V posledných rokoch sa na Slovensku čoraz častejšie stretávame s diviakmi v blízkosti obydlí a v obytných zónach. Hoci priame útoky diviakov na človeka sú pomerne zriedkavé, ich prítomnosť môže spôsobovať škody na majetku a vyvolávať obavy u obyvateľov. Tento článok sa zameria na prevenciu útokov diviakov a na to, ako sa správať v prípade stretnutia s nimi.
Prečo diviaky útočia?
Strata prirodzeného prostredia v dôsledku urbanizácie a zásahov do prírody núti diviaky hľadať potravu a úkryt v blízkosti ľudských obydlí. Nezodpovedné správanie ľudí, ako je vyhadzovanie odpadu mimo určených miest, láka diviaky do blízkosti obydlí, kde nachádzajú ľahký prístup k potrave. Diviaky sú síce plaché zvieratá, ale ak sa cítia ohrozené, najmä ak ide o raneného diviaka alebo o samicu brániacu svoje mláďatá, môžu zaútočiť. Provokácia psami, hluk alebo neopatrný pohyb v ich blízkosti môžu vyvolať agresívnu reakciu. Samice diviakov sú obzvlášť agresívne počas obdobia rozmnožovania a pri ochrane mláďat. Zranené alebo choré diviaky môžu byť menej ostražité a náchylnejšie k útokom. V niektorých oblastiach môže dôjsť k premnoženiu populácie diviakov, čo zvyšuje pravdepodobnosť stretu s ľuďmi.
V prípade stretnutia s diviakom je dôležité zachovať pokoj. Nekričte, nerobte prudké pohyby a pokúste sa pomaly ustúpiť. Neotáčajte sa chrbtom, sledujte diviaka a pomaly cúvajte. Nevyrušujte ho - ak zbadáte diviaka z diaľky, obíďte ho veľkým oblúkom. Držte psa na vôdzke, pretože psy môžu diviaka vyprovokovať k útoku. Nekŕmte diviakov, pretože to ich zbavuje plachosti a zvykajú si na prítomnosť ľudí. Zabezpečte odpad - uistite sa, že odpadkové koše sú riadne uzavreté a nedostupné pre zvieratá. Ak spozorujete diviaka v obývanej oblasti, informujte mestskú políciu alebo poľovnícke združenie.
V podvečerných hodinách došlo v jednej z obcí k útoku diviaka na obyvateľa. Starostka vyzvala obyvateľov obce na opatrnosť a na túru v lese im odporučila zobrať so sebou svietidlo a píšťalku. Ak sa už vyberiete na túru, ostaňte na chodníkoch a vyhnite sa potulovaniu sa mimo nich, najmä pri súmraku alebo za tmy, keď sú diviaky najaktívnejšie.
Jeden z prípadov sa stal v obci Merník, kde 75-ročnú ženu napadol diviak. Podľa dostupných informácií psy vyplašili diviaka v kroví nad obcou, ktorý následne v panike prerazil pletivo a ukryl sa v sade. Dôchodkyňa sa vracala domov z návštevy a pri prechádzaní cez záhradu došlo k stretu. Diviak ženu napadol a spôsobil jej tržno-zmliaždené rany v oblasti hrudníka a stehna. Hoci zranenia boli vážne, poľovníci potvrdili, že žena mala šťastie, pretože ak by ju diviak zasiahol klami, následky mohli byť oveľa horšie. Starosta obce predpokladá, že diviaka vyprovokovali psy, ktoré sa voľne potulujú po obci. Obec preto plánuje prijať tvrdšie opatrenia voči majiteľom psov, ktorí nedbajú na ich dohľad.
V Čachticiach pri Novom Meste nad Váhom agresívny diviak zaútočil na ľudí. Z kukuričného poľa vbehol do humna, kde ťažko zranil 49-ročného muža, ktorý takmer vykrvácal. Vyše 200-kilogramového kanca zastrelili poľovníci. Stalo sa to vo dvore rodinného domu na okraji obce. Splašený diviak, ktorého z poľa vyhnal rachot kombajnu, zaútočil na otca s dcérou. „Naľakala som sa, v živote som takého veľkého diviaka nevidela. Mali sme uvoľnený plot a on cez neho prešiel," vyjadrila sa dcéra napadnutého muža. „Mňa vlastne zhodil cez kamene, utekala som rýchlo za altánok. Otec len zbadal, že sa na neho diviak rúti, niečo vykríkol a v tom ho diviak začal naberať." Predseda poľovníckeho združenia Roman Krajčovič uviedol: „Je to veľmi nebezpečné stretnúť sa s takýmto diviakom zoči-voči, nakoľko diviak útočí s klami. Môže človeku prerezať tepnu alebo žilu a vlastne tam dochádza k vykrvácaniu, čo je veľmi nebezpečné." Diviak mužovi poranil stehno a bok, okamihy hrôzy ukončil až pes, ktorý sa zachoval ako hrdina. „Edo začal na neho štekať, diviak sa odplašil a utiekol preč." Záchranári muža ošetrili a s otvorenou ranou stehna ho odviezli do nemocnice. Medzitým už okolie prehľadávali poľovníci. „Bol to riadny dvestokilový kanec, asi 6 alebo 7-ročný. Obrovským šťastím bolo, že v čase útoku diviaka bol 8-ročný chlapec v škole a iba 3-ročné dievčatko spalo."
Nad Panským lesom v Malej Ide napadol v nedeľu podvečer diviak muža a ženu. Obaja skončili v nemocnici. Nešlo pritom o diviačicu, ktorá by chránila svoje mladé, a dvojica sa bola len bežne prejsť, ako to robieva už celé roky. Starostka Jana Kallová informovala: „Dnes v podvečerných hodinách došlo k útoku diviaka na obyvateľa našej obce. Ak sa už vyberiete na túru, ostaňte na chodníkoch a vyhnite sa potulovaniu sa mimo nich, najmä pri súmraku alebo za tmy, keď sú diviaky najaktívnejšie. Odporúča sa tiež mať so sebou svietidlo a píšťalku.“ Dodala, že diviak, ktorý po incidente zutekal smerom k miestnym záhradkám, môže byť potenciálne nebezpečný aj pre iných obyvateľov. Poľovnícke združenie má podpísanú zmluvu, ale nie je zaevidovaná na okresnom úrade. Následne kontaktovala aj okresný úrad, kde jej potvrdili momentálnu situáciu a fakt, že zmluvu skúmajú, či je podľa zákona správna a momentálne pripravujú poverenie pre iný subjekt, ktorý bude môcť na základe poverenia vstúpiť do lesa.
Pri útoku diviaka na 24-ročného Jána s matkou, ktorý sa stal v jednom z lesov, horšie dopadol mladík, ktorý skončil na urgente kvôli poranenej nohe, ktorá silno krvácala. Matka utrpela najmä náraz rebier pri páde. „Aktuálne je už zranený v domácom liečení,“ informovala starostka Jana Kallová. Podľa košického Korzára napadol diviak 24-ročného Jána, ktorý bol na prechádzke s matkou. V lese boli potichu, nemali so sebou ani baterky, pretože bolo ešte šero. Zdá sa, že keď zo stromu spadol sneh, diviak sa vyľakal a zaútočil na nich. Spočiatku si mysleli, že je to pes. Diviak nečakane napadol mladíka z boku, podrazil mu nohy. Mladý muž sa začal brániť palicami, ktoré sa používajú pri rýchlej chôdzi. Divoké zviera mu malo preraziť topánku a prerezať palec. Mladík potom zvalil na zem aj svoju matku, ktorá skončila s opuchnutou rukou a narazenými rebrami. Po útoku zviera ušlo a mama so synom utiekli. Ján skončil na urgente, pretože mu rana silno krvácala. Opísali ho ako veľkého kanca. Bol sám, nablízku nevideli žiadne malé prasiatka. S kvikotom mal napokon bežať smerom dole k záhradkám miestnych obyvateľov.
V Žiline došlo k závažnejšiemu incidentu, kedy diviak napadol ženu na Bánovskej ceste. Svedok uviedol, že videl, ako skupina diviakov napadla ženu, ktorá spadla do kríkov a následne sa rozbehla smerom k rieke. Po náraze ju bolo ešte počuť, no potom nastalo ticho. Nie je jasné, či spadla do rieky, alebo utiekla preč. Svedok sa snažil privolať pomoc, no nemal pri sebe mobilný telefón. Na miesto dorazila polícia a hasiči, ktorí prehľadali koryto rieky, no ženu nenašli. Do pátrania sa zapojil aj policajný psovod, no bezúspešne.
Ako sa správať v prírode a pri stretnutí s diviakom
Diviaky sú vo všeobecnosti plaché zvieratá, ktoré sa snažia vyhnúť kontaktu s človekom. Nemajú o kontakt s človekom veľký záujem. Do istej miery im človek silno páchne. Je od nepamäti známe, že by sa váš pes nemal voľne potulovať v prírode, obzvlášť v lese. Ak si vezmete psa do lesa, riskujete, že sa v ňom prebudí lovecké pudy. Môže sa napríklad zabehnúť, či naraziť na čiernu zver, ktorá vo svojom okolí psa rozhodne trpieť nebude. Takéto stretnutie veľmi často končí zranením, veľakrát aj vážnym a pochopiteľne nemožno vylúčiť aj usmrtenie.
Čierna zver je aktívna predovšetkým v noci. Počas dňa ju obvykle nestretnete. Ak predsa len dôjde k náhodnému stretnutiu, býva to zvyčajne preto, že o vás čierna zver nevie. Proste vás nepočula, prípadne necítila. V žiadnom prípade nepanikárte. Nerobte prudké pohyby a pokiaľ možno, vyhnite sa aj priamemu očnému kontaktu. Očný kontakt je v prírode braný ako výzva. Snažte sa ticho a pokiaľ možno pokojne vzdialiť. Tento jednoduchý postup väčšinou postačí. Môže sa tiež stať, že diviak, prípadne diviaky, odídu súčasne s vami, prípadne odbehnú, ale vedzte, že vašu osobu budú stále brať na zreteli.
Keď dôjde k útoku, je skutočne lepšie, ak vezmete nohy na plecia. Vyliezť na strom v krajnej núdzi možno rozhodne odporučiť. Ak máte možnosť vystúpiť na iné vyvýšené miesto, napríklad na blízky krmelec, potom to so všetkou rozhodnosťou urobte. Divoké prasa môže celkom hravo vyvinúť rýchlosť 50 kilometrov za hodinu. Je veľmi pravdepodobné, že vás diviak pár desiatok metrov preženie a potom nechá na pokoji, keď zistí, že z vašej strany je riziko minimálne. Šanca, že z jej pohľadu nežiaduceho votrelca bude dlho sledovať, nie je vysoká.
Pre istotu sa vyhnite vode. Nie je to príliš známe, ale divoké prasa je vcelku dobrým plavcom!
Keď prekvapíte diviaka, prípadne celé stádo diviakov, môžete si povšimnúť dvoch veľmi výrazných hrozieb, ktoré divoké prasa tesne pred samotným útokom vysiela. Predovšetkým je zrejmé výrazné naježenie srsti. Začína za hlavou a pokračuje na chrbtovej časti tela. Už toto je pomerne výrazná hrozba. Druhou hrozbou je takzvané klektanie zubami. To už značí silné podráždenie. Môže sa pridať aj mľaskanie a chrochtanie. U prasiatok možno počuť výrazné kvičenie!
Nemajte strach z lesa. Príroda je liek. Diviaky už pri vstupe do hája o vás vedia a radi odídu inam, keďže ľudská spoločnosť nie je ich šálkou čaju. Dajte pozor na svojich psích miláčikov a zvážte, či v čase vrhu prasiatok, teda najčastejšie medzi marcom a májom, brať svojich miláčikov do prírody, ak viete, že v okolí sa vyskytuje hojne diviakov.
Nehrajte sa na hrdinu. Vedzte, že aj päťdesiatkilový diviak, ak sa rozbehne, hravo ako sviečku sfúkne aj osobu, ktorá váži raz toľko, pričom bežná hmotnosť diviaka v našich podmienkach činí jeden metrák! Utekajte. Diviak aj sviňa od mláďat vás preženie, ale s vysokou pravdepodobnosťou o vás po pár desiatkach metrov stratí záujem.
V žiadnom prípade neberte do ruky ani inak sa nepribližujte k prasiatkam divokého prasaťa. Sviňa je veľmi starostlivá matka a zďaleka všetko sleduje. Prípadný útok je tak otázka času.
Vyhnite sa lesu po poľovníckych honoch alebo po hromadnom odstrelu. Postrelená čierna zver môže byť skutočne veľmi agresívna a nepredvídateľná. Rovnaká situácia nastáva aj po zrážke s vozidlom.
Africký mor ošípaných a jeho vplyv
Slovensko, rovnako ako susedné krajiny, čelí hrozbe afrického moru ošípaných, vysoko nákazlivej choroby, ktorá postihuje diviaky a domáce ošípané. Úmrtnosť pri tejto chorobe dosahuje 90 až 95 percent. Hoci pre človeka a iné druhy zvierat nie je prenosná, pre chovateľov ošípaných predstavuje obrovské riziko.
V posledných týždňoch zaznamenali na strednom Slovensku prípady afrického moru ošípaných u diviakov. Tento vírus je prenosný na všetky sviňovité a pre domáce ošípané je takmer vždy smrteľný. Hoci africký mor ošípaných nie je prenosný na človeka, je dôležité dodržiavať preventívne opatrenia, aby sa zabránilo šíreniu vírusu. Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) vyzýva chovateľov ošípaných, aby dodržiavali preventívne opatrenia, ako je prezliekanie sa pred vstupom k ošípaným, neskrmovanie čerstvých vecí a odpadu z jedla a nepodstielanie slamou.
Slovenské prasatá a ich chovatelia sú zatiaľ v bezpečí, avšak výskyt moru ošípaných zaznamenali v severnom Maďarsku, len zhruba pol kilometra od slovenskej hranice v Trebišovskom okrese. Podobný nález diviaka s ochorením zaznamenali v januári v Maďarsku aj v blízkosti okresu Rimavská Sobota. Riziko prenosu nákazy na Slovensko je reálne, najmä z českej, prípadne aj z maďarskej strany. V Česku je na tom najhoršie Zlínsky kraj, ktorý priamo susedí so západnou hranicou Slovenska. Na Ukrajine sú infikované zvieratá 20 kilometrov od maďarskej a 65 kilometrov od slovenskej hranice.
Africký mor ošípaných sa šíri hlavne migrujúcimi diviakmi v lese. Vírus sa šíri priamym aj nepriamym kontaktom a je rezistentný aj pri vysokom rozsahu teplôt a mimoriadne odolný. Podľa šéfa ŠVPS v uhynutom diviakovi vírus prežije aj jeden rok.
Prevencia je kľúčová, pretože na africký mor ošípaných v súčasnosti neexistuje liek ani vakcína. Preventívne opatrenia sa týkajú veľkochovov aj malých chovateľov, ktorí majú len jednu ošípanú.
Pre chovateľov ošípaných:
- Zabráňte kontaktu s diviakmi: Zabezpečte, aby ošípané nemali žiadny kontakt s diviakmi, a to ani nepriamo cez kontaminované predmety.
- Hygiena: Dodržiavajte prísne hygienické opatrenia. Pri vstupe k ošípaným sa prezlečte a používajte vyhradenú obuv.
- Krmivo: Dávajte pozor, aby krmivo nebolo lákadlom pre diviaky. Neskladujte krmivo voľne a zabezpečte, aby nebolo kontaminované. Nekŕmte ošípané zvyškami z kuchyne.
- Podstielka: Nepodstielajte slamou, vhodnejšie sú piliny.
- Monitorovanie: Sledujte zdravotný stav ošípaných a pri akýchkoľvek príznakoch ochorenia (horúčky, apatia, krvácanie) ihneď kontaktujte veterinárneho lekára.
- Nahlásenie: Ak nájdete nakazené zviera, treba to ihneď oznámiť.
Pre poľovníkov:
- Regulácia populácie diviakov: Aby sa zabránilo šíreniu moru, treba znížiť diviačiu populáciu.
- Monitoring: Venujte pozornosť uhynutým diviakom a zisťujte, či príčinou úhynu nie je africký mor ošípaných.
- Odstraňovanie uhynutých diviakov: Zabezpečte aktívne vyhľadávanie a bezpečné odstraňovanie uhynutej zveri, ako aj ulovenej zveri s príznakmi ochorenia. Telá musia byť neškodne odstránené v spracovateľskom podniku (kafilérii) alebo priamo na mieste zakopaním podľa usmernenia RVPS.
- Obmedzenie lovu: V ohniskách nákazy sa lov zveri na spoločných poľovačkách neodporúča.
Všeobecné odporúčania:
- Nenoste vírus na topánkach: Vírusové ochorenie sa šíri aj na topánkach, autami, diviakmi. Keď je nakazený, diviak by niekde prešiel, tak prejdete tadiaľ vy a donesiete si to domov z prechádzky so psom, z hríbov.
- Mimoriadny lov diviakov: V rámci celého Slovenska je možný celoročný lov diviačej zveri bez ohľadu na vek a pohlavie. Cieľom mimoriadneho lovu diviakov je prevencia proti šíreniu afrického moru v populácii diviačej zveri.
Okrem Slovenska zápasia s africkým morom aj naši susedia v Poľsku a Maďarsku, rovnako v pobaltských krajinách a v Bulharsku. Najviac prípadov afrického moru ošípaných v Európe zaznamenali v Rumunsku.
Prevencia výskytu diviakov v obytných zónach
Mestá a obce sa snažia minimalizovať výskyt diviakov v obytných zónach. Napríklad v Žiline osádzajú na sídlisku betónové kryty na zberné nádoby, aby ich ochránili pred diviakmi, ktoré ich prevracajú pri hľadaní potravy. Primátor Žiliny zdôrazňuje, že hoci zatiaľ neevidujú útoky diviakov na človeka, poškodzujú majetok a znečisťujú verejné priestory. Samospráva spolupracuje s poľovníckym združením na regulácii počtu diviakov.
Mestská polícia vo Vranove nad Topľou musela opakovane riešiť prípady potulujúcich sa líšok a diviakov. Občania nahlasovali tieto prípady na linku 159, pričom naposledy boli diviaky spozorované na sídlisku. Ak zviera neohrozuje priamo život alebo zdravie človeka, polícia kontaktuje príslušné poľovnícke združenie. Použitie strelnej zbrane je povolené až 200 metrov od obytných budov. Jednou z príčin, prečo sa diviaky približujú k mestám, je ľahký prístup k potrave. Verejnosť často prispieva k tomuto problému vyhadzovaním odpadu ku kontajnerom, čo pre diviaky predstavuje jednoduchý zdroj obživy.
Stretnutie s diviakmi
Pachy sú pri komunikácii v živočíšnej ríši rovnako dôležité ako zvuky. Základom chemického dorozumievania živočíchov na diaľku sú chemoreceptory (orgány čuchu) a nimi detegované chemické látky (pachy), ktoré produkujú špeciálne žľazy. Mnohé živočíchy rozlišujú i minimálne rozdiely medzi jednotlivými pachmi. Mimoriadne nadané sú v tom napríklad psy a v prírode vlky. Taký vlk má na niektoré zápachy miliónkrát citlivejší čuch než človek.
Diviaky majú mimoriadne vyvinutý čuch, sluch, pamäť a vynikajú neobyčajnou prefíkanosťou. Ak sa idete prejsť do lesa, alebo si len zabehať, potom si môžete byť pomerne istí, že o vás diviaky vedia, respektíve vás aj pri vhodnom vetre cítia. Sú výnimky, keď inak spoľahlivé dogma neplatí a potom je skutočne lepšie vziať nohy na plecia.
Nebezpečenstvo útoku divokým prasaťom nemožno nejako predpovedať a vzhľadom k neúmernému stúpajúcemu počtu ošípaných možno predpokladať, že konfliktov s človekom bude pribúdať. Najčastejšie sa s rozzúreným diviakom stretávajú poľovníci, ktorí dohľadávajú postrelené alebo inak zranené kusy. V tejto fáze, zvlášť v prípade postrelenia, môžu byť ošípané skutočne veľmi nebezpečné a možnosť útoku je pomerne vysoká. Analogická situácia môže nastať aj v prípade zraneného kusu po strete s motorovým vozidlom.
Druhým variantom, kedy reálne hrozí útok, je priame nebezpečenstvo od svine, ktorá vodí prasiatka. Všeobecne sa dá povedať, že prasiatka svine rodí v období medzi marcom a májom, avšak aj na našom území sú bezpečne doložené vrhy už v januárových mesiacoch. Divé svine sú okrem iného extrémne odolné voči klimatickým podmienkam a stredoeurópske mierne podmienky v kombinácii s mizerným hospodárením v minulosti zapríčinilo enormný vzostup populácie čiernej zveri.
Tesne pred pôrodom sa svine oddelí od svojho stáda, ku ktorému sa po vrhu mláďat opäť pripojí. Práve v tej osamelosti svine číha najväčšie nebezpečenstvo. Chýba jej prirodzená ochrana ostatných kusov, teda ako zodpovedná matka v prírode neváha útočiť, ak vyhodnotí reálne riziko ohrozenia ich mláďat.
Divoké prasa je charakteristické svojimi vyčnievajúcimi zubami z hornej a dolnej čeľuste. Všeobecne sa im hovorí zbrane, pričom v hornej čeľusti sú tzv. klektáky a dolné paráky. U svine nazývame háky. Ide naozaj o zbrane a výraz háky, či paráky hovorí samo o sebe za všetko.
Napadnutie a vážne zranenie osôb pri strete s diviakom sú celkom iste raritou, ale nemôžeme smelo vyhlásiť, že sa tak nedeje. V súčasnosti kvôli veľkému premnoženiu diviakov dochádza k ich sťahovaniu bližšie k ľudským obydliam, kde si napríklad z odpadkov alebo prímestských záhradiek môžu veľmi ľahko opatriť potravu.
Všeobecne sú diviaky prevažne nočnou zverou a sú prirodzene plaché, preto je konfrontácia medzi diviakmi a človekom veľmi zriedkavá. Aj keď je zriedkavé, aby bol diviak agresívny voči človeku, stále je to potenciálne nebezpečná zver kvôli svojim ostrým klom, ktorými môžu človeku spôsobiť vážne zranenia. Najčastejšie sú diviaky agresívne počas obdobia ruje a vtedy, keď sú zahnané do kúta. K ich útokom často dochádza v zalesnených oblastiach pokrytých hustým krovím. Na rozdiel od iných útokov veľkej divej zveri, sú charakteristickým znakom útoku diviaka spôsobenie viacnásobných penetračných poranení dolnej časti tela. Po prvom útoku obeť zvyčajne spadne na zem a diviak opakovane útočí, čo spôsobuje ďalšie zranenia. Rany spôsobené uhryznutím sú často kontaminované, pretože diviak môže byť nosičom mnohých infekčných činiteľov, ktoré dokážu vyvolať chorobu. Preto je okrem včasného a správneho ošetrenia rany potrebné dôkladné sledovanie rany, aby sa včas odhalili akékoľvek príznaky infekcie.
Počas jarných mesiacov sa často stretávame s jarnou únavou, ktorá môže znížiť našu pozornosť a schopnosť reagovať na nebezpečné situácie v prírode. Preto je dôležité dbať na zdravú stravu, dostatočný pitný režim, aktívny pohyb a relax.
Je dôležité vedieť, ako sa správať v prípade stretnutia s diviakom, aby sa minimalizovalo riziko útoku. Zachovajte pokoj: nekričte, nerobte prudké pohyby a pokúste sa pomaly ustúpiť. Nevyrušujte ho. Držte psa na vôdzke. Nekŕmte diviakov. Zabezpečte odpad. Informujte úrady.
Opatrnosti nie je nikdy nazvyš.