Vianoce sú pre každého z nás sviatkami, s ktorými sa nám spája množstvo vôní. Veď čo by to boli za najkrajšie sviatky v roku bez medovníkov, sladkých vanilkových rožtekov a medvedích labiek. Drobné koláčiky vynímajúce sa na sviatočnom stole dotvárajú atmosféru vianočných dní rovnako, ako vôňa ihličia, či svetlo sviečok. Pamätáme si to takto od detstva a každý rok znova chceme zažiť atmosféru, keď sa príbytkom šíri vôňa perníkového korenia, vanilky, klinčekov a škorice.
Tradícia vianočného pečenia siaha ďaleko do minulosti. Prvé informácie hovoria o Keltoch, ktorí si 21. a 22. decembrový deň spájali s oslavou zimného slnovratu, spojenou s hostinou, na ktorej boli hlavnou pochúťkou sladké lievance s medom. Tie Kelti obetovali bohom na znak vďaky. Tradíciu zimného pečenia neskôr od Keltov prevzali kresťania. S príchodom stredoveku sa vôňa vianočného pečiva šírila najmä spoza múrov kláštorov. Na stoloch sa objavili prvé medovníčky a bolo zvykom, že mnísi a rehoľníčky, ktorí napiekli voňavé trvanlivé pečivo ho na Štedrý večer rozdeľovali medzi chudobných. Do krajín vtedajšej Európy začali v tomto období postupne prenikať predtým nepoznané chute, keďže v kuchyni si svoje miesto našli škorica, klinčeky, muškátový oriešok, aníz, vanilka a ďumbier. Začiatkom 19. storočia sa čoraz viac rodín venovalo príprave sladkých lahôdok a z pečenia sa stala rodinná tradícia.
Pod pojmom koreniny rozumieme určité časti rastlín, používané na zlepšenie chuti, vône, farby a vzhľadu potravín, prípadne na ich konzervovanie. Koreniny vďačia za svoju charakteristickú vôňu a chuť éterickým olejom a iným aromatickým látkam. Okrem vôní a chutí nám koreniny prinášajú aj blahodarné účinky na naše zdravie. Dnes ich v našej kuchyni berieme ako samozrejmosť, ale prišla nám niekedy na um otázka odkiaľ pochádzajú, ako sa pestujú, spracúvajú a používajú?
Kľúčové vianočné koreniny a ich pôvod
Vanilka
Vanilka - vanilkový struk je vlastne plod orchidey (tobolka), popínavej rastliny vanilky voňavej (Vanilla planifolia). Jej vlasťou je Mexiko a poznali ju už Aztékovia. Španieli doviezli plody do Európy a pomenovali ich vanilla, čo je zdrobnenina slova struk. Mexiko si udržiavalo monopol nad jej produkciou až do roku 1841, keď sa vyvinula metóda umelého oplodnenia rastliny, čo umožnilo jej pestovanie aj inde. Plody vanilky sa tesne pred zrelosťou zberajú a podrobujú umelej fermentácii, pričom vzniká vanilín. Potom sa sušia.
V kuchyni sa vanilka používa na dochucovanie vianočného pečiva, krémov, zmrzliny, čokolády, pudingov a likérov. Spôsobuje rozšírenie ciev, a tak podporuje v tele prekrvenie, má pozitívny vplyv na činnosť srdca a energeticky stimuluje celý organizmus.
Škorica
Škorica - je sušená kôra vždyzeleného stromu škoricovníka cejlónskeho (Cinnamomum zeylanicum). Jedna z prvých korenín, o ktorej získanie sa snažili prvé prieskumné plavby v 15. a 16. storočí. V Číne a Indii sa kôra spracúva už viac ako 4000 rokov na korenie, ale aj na terapeutické účely. V Egypte sa používala na balzamovanie. Pravá škorica pochádza zo Srí Lanky (Cejlón). Portugalci obsadili Srí Lanku pre túto koreninu až do roku 1636, keď ich odtiaľ vyhnali Holanďania. Tí začali škoricu, ktorá sa predtým zbierala v divočine, pestovať. Ich monopol v obchodovaní sa skončil roku 1796, keď anglická Východoindická spoločnosť prevzala riadenie. V stredoveku sa do Európy škorica dovážala z Cejlónu.
Škoricu používame celú, alebo mletú ako korenie v sladkých, slaných i pikantných jedlách, na dochucovanie koláčov, perníkov, lekvárov, či na konzervovanie ovocia. Využíva sa ako prírodný liek na kašeľ, zachrípnutie, bolesť v krku, pretože silice v nej obsiahnuté majú na tieto problémy pozitívny vplyv. Blahodarný vplyv má tiež na zníženie hladiny cholesterolu, zníženie hladiny cukru v krvi, bolesť kĺbov, či na odstránenie plesňových infekcií. Pri konzumácii sa odporúča pol čajovej lyžičky škorice s medom. V podobe éterického oleja môžeme škoricu využiť na prípravu relaxačného kúpeľa.
Upozornenie: Škorica obsahuje kumarín, ktorý môže poškodzovať pečeň. Vysoké množstvo kumarínu je v lacnej mletej škorici, ktorá sa vyrába z kôry čínskej škorice.
Klinčeky
Klinčeky - sú neotvorené kvetné puky vždyzeleného stromu klinčekovca voňavého (Syzygium aromaticum), ktorého domovom sú Moluky, alebo Koreninové ostrovy, ktoré sú súčasťou Indonézie. Najstaršie záznamy o klinčekoch pochádzajú zo starovekej čínskej literatúry. Na Ďalekom východe a v Indii ich poznali v dávnom staroveku a Číňania ich odtiaľ dovážali už 400 rokov pred n. l. V starom Grécku a Ríme klinčeky nepoznali. Do Európy sa začali dovážať z Alexandrie. Tam ich predávali arabskí kupci. Prvým Európanom, ktorý videl rásť klinčekovec bol benátsky kupec Marco Polo v 13. storočí. Keď Vasco da Gama objavil Molucké ostrovy, bol arabský monopol nahradený portugalským a v 17. storočí holandským. Až v roku 1770 prepašovali Francúzi sadenice na Maurícius a Bourbon. Odtiaľ sa plantáže rozšírili na Zanzibar a na Madagaskar.
Klinčeky sa uplatňujú pri príprave vareného vína, punču, či pri pečení perníkov, ale aj ako korenie do mäsových pokrmov. Podporujú trávenie, uvoľňujú kŕče a utlmujú bolesť. Využívajú sa v stomatológii na tlmenie bolesti a ako antiseptikum pri zápaloch ústnej dutiny. Pomáhajú pri chrípke, nachladnutí a majú antibakteriálne účinky. Korenie v sebe ukrýva kombináciu minerálnych látok, ako draslík, železo, mangán, selén a horčík, ktorá priaznivo pôsobí na kardiovaskulárny systém a krvný tlak.
Recepty pre pravú vianočnú atmosféru
Vanilkové rožky
- 250 g masla (alebo Hery, Palmarínu) necháme zmäknúť
- pridáme 150 g mletých vlašských orechov
- 100 g práškového cukru
- 300 g hladkej múky
- vypracujeme cesto, ktoré zabalené do fólie necháme vychladnúť
- z cesta tvarujeme rožteky, ktoré pokladieme na plech vystlaný papierom na pečenie
- pečieme asi 20 minút pri teplote 150°C
- nakoniec ich obalíme v zmesi, ktorú si pripravíme z 3 ks vanilínového cukru a 5 polievkových lyžíc práškového cukru
Klinčeková tinktúra
- 20 ks klinčekov
- 1 celú škoricu
- dáme do sklenej uzatvárateľnej nádoby a zalejeme Alpou
- necháme lúhovať pri izbovej teplote aspoň 2 týždne, keď sa z klinčekov uvoľnia liečivé látky
- používame na boľavé ďasná a zuby, pri bolestiach hlavy, svalov, chrbta, pri problémoch s dýchacími cestami inhalujeme
- dá sa použiť aj na bolestivé hrdlo a proti kašľu
Vianočné varené víno
- 1 liter vína (červené alebo biele) nalejeme do hrnca
- pridáme cukor podľa chuti
- 8 ks klinčekov
- 3 ks badiánu
- 3 ks škorice
- ohrievame, kým sa cukor nerozpustí - víno musí byť horúce, ale nesmie sa variť
- pridáme citrónovú šťavu a necháme 15 minút odstáť
- víno znovu ohrejeme a podávame horúce
Pečie celé Slovensko: Súťaž, ktorá spája
Súťažná šou "Pečie celé Slovensko" sa stala neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Už od svojej prvej série si získala srdcia divákov a pravidelne prináša nielen inšpiráciu pri pečení, ale aj napätie a emócie.
V piatej sérii obľúbenej šou sa víťazkou stala Janka Simová, ktorá mala jasné ciele - zúčastniť sa cukrárskej súťaže v Birminghame, absolvovať kurz u renomovaného cukrára a živiť sa umením cukrárskej výroby.
V porotcovskom kresle opäť nechýbala profesionálna cukrárka Jozefína Zaukolcová, známa aj ako Jožka. S dlhoročnou praxou a množstvom vydaných kníh o pečení a varení patrí k stáliciam slovenskej gastronómie. V piatej sérii zaujala aj mladučká Eliška, ktorá v čase nakrúcania mala len 15 rokov. Porotkyňa Jožka vyzdvihla jej talent a vyjadrila želanie, aby bolo takýchto mladých ľudí v tomto remesle čo najviac.
Jožka Zaukolcová je okrem svojej cukrárskej kariéry aj pedagogičkou na strednej škole v Púchove, kde učí odborné cukrárske a pekárske zručnosti. Za svoju prácu si dokonca prevzala štátne pedagogické ocenenie - medailu sv. Gorazda. Aj napriek jej profesionálnemu zameraniu na moderné techniky, na svojom sviatočnom stole preferuje slovenskú klasiku.
V súvislosti s dnešným "gastronomickým ošiaľom" a popularitou kurzov varenia a pečenia na sociálnych sieťach, Jožka poznamenáva, že hoci niektoré kurzy nemajú dostatočnú odbornosť, záujem o gastronómiu je pozitívny.
Pôvod Vianoc | História
Televízia Jednotka priniesla aj novú sériu "Pečie celé Slovensko" s obľúbenými moderátormi Jurajom Bačom a Milanom Zimnýmkovalom. Odborné hodnotenie súťažiacich zabezpečili porotkyne Jozefína Zaukolcová a Petra Tóthová. Dvanástka nových amatérskych pekárov a pekárok predviedla svoje umenie a bojovala o víťazstvo.
Predchádzajúce série šou zaznamenali vysokú sledovanosť. Tretia séria prilákala v priemere 485-tisíc divákov, pričom finálová epizóda dosiahla trhový podiel 27,8 % v cieľovej skupine 12-54, čo bol sezónny rekord. Najsledovanejším programom dňa sa stalo finále, ktoré si pozrelo až 587-tisíc divákov.
Televízie Markíza a Joj sa snažili konkurovať "pečeniu" vlastnými programami. Markíza vsadila na "Duely na Farme", zatiaľ čo Joj presunula svoju šou "Česko Slovensko má talent" na stredajšie večery a v nedeľu vysielala filmy.
Účastníci 4. série "Pečie celé Slovensko"
Štvrtá séria predstavila dvanástku nových talentovaných pekárov:
- Antónia Chovancová (34): Fanúšička šou, ktorá sa pečeniu intenzívnejšie venuje 6 rokov. Najradšej má vianočné pečivo.
- Dávid Šütö (26): Samouk, ktorý objavil vášeň pre pečenie vďaka receptu od spolužiačky. Pracuje ako farmaceut a sníva o vlastnej kaviarni.
- Yelyzaveta Lenska (62): Najstaršia súťažiaca, ktorá žije na Slovensku už vyše 25 rokov. Je vyučená kuchárka a najradšej pečie pre svoju vnučku.
- Martina Gromová (44): Aktívna mama 5 detí, ktorá sa prezentuje na sociálnych sieťach. Jej vzorom v pečení bola mama.
- Jana Tesák Potomová (34): Finančná kontrolórka a výživová špecialistka, ktorá sa pečeniu venuje 6 rokov. Sníva o otvorení kaviarne alebo cukrárne.
- Martin Jančovič (38): IT špecialista, ktorého k pečeniu priviedla mama. S manželkou snívajú o malom bistre.
- Monika Pernišová (41): Fakturantka, pre ktorú je pečenie radosťou a oddychom. Sníva o vlastnom podniku.
- Daniela Mazúrová (42): Podnikateľka v stavebníctve, ktorá sa k pečeniu vrátila v dospelosti.
- Pavel Nikov (34): Obchodník, ktorý sa pečeniu venuje posledné štyri roky. Sníva o profesionálnej kariére v tomto smere.
- Eva Lačná (45): Pracovníčka v štátnej správe, ktorá našla v pečení potešenie a relax. Chcela by si otvoriť vlastnú cukráreň a pracovať ako fitness trénerka.
- Miriam (meno neuvedené): Svoje zručnosti sa naučila sama skúšaním receptov. Sníva o otvorení cukrárne v Paríži.
- Martina Tomagová (44): Vášnivá športovkyňa, ktorá sa pečeniu venuje 10 rokov. Do súťaže sa chcela prihlásiť už od prvej série.
Autor článku: RNDr.