Určite ste sa stretli s rôznymi pochybnosťami o tom, či je napríklad melón ovocie alebo zelenina, rovnakú otázku pozná aj paradajka či tekvica. A čo paprika a hrášok? Nie je to až tak jednoduché rozoznať, a to sa druhy ovocia a zeleniny učia v školských laviciach už v prvých ročníkoch. Poďme si to teda vyjasniť.
Rozlišovacie znaky
Pri ovocí by to mohlo byť jednoduché. Chutí sladko a väčšinou rastie na stromoch a kríčkoch. Áno, ale mnohé z týchto znakov predsa môže mať aj zelenina. Aj tá vie byť sladká a môže rásť z rastliny, teda nemusí ísť vždy o jedlý koreň a podobne. Jedlé plody alebo semená rastlín by mali byť ovocím. Môže to byť plod dreviny či plod kvitnúcich rastlín. Ovocie má po správnosti semienka či jadierka, čo ale tiež môže mať a väčšinou aj má každá zelenina. Napríklad mrkva má semienka na povrchu, akurát sa tento proces deje po viac ako roku odrastenia, je to dvojročná zelenina. Zelenina je zas opradená indíciou šupky (často hrubej) či celkovej pevnej konzistencie, väčšina zeleniny je oveľa tvrdšia ako mnohé druhy ovocia.
Ovocie aj zelenina majú poddruhy, a to ovocné kôstkoviny, jadroviny, bobuľoviny a škrupinoviny. Spomedzi zeleniny sú to strukoviny, cibuľová zelenina, koreňová, listová, plodová a hlúbová zelenina. Pristavíme sa pri plodovej zelenine. Práve to je jedna zo silných zelenových skupín, ktoré nemajú jasné miesto.
Botanická klasifikácia sa totiž neraz značne líši od toho, čo považujeme za ovocie a zeleninu v bežnom kulinárstve. Kým ovocie si zvyčajne spájame so sladkou chuťou a používame ho najmä v dezertoch, zeleninu si predstavujeme ako menej sladkú a vhodnú do hlavných jedál či príloh.
O zaradení medzi ovocie nerozhoduje sladkosť plodu, ale semená. Podľa najznámejšieho amerického slovníka Merriam-Webster je ovocím všetko, čo na rastline narastie a slúži ako prostriedok, ktorým rastlina rozosieva semená do okolia. Z botanického hľadiska sú teda za ovocie považované plody kvitnúcich rastlín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene.
Ďalšou pomôckou je, že ovocie obsahuje jadierka či semená, prípadne kôstku. Preto aj olivy, avokádo, paprika, uhorka či tekvica patria k plodom ovocia. „Najjednoduchší spôsob ako rozlíšiť ovocie od zeleniny je, že ovocie má semienka. V uhorke idú stredom rastliny. V avokáde či olive je semenom kôstka uprostred. Ak si toto zapamätáte, nemôžete sa pomýliť,“ povedal hovorca GardeningExpress.co.uk.
V Anglicku zisťovali, či Briti poznajú rozdiel medzi ovocím a zeleninou. A výsledky dopadli katastrofálne. Vyskúšajte, či by ste ich test zvládli! Z nutričného hľadiska patrí zelenina aj ovocie do rovnakej skupiny potravín. Sú plné vlákniny, vitamínov a mali by sme ich denne konzumovať. Viete však rozlíšiť, kedy jete plody ovocia a kedy zeleniny?
Ovocinár Marián Komžík má iný názor: „Určite nie. Každý plod má semienka, dokonca aj mrkva. Len nie sú priamo v dužine, ale na povrchu.“ Paradajky, uhorka, paprika či tekvica podľa neho jednoznačne patria k zelenine, konkrétne sa radia k plodovej zelenine.
Ak si roky zaraďoval uhorky a paradajky k zelenine, neboj - nie si sám. V kuchyni ich používame ako bežnú zeleninu, do šalátov, príloh či polievok. Lenže botanika vidí veci inak. Prečo? A presne to spĺňajú aj plody paradajok a uhoriek - vyrastú z kvetu a vo vnútri majú semená.
Najdiskutovanejšie druhy
Tieto druhy sú najtajomnejšie:
- Paradajky - sú podľa znakov, že obsahujú semienka a dokonca aj chutia sladko, jednoznačne ovocie. Hoci vedci sú o tom striktne presvedčení, kulinárske zvyky hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak nasladko, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci považujú napriek ovocným znakom za zeleninu. Nájde sa aj niekoľko odborných názorov, ktoré ju radia k plodovej zelenine a tam by mali podľa väčšiny aj správnosti patriť. Tu sú však také druhy zeleniny, ktoré majú jednoznačne pevnejší obal. Paradajka je preto najdiskutovanejšou zeleninou (či ovocím). V téme ovocie verzus zelenina je paradajka jedným z najdiskutovanejších plodov. Jej zaradenie bolo dokonca také sporné, že o ňom v 19. storočí musel rozhodnúť súd. V roku 1886 obchodník John Nix priviezol do New Yorku várku západoindických paradajok a odmietol zaplatiť clo vo výške 10 percent, ktoré sa v tom čase vzťahovalo na zeleninu. Nix, ktorý bol zbehlý v botanike, totiž namietal, že paradajky sú ovocie, a tak by tejto dani nemali podliehať.
- Papriky - sú na tom podobne ako paradajky. Niektoré papriky sú štipľavé, no iné sladkasté, sú aj plodovou časťou rastliny, a preto by mali byť ovocím. Avšak, stále pre nich existuje skupina plodovej zeleniny.
- Tekvica - je plodová zelenina. Hoci mnohé druhy sa používajú aj do sladkých koláčov a naozaj chutia sladko, tekvice sú tým, čím sa zdajú byť na prvý pohľad - zeleninou. Z botanického hľadiska patrí tekvica medzi bobuľové ovocie, a preto ju z botanického hľadiska radíme medzi ovocie.
- Cuketa - tiež patrí medzi plodové zeleniny a zaraďuje sa aj druhom tekvíc. Bola totiž vyšľachtená z klasickej tekvice. Taktiež sa používa do sladkých jedál a koláčov, bežne ju nájdeme aj v slaných pokrmoch.
- Melón - patrí k tekviciam a cuketám, teda k plodovým zeleninám. Hoci pri tekviciach je väčšia polemika zaradenia, melón je jednoznačne zeleninou. Väčšinou sa totiž ani v kuchyni nepripravuje na sladko a ani sa nijako nespracováva. Mohlo by sa zdať, že melón je spomedzi všetkých zelenín aj ovocí najmenej spracovávaný či kombinovaný s inými zeleninami. Ale jeho biela časť - pevnejšia dužina tesne pod kôrou - je vhodná do šalátov a k mäsu. Najčastejšie zamieňané sú melóny. Patria k plodovej zelenine, no kvôli sladkej chuti sa mylne považujú za ovocie. Aj tu sa však rozchádza odborná verejnosť. Kým v učebniciach je melón označený ako zelenina, legislatíva ho považuje za ovocie.
- Baklažán - je plod ľuľka baklažánového a považuje sa za ovocie. Tiež ho však v kuchyni spracovávame skôr ako zeleninu.
- Olivy - plody olivy európskej sú ovocím, keďže rastú na strome, ktorému sa častejšie hovorí olivovník. Patria k tomu ovociu, ktorému sú bližšie slané jedlá.
- Avokádo - je plod rastliny s názvom hruškovec americký. Ide o ovocie, ktorého využitie v kuchyni je celkom všestranné, avokádo totiž zvládne kombináciu so zeleninou aj ovocím a rôznymi príchuťami.
- Fazuľa - pre niektorých ovocie, pre iných zelenina. V Ázii sú tradičné sladké pokrmy z fazule, napríklad obľúbené mrazené nanuky. Takže platí, že je sladká a aj kulinársky využívaná ako ovocie. Patrí však medzi strukoviny.
- Hrášok - hrachové struky majú veľmi blízko k zelenine. Hrášok sa nasladko takmer vôbec nespracováva. Je však plodom rastliny. Tu prichádza k ďalšej polemickej skupine - strukovinám, teda k zelenine ako mnohé iné strukoviny. V ich prieskume hrášok ako ovocie označilo len 5 zo 480 Angličanov.
- Rebarbora - trvácna zelenina. Mohutnejšia rastlina, ktorá sa ale v kuchyni často používa na sladko. Rebarborové koláče sú naozaj pochúťkou. Keďže rebarbora je stonka rastliny, napriek svojej sladkej chuti patrí technicky k zelenine.
- Orechy - všetky orechy (liesky, mandle napokon aj gaštany) sú ovocia, presnejšie škrupinové a patriace do škrupinovín. Kto by si bol pomyslel, že sú napríklad také lieskovcové (orechovo-čokoládové) nátierky vlastne ovocné, však? Do tejto skupiny sa radia aj orechy.
Mnohé zelenino-ovocia stále nechávajú vo vzduchu otázku, ktorú sme si položili na začiatku. Takže je dilema ovocia a zeleniny napokon podobná, ako to, či bola skôr sliepka, alebo vajce. Ešteže si môžeme chutnú či už zeleninu, alebo ovocie pripraviť na obed aj bez toho, aby sme vedeli, o aké zaradenie presne ide. Hlavne, že sú jedlé.
Uhorka: Všestranná zelenina s mnohými benefitmi
Uhorky sú plazivé rastliny, pochádzajúce z Indie a majú dlhú históriu. Táto všestranná zelenina má mnoho liečivých účinkov na naše telo. Keďže obsahuje vysoké percento vody, udržuje naše telo stále hydratované a pomáha pri trávení a pálení záhy.
Uhorky šalátové pestujte v skleníku, uhorky nakladačky na poľnej záhrade. Uhorka ježko je veľmi krásna odroda uhorky, ktorá sa hodí predovšetkým do jesenných dekorácií. Výsev robíme zjari medzi marcom a aprílom do skleníka.
Horká uhorka Naja - Momordica sp. Plodí cca 20 cm dlhé plody, ktoré majú typickú bradavičnatú šupku. Rastlina je kompaktnejšieho vzrastu.
Uhorka Lemon je žltá odroda uhorky (Cucumis sativus), ktorá dáva pestovateľom okrasné šalátové uhorky. Vzhľadom sa podobajú citrónu s tenkou žltou šupkou. Je to stredne skorá odroda.
Uhorka africká je okrasná odroda s menšími hrotmi a hnedastej farby.
Zelené uhorky obsahujú veľa vody, takmer žiadne kalórie a množstvo biologicky aktívnych látok na krásu. Výborne uhasia smäd, používame ich zvonku i znútra - znútra nám dávajú zdravie, zvonka zasa krásu.
Pôvodom pochádza uhorka z Indie. Asi v 5. storočí ju poznali Gréci a neskôr aj Rimania.
Jedna neošúpaná surová uhorka s váhou 100 g obsahuje nasledujúce položky: kalórie 45, celkový obsah tuku 0,18 g, sacharidy 2,28 g, proteín 0,82 g, vláknina 0,93 g, ďalej obsahuje vitamín C, vitamín K, kremík, železo, mangán, meď, draslík,
Uhorky obsahujú antioxidanty, vrátane flavonoidov a tanínov, ktoré zabraňujú akumulácii škodlivých voľných radikálov a môžu znížiť riziko chronických ochorení. Oxidačný stres spôsobený voľnými radikálmi je spojený s rakovinou a srdcovým, pľúcnym a autoimunitným ochorením.
Uhorky s nízkym obsahom kalórií a s vysokým obsahom vody sa môžu používať ako nízkokalorické potraviny pre mnoho jedál. Uhorky s vysokým obsahom vody podporujú hydratáciu. Hydratácia vám môže zlepšiť konzistenciu stolice, zabráni zápche. Navyše uhorky obsahujú vlákninu, ktorá pomáha podporovať pravidelnosť pohybu čriev.
Uhorka obsahuje erepsín, enzým štiepiaci bielkoviny, ktorý zabíja baktérie a cudzopasníkov a prečisťuje črevá.
Uhorky obsahujú draslík, ktorý je spojený s nižšou hladinou krvného tlaku. Správna rovnováha draslíka vo vnútri aj mimo buniek je rozhodujúca pre to, aby vaše telo správne fungovalo.
Uhorka bojuje s teplom, zvnútra i zvonku. Keď budete jesť uhorku vášmu telu sa uľaví od pálenia záhy. Ak ste to prehnali s opaľovaním a dostali ste úpal, uhorková šťava vám ho pomôže zmierniť. Ak si na tvár a oči poukladáte uhorku nakrájanú na kolieska, vďaka osmóze (vyrovnávaniu tekutín) prúdia výživné látky z uhoriek do pleti, zvlhčujú ju a zásobujú liečivými látkami.
Uhorka chráni pokožku pred vysychaním, akné, podráždením pokožky a ďalšími problémami. Hyperpigmentácia tvorí tmavé kruhy okolo očí a uhorky sú tou najlepšou voľbou pre ich odstránenie. Antioxidant prítomný v uhorke eliminuje podráždenie pokožky.
Pravidelné konzumovanie uhoriek pomáha zlepšovať videnie, pretože obsahuje niekoľko protizápalových látok a antioxidantov, ktoré vám pomôžu vyhnúť sa šedému zákalu.
Uhorky obsahujú fisetín, kyselinu kávovú, cucurbitaciny, luteín, ktoré majú schopnosť redukovať rakovinové symptómy v počiatočných štádiách.
Čerstvé šalátové uhorky nájdeme v obchodoch po celý rok. Uhorky z domácej produkcie sú iba od marca do decembra, v zime ide o dovozové plody.
Uhorky sú naozaj najosviežujúcejším občerstvením v horúci letný deň a jednou z najobľúbenejších rastlín na pestovanie. Táto krehká zelenina miluje teplé počasie a môže rásť v zemi alebo v nádobách, pokiaľ rastliny majú plné slnko a dobre priepustnú pôdu. Keď uhorky dozrejú, zber úrody podporí ich ďalší rast a nepretržitý prísun plodov.
Uhorku skladujeme pri izbovej teplote, najlepšie oddelenú od banánov, paradajok či melónov, ktoré vypúšťajú etylén, ktorý spôsobuje, že uhorky budú rýchlo dozrievať.
Klasifikácia zeleniny
Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.
Druhy podľa použitia
Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí. Ďalším spôsobom, ako ich odlíšiť, je preto tvar rastu. Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.
Hlúbová zelenina
Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Potreba živín: stredná až vysoká. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.
Listové šaláty
Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla. Potreba živín: nízka.
Plodová zelenina
Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok. Namiesto vysadenia jedného druhu sa oplatí vyskúšať rôzne. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Potreba živín: stredná. Paprika, paradajky a tekvice sú plodová zelenina.
Kvetová zelenina
Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina, napríklad zemiaky, vytvára hľuzovité zásobné orgány. Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. Chutia rovnako aromaticky ako staré známe žltomäsité odrody, postarajú sa však o farebné spestrenie taniera. To isté platí pre špeciálne odrody mrkvy, napríklad fialová. Mladé plody sú veľmi jemné. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky. Tip: Zeler je chúlostivý na hlísty (nitenky), ktoré žerú korene. Rastlina aksamietnica odpudzuje týchto škodcov. Potreba živín: stredná. Mrkva patrí do hľuzovej zeleniny a tá sa zase považuje za koreňovú zeleninu.
Cibuľová zelenina
Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako aj cibuľa. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Burinu udrží v šachu príležitostné okopanie. Potreba živín: nízka až stredná. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
Zelenina so semenami
Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami. Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť. Zaraďujeme tu často aj kukuricu. Potreba živín: nízka až stredná. Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.
Klíčková zelenina
Keď sa spomenú klíčky, často nám ako prvé napadnú semenáčiky žeruchy alebo strukovín, ktoré vyklíčia bez hnojenia. Pod skutočnou klíčkovou zeleninou však rozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky. Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa. Pestovanie vo vlastnej záhradke si vyžaduje veľa skúseností a dostatok živín. Do tejto skupiny však patria aj bambusové klíčky a palmové klíčky. Potreba živín: stredná až vysoká. Špargľa sa dá pripraviť mnohými spôsobmi - aj grilovať.
Botanická klasifikácia a rodokmeň rastlín
Kukurica patrí z botanického hľadiska do kategórie obilnín.
Niektoré rastliny bežne označujeme ako zeleninu, hoci botanicky patrí do inej skupiny. Napríklad taká tekvica je bobuľové ovocie, a preto ju z botanického hľadiska radíme medzi ovocie.
Huby majú v botanike osobitné postavenie: Nepatria k zelenine ani ovociu, ale tvoria v rámci rastlinného sveta vlastné impérium. Huby totiž na rozdiel od rastlín nevykonávajú fotosyntézu, ale živia sa mikroorganizmami.
Prehľad čeľade rastlín
Pre striedanie plodín je niekedy dôležité aj to, do ktorej čeľade rastlín zelenina patrí. Členovia tej istej čeľade rastlín vo všeobecnosti nie sú dobrými susedmi v záhone. Keď dodržíte medzi rastlinami určitý odstup, zabránite škodcom a chorobám.
Čeľaď astrovitých (Asteraceae) patrí vo svete rastlín k najväčším. Patria sem šaláty, artičoky a topinambury. Kvetenstvo má hviezdicovitý tvar.
Čo majú spoločné uhorky, melóny a cukety? Sú to tekvicové rastliny (Cucurbitaceae) rovnako ako tekvica, od ktorej je odvodené ich pomenovanie.
Všetci zástupcovia čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) majú v určitých častiach rastliny jedovatý solanín. Ten sa napríklad nachádza v zelenej stonke paradajok a všetkých častiach zemiaka okrem hľúz.
Do čeľade láskavcovitých (Amaranthaceae) patria okrem iného špenát, mangold a červená repa, ktoré sa pripravujú ako zelenina.
Striedanie plodín
Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny.
Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.
Na pestovanie zeleniny stačí už relatívne malá plocha. Nepotrebujete nutne ani vlastnú záhradku. Malý vyvýšený záhon sa často zmestí aj na balkón. Z jedného štvorcového metra sa dá zozbierať približne tucet hlávok šalátu alebo kalerábu, 7 kg až 10 kg paradajok, asi 5 kg mrkvy alebo 3 kg až 4 kg cibule. S plochou 10 m² až 20 m² (približne 4-8 záhonov) budete mať zásoby čerstvej zeleniny takmer celé leto.
Zelenina podľa ročných období
Zeleninu citlivú na mráz môžete predpestovať v skleníku. Máte chuť na zeleninu? Záhradná sezóna začína približne v marci. V lete je hlavná sezóna plodovej zeleniny, ale s príchodom teplých mesiacov príde na rad aj hrášok a nové zemiaky.