Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie plodiny v slovenských záhradách aj na poliach. Ich pestovanie nie je príliš náročné, no ak chcete dosiahnuť bohatú úrodu, treba dodržať správny čas výsadby, vhodnú hĺbku, vzdialenosť medzi hľuzami a dbať na pôdu i klimatické podmienky. Ako sadiť zemiaky a čo robiť pred výsadbou? Na samom začiatku je dôležité pôdu dôkladne pripraviť. Mala by byť kyprá, dobre prevzdušnená a priepustná, aby sa v nej hľuzy dobre vyvíjali. Ideálne je, ak má pôda mierne kyslé pH v rozmedzí 5,5 až 6,5. Vyhýbajte sa ťažkým ílovitým pôdam, ktoré zadržiavajú vodu - takéto prostredie spôsobuje hnitie hľúz a znižuje úrodu.
Príprava pôdy a výber sadiva
Ideálne je striedanie plodín tak, aby zemiaky na pozemok prišli 1 x za štyri roky. Pozemok pod zemiaky vyhnojíme skoro na jeseň maštaľným hnojom (vhodné je sadiť až druhý rok po hnojení hnojom), lepšie kompostom, resp. zeleným hnojením (repka, horčica). Za strednú dávku hnoja môžeme považovať 4 kg na 1m2 pozemku. Je vhodné zapraviť s hnojom aj základnú dávku superfosfátu (80 g na 1m2) a draselnej soli (30 g na 1m2). Ak však použijeme dávku hnoja napr. 7 kg na 1m2, dodávame do pôdy toľko dusíka a draslíka, že stačí dohnojiť superfosfátom. Na jar je vhodné pre rýchlejší rastový štart rozhodiť pred výsadbou na 1 m2 pozemku dusíkaté hnojivo, napr. liadok v dávke 20 g (podľa celkového stavu vyhnojenia pozemku).
Príprava pozemku pred vysádzaním spočíva v nakyprení a prevzdušnení pôdy do hĺbky aspoň 15 cm, najlepšie opakovane, čím výdatne ničíme klíčiace buriny a zároveň preteplíme pôdu. Oranie, rotavátorovanie a kultivácia pôdy sú tri rôzne činnosti s rovnakým cieľom - rozdrobiť a prevzdušniť pôdu a vytvoriť tak ideálne prostredie na klíčenie semien, tvorbu korienkov a rast nových rastlín. Zároveň je to príležitosť na zlepšenie jej vlastností. Na jednej strane môžeme oraním efektívne navrátiť do pôdy stratené živiny zapracovaním kompostu alebo hnoja. Na tej druhej môžeme pridaním kompostu alebo vychnutého rozdrobeného lístia obnoviť jej priaznivú štruktúru na mieste osivového lôžka. V každom prípade je obohatenie pôdy o dobre rozložený organický materiál veľkým prínosom. Opatrný treba byť pri zapracovaní čerstvého hnoja. Treba to robiť ideálne na jeseň, aby sa stihol rozložiť.
Používajte výhradne certifikované sadbové zemiaky, ktoré sú zdravotne nezávadné, bez vírusov a zabezpečujú rovnomerné klíčenie. Hľuzy na pohľad zdravé nemusia byť vždy zárukou dobrej úrody, pretože zemiaky trpia vírusovými chorobami, ktoré sa nemusia prejaviť na vzhľade. Záhradkár by sa mal pri nákupe sadiva zaujímať, či kupuje certifikované sadivo (A - C1 a B - C2), alebo iba „vzhľadné zemiaky“. Len zdravé sadivo zaručuje dobré úrody. Sadivo na výsadbu je potrebné prebudiť, lepšie predklíčiť, alebo zakoreniť. Naklíčenie prebieha pri vyššej teplote 10 - 18 C na svetle 3 - 4 týždne. Účelom je vytvoriť krátke, silné, zafarbené klíčky, ktoré môžu (ako mierne zasypané hľuzy) i zakoreňovať. Ak nemáme tieto možnosti, alebo vysádzame väčšie množstvo sadiva, musíme hľuzy aspoň prebudiť (v očkách sa objavujú biele zárodky klíčkov). Tento proces trvá asi týždeň pri teplote 15 C.
Výsadba zemiakov
Zemiaky pestujeme v hrobkovej kultúre, ktorú založíme vytvorením (naoraním) plytkých rýh (6 - 8 cm), do ktorých vysádzame naklíčené hľuzy a zahrnutím (zaoraním) vytvoríme hrobky. Pre záhradkárov je vhodný tiež spôsob vysádzania hľúz do jamiek (podľa šnúry), kde hľuzy zahrnieme a začíname s rovinnou kultúrou v nezaburinenom stave. Vzídené rastliny prihŕňame postupne a vytvárame hrobok 20 - 30 cm vysoký. Chybou je hľuzy vysádzať hlboko.
Výkop riadkov: Riadky by mali byť hlboké približne 10 až 12 cm, čo poskytuje hľuzám dostatok priestoru na rast. Rozostup medzi riadkami: Pre dobrú dostupnosť a prevzdušnenie je ideálny rozostup medzi riadkami 60 až 75 cm. Rozostup medzi hľuzami v riadku: Jednotlivé sadbové zemiaky ukladajte v rozostupoch 25 až 35 cm, podľa veľkosti hľúz a dostupného priestoru. Správne položenie hľúz: Každú hľuzu uložte klíčkami nahor, ideálne do vlhkej, ale nie premokrenej pôdy.
Vhodná medziriadková vzdialenosť je 62 cm, pre záhradku aj 50 cm. Skoré zemiaky patria medzi prvé plodiny, ktoré na jar putujú do zeme. Ich výhodou je nielen skorý zber, ale aj menšia náchylnosť na niektoré choroby. Odrody ako Impala, Rosara či Adora sú obľúbené pre svoju rýchlu vegetačnú dobu a výbornú chuť. Ich výsadba sa najčastejšie začína od polovice marca do začiatku apríla, no presný termín závisí najmä od aktuálneho počasia a teploty pôdy.
Kedy sadiť zemiaky?
Výsadba závisí od nadmorskej výšky a lokálneho počasia. Vo všeobecnosti sa odporúča začať s výsadbou, keď sa pôda ohreje na minimálne 7 - 8 °C, ideálne 10 °C v hĺbke 10 cm. Južné Slovensko (Podunajská nížina, Záhorie): V týchto oblastiach s najskorším nástupom jari sa môže so sadením začať už od 20. marca do 10. apríla. Stredné Slovensko (okolie Zvolena, Banská Bystrica): Tu sa podmienky ustália o niečo neskôr. Optimálny čas výsadby býva od 5. do 20. apríla. Severné Slovensko (Orava, Kysuce, Liptov): V týchto regiónoch s vyššou nadmorskou výškou a chladnejším počasím sa odporúča začať s výsadbou až od 20. apríla do 10. mája.
Doba výsadby zemiakov na záhradke súvisí s možným poškodením rastlín nočnými mrazmi. Doba vzchádzania je 3 - 5 týždňov po vysadení. Záhradkár podľa možnosti boja proti mrazom sám volí termín výsadby. Prevažne však sadí skoro (v marci) a riskuje (riziko znížime prekrytím netkanou textíliou).
Starostlivosť o zemiaky počas vegetácie
Ošetrovanie zemiakov v priebehu vegetácie spočíva v opakovanom navršovaní hrobkov, čím súčasne ničíme buriny. Hrobkovanie opakujeme 2 - 3 x vždy po 7 - 10 dňoch (podľa zaburinenia). Posledný zásah robíme do doby, nasadzovania hľúz, aby sme tieto nepoškodili. Nízke nahrnutie hrobkov často spôsobuje, že rastom sa nové hľuzy vy-tláčajú na povrch pôdy, zozelenajú a nie sú vhodné na konzum a sú ľahšie napádané plesňou zemiakovou.
Prihŕňanie: Keď mladé rastlinky dosiahnu výšku približne 10 až 15 centimetrov, je čas na prvé prihŕňanie. Tento jednoduchý, no dôležitý krok pomáha spevniť stonky a zároveň ochrániť nové hľuzy pred svetlom. Zavlažovanie: Zemiaky majú radi pravidelnú vlahu, najmä počas obdobia intenzívneho rastu. Ak prídu suché dni, nezabudnite na zálievku. Ideálne je aplikovať približne 20 až 30 litrov vody na každý meter štvorcový, a to raz za 7 až 10 dní.
Ochrana pred mrazmi: Na jar môžu ešte prekvapiť nečakané nočné mrazy - obzvlášť v apríli. Aby ste mladé rastliny ochránili, odporúčame ich v chladnejších nociach zakryť netkanou textíliou. Zemiaky potrebujú najmä draslík pre tvorbu hľúz a odolnosť voči stresom. Aplikujte NPK hnojivo. Pravidelne kontrolujte výskyt pásavky zemiakovej a reagujte už pri prvých výskytoch. Proti plesni zemiakovej (Phytophthora infestans) aplikujte preventívne postreky najmä počas vlhkého počasia. Okopávajte po každom daždi alebo keď pôda vytvorí škrupinu, čím zlepšujete prevzdušnenie a podporujete rast. Prihŕňajte zemiaky aspoň 2-krát počas vegetácie - prvýkrát, keď majú rastlinky 15 - 20 cm, druhýkrát pred kvitnutím.
Pestovanie zemiakov zo semien
Zemiaky si väčšina záhradkárov spája s tradičnou sadbou hľúz, no existuje aj iná cesta. Pestovanie zemiakov zo semien pôsobí v našich podmienkach nezvyčajne. Zemiaky sa tradične rozmnožujú hľuzami, ktoré sa každoročne sadia priamo do pôdy. Tento prístup prináša jeden zásadný benefit. „Zemiaky pestované zo semien netrpia virózami, ktoré sa prenášajú pri vegetatívnom rozmnožovaní hľúz,“ vysvetľuje zeleninár a producent osív Ing. Peter Gajdoštin. Zemiaky zo semien sa nepestujú priamym výsevom na hriadky, ale najprv ako priesady. Postup je podobný ako pri rajčinách, čo výrazne uľahčuje orientáciu aj menej skúseným pestovateľom.
„Rozmnožovanie zemiakov semenami je mierne zložitejšie. Musíte predpestovať priesady v krytých priestoroch, ktoré vysadíte na hriadku v polovici mája. Môžete vysievať v rajčinových termínoch a dodržať teplotné podmienky ako pri ich predpestovaní,“ uvádza Gajdoštin. Výsev sa robí od februára do mája do malých kvetináčov alebo zakoreňovačov. Semená sa ukladajú na povrch substrátu a len jemne pritlačia. Počas klíčenia sa udržiava teplota približne 16 až 21 °C. Počiatočný rast býva pomalší než pri rajčinách.
Predpestované rastliny sa vysádzajú na hriadku v druhej polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Rozstupy sú podobné ako pri klasických zemiakoch, približne 20 až 40 centimetrov v riadku a 60 centimetrov medzi riadkami. Rastliny možno pestovať nielen v pôde, ale aj vo väčších nádobách či pestovateľských vreciach. Práve v tom vidí Ing. Gajdoštin zaujímavý rozmer tejto metódy: „Je to tak trochu výzva pre zarytých záhradkárov. Po výsadbe sa s rastlinami zaobchádza rovnako ako so zemiakmi zo sadby. Vyžadujú pravidelnú zálievku, okopávanie a nakopcovávanie. V priebehu vegetácie rastú a vytvárajú hľuzy podobne ako klasické zemiaky. Zber prichádza približne 120 dní od výsevu, keď rastliny začnú žltnúť a nadzemná časť postupne odumiera.“
Kedy a ako sadiť zemiaky – klasicky aj bez rýľovania (návod krok za krokom)
Škodcovia a choroby zemiakov
Asi najznámejším škodcom zemiakov je pásavka, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine. Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom.
Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
Zber zemiakov
Kedy je zemiak pripravený na zber? V podstate vtedy, keď nám uschne vňať. Ak zemiaková vňať začína vädnúť, je to znamenie, že prichádza času zberu? Pozor, nie je vädnutie ako vädnutie. Keby nám vädne zelená vňať, niečo nie je v poriadku. Pravdepodobne prišlo k napadnutiu zemiaku a musíme zistiť príčinu. Na zber zemiakov je lepšie si vybrať suchší, slnečný deň, keď nie je veľmi premočená pôda.
Zber skorých zemiakov prichádza spravidla na rad koncom mája až v prvej polovici júna. Presný termín závisí najmä od konkrétnej odrody, klimatických podmienok a starostlivosti počas rastu. V čase zberu by mala byť vňať už zoschnutá alebo aspoň výrazne zožltnutá - to je signál, že zemiaky sú pripravené na vytiahnutie zo zeme.