Uhorky sú obľúbenou zeleninou, no ich pestovanie môže byť sprevádzané rôznymi chorobami a napadnutiami škodcami. Každá záhrada predstavuje pre choroby a škodce prestretý stôl plný lákavých rastlín. Proti niektorým škodcom je pomerne ťažké sa brániť. Keď ich na pestovanej zelenine objavíme, často sú už natoľko premnožené, že proti nim nepomôžu ani bežne dostupné prostriedky. Najlepšou a najúčinnejšou prevenciou proti nepozvaným hosťom nielen na záhonoch s uhorkami sú silné prosperujúce rastliny. Prvým krokom prevencie je striedanie plodín na záhonoch, čiže ani uhorky nepestujeme stále na rovnakom mieste. Po vysadení môžeme rastliny uhoriek preventívne posilňovať aj bylinnými výluhmi, ktoré podporujú zdravý rast aj vývoj.
Najčastejšie choroby uhoriek
Uhorky trpia dvomi vážnymi ochoreniami, ktoré dokážu porast aj s úrodou rýchlo zničiť. Pri používaní chemických postrekov sme opatrní, predsa len, ide o jedovaté látky. Vždy si poriadne prečítame návod na etikete. V čase zberu uhoriek dodržiavame čakaciu lehotu po použití prípravku, väčšinou 3 dni pre nakladačky, v prípade šalátových uhoriek aj 7 dní. Polievame podmokom do brázd, nie na listy. Polievame ráno, aby rastliny do večera oschli.
Pleseň uhorková (Peronoplasmopara cubensis)
Patrí medzi najvýznamnejšie choroby uhoriek už tridsať rokov. Je to najobávanejšou hubovou chorobou uhoriek. Od jej prvého výskytu v roku 1984 porasty uhoriek a cukrových melónov pravidelne poškodzuje a čím skôr sa objaví, tým väčšie škody spôsobí. Nástup choroby podporuje daždivé počasie a najmä ovlhčenie listov rastlín pri polievaní. Rozoznáte ho podľa typických žltých, žilnatinou ohraničených škvŕn, ktoré sa objavujú na listoch. Na spodnej strane listov sa v miestach škvŕn objavuje sivohnedý nálet pôvodcu ochorenia. Napadnuté listy a vňať zhnednú, uschnú a zahynú. Huba prezimuje v podobe výtrusov na zvyškoch rastlín. V prvej dekáde júna alebo počas júna (no platí to i pre daždivý máj) rastliny preventívne postriekame. Na morenie osiva a sadiva, prípadne zálievku výsevov a preventívne postreky uhoriek zvyšujúce odolnosť rastlín proti hubovým chorobám môžeme použiť ekologický prípravok Polyversum. V prvej polovici vegetačnej sezóny môžeme zvýšiť odolnosť uhoriek proti plesni postrekom bioprípravku z morských rias a rastlinných aminokyselín zvaným Alginure.
Múčnatka
Podobne ako pleseň uhorková, aj múčnatka je hubovité ochorenie. Napáda celú rastlinu a spoznať ju môžete podľa bielych škvŕn, ktoré sa postupne rozširujú a množia. Škvrny pokrýva typický „múčnatý“ povlak. Objavuje sa väčšinou v druhej polovici júla a okrem uhoriek napáda aj cukety a tekvice. V vegetačnom období sa šíri pomocou vetra a prezimuje vo forme podhubia na zvyškoch rastlín. Rastliny ošetríme najneskôr po zistení prvých príznakov ochorenia, pretože neskôr je to už viac-menej zbytočné. Obvykle je to v druhej polovici júla. V prvej polovici vegetačnej sezóny možno zvýšiť odolnosť uhoriek postrekom bioprípravku z morských rias a rastlinných aminokyselín zvaným Alginure. Na prevenciu zabezpečte dostatočnú cirkuláciu vzduchu a vyhýbajte sa nadmernému zalievaniu listov. Chemické postreky je potrebné aplikovať najneskôr v prvom štádiu napadnutia. Neskôr je to už viac-menej zbytočné, pokiaľ je už veľmi rozšírená, rastlinu sa vám nepodarí zachrániť. Účinný ekologický postrek na silne napadnutú rastlinu múčnatkou neexistuje. V rámci prevencie a pri prvých prejavoch ochorenia môžete aplikovať posilňujúce prípravky, ktoré majú za cieľ zvýšiť odolnosť rastliny. Vhodnými sú Natura Urtica a BorOil hnojivo na listy alebo iné bio prípravky na báze morských rias alebo listových hnojív. Skúsiť môžete aj podomácky pripravený výluh zo štiavca tupolistého - 150 g čerstvých koreňov rozmixujte v 1 l vody. Bio postrek môžete použiť aj pri napadnutí múčnatkou, skombinovať ho bude potrebné s odstránením poškodených listov. Vyskúšať môžete bio postrek Floravita Coco alebo Folicid. Ide pravdepodobne o múčnatku. Listy žltnú a majú fľaky - je to pleseň uhorková? Áno, typické sú žlté fľaky, ktoré neskôr hnednú.
Biela hniloba
Ohrozené sú skleníkové uhorky a rastliny vysadené v blízkosti šalátu a petržlenu. Mycélium huby sa veľmi rýchlo množí a môže poškodiť všetky kríky uhoriek. Na jej rozvoj stačí porušiť len niekoľko pravidiel poľnohospodárskej techniky, napríklad zahustiť výsadbu alebo včas neodstrániť odumreté časti rastlín. Pri práci so špinavými nástrojmi je ľahké infikovať rastliny. Stonky vysychajú a stenčujú sa, listy odumierajú. Napadnutá rastlina je ráno krásna, ale okolo poludnia zvädne, hoci má dostatok vody. Cez noc sa spamätá, no na poludnie opäť zvädne a po niekoľkých dňoch obyčajne uhynie. Stonka pol metra nad pôdou je na povrchu úplne suchá a niekedy na nej nájdete biely povlak a malé, okolo 5 mm dlhé čierne kúsky. Sú to tzv. skleróciá, ktorými sa choroba udržuje v pôde.
Bakteriálna škvrnitosť
Spôsobená Pseudomonas lachrymans sa prejavuje v dôsledku vysokej vlhkosti a pri teplotách nad 25 °C. Pozná sa podľa štvorhranných vodnatých škvŕn na listoch, ktoré ohraničuje drobné žilkovanie. Baktérie prezimujú na rastlinných zvyškoch, najlepšou prevenciou je preto bezpečná likvidácia napadnutých rastlín.
Antraknóza uhoriek
Choroba postihuje uhorky vo všetkých štádiách vývoja. Už na koreňovom krčku sadeníc si môžete všimnúť malé hnedé škvrny. Ale v zásade je antraknóza diagnostikovaná škvrnami na listoch dospelých rastlín. Listy sú pokryté škvrnami (do 4 cm) červenej farby. Potom sa na ich mieste vytvoria otvory. Na ošetrenie antraknózy ošetrite lôžka 1% roztokom zmesi Bordeaux alebo 0,4% roztokom oxychloridu medi. Po dvoch týždňoch postrek zopakujte.
Pleseň askochyta (čierna hniloba stoniek mycospherella)
Ochorenie sa prejavuje hlavne na začiatku vegetačného obdobia, keď sa stonky pokrývajú belavými škvrnami. Poškodenie sa však prejavuje počas obdobia plodenia. Listy sú pokryté malými tmavohnedými škvrnami, ktoré po čase získajú olivovo-šedý odtieň. Na miestach, kde tkanivá odumierajú, sa objavujú otvory s roztrhnutými okrajmi. Plody sú skrútené a majú viditeľné vredy.
Kladosporióza (olivová škvrna)
V lete postihuje kladosporióza najmä mladé plody, ktoré už nie sú vhodné na konzumáciu. Stonky a listy ochorejú menej často. Vývoj huby ovplyvňuje vlhkosť vzduchu, akonáhle prekročí normu 80%, spóry sa aktivujú a hromadne sa rozmnožujú. V krátkom čase môže byť ovplyvnený celý skleník alebo otvorené zemné lôžko.
Koreňová hniloba uhoriek
Toto ochorenie nie je také ľahké si všimnúť. Počas horúcich hodín spodné listy rastlín žltnú a mierne vyblednú, akoby z nedostatku vlahy. Dodatočné zalievanie len zhoršuje tento problém, patogénna huba sa aktívne množí a nadzemná časť rastliny sa stáva slabšou. Korene hnijú a plod rastie krivo, nedostatočne a bez chuti.
Fusarium vädnutie uhoriek
Krík v krátkom čase úplne odumrie. Vývoj choroby sa zrýchľuje pri nízkych teplotách a podmáčanej pôde, takže ohrozené sú uhorky na otvorenom priestranstve. Na ošetrenie použite širokospektrálne fungicídy, napr. Previkur Energy, Consento a pod. Rastliny zalievajte roztokom 1-2x v intervale určenom výrobcom.
Uhorková rizoktónia
Ochorenie spôsobuje obrovské škody na výsadbách na začiatku vegetačného obdobia. Huba postihuje uhorky v skleníku aj na otvorenom priestranstve. Okrem toho sa infikujú takmer všetky časti rastliny, s výnimkou kvetov. Samotná huba žije v pôde, niekedy dosť hlbokej (až 25 cm). Jej vývoj nie je ovplyvnený ani vlhkosťou ani teplotou.
Najčastejší škodcovia uhoriek
V záhradách sa najviac objavuje pleseň uhorková a zo škodcov sú to hlavne vošky a bzdôšky. Aj uhorky v skleníkoch napáda pleseň uhorková, vyskytuje sa tiež vädnutie uhoriek a zo škodcov sú najčastejšie vošky, strapky, molice a roztočce.
Vošky
S nimi si obyčajne poradia ich prirodzení nepriatelia, teda lienky, zlatoočky, pestrice a dravé ploštice. Ak vošky v poraste objavíte, obyčajne proti nim netreba nič podnikať, lebo sa na rozdiel od pestovania v skleníku alebo vo fóliovníku nepremnožia tak, aby rastlinu zničili. Na uhorkách sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová (Myzus persicae) a voška rešetliaková (Aphis nasturtii). Škodia cicaním štiav a aj tým, že prenášajú vírusové choroby. Pokúsime sa určiť ich druh, niektoré prípravky sú totiž určené na likvidáciu len určitých skupín vošiek.
Bzdôšky
Ako škodce uhoriek sa prejavujú až v posledných niekoľkých rokoch. Nejde pritom o nový druh, ale o bežného škodcu, ktorý sa však teraz na uhorkách vyskytuje oveľa viac, ako prv. Bzdôšky cicaním poškodzujú vegetačné vrcholy a mladé listy, ktoré sa deformujú a rastlina viditeľne obmedzuje rast. Ak sa tieto príznaky objavia vo väčšom rozsahu a už na mladých rastlinách, je vhodné zasiahnuť insekticídnym postrekom s účinnou látkou lambdacyhalotrin, ktorú obsahuje napríklad Karate. Ochranná lehota v tomto prípade neprekáža, lebo rastliny sa ošetrujú ešte pred kvitnutím. Žiaľ, zároveň sa obmedzia lienky, zlatoočky a ostatní prirodzení nepriatelia, takže zásah treba dobre zvážiť. Súčasne sa odporúča podporiť rast rastlín prihnojením liadkom a zálievkou.
Strapky
Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby. Ak na listoch uhoriek objavíme aj tmavé kôpky trusu, zrejme si na šťave pochutnávajú obávané strapky (Thysanoptera). Dobrou prevenciou je rozvesenie modrých lepových doštičiek v blízkosti rastlín.
Molice
Ak pestujete uhorky v skleníku, možno každý rok bojujete s výskytom molice (Trialeurodes vaporariorum), drobným okrídleným hmyzom, ktorý cicia šťavu z rubovej strany listov. Hneď ako tento hmyz na uhorkách spozorujeme, ošetríme ich ekologicky šetrnými prostriedkami typu NeemAzal alebo Roct Effect. Vhodné sú aj chemické insekticídy na hubenie cicavého hmyzu, napríklad Karate Zeon alebo Mospilan. V skleníku sa na prirodzených nepriateľov nemôžete spoliehať, k slovu sa musí dostať chemická ochrana. Čas postreku sa však dá citeľne oddialiť, ak v skleníku rozvešiate niekoľko žltých lepových doštičiek. Žltá farba láka hmyz, a tak prvé škodce, ktoré sa v skleníku vyskytnú, sa vo veľkom množstve chytia na tieto dosky a zahynú. Nie je to 100-percentná ochrana, ale veľmi pomáha obmedziť použitie postrekov.
Roztočce
Roztočce spôsobujú žlté škvrny na listoch a môžu znižovať výnos. Lepové doštičky na ne neúčinkujú, ale tiež môžete citeľne oddialiť čas zásahu postrekom. Je len potrebné si často, najlepšie denne, všímať listy uhoriek, či sa na nich neobjavuje žltkastá malá „mozaika“. Čím skôr tento príznak objavíte, tým lepšie. Na spodnej strane takého listu obyčajne pomocou lupy nájdete aj pohybujúce sa roztočce, tzv. červené pavúčiky. List opatrne odstráňte, aby roztočce nespadli na pôdu a neprešli na ďalšie zdravé rastliny. Najlepšie je vložiť list do mikroténového vrecúška a vhodiť ho do odpadu. Nikdy nie do kompostu či inam do záhrady! Pri troške šťastia a vytrvalosti sa môžete úplne zaobísť bez postrekov. Ak sa však v skleníku objaví celá žltá rastlina, s listami obalenými pavučinkou plnou roztočcov, je už neskoro. V takom prípade musíte použiť insekticíd s účinnou látkou abamectin, napríklad Vertimec. Pozor však na ochranné lehoty v období zberu.
Slimáky
Slimáky poškodzujú mladé sadenice a plody. S nimi sa obzvlášť dobre darí v tieni uhoriek nakladačiek pestovaných bez vyväzovania k opore. Záhony možno chrániť posypom granulátu Ferramol alebo biologickým prípravkom s obsahom dravých hlístic Nemaslug. Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia.
Drôtovce
Niektoré škodce sa na uhorkách vyskytujú už v období klíčenia. Ak na klíčiacich rastlinách spozorujeme požerky, môže ísť o drôtovce vyskytujúce sa v pôde (Agriotes sp.). Keďže sa v pôde presúvajú, len ťažko ich reálne uvidíme. V každom prípade dokážu pomerne rýchlo zlikvidovať vyklíčenú rastlinu.
Prevencia a ochrana v záhrade a v skleníku
V záhrade
Pleseň uhorková: Ochrana proti nej, ak neberieme do úvahy chemické prípravky, ktorých je na trhu dostatok, spočíva v pestovaní odolnejších odrôd, ako sú ‘Regina F1’, ‘Viola F1’, ‘Karolina F1’, ‘Aurea F1’ či ‘Viktorie F1’. Proti chorobe síce nie sú rezistentné, ale ak sú rastliny napadnuté, tak rýchlo obrastajú aj rodia. Medzi ďalšie zásahy patrí urýchlenie zberu predpestovaním priesad, zakrytím výsevu alebo nakličovaním, vďaka čomu môžete uhorky zberať až o dva týždne skôr. A keď sa objaví pleseň, už máte 50 až 100 pohárov zavarených. Aj vlhkosť listov urýchľuje napadnutie plesňou, preto rastliny nezavlažujte na listy, ale len ku koreňom.
Vošky: S nimi si obyčajne poradia ich prirodzení nepriatelia, teda lienky, zlatoočky, pestrice a dravé ploštice. Ak vošky v poraste objavíte, obyčajne proti nim netreba nič podnikať, lebo sa na rozdiel od pestovania v skleníku alebo vo fóliovníku nepremnožia tak, aby rastlinu zničili.
Bzdôšky: Ako škodce uhoriek sa prejavujú až v posledných niekoľkých rokoch. Nejde pritom o nový druh, ale o bežného škodcu, ktorý sa však teraz na uhorkách vyskytuje oveľa viac, ako prv. Bzdôšky cicaním poškodzujú vegetačné vrcholy a mladé listy, ktoré sa deformujú a rastlina viditeľne obmedzuje rast. Ak sa tieto príznaky objavia vo väčšom rozsahu a už na mladých rastlinách, je vhodné zasiahnuť insekticídnym postrekom s účinnou látkou lambdacyhalotrin, ktorú obsahuje napríklad Karate. Ochranná lehota v tomto prípade neprekáža, lebo rastliny sa ošetrujú ešte pred kvitnutím. Žiaľ, zároveň sa obmedzia lienky, zlatoočky a ostatní prirodzení nepriatelia, takže zásah treba dobre zvážiť. Súčasne sa odporúča podporiť rast rastlín prihnojením liadkom a zálievkou.
V skleníku
Pleseň uhorková: Platia podobné ochranné opatrenia ako v záhrade. Na rozdiel od záhrady je však v skleníku základné opatrenie obmedzenie času zvlhčenia listov. Využíva sa tzv. Vertiko systém, teda vedenie rastlín do výšky po špagátoch, na sieti a podobne, keďže vyššie nad povrchom pôdy listy rýchlejšie oschnú. Zálievka sa odporúča kvapková alebo hadicou ku koreňom, teda nie na list. Dôležité je aj dostatočné vetranie skleníka i za chladnejšieho počasia - opäť z dôvodu osychania listov, ale zároveň sa umožní aj prístup včelám, opeľovačom.
Vädnúce uhorky a biela hniloba: Napadnutá rastlina je ráno krásna, ale okolo poludnia zvädne, hoci má dostatok vody. Cez noc sa spamätá, no na poludnie opäť zvädne a po niekoľkých dňoch obyčajne uhynie. Stonka pol metra nad pôdou je na povrchu úplne suchá a niekedy na nej nájdete biely povlak a malé, okolo 5 mm dlhé čierne kúsky. Sú to tzv. skleróciá, ktorými sa choroba udržuje v pôde. Takže jediná pomoc je odstrániť zeminu do hĺbky 30 cm a nahradiť novou, najlepšie ornicou z poľa, nie zo zeleninovej záhrady. Uhorky, ale i rajčiaky a papriku môžete pestovať aj v polyetylénových vreciach či iných nádobách s objemom asi 15 až 20 litrov naplnených rašelinovým substrátom. Okrem pôdnych pesticídov napríklad s účinnou látkou propamocarb, ktorú obsahuje Previcur, existuje aj ďalšia možnosť ochrany, a to vrúbľovanie uhoriek na tekvicu čiernosemennú, čo však nie je jednoduché.
Vošky, strapky a molice: V skleníku sa na prirodzených nepriateľov nemôžete spoliehať, k slovu sa musí dostať chemická ochrana. Čas postreku sa však dá citeľne oddialiť, ak v skleníku rozvešiate niekoľko žltých lepových doštičiek. Žltá farba láka hmyz, a tak prvé škodce, ktoré sa v skleníku vyskytnú, sa vo veľkom množstve chytia na tieto dosky a zahynú. Nie je to 100-percentná ochrana, ale veľmi pomáha obmedziť použitie postrekov. V prípade nutnosti je k dispozícii široký sortiment insekticídov, napríklad Pirimor s účinnou látkou pirimicarb. V čase zberu však treba počítať s ochrannou lehotou, ktorá je pri týchto prípravkoch dlhá asi sedem dní.
Roztočce: Lepové doštičky na ne neúčinkujú, ale tiež môžete citeľne oddialiť čas zásahu postrekom. Je len potrebné si často, najlepšie denne, všímať listy uhoriek, či sa na nich neobjavuje žltkastá malá „mozaika“. Čím skôr tento príznak objavíte, tým lepšie. Na spodnej strane takého listu obyčajne pomocou lupy nájdete aj pohybujúce sa roztočce, tzv. červené pavúčiky. List opatrne odstráňte, aby roztočce nespadli na pôdu a neprešli na ďalšie zdravé rastliny. Najlepšie je vložiť list do mikroténového vrecúška a vhodiť ho do odpadu. Nikdy nie do kompostu či inam do záhrady! Pri troške šťastia a vytrvalosti sa môžete úplne zaobísť bez postrekov. Ak sa však v skleníku objaví celá žltá rastlina, s listami obalenými pavučinkou plnou roztočcov, je už neskoro. V takom prípade musíte použiť insekticíd s účinnou látkou abamectin, napríklad Vertimec. Pozor však na ochranné lehoty v období zberu. Rozšíreniu škodcu je najlepšie zabrániť hneď na začiatku jeho výskytu. Prispieva k tomu aj prevencia, teda dezinfekcia skleníka na konci vegetácie.
Preventívne opatrenia
Pri dodržiavaní týchto preventívnych opatrení môžete minimalizovať riziko, ktoré prinášajú choroby uhoriek v skleníku, a zároveň znížiť výskyt škodcov. Takto si zabezpečíte zdravú úrodu uhoriek. Po vynesení zvyškov rastlín je vhodné celú vnútornú plochu skleníka vystriekať silnejšou koncentráciou insekticídu, prípadne ju „vysíriť“ zapálením sírnych knôtov alebo sviečok, podobne ako sa síria sudy a pivnice na víno. V záhrade sa pri troške šťastia a vhodnej starostlivosti môžete zaobísť aj bez chémie.
Pestovanie uhoriek s ohľadom na choroby a škodcov
Uhorky sú jednoročné rastliny, pôvodom z Indie, ktoré majú vysoké pestovateľské nároky - teplo a pôda. Pre osviežujúce účinky sú ich plody veľmi obľúbené. Poloha má byť slnečná, chránená pred silnými vetrami. Úspešné je pestovanie uhoriek medzi kulisami vyšších rastlín, napr. kukurice, rajčiakov, kelu ružičkového. Neznášajú prudké zmeny teploty. Chladné a daždivé počasie po sadení brzdí rast uhoriek. Vyžadujú si zásadité pôdy s veľkou zásobou humusu a živín. Veľmi dobre im pomáha priame hnojenie maštaľným hnojom. Na jeseň záhradu pohnojíme maštaľným hnojom alebo kompostom a hĺbko zarýľujeme. Dobre sa uplatňuje kompost s väčším obsahom vápnika.
Sejba a sadenie
Uhorky pestujeme buď z priameho výsevu, alebo z predpestovaných priesad. Z priamej sejby sú rastliny odolnejšie proti menej priaznivým klimatickým podmienkam, ale za chladného a daždivého počasia slabšie schádzajú. Do voľnej pôdy vysievame uhorky v druhej polovici mája, najlepšie do riadkov vzdialených od seba 0,8-1m. Pri nakladačkách môžu byť riadky užšie a to 0,6-0,8 m. Po dĺžke záhona vyhĺbime brázdu asi 0,30 m širokú a 0,20 m hlbokú, ktorú naplníme odležaným maštaľným hnojom alebo dobrým kompostom. Brázdu potom zasypeme. Ak chceme predpestovať priesady, sejeme ich v druhej polovici apríla, najlepšie priamo do malých črepníkov, ktoré ponecháme v skleníkoch alebo parenisku, aby boli v teple. Rýchliť uhorky v teplom parenisku môžeme od polovice apríla. Rýchlenie uhoriek bude úspešné, ak v parenisku dosiahneme teplotu aspoň 18°C. Pod jedno pareniskové okno vysádzame asi 3 priesady. Pri sadení majú mať priesady aspoň 5 pravých lístkov a vrchol im zaštípneme. Sadíme ich plytko, aby sa rastlinky mohli lepšie zakoreniť. Uhorky môžeme pestovať v chránenom a vlhkom prostredí foliovníkov. V priaznivých podmienkach priesady uhoriek rýchlo vyrastú. Každú rastlinu postupne vyväzujeme pomocou špagátu na konštrukciu z latiek alebo na vodorovne natiahnutý drôt vo výške 1,8m nad úrovňou záhona. Špagát na stonky uväzujeme veľmi opatrne, najlepšie v mieste nad klíčnymi lístkami. Úväzok musí byť dostatočne voľný, aby sa pri raste stonky nezarezával, voľný necháme aj špagát, po ktorom rastliny vedieme k nosnému drôtu. Keď hlavné výhonky prerastú nosný drôt, skrátime ich za druhým listom nad drôtom. Asi do výšky 0,6m odstránime všetky bočné výhonky na hlavnej stonke, až potom necháme za každým listom jeden plod. Nad nosnými drôtmi medzitým z pazúch dvoch listov vyrastú aspoň 2 výhonky, ktoré nechávame splývať postupne až na zem, potom ich znova skrátime asi 0,6m nad povrchom pôdy. Na týchto visiacich výhonkoch ponechávame neskôr znova za každým listom 1 plod. Táto dáždniková metóda môže mať celý rad modifikácií, podobne aj spôsoby rezu.
Ošetrovanie za vegetácie
Rastliny z priamej sejby po vzídení jednotíme na vzdialenosť 20-50 cm podľa pestovanej odrody. Kým porast pokryje pôdu, plečkujeme a opatrne plytko okopávame. Hnojenie: Prevažne organickými hnojivami, minerálne môžu spôsobiť spálu. Použijeme 100g/m2 viaczložkového hnojiva v troch dávkach.
Zber
Uhorky z voľnej pôdy zberáme asi od polovice júla do polovice septembra postupne tak, ako dozrievajú. Najmä uhorky nakladačky nesmieme nechať prezrievať. Prerastané plody vyčerpávajú rastliny, ktoré prestanú zakladať nové plody.
Môžem vysádzať uhorky na to isté miesto každý rok? Nie, odporúča sa striedanie plodín.
tags: #uhorky #pestovanie #choroby