Nárok na obed: 100 tisíc detí v Českej republike

Pre české deti sa nový školský rok začal sľubne. Deti, ktoré by inak hladovali, majú v Česku obedy zadarmo. Zlepšil sa nielen ich prospech, ale aj dochádzka, no najmä deti už nie sú vyčleňované z kolektívu.

Ako prvá s touto pomocou začala organizácia Women for Women, ktorá od roku 2014 podporila obedmi 18-tisíc detí. Česká republika sa preto rozhodla projekt rozšíriť. Ministerstvo školstva na to uvoľnilo 30 miliónov korún a ministerstvo práce a sociálnych vecí ďalších 65, ktoré kraje prerozdelia medzi školy.

Slovami chváli nešetrí ani minister školstva Robert Plaga. „Deti nie sú vyčleňované z kolektívu.“

Pozitívnym príkladom je aj dcéra pani Jaroslavy Kernovej, ktorá ešte pred troma rokmi žila v azylovom dome. Práve tam sa dozvedela o dotáciách na obedy, ktoré im zmenili život.

V Slovenskej republike čelí približne 100 000 detí skrytej, no závažnej kríze - nemajú zabezpečený nárok na teplý obed. Tento fakt má ďalekosiahle dôsledky na ich zdravie, vzdelávanie a celkový vývoj. Hoci sa téma stravovania detí v školách dostáva do popredia vďaka iniciatívam ako sú obedy zadarmo, je dôležité pochopiť hlbšie príčiny a súvislosti tohto problému.

Chudoba a sociálne vylúčenie ako príčina

Jednou z hlavných príčin, prečo toľko detí nemá zabezpečený obed, je chudoba. Hoci štát poskytuje obedy zadarmo deťom v hmotnej núdzi, definícia chudoby je úzka a mnohé rodiny, ktoré reálne nemajú dostatok financií, na túto pomoc nedosiahnu. Ide o rodiny, kde napríklad jeden rodič pracuje za nízku mzdu alebo je živiteľom rodiny len jeden rodič. Učitelia často len tušia, ktoré deti si nemôžu dovoliť zaplatiť obed, a deti sa môžu hanbiť o tom hovoriť.

"Ako prvá s touto pomocou začala organizácia Women for Women, ktorá od roku 2014 podporila obedmi 18-tisíc detí."

Štát platí obedy chudobným deťom v Česku či v New Yorku a všetkým žiakom vo Švédsku, Fínsku a v Estónsku. V Českej republike majú dva systémy. Cez jeden ministerstvo práce a kraje prispieva na obedy deťom z rodín v hmotnej núdzi, dohromady až 20-tisíc deťom. O pomoc môže požiadať rodina dieťaťa alebo si žiakov vytipuje priamo škola.

„Relatívne banálna vec ako školský obed môže mať fatálne dôsledky na fyzický a psychický vývoj dieťaťa,“ hovorí Ivana Tykač, riaditeľka organizácie Women for Women, na webe projektu Obědy pro deti, ktorý posiela do škôl peniaze od štátu a aj od darcov. „Dieťa, ktorému rodičia nemôžu platiť obedy, býva postupne vyčleňované z kolektívu.“

Viaceré štúdie zo sveta dokazujú, že takýto krok môže nielen zlepšiť výživu detí, zapojiť ich do kolektívu a dokonca sa odraziť aj na lepších študijných výsledkoch. Nadácia Open Society Fund (OSF) a spoločnosť Median zistili, že bezplatný obed každý deň chudobným deťom pomohol zaradiť sa do kolektívu, nadväzovať kamarátstva.

Podobné výsledky priniesli aj americké štúdie. Detailnejšie efekty skúmali v štáte New York. Výskumníci porovnali jesenné a jarné testy a zistili, že žiaci, ktorí sa zúčastnili programu bezplatných obedov, mali značne lepšie výsledky z matematiky aj čítania.

Nedostatočná adresnosť a kvalita pomoci

Systém štátnej pomoci pri zabezpečovaní obedov pre deti má svoje limity. Hmotná núdza, ktorá je hlavným kritériom pre poskytnutie obeda zadarmo, nezohľadňuje všetky prípady, kedy rodina reálne nemá dostatok financií. Nájsť ďalšie jednoduché a dostupné parametre, ktoré by štát mohol použiť na rozšírenie okruhu detí s nárokom na obed zadarmo, je náročné.

Adresné dotovanie obedov má svoje úskalia. Deti, ktoré sú označované ako "socky", môžu zažívať pocity menejcennosti a ponižovania v kolektíve, aj keď dostávajú to isté jedlo ako ostatní.

"Ako prvá s touto pomocou začala organizácia Women for Women, ktorá od roku 2014 podporila obedmi 18-tisíc detí."

Okrem ekonomických dôvodov zohráva dôležitú úlohu aj kvalita školskej stravy. Množstvo negatívnych recenzií a fotografií jedál zo školských jedální koluje na internete. Spoliehať sa len na názor detí pri hodnotení stravy nie je ideálne, pretože by to mohlo viesť k preferovaniu nezdravých jedál.

Príklady zo zahraničia a dobrá prax

V severských krajinách majú všetky deti bezplatné obedy už roky. To neznamená, že deti majú dobré výsledky vďaka zaručenému teplému jedlu denne. Deti často nechávajú v školskej jedálni nedojedené obedy a odpor k takýmto jedlám si prenášajú aj do dospelosti.

Kvalitnou stravou v školských jedálňach sa chvália najmä Fíni. Povinnosť každodenne poskytovať nutrične vyvážené jedlo pre všetkých študentov je zakotvená v zákone o základnom vzdelávaní. Školské obedy označujú za pedagogickú pomôcku, ktorá má študentom pomôcť osvojiť si správne stravovacie návyky.

Fínsko, Švédsko a Estónsko sú tri krajiny, ktoré poskytujú žiakom obedy zadarmo na celé obdobie povinnej školskej dochádzky a to bez ohľadu na ekonomickú situáciu ich rodiny. Fínsko bolo zároveň prvou krajinou sveta, ktoré prišlo už v roku 1948 s týmto nariadením.

Výskum medzi 10- až 11-ročnými fínskymi deťmi ukázal, že raňajkuje až 99 percent z nich a 94 percent má denne teplý školský obed. Vo Švédsku sú bezplatné obedy už od roku 1973 a pravidelne tam obeduje 85 percent žiakov. Štát tam na to vyhradil približne 442 milióna eur na rok.

Fínski a estónski študenti zároveň v každoročnom testovaní PISA dosahujú najvyššie výsledky spomedzi krajín OECD. Mart Laidmets, zástupca generálneho tajomníka ministerstva školstva Estónska, tvrdí, že je rozhodne lepšie ponúknuť obed každému študentovi bez ohľadu na príjem. V rozhovore pre Denník N povedal, že práve obedmi zadarmo sa začali špeciálne zameriavať na deti z chudobných rodín, no treba pridať ďalšie opatrenia na vyrovnávanie rozdielov medzi deťmi.

„Ak sú nejaké akcie, ktoré nie sú pre každého dostupné, samospráva to zaplatí. Najdôležitejšie je, že v škole nie je dôvod na to, aby ste sa dozvedeli, či dieťa pochádza z bohatej alebo chudobnej rodiny. Majú iné oblečenie, možno tašku, ale všetky základné veci majú také, ako iní spolužiaci.“

Dopady a výzvy zavedenia

Dotácia na stravu známa ako obedy zadarmo zvýšila množstvo detí, ktoré sa stravujú na základných školách, o 25 percent. Ukázal to prieskum ministerstva práce, ktoré si posvietilo na počty žiakov stravujúcich sa v školských jedálňach. Kontrola sa týkala približne 900 škôl po celom Slovensku.

„Najviac sa zvýšil záujem zo strany viacdetných rodín, keďže v prípade viacerých malých stravníkov podpora skutočne znamená výraznú pomoc pre rodinný rozpočet,“ povedal pre denník Pravda hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Školy už dotáciu po rozpačitom rozbehu zvládajú. Mnohé investovali desiatky tisíc eur do vybavenia jedální či prijali nové posily. Rodičia zase podľa Stušku oceňujú, že nemusia platiť za samotné obedy. Samozrejme, okrem réžie či doplatku.

„Oproti minulému školskému roku nám pribudlo 678 stravníkov, čo je nárast o 13 percent,“ tvrdí hovorkyňa mesta Banská Bystrica Dominika Mojžišová. Mesto investovalo do vybavenia školských jedální vlani dovedna 142 574 eur. Tamojšie základné školy prijali sedem nových zamestnancov. Réžia tu vyjde na osem eur na mesiac.

O vyše desatinu viac detí chodí na obedy v bratislavskej mestskej časti Petržalka. „ Počet stravníkov sa k januáru 2020 oproti vlaňajšku zvýšil o 460 detí,“ povedala hovorkyňa Petržalky Mária Halašková. Do školských jedální investovala mestská časť doteraz necelých 50-tisíc eur, neráta tam však investície škôl do čipových systémov na evidenciu obedov. Réžia v petržalských školách vychádza 40 centov na deň.

Zmena v počtoch obedujúcich detí závisí v Trnave od tej-ktorej školy. Priemerne narástol počet stravníkov o päť až desať percent. Mesto však do školských jedální poriadne zainvestovalo. Na školské stravovanie išlo podľa hovorkyne mesta Veroniky Majtánovej 459-tisíc eur. „Samospráva musela nevyhnutne zabezpečiť dovybavenie stravovacích zariadení v sume minimálne 374-tisíc eur,“ hovorí. A to nie je všetko. Ďalšie minimálne dva milióny eur pôjdu na novostavbu južného krídla s novou kuchyňou, výdajňou a so šiestimi triedami spomínanej základnej školy. Počet zamestnancov však Trnava nemenila.

Vďaka dotácii sa v školách v bratislavskej mestskej časti Ružinov stravuje o vyše štyristo detí viac. Mestská časť investovala do spotrebičov a riadu takmer 75-tisíc eur. Rodičia doplácajú podľa hovorkyne Ružinova Tatiany Tóthovej len na réžiu vo výške 13 eur mesačne.

Podobne pribudli stravníci aj v Nitre. Mesto investovalo do vybavenia kuchýň a ich rekonštrukcie 290-tisíc eur, potvrdil hovorca mesta Tomáš Holúbek. Na mzdy išlo ďalších 160-tisíc eur. „Na rok 2020 je plánovaná ďalšia rekonštrukcia kuchyne v hodnote približne 350-tisíc eur,“ hovorí Holúbek.

Problémy a kritika

V štáte New York napriek pozitívnym výsledkom s matematikou a čítaním zisťujú aj problémy takéhoto nastavenia. To sa v USA objavuje ako argument za zavedenie týchto obedov pre všetky deti - ako to chce teraz aj zaviesť Smer u nás.

Elizabeth Stelle, analytička organizácie Commonwealth Foundation, kritizovala dotovanie obedov pre všetkých: „Zavedenie obedov zadarmo pre všetky deti bez ohľadu na príjem ich rodičov by znamenalo, že prejdeme od podpory chudobných k podpore strednej triedy.

Ak by to aj nemuselo byť na prvý pohľad jasné, aj tu ide najmä o deti z chudobných rodín. V zásade totiž platí, že čím je na tom rodina lepšie, tým zdravšie sa stravuje. A naopak, rodiny, ktoré nemajú peniaze na kvalitné jedlá, často trpia obezitou.

Synonymom amerických školských obedov boli donedávna studené obedové balíčky a presladené nápoje, ktorých nutričný obsah nedosahoval ani 10 percent bežného, teplého obeda. Nutričné štandardy v Amerike však od roku 2010 vyžadujú, aby každé jedlo obsahovalo minimálne jednu tretinu odporúčaného množstva živín na deň.

Zavedenie „obedov zadarmo“ nebude celoplošne znamenať, že rodičia už za obedy svojich detí platiť nebudú. Upozornil na to, že výšku úhrady za obedy stanovuje samospráva podľa reálnych cien potravín. Zohľadňuje aj náklady školských jedální ako energie a mzdy.

„Veľká skupina samospráv si aj napriek štátnym dotáciám jednoducho nebude môcť dovoliť 'zatiahnuť' doterajší poplatok rodičov zo svojho rozpočtu,“ upozornil. Priznal, že samosprávy i rodičia detí sa s celým systémom ešte len oboznamujú.

„Rodičia sa napríklad zoznamujú s tým, že budú musieť deti odhlasovať z obeda, lebo ak to neurobia, poplatok za nevydaný obed budú musieť zaplatiť,“ vysvetlil. Samosprávy sa obávajú aj výrazného nárastu nákladov, ktoré zavedenie nového opatrenia spôsobí pri likvidácii neskonzumovaných jedál.

„Podľa našich odhadov pôjde o sedem až osem eur za 25 litrov neskonzumovaných obedov,“ uviedol M. Kaliňák. Naznačujú to doterajšie skúsenosti zo zavedenia obedov zadarmo v materských školách.

Ocenil, že opatrenie pomôže sociálne slabším rodinám, spochybnil však jeho adresnosť v prípade domácností, ktoré netrpia núdzou. Diskusiu si podľa neho vyžiada i udržateľnosť celého systému.

„My nevieme, ako to bude fungovať, keď sa vyčerpá štátna dotácia na zabezpečenie technických a personálnych kapacít, ktoré majú pomôcť v prvom rozbehovom roku. Bude potrebné sa zaoberať nastavením celého systému aj v súvislosti s vývojom demografie,“ zdôraznil.

Na druhej strane vidí v novom opatrení možnosť posilniť lokálnu ekonomiku prostredníctvom využitia produkcie miestnych a regionálnych výrobcov potravín.

„Samozrejme, bude to závisieť aj od toho, do akej miery budú samosprávy prihliadať na najnižšiu cenu pri potravinách a do akej miery budú prihliadať na reálnu cenu, lebo od výšky vstupných nákladov sa odvíja samotná výška jedla. Zatiaľ má stáť opatrenie do 120 miliónov eur.

Deti v poslednom ročníku materských škôl majú podľa platnej novely zákona o dotáciách od januára 2019 obedy zadarmo, na žiakov základných škôl sa tento benefit bude vzťahovať od septembra.

Právna norma z dielne skupiny poslancov koaličného Smeru-SD zaviedla dotáciu v sume 1,20 eura na každé dieťa za každý deň, v ktorom sa zúčastnilo na výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole alebo na vyučovaní v základnej škole a odobralo stravu. Celkovo by obedy zadarmo mali stáť štát 80 až 120 miliónov eur.

Logistika a dostupnosť

Ďalším problémom je logistika a dostupnosť školských jedální. Približne tretina škôl, najmä malotriedky, nemá vlastnú jedáleň. Deti v týchto školách často dostávajú len suchú stravu, čo nie je plnohodnotná náhrada teplého obeda.

Iniciatíva "Obedy zadarmo" je krokom správnym smerom, no je potrebné ju vnímať komplexne. Je dôležité zabezpečiť, aby dotácia na obed bola dostatočná pre všetky školy a aby sa peniaze efektívne využívali. Podpora zdravého stravovania a investície do školských jedální sú kľúčové pre úspech tejto iniciatívy.

Školské obedy vo svete

Obed - jedlo na ktoré sa tešia všetky deti. Väčšinou preto, lebo znamená dlhšiu prestávku alebo samotný koniec vyučovania. Faktom je, že pre mladšie deti je dôležitý v ich zdravom vývine, tak ako každé iné jedlo.

V tomto článku sa pozrieme na obedy, ktoré dostávajú žiaci v rôznych krajinách. Každá krajina ma samozrejme iné zvyky a možnosti, čo budeš veľmi dobre vidieť na fotografiách. Ako sa dalo očakávať, najviac využívanými surovinami sú zemiaky, ryža a kapusta.

Príklady školských obedov v rôznych krajinách:

• Irán: V Iráne je zákonom dané, že všetky deti do 14 rokov, majú nárok dostať na obed pohár mlieka, pistácie, čerstvo vyšťavený džús a sušienku. Rodičia im ale zvyčajne pripravujú pokrm, ktorý môžeš vidieť na fotografii.
• Južná Kórea: Južná Kórea nie je nič dlžná svojej precíznosti ani v školských jedálňach. Tácka v jedálni je väčšinou rozdelená do viacerých sekcií, pričom sú rôzne veľké. Dve najväčšie sú určené na obľúbenú ryžu a polievku. Menšie sekcie sú určené na rôzne druhy šalátov, morských plodov, zeleninu alebo ovocie. Nezvyčajné pre naše končiny (minimálne v posledných rokoch) je to, že chudé deti dostávajú presne odmeranú dávku rybacieho oleja.
• Japonsko: Je logické, že japonské obedy sa budu podobať na tie z Južnej Kórei. Základ je polievka, ryža, hydina alebo rybacie mäso, šalát a mlieko. Zaujímavosťou je, že študenti majú zakázané nosiť si vlastné jedlo do školy. Tento zákaz prestáva platiť na stredných školách. Automaty s cukríkmi alebo slanými pochutinami by ste v japonských jedálňach hľadali zbytočne, žiadne nie sú. Ďalšou zaujímavosťou je, že študenti nekonzumujú jedlo v jedálňach.
• Spojené Kráľovstvo: Ďaleko na západ od Japonska, v Spojenom Kráľovstve, sa podávajú už nie tak zdravé, vyprážané zemiaky. Deti pri nich môžu nájsť mrkvu, ryžovú kašu, rôzne druhy šalátov, ovocie alebo dokonca Belgické vafle s čokoládou. V mnohých prípadoch sa školy potýkajú s finančnými problémami a z tohto dôvodu deťom ponúkajú jedlá typu fast food.
• USA: Ak ste niekedy rozmýšľali nad tým, ako vyzerá školský obed v americkom štáte Utah, na fotografií vidíte odpoveď. Kuracie mäso s kukuricou, broskyňou a polievkou. V USA sa obedy od zvyšku sveta líšia tým, že školy väčšinou preferujú jedlá typu fast food.
• Turecko: Ak by si bol študent v Turecku, je dosť možné, že rodičia by ti pripravili podobný obed. Zdravý ražný chlieb, orechy, hrozno, granátové jablko a kefír.
• Thajsko: Exotické Thajsko ponúka svojim študentom aj takýto obed. Bravčové mäso v sladkokyslej omáčke, ktorá je pre Thajsko tak známa.
• Francúzsko: Práve tento konkrétny obed bol študentovi pripravený na juhu Francúzska. Ako je z fotografie jasne vidieť, žiak si pochutil na rybacom mäse, špenáte, zemiakoch, pečive, syre a šaláte. Obed je tu považovaný za jedno z najhlavnejších jedál dňa a študenti majú na obed dlhú prestávku.
• Fínsko: Krajina tisícich jazier berie stravovanie svoji študentov s veľkou vážnosťou. Študenti sú ponúkaní občerstvením, ak majú vyučovanie skoro ráno a neskoro večer. Obedy sa konzumujú v jedálňach, kde si študenti môžu vybrať z veľké druhu jedál podľa vlastnej chuti. Na každej škole sa nájde osoba, ktorá ma osobitné stravovacie požiadavky. Vo Fínsku s tým nie je najmenší problém, či už ide o zdravotné alebo náboženské požiadavky.
• Rusko: V Rusku majú študenti raňajky v čase od deviatej do dvanástej zadarmo. Obedy po dvanástej sú už platené. Zahraniční študenti ale môžu mať zmätok v tom, ktoré jedlo spadá pod raňajky a ktoré pod obed.
• Rumunsko: Našim južným susedom môžeme závidieť hlavne gramáž stravy. Zeleninová polievka s rezancami. Pečené kuracie mäso s fazuľou.
• Izrael: Veľmi príjemne vyzerajúci obed mal študent v Izraeli. Nehovoriac o tom, ako dobre musel chutiť.
• Slovensko: Jedlá podávané v jedálňach bratov od západu sa určite nebudú líšiť od našich. Okrem spoločnej histórie, máme aj podobné jedálničky. Najlepšie na koniec. Drvivá väčšina z vás vie, čo sa v našich jedálňach varí. Občas je to fajn, občas menej fajn. Ktorá z uvedených fotografií je ti najviac sympatická? Bolo by zaujímavé porovnať jednotlivé školy v tom, ako a akú stravu svojim študentom podáva.

V Slovenskej republike čelí približne 100 000 detí skrytej, no závažnej kríze - nemajú zabezpečený nárok na teplý obed. Tento fakt má ďalekosiahle dôsledky na ich zdravie, vzdelávanie a celkový vývoj.

Chudobou je na Slovensku podľa štatistík ohrozené každé piate dieťa. V minulom roku zároveň nechodilo na obedy až 119-tisíc žiakov základných škôl.

Opozícia nové pripravované sociálne opatrenie označuje za populistické a vidí v ňom snahu o kupovanie voličov. V susednom Česku sa však ukázalo, že po zavedení obedov zadarmo v niektorých školách sa zvýšila školská dochádzka sociálne problémových skupín.

No a práve vzdelanie je jedinou cestou, pomocou ktorej možno znížiť počet ľudí žijúcich len zo sociálnych dávok. „Čisto z odborného hľadiska pomôžu obedy zadarmo vyriešiť ekonomicky ťažko merateľné sociálne problémy. Sociálna rovnosť v školách totiž zabraňuj... „Jakmile do problému víc vidíte, zjistíte, že absence obědů hraje velkou roli také v sociálním vyloučení dětí. Obzvlášť v první druhé třídě je taková zkušenost velmi frustrující. Dítě přijde do nového kolektivu, chce si najít kamarády, jenže když jde zbytek třídy na oběd, musí čekat na chodbě,“ říká Ivana Tykač.

Jej obecně prospěšná společnost WOMEN FOR WOMEN zajišťuje Obědy pro děti už pět let, celkově podpořila zhruba pětadvacet tisíc dětí. Organizace WOMEN FOR WOMEN funguje od roku 2012. Co vás vedlo k jejímu založení? Z vlastní zkušenosti vím, jak snadno a bez vlastního zavinění se člověk dostane do krize. Stejnou zkušenost má i několik mých kamarádek. Často šlo o profesně úspěšné ženy, kterým najednou nezbylo než i s dětmi přespávat po kamarádech, protože neměly kam jinam jít. A argument, že si měly lépe vybrat partnera, je naprosto lichý - do melounu ani do muže člověk nevidí. Postupem času jsem se proto rozhodla podporovat ženy, které se v podobné situaci ocitly a mají odvahu ji řešit. Pomáháme jim například se zajištěním finančně zvýhodněného bydlení - právě bydlení je v podobných případech nejzásadnější. Naše služby ale spočívají i v poskytování právní pomoci nebo třeba psychologických a terapeutických služeb.

Později k matkám samoživitelkám přibyly děti, konkrétně projekt Obědy pro děti. Proč právě školní obědy? Při sledování televize jsem náhodou narazila na reportáž o mamince tří dětí, která si nemohla dovolit školní obědy platit. Sama několik dětí mám, tehdy jsem zrovna byla těhotná, tak mě ta reportáž doslova ohromila. Říkala jsem si: jak je možné, že v jednadvacátém století, v přebytku, ve kterém žijeme, existují děti, které nemůžou jít na oběd za pětadvacet korun? Probraly jsme to s kolegyní, založily transparentní účet a okamžitě na něj poslaly sto tisíc korun.

Překvapil vás tak velký zájem? Rozhodně. Nastartovalo to opravdu velmi rychle. Původně jsme myslela, že půjde o jednorázovou pomoc a zmíněných sto tisíc bude stačit. Jenže aby se dostalo opravdu na všechny přihlášené děti, musely jsme nakonec vyčlenit další milion korun. Dnes je situace jiná. Školy s námi mají zkušenost a vědí, že se na peníze od nás můžou spolehnout. Na začátku roku, kdy je žádostí nejvíc a všechno je potřeba zprocesovat, posílají děti na obědy hned, jak je to možné a nečekají, až přijdou peníze.

Kdo vlastně může dítě do programu přihlásit, rodiče? Žádost primárně podává základní škola - právě na základní školy se zaměřujeme. Ti mají v praxi největší přehled o tom, jestli má rodina finanční problémy. Není to jen o obědech. Děti z chudých rodin většinou nejezdí na výlety, nechodí do divadla. Zapojit se ale můžou i rodiče, respektive podání žádosti ve škole iniciovat.

Podle čeho vybíráte, na kterou z žádostí kývnete? Žádosti posuzujeme individuálně. Nezáleží na tom, jaký mají rodiče příjem nebo jestli jsou v hmotné nouzi. Situaci rodiny posuzujeme komplexně. Nejzákladnějším kritériem pro nás je, jestli se o děti řádně starají a snaží se svou situaci řešit. Sledujeme i to, zda rodiče komunikují se školou a jak je na tom dítě s docházkou. Když ho do programu zařadíme, zajímá nás, jestli na obědy chodí. Každý školní rok posuzujeme žádosti u jednotlivých dětí nově - životní podmínky rodiny se můžou v průběhu času změnit k lepšímu, rodiny se stěhují, přicházejí prvňáčci, odcházejí deváťáci a podobně.

Jestli jsou rodiče v hmotné nouzi, sleduje Ministerstvo práce a sociálních věcí v rámci svého programu Obědy do škol. Je podle vás dostačující pomáhat pouze papírově nejchudším? Jako státní aparát podle mě ministerstvo nemá moc jiných možností jak určit, kdo by měl na podporu dosáhnout. Kdo je v hmotné nouzi, vykazuje finanční hendikep, a proto má nárok na školní oběd zdarma. Já jsem hlavně ráda, že jsou na MPSV schopní a ochotní přesunout peníze z evropské Potravinové pomoci právě do školních obědů.

Podle statistik je ale chudobou ohrožených téměř sto tisíc dětí. Nebylo by rozumnější navázat oběd zdarma na určitý násobek životního minima jako v případě některých sociálních dávek? Pak by na pomoc od státu dosáhly třeba i pracující matky samoživitelky, které v hmotné nouzi nejsou, přesto jsou pro ně školní obědy finančně náročné. To by bylo fajn, jenže zavedení takového řešení by nějakou dobu trvalo. Děti ale potřebují teplý oběd ideálně hned a státní úřady, jakkoli se jich nechci zastávat, jsou už tak dost zatížené.

Zpět k vašemu projektu - kolik dětí během jednoho školního roku podpoříte? Každý rok je to jiné, čísla postupně stoupají. V aktuálním školním roce jde o zhruba 7050 dětí. Příjem žádostí ale neuzavíráme, takže jich může být do prázdnin víc. Za pět let fungování jsme podpořily kolem pětadvaceti tisíc dětí. Snažíme se vyjít vstříc každému dítěti, za které škola o podporu požádá. Samozřejmě, pokud na to máme dostatek financí. Zatím se nám ale nestalo, že bychom musely nějaké dítě odmítnout. Za to patří velký dík ministerstvu školství i každému jednotlivému dárci.

Projekt finančně podporuje ministerstvo školství i soukromí přispěvatelé. Jak vysokou sumu je potřeba na zajištění obědů sehnat? Aktuálně pracujeme s rozpočtem jednatřicet milionů korun. Podpory ze strany MŠMT si opravdu velmi vážíme, celou dotaci vždy využíváme pouze na obědy pro potřebné děti. To samé platí pro příspěvky donátorů - z transparentního účtu posíláme školám také plných sto procent. Jako organizace si z peněz vybraných od lidí nebereme nic. Veškerou administrativu hradíme z peněz WOMEN FOR WOMEN.

Aktuálně se hodně mluví o obědech zdarma, respektive návrzích ANO a ČSSD, hradit oběd všem žákům základních a mateřských škol. Vy jste už dřív několikrát zmiňovala nutnost systémového řešení. Je tohle krok správný směrem? Oběd jako součást vzdělávání podle mě není od věci. Jen bych to nedělala takto naráz a způsobem, který navrhují politici. Zmínila jste, že na hranici chudoby žije přibližně sto tisíc dětí. To je desetina všech dětí, které chodí na základní školu. V současné chvíli proto nevidím moc důvodů, proč přispívat i zbývajícím devadesáti procentům, kterým rodiče obědy hradí. Jako systémové řešení bych viděla změnu osnov. Školní oběd je součástí vzdělávání, což potvrzují dopady poskytnuté pomoci, proto může školní oběd posloužit jako funkční nástroj pro prevenci, vzdělávání a výchovu dětí. Stát to může pojmout například tak, že děti formou školního oběda naučí správnému stravování a tím bude předcházet obezitě nebo diabetu - děti jsou jak houby, je to o příkladech, které jim dáváme. Součástí výuky ale může být i správné stolování, řešení témat, jako je plýtvání jídlem, geografie gastronomie, wellbeing a podobně. Zároveň můžeme dětem přenést lepší dovednosti v otázce prohlubování sociální interakce. Jde o investici do budoucna.

Takové řešení by ale znamenalo běh na hodně dlouho trať. Co dělat teď? Myslím, že kombinace podpory rodičů v hmotné nouzi a projektů, jako je ten náš, není špatný směr. Obědy pro děti aktuálně pomáhají sedmi tisícům dětí ve čtvrtině škol. Kdybychom měly pokrýt všechny školy, šlo by o zhruba třicet tisíc dětí, tedy jednu třetinu všech dětí na hranici chudoby. Na to by padlo celkem 128 milionů korun, tedy o dost méně než pět miliard navrhovaných politiky. Dalších několik tisíc dětí pokryje podpora Ministerstva práce a sociálních věcí.

V diskuzi kolem obědů zdarma často zaznívá, že pokud rodiče nemají pětadvacet korun na oběd, raději si neměli dítě pořizovat. Co na takový názor říkáte? Tyhle hlasy by si měly uvědomit, že do podobné situace se může dostat každý. Statistiky říkají, že pokud se žena dostane do problémů, trvá jen dvanáct týdnů, než se ocitne takříkajíc na ulici. Chápu, že vzhledem k minimální nezaměstnanosti a hospodářskému růstu se může zdát takový scénář nereálný. Všechno se ale vyvíjí v cyklech.

Tabuľka: Príklady školských obedov v rôznych krajinách

tags: #v #ceskej #republike #na #obed #nemau