Niet nad dobrý pocit zo svojpomocne vypestovaného ovocia, zeleniny alebo iných plodín, ktoré sú často aj zárukou kvality a vysokého obsahu zdraviu prospešných látok.
Šampiňóny (latinsky Agaricus bisporus) sú jedny z prvých pestovaných húb a neoddeliteľnou súčasťou zdravej výživy a kulinárskeho umenia. Sú nielen chutné, ale aj plné vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré podporujú vaše zdravie.
História pestovania šampiňónov
Cielené pestovanie húb ako potraviny skutočne začína šampiňónmi. Prvýkrát boli vypestované v roku 1750 vo Francúzsku. A ako to často býva, náhoda tu hrala nemalú úlohu. Jedného dňa parížski záhradníci objavili biele šampiňóny na hnoji záhonov. Záhradníci veľmi rýchlo zistili, že sa dá táto huba cielene pestovať.
Hoci netrvalo dlho, kým sa zistilo, že svetlocitlivá huba najradšej rastie v tmavých pivniciach a klenbách, významnejšie pestovanie šampiňónov, ako ho poznáme dnes, sa vyvinulo až začiatkom 20. storočia.
Charakteristika šampiňónov
Šampiňóny majú priemer 3 až 25 cm. Ich klobúk je mäsitý, guľovitý a v zrelosti má tvar dáždnika. Povrch je vláknitý, hladký, šupinatý, šedobielej farby. Noha šampiňónu má výrazný dvojvrstvový alebo jednovrstvový prsteň. V súčasnosti je viac ako 60 druhov šampiňónov.
Nazývaný aj „biely gombík“ je najobľúbenejšou pestovanou hubou. Tvar klobúka je najprv pologuľovitý, vekom sa splošťuje.
Hnedý šampiňón (Agaricus bisporus) má intenzívnejšiu chuť ako šampiňón biely. Je veľký 40 až 60 mm.
Môže sa stať, že jedlý šampiňón zameníte s Pečiarkou zápašnou (Agaricus xanthodermus). Oba druhy sú si veľmi podobné, malé s bielymi klobúkmi. Hlavný rozdiel je v tom, že pokiaľ sa dužina pečiarka poškodí, rýchlo zožltne.
Pestovanie šampiňónov doma
Šampiňóny nepatria k najobľúbenejším hubám náhodou. Okrem toho, že ponúkajú niekoľko možností využitia v kuchyni, sa o nich hovorí aj ako o potravine s vyšším obsahom liečivých látok.
Vhodných miest na pestovanie šampiňónov je viacero, no najčastejším je pivnica. Šampiňóny vysadené v debničke alebo v kvetináči sa uchytia aj v byte. Pri polohe nie je kľúčový iba tieň, resp. minimum svetla. Dôležitým faktorom je aj vlhkosť prostredia.
Kým pri kritériách ako teplo a svetlo šampiňóny ukazujú maximálnu nenáročnosť, pri výbere substrátu musíme počítať s vysokými nárokmi. Zmes zeminy je možné pripraviť aj samostatne, no omnoho jednoduchším riešením je kúpa hotového substrátu so šampiňónovým podhubím.
JEDNODUCHÝ NÁVOD, AKO NA TO:
1. Pestovateľská súprava
Súpravu na pestovanie šampiňónov si zakúpite napríklad v záhradkárstve. Obsahuje vrece s prerasteným substrátom - celý jeho povrch je rovnomerne pretkaný bielym podhubím, a vrece s krycou zeminou. Naočkovaný substrát je utlačený v kartóne do výšky asi 20 cm.
2. Krycia zemina
Na to, aby huby začali rásť, musíte do substrátu pridať kryciu zeminu. Je to namiešaná zmes rašeliny, ílovito-piesočnatej pôdy a živín. Priloženú kryciu zeminu rovnomerne roztrúste po povrchu substrátu do výšky asi 3 cm a ručným rozstrekovačom ju dostatočne navlhčite. Zemina musí zostať vlhká, kyprá, ale nie mokrá, aby v nej mohla prebiehať výmena vzduchu.
3. Vlhkosť a teplota
Nakoniec zeminu prikryte fóliou a uložte do miestnosti s teplotou 20 až 25 °C. Približne po štrnástich dňoch krycia zemina prerastie bielym podhubím.
4. Tvorba plodníc
Po prerastení krycej zeminy znížte teplotu na 15 až 19 °C a škatuľu preneste napríklad do pivnice alebo komory. Miestnosť občas vetrajte, a keď sa objavia prvé hlavičky veľkosti hrášku, čiastočne fóliu odkryte a zeminu vlhčite.
Ako pestovať huby od začiatku do konca v monovane
5. Zber úrody
Šampiňóny zberáme opatrným vytočením z pôdy tak, aby sme nenarušili okolie a nepoškodili ostatné malé huby. Vyberáme ich aj s hlúbikom a dieru zahrnieme.
Po každom zbere kultúru zalejeme množstvom vody zodpovedajúcej hmotnosti pozberaných húb.
Výživové hodnoty a benefity
Šampiňón je druh huby, ktorý je bohatý na vitamíny a minerály. Je to nielen vynikajúca surovina pri varení, ale má aj mnoho užitočných vlastností, vďaka ktorým sa používa v tradičnej medicíne.
Štúdie ukázali, že ľudia, ktorí často jedia tieto huby, majú o 34% nižšiu hladinu cholesterolu v krvi v porovnaní s tými, ktorí huby nejedia. Polysacharidy v šampiňónoch môžu pomôcť znížiť hladinu cukru v krvi a zlepšiť inzulínovú rezistenciu.
Koncom zberu sa objavia prvé plodnice za 3 až 4 týždne. Rastú veľmi rýchlo, takže zbery sa opakujú každé 2 až 3 dni. Zberať je najlepšie v skorých ranných hodinách. Plodnice vhodné na zber nesmú byť prerastené. Zberáme ich tak, že plodnicu mierne pritlačíme a odkrútime. Plodnice nikdy nevyrezávame nožom, ani nevytrhávame.
Výsledkom správneho spôsobu pestovania sú zdravé a lahodné šampiňóny, ktoré disponujú vysokým obsahom vitamínov, minerálov aj bielkovín.
Šampiňóny sú relatívne nízkokalorická prísada: na 100 gramov pripadá asi 22 kalórií. Je to spôsobené aj tým, že tento druh huby obsahuje 91 percent vody a asi štyri percentá bielkovín.
Tabuľka nutričných hodnôt šampiňónov (na 100g)
| Nutričná Hodnota | Množstvo na 100g |
|---|---|
| Kalórie | 22 kcal |
| Voda | 91g |
| Bielkoviny | 4g |
Huby sú prirodzeným zdrojom vitamínov B a D, minerálov ako draslík, železo a zinok, a bohaté na antioxidanty. Ich konzumácia podporuje imunitný systém, trávenie a celkovú vitalitu.
Zo zdravotného hľadiska je dôležitý aj obsah minerálov a niektorých špecifických látok v hubovom tkanive. Obsahujú meď, ktorá pomáha pri hypertenzii, selén, ktorý napomáha správnej funkcii srdcovo-cievnej sústavy a spolu s vitamínmi bojujú proti voľným radikálom, ktoré spôsobujú degradáciu buniek a sú považované za jeden z faktorov vzniku rakoviny.
Využitie v kuchyni
Šampiňóny sú klasickou jedlou hubou, ktorá sa s obľubou používa v najrôznejších pokrmoch. Dajú sa použiť na pizzu, ako príloha k cestovinám alebo do omáčok k rezňom - šampiňóny možno používať rozmanitým spôsobom. Pritom je ich aróma dostatočne výrazná, aby sa dali servírovať aj mierne obložené ako hlavná prísada.
Šampiňóny môžete pridať do mäsových pokrmov, na pizzu, do polievok. Alebo ich môžete zamraziť, usušiť poprípade zakonzervovať. Je mnoho spôsobov, ako šampiňóny spracovať. Je skrátka veľa možností, ako zaradiť šampiňóny do vášho jedálnička.
Okrem výživovej hodnoty prinášajú huby jedinečnú chuť do polievok, omáčok, šalátov a rizôt.
Čerstvé šampiňóny sú ideálne na grilovanie, zapekanie alebo do šalátov. Sušené dubáky a shiitake sa hodia do polievok, omáčok a rizôt, kde uvoľňujú výraznú chuť a vôňu.
Huby sú neodmysliteľnou súčasťou zdravej kuchyne, prinášajú výživnú hodnotu a bohatú chuť.
Recepty so šampiňónmi
- Plnené šampiňóny: S nivou, bryndzou, mozzarellou, mletým mäsom alebo vajíčkom.
- Šampiňónovo-syrová omáčka: Ideálna k cestovinám alebo mäsu.
- Rizoto so šampiňónmi: Klasika talianskej kuchyne.
- Zemiakové placky so šampiňónovou omáčkou: Pôvodom z Poľska.
Plnené šampiňóny sú jedlo, ktoré si môžete prispôsobiť podľa vlastnej chuti a preferencií. Či už hľadáte rýchly a jednoduchý obed, chutnú večeru alebo originálne pohostenie pre hostí, tento recept na zapekané plnené šampiňóny so zemiakmi a cibuľou je ideálnou voľbou.
