú do výrobku (výkonu) a tvoria jeho podstatu. Priraďujeme sem tiež nakupované polotovary a polotovary vlastnej výroby. Priame mzdy tvoria mzdy zväčša výrobných robotníkov založené na priamej závislosti od výroby (výkonu), pričom tieto mzdy sú zväčša generované na časovej alebo úkolovej báze. Ide teda o základné mzdy vrátane pohyblivej zložky (napr. Ak uvádzame ostatné priame náklady, máme na mysli tie, ktoré zväčša netvoria podstatu výrobku (výkonu), pokiaľ by išlo o materiál, ale sú k výrobe nevyhnutne potrebné a vieme ich vyčísliť na danú kalkulačnú jednotku (pomocný materiál, niektoré druhy energií, technologické palivo, odpisy dlhodobého majetku, prevádzkové náklady na stroje a zariadenia, odpisy strojov a zariadení, náklady na záručné opravy a pod.). Do skupiny ostatných priamych nákladov zaraďujeme tiež náklady na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré podnik platí za svojich zamestnancov.

Nepriame náklady (Réžia)

Jedným z najpočetnejších a najvýznamnejších réžií je výrobná réžia. Pod tento pojem zahŕňame rôzne spoločné náklady výroby, ktorých podiel na kalkulačnú jednotku nie je možné bez použitia kalkulačnej metódy objektívne stanoviť. Správna réžia súvisí so správou podniku, jeho riadením a prevádzkou, preto sem zaraďujeme mzdy riadiacich pracovníkov, odpisy budov a inventára, náklady na ich opravu a udržiavanie, náklady na služby (telekomunikácie, poistné, prepravné, úroky spojené so zabezpečením úverov a podobne). Ostáva spomenúť odbytovú réžiu, ktorá zahŕňa náklady na skladovanie, reklamu, expedíciu a podobné náklady spojené s realizáciou výkonov. V rámci nákladov na odbyt je však možné vyčleniť časť nákladov, ktorá môže byť charakteru priameho (napríklad niektoré druhy obalov).

Kalkulačné metódy

Kalkulačná metóda je spôsob, ktorým sa nepriame náklady (spoločné na viac druhov výkonov) rozpočítajú, resp. rozvrhnú na jednotlivé druhy výkonov.

Metóda delením

Metóda delením je najjednoduchšia a od tejto skutočnosti sa odvíja aj jej obmedzené použitie. Pripadá do úvahy iba v prípade, ak podnik vyrába iba jeden druh výrobku alebo realizuje jeden druh výkonu.

Metóda delením s pomerovými číslami

Metódu delením s pomerovými číslami možno použiť, ak podnik vyrába síce viac druhov výrobkov, tieto sú však porovnateľné materiálom, technológiou, prípadne inými podstatnými vlastnosťami. Pomerovými číslami (pomerom) sa eliminuje prípadná odlišná prácnosť na vyrábaných druhoch výrobkov tak, že sa jeden z nich zvolí ako základný a všetky ostatné sa prepočítajú pomocou pomerových čísiel na zvolený základný. Súčtom pomerov sa potom režijné náklady vydelia, výsledkom je podiel režijných nákladov na základný typ výrobku; pomerovým číslom sa následne prepočítajú všetky náklady na jednotlivé druhy výrobkov.

Príklad: Podnik vyrába výrobky A, B a C, pričom výrobok A stanovil ako základný (najmenej prácny). Pomer ostatných k základnému bol stanovený nasledovne: 1 : 1,5 : 1,8. Celkový objem výrobnej réžie je 69 000 jednotiek. Podiel výrobnej réžie na prepočítaný výkon zistíme ako podiel výrobnej réžie a prepočítaného výkonu, t. j. 69 000 / (1 + 1,5 + 1,8) = 69 000 / 4,3 = 16 046,51 j. Podiel výrobnej réžie na základný typ výrobku zohľadníme na ostatné druhy podľa stanoveného pomeru, t. j.:

• Výrobok A: 1 x 16 046,51 j. = 16 046,51 j.
• Výrobok B: 1,5 x 16 046,51 j. = 24 069,77 j.
• Výrobok C: 1,8 x 16 046,51 j. = 28 883,72 j.

Kontrola správnosti: 16 046,51 + 24 069,77 + 28 883,72 = 69 000 j.

Prirážková kalkulácia

Prirážková kalkulácia - používa sa v takých prípadoch, kde sú náklady spoločné pre viacero druhov výrobkov, ktorých charakter je rozmanitý. V takomto prípade je potrebné na „rozpočítanie“, t. j. rozvrhnutie spoločných nákladov použiť takú kategóriu (priamych) nákladov, ktorá so spoločnými nákladmi čo najbližšie súvisí alebo je objemovo najvýznamnejšia. Použijeme teda pomocnú veličinu, tzv. rozvrhovú základňu. Za rozvrhovú základňu sa volí vždy určitá kategória priamych nákladov (priamy materiál, priame mzdy alebo ostatné priame náklady), pričom hľadáme najvýznamnejšiu príčinnú závislosť k nákladoch. Môžeme zvoliť peňažnú rozvrhovú základňu, ale rovnako sa môžeme rozhodnúť pre naturálnu základňu.

Príklad: V nižšie uvedenom príklade sme vybrali práve naturálnu rozvrhovú základňu, konkrétne strojové hodiny.

Náklady výrobnej réžie:

• odpisy dlhodobého majetku 10 000 j.
• mzdy THP pracovníkov 22 000 j.
• mzdy pomocného personálu 8 000 j.
• spotreba režijného materiálu 18 000 j.
• výkony spojov 5 000 j.
• ekonomika podniku spracovaná externe 9 000 j.
• expedičné náklady 13 000 j.
• Celkom: 85 000 j.

Strojové hodiny:

• Výrobok A: 10 000 SH
• Výrobok B: 15 000 SH
• Výrobok C: 20 000 SH
• Celkom: 45 000 SH

Výpočet podielu výrobnej réžie na 1 SH, t. j. 85 000 j. / 45 000 SH = 1,8889 j./SH.

Výsledkom je sadzba prirážky vo výške 1,8889 j. na 1 hodinu strojového času. Touto prirážkou vynásobíme potrebný počet SH na každý druh výrobku.

• Výrobok A: 10 000 SH * 1,8889 j./SH = 18 889 j.
• Výrobok B: 15 000 SH * 1,8889 j./SH = 28 333,5 j.
• Výrobok C: 20 000 SH * 1,8889 j./SH = 37 778 j.

Celková réžia: 18 889 + 28 333,5 + 37 778 = 85 000,5 j.

V tomto príklade vzniká mierny rozdiel pri rozpočítaní absolútnej výšky správnej réžie.

* odbytová réžia sa má rozvrhovať na objem predaných výrobkov (nie na objem vyrobených výrobkov). Budeme predpokladať, že celý objem vyrobených výrobkov sa tiež predal. Prípadné rozdiely pri prepočte celkového podielu pri správnej réžii závisia od spôsobu zaokrúhlenia podielu.

Účtovanie výrobnej réžie

Účtovanie výrobnej réžie je dôležitou súčasťou finančného riadenia každej spoločnosti. Zákon o účtovníctve ani postupy účtovania nestanovujú konkrétne, aké priame alebo nepriame náklady sa majú zahrnúť. Preto je dôležité, aby účtovná jednotka mala interný predpis, ktorý definuje tieto náklady.

Priame náklady tvoria podstatu majetku, ako napríklad stavebný materiál pri nehnuteľnostiach alebo mzdy pracovníkov podieľajúcich sa na vytváraní majetku. Z ostatných priamych nákladov to môže byť podiel výrobnej réžie vzťahujúcej sa k vytváraniu majetku, napr. elektrická energia. Na druhej strane, nepriame náklady môžu zahŕňať podiel správnej réžie. Zahrnutie alebo nezahrnutie týchto nákladov by sa malo riadiť zásadou pravdivého a verného obrazu.

Členenie nákladov

Náklady predstavujú peňažné vyjadrenie spotreby výrobných faktorov a vedú k zníženiu majetku. Existujú rôzne spôsoby členenia nákladov, vrátane druhového a kalkulačného členenia.

Druhové členenie nákladov

• Prvotné náklady (externé, jednoduché) - vznikajú pri styku podniku s okolím a vyjadrujú spotrebu výrobných faktorov pri vstupe do podniku (napr. spotrebované nákupy, nakupované a použité služby, mzdové a ostatné osobné náklady, dane a poplatky).
• Druhotné náklady (interné, zložené) - vznikajú vo vnútropodnikových útvaroch a sú to náklady, ktoré poskytuje jeden vnútroorganizačný útvar druhému.

Kalkulačné členenie nákladov

Základným znakom tohto členenia je účel, na ktorý boli náklady vynaložené s presne vymedzenou kalkulačnou jednotkou. Kalkulovanie je činnosť spojená s priraďovaním príslušnej časti celkových nákladov na konkrétny výkon. Výsledkom kalkulovania je kalkulácia nákladov na jednotku výkonu. Kalkulačná jednotka je výkon, na ktorý sa uskutočňuje kalkulácia nákladov (napr. stolička, chlieb).

Druhy kalkulácií

• Predbežná kalkulácia - podnik určuje výšku predpokladaných nákladov na výkon ešte pred uskutočnením výrobného procesu (slúži ako podklad pre stanovenie predajnej ceny výkonu).
• Výsledná kalkulácia - podnik zisťuje skutočnú výšku nákladov na výkon po ukončení výrobného procesu (slúži ako základ pri zistení VH z realizácie výkonu).
• Priebežná kalkulácia - v priebehu výrobného procesu sa zisťujú náklady na jednotku výkonu (slúži pre operatívne a rýchle rozhodovanie v záujme hospodárnosti a efektívnosti výroby).

Spôsoby výpočtu stanovovania kalkulácií

• Kalkulácia delením - ak podnik vyrába len jeden výkon.
• Režijná prirážka - vyjadruje koľko percent v režijných nákladoch pripadne na každý druh výkonu. Pri výpočte je potrebné zvoliť vhodnú rozvrhovú základňu (napr. priame mzdy,…).
• Režijná sadzba - sa vypočíta ako pomer režijných nákladov a rozvrhovej základne v naturálnych jednotkách.

Členenie nákladov podľa miery závislosti od objemu výkonov

• Fixné náklady - sa so zmenou výroby celkovo nemenia, ale mení sa ich podiel pripadajúci na jednotku výkonu. Sú pevné, nepružné (napr. odpisy DM, náklady na správny aparát, úroky z úverov).
• Variabilné náklady - menia sa so zmenou objemu výroby, sú pružné, premenlivé a delíme ich na:
  • Proporcionálne - pri nezmenených podmienkach rastú rovnako rýchlo ako objem výroby
  • Neproporcionálne - vyvíjajú sa iným smerom ako objem výroby a delíme ich na 3 skupiny:
    • Progresívne - náklady, ktorých celková výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov a klesá pomalšie ako objem výkonov (príplatky za odprac. hodiny nadčas)
    • Degresívne - náklady, ktorých celková výška rastie pomalšie ako objem výkonov a klesá rýchlejšie ako objem výkonov (náklady na opravy a udržiavanie DM)
    • Regresívne - ich celková výška pri raste objemu výkonov klesá a pri poklese výkonov stúpa (mzdy za vyplatené prestoje)

Nulový bod - bod, v ktorom podnik nedosahuje ani zisk ani stratu. Vtedy je VH nulový.

Členenie nákladov z hľadiska účtovníctva

• z hospodárskej činnosti - súvisia z hlavnou činnosťou podniku, účtujú sa na účtoch účt.
• z finančnej činnosti - vznikajú pri finančných operáciách uskutočňovaných podnikom, účtujú sa v účt. skupinách 56 až 57 (úroky za poskytnutý úver, kurzové straty, …)
• z mimoriadnej činnosti - vznikajú v súvislosti s nejakou mimoriadnou činnosťou (živelné pohromy) účtujú sa v účt. skupine 58 (škody, manká, …)

Plánovanie a znižovanie nákladov

Plánovanie nákladov - je to činnosť, ktorou sa dopredu stanovujú jednotlivé položky nákladov, ktoré podnik potrebuje vynaložiť na dosiahnutie plánovaných cieľov. Plán nákladov - je to prehľad jednotlivých nákladových položiek v predpokladaných sumách v SK.

Rezervy znižovania nákladov - sú to zistené nevyužité možnosti pri snahe podniku dosahovať čo najmenšie náklady na jednotku výkonov.

Zdroje znižovania nákladov: lepšie využívanie krátk. majetku, skracovanie doby obratu krátk.

tags: #uctovanie #vyrobnej #rezie