Relácia HVRN EU si kladie za cieľ prinášať rozhovory s výraznými osobnosťami o témach, ktoré presahujú rámec jedného politického cyklu. Týmito témami sú dejiny, identita, krajina, moc, pamäť a udalosti, na ktoré sa často pohodlne zabúda.
Súčasťou projektu sú aj:
- Kaviareň: profilové rozhovory s výnimočnými osobnosťami zo Slovenska a Európy.
- Na ceste: výpravy za inšpiratívnymi ľuďmi po celom Slovensku.
Spusteniu formátu predchádzala verejná zbierka, vďaka ktorej sa podarilo natočiť prvé diely. Projekt si zachováva rovnaký štandard, ktorý diváci poznajú: rozhovor, kontext a kritické premýšľanie, avizujú tvorcovia.
Michal Havran bude so svojimi hosťami diskutovať o komplexných otázkach, ktoré formovali Slovensko a jeho históriu.
Kontext konca druhej svetovej vojny na Slovensku
Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v roku 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté?
V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Už v apríli 1945 prijala exilová vláda KVP a oslobodením Prahy 8. mája sa zavŕšil proces obnovenia republiky.
Napriek snahe o rýchle etablovanie demokratického poriadku ostáva situácia nestabilná.
Porušovanie ľudských práv a represie
Po oslobodení Československa vstúpili na jeho územie aj jednotky NKVD, sovietskej tajnej služby. Ich hlavnou úlohou bolo eliminovať politických oponentov komunizmu, kontrolovať vývoj v krajine a zabezpečiť, aby moc v štáte prešla do rúk komunistov.
V tyle pôsobiaca NKVD unáša zo Slovenska tisíce občanov a na severovýchode Slovenska dochádza k rasovo motivovaným vraždám. V Kolbasove, Uliči, nedokáže československá armáda ochrániť svojich obyvateľov a na ďalších miestach, ako v Topoľčanoch, dochádza k pogromom na navrátivších sa židovských obyvateľoch.
K internácii Nemcov dochádzalo hneď po prechode frontu. Zainteresované štátne orgány mali zabezpečiť jednotnú úroveň organizácie a materiálne zabezpečenie táborov. Vo väčšine zariadení však boli nevyhovujúce hygienické pomery, ktoré ohrozovali aj široké okolie. Najväčším problémom bolo zásobovanie potravinami. Bezprostredne po zaistení žilo nemecké obyvateľstvo zo svojich zásob, ktoré si prinieslo do táborov. V Petržalke vypomáhal so zásobovaním Červený kríž.
Vysídľovanie a presídľovanie
V prvých mesiacoch po vojne začína vysídľovanie karpatských Nemcov, presídľovanie Maďarov do Sudet a výmena za maďarské obyvateľstvo v Maďarsku. Odsuny a represívne opatrenia voči Maďarom zanechali v slovensko-maďarských vzťahoch hlboké stopy. Dodnes sú predmetom historických diskusií a rôznych interpretácií. Kým jedna strana ich vníma ako nespravodlivý zásah do práv maďarskej menšiny, druhá ich považuje za dôsledok historických udalostí a odplatu za rozbitie Československa v roku 1938.
Andrej Žiarovský: Všetko, čo ste nevedeli o konci druhej svetovej vojny
Rozhovory s hosťami
Michal Havran sa rozpráva so svojimi hosťami v rôznych inšpiratívnych lokalitách, ktoré sú späté s históriou a pamäťou.
- V Smolníku a v Jakabovom paláci v Košiciach sa rozhovorí s hosťami o konci vojny na Slovensku.
- V Hamuliakove na pontóne a v Zichyho paláci v Komárne sa stretne s historikom Marekom Syrným a dokumentaristkou Vladislavou Sárkány.
- V Bratislave na lodi z Petržalskej strany Dunaja, kde boli aj prvé internačné tábory, diskutuje s hosťami o rôznych aspektoch povojnovej histórie.
- V Kalinovskej knižnici v Pisztoryho paláci sa rozhovorí s Hanou Kubátovou a Samuelom Abrahámom.
