V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Už v apríli 1945 prijala exilová vláda KVP a oslobodením Prahy 8. mája sa zavŕšil proces obnovenia republiky. Na jednej strane sa obnovila Československá republika, no na druhej strane začal narastať vplyv Sovietskeho zväzu a jeho tajnej služby NKVD, čo viedlo k postupnej likvidácii demokratických štruktúr. Po oslobodení Československa vstúpili na jeho územie aj jednotky NKVD, sovietskej tajnej služby. Ich hlavnou úlohou bolo eliminovať politických oponentov komunizmu, kontrolovať vývoj v krajine a zabezpečiť, aby moc v štáte prešla do rúk komunistov. Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté?
"Objavuje sa segment nejakých médií, ktoré sú veľmi spochybňované, kritizované a vyčíta sa im mnoho vecí," povedal na úvod moderátor Michal Havran a položil otázku komentátorovi a editorovi denníka N Martinovi M. Šimečkovi.
"Médiá, v tom tradičnom zmysle, ako ja chápem médiá, to nie sú, pretože nemajú, podľa môjho názoru, teda tak to ja vnímam, nemajú vnútornú edičnú politiku, kedy by tie tradičné médiá mali nejakú úctu k faktom, snahu o objektivitu - to tieto médiá nemajú a vedome majú vlastne - predstavujú alternatívu v tom zmysle, že svet ktorý reprezentujú, povedzme tradičné médiá, ale vôbec ten mainstream, aj politicky sa voči tomu vymedzujú, s tým že ponúkajú úplne iný pohľad, …" začal debatu Martin M. Šimečka.
V relácii Večera s Havranom diskutovali na tému „Veríme ešte médiám?“ v utorok 21. februára zakladateľ kontroverzného rádia Slobodný vysielač Boris Koróni, Braňo Dobšinský, moderátor RTVS a Martin M. Šimečka z denníka N.
Michal Havran bude so svojimi hosťami hovoriť v Smolníku a v Jakabovom paláci v Košiciach.
Podľa Martina Šimečku z denníka N nemožno alternatívne médiá ani nazývať médiami, pretože nemajú vraj žiadnu vnútornú edičnú politiku ani úctu k faktom, čo tradičné mainstreamové médiá vraj majú.
"Ja nerozumiem tomu termínu alternatívny, lebo alternatívou benzínového pohonu je naftový pohon, obidva jazdia, ale alternatívou faktov sú čo? Čo je alternatívou realite faktov?" Dobšinský teda inými slovami povedal, že mainstreamové médiá prinášajú len fakty a alternatívne médiá iba lži.
Tretí diskutujúci Boris Koróni zo Slobodného vysielača naopak skritizoval mainstreamové médiá s tým, že si neplnia svoje povinnosti, preto vznikli alternatívne médiá. Podľa Koróniho mainstreamové médiá nehovoria celú pravdu. Ako príklad uviedol situáciu na Ukrajine, kde médiá hovorili o tom, že ľud zvrhol skorumpovaného prezidenta Janukoviča, no už menej hovorili o tom, že tam bojovali Banderovci, ktorí napádali policajtov a de facto pred nimi musel Janukovič ujsť, alebo ďalší príklad o nedostatočnom informovaní, prečo vlastne vznikol islamský štát v Sýrii a Iraku.
Podľa Šimečku sú to konšpiračné bludy a o situácii na Ukrajine a v Sýrii informovali dostatočne.
Dobšinský zareagoval s tvrdením, že médiá nemôžu informovať o veciach, ktoré sú klamlivé a dávno vyvrátené. Ako príklad uviedol „antivax“ aktivistov, ktorí bojujú za slobodu očkovania. Tí by nemali dostávať priestor v médiách, lebo to, že očkovanie spôsobuje autizmus, je vraj vyvrátené.
Boriš Koróni však poukázal na to, že aj mainstreamové médiá často šíria hoaxy a zavádzajú svojich čitateľov. Ako názorný príklad uviedol článok v denníku N s názvom „Kriminalita a migrácia v grafoch, mali by sme sa báť svojho suseda cudzinca?“ Hneď v prvej vete článku sa píše, že štatistiky z Nemecka nepotvrdzujú, že by veľký počet prichádzajúcich migrantov automaticky znamenal vyššiu kriminalitu. Problém je však v tom, že štatistiky a grafy z ktorých denník N vychádzal sú z roku 2014 teda rok pred tým než sa do Nemecka dovalilo takmer milión nových imigrantov.
Preklenutie priepasti: Novinári a experti diskutujú o obnovení dôvery v médiá
Korónimu bolo tiež vyčítané, že v reláciách Slobodného vysielača vystupujú kontroverzné osoby ako napríklad Marián Magát. Podľa Koróniho je to však v poriadku, pretože médiá by mali dávať priestor ľuďom s odlišnými názormi, pokiaľ neboli odsúdení za nejaké závažne delikty.
Zakladateľ Slobodného vysielača vytkol Braňovi Dobšinskému jeho neobjektivitu, keďže v jeho 3 reláciách o projekte konšpirátori.sk nebola nikdy pozvaná protistrana.
Na záver bola všetkým diskutujúcim položená otázka v čom by sa oni, alebo ich médiá mali zlepšiť. Martin Šimečka si myslí, že všetko je v poriadku, novinári sú slobodní, stačí v tom pokračovať a snažiť sa zlepšovať. Podľa Koróniho by Slobodnému vysielaču pomohlo, keby do jeho relácií chodili aj ľudia typu Michala Havrana, ktorí doteraz účasť v tomto alternatívnom rádiu odmietajú.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
29. Večera s Havranom (pôvodné názvy: Hovory H a Karusel) je slovenská diskusná relácia RTVS o spoločenských fenoménoch, ktorá mala premiéru 29. januára 2020.
