Voda je základnou podmienkou života, no viac ako miliarda obyvateľov Zeme nemá pravidelný prístup k pitnej vode. Zdalo by sa, že jej máme na zemeguli dosť, ale až 97,4 percenta svetovej zásoby vody predstavuje slaná voda morí a oceánov. Z celkového objemu vody na planéte tvoria pitnú vodu len necelé tri percentá. Oveľa viac sladkej vody je uloženej vo viacerých vrstvách pod zemou, ako na zemskom povrchu. Je stále vzácnejšia. Pre ľudí i pre zvieratá, pre všetok život na Zemi. Mali by sme si to uvedomovať každý deň, nielen 22. marca, na Svetový deň vody. Voda, ktorá tvorí väčšinu ľudského tela, je pre nás nenahraditeľnou tekutinou. Voda je život. Človek bez nej prežije len 5 až 10 dní. Primeraná hydratácia je kľúčom k udržaniu zdravia a pohody. Nedostatok tekutín môže viesť k nízkej výkonnosti, únave a dokonca k dehydratácii.
Problémy spojené s nedostatkom a vyčerpaním vody sú stále viditeľnejšie, a to aj kvôli neustále narastajúcemu počtu ľudí, ktorých musí táto planéta uživiť, a tiež kvôli zmene v spôsobe stravovania. Odhaduje sa, že v súčasnosti je na svete okolo 7 500 000 000 ľudí a toto číslo stále narastá. Aj keď to v našich geografických podmienkach veľmi nepociťujeme, dostupnosť čistej a pitnej vody sa stáva vo svete čoraz väčším problémom a s jej nedostatkom denne zápasí viac ako 1,2 miliardy ľudí.
Živočíšna výroba má enormný dopad na spotrebu vody, kvalitu vody, hydrológiu a vodné ekosystémy. Zdôrazňuje tak následky chovu hospodárskych zvierat, nielen v rovine ich spotreby vody, ale aj v rovine jej znečistenia. Živočíšna výroba tak spotrebuje takmer 1/3 všetkej vody v poľnohospodárstve. Tým ale celý problém ešte nekončí. Podľa správy Organizácie pre potraviny a poľnohospodárstvo OSN (FAO) z roku 2006, je živočíšna výroba zároveň aj jedným z najväčších znečisťovateľov vody.
Spotreba vody v poľnohospodárstve
V poľnohospodárstve spotrebúvame veľké množstvo vody. Z celkovej spotreby vody v poľnohospodárstve sa na živočíšnu výrobu podieľa až 29%. Z celkovej spotreby vody zaberá pestovanie obilnín 27%, chov zvierat kvôli mäsu 22% a kvôli chov zvierat kvôli mliečnym výrobkom 7%. Celkovo tak živočíšna výroba tvorí nie len odvetvie s obrovskou spotrebou vody, ale zároveň sa ešte viac podpisuje na znečisťovaní vody vo svete.
Situácia je z pochopiteľných dôvodov rovnako nepriaznivá aj pre ostatné živočíšne produkty, pokiaľ ich porovnávame s rastlinnou stravou. A je jedno, či porovnávame spotrebu vody a získanú hmotnosť potravy, spotrebovanú vodu a získanú energiu v kalóriách alebo množstvo získaných proteínov. Napríklad, na získanie rovnakého množstva kalórií sa pri produkcií obilnín spotrebuje 3,6 násobne menej vody, než pri produkcii mlieka a až 4,5 násobne menej vody, ako pri produkcii vajec.
Nadmerný odber vody, nielen pre poľnohospodárstvo, ale aj pre domácnosti a priemysel je jednou z najväčších hrozieb pre vodné hospodárstvo v EÚ. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie je minimálna spotreba vody potrebná na základnú hygienu a zdravie približne 50 litrov na osobu a deň. Podľa údajov Ústredného štatistického úradu bola priemerná spotreba vody v domácnosti na obyvateľa v roku 2021 33,5 m³, teda 33 500 litrov. Môžeme teda ľahko vypočítať, že v priemere spotrebujeme 91 litrov vody denne.
Neefektívne využívanie pôdy a zdrojov
Pri konzumácii mäsa a iných živočíšnych produktov dochádza k obrovským stratám kalórií a proteínov naprieč celým „výrobným“ reťazcom. Efektívnosť s akou sa premieňajú rastlinné kalórie na živočíšne sa rôzni. Súčasný potravinový systém je ako deravé vedro - polovica toho, čo sa vyprodukuje, vytečie von. Takáto nízka konverzia rastlinných kalórií/proteínov na živočíšne kalórie/proteíny je úplne logická, ak si uvedomíme, že na to, aby sme získali zviera s určitou váhou, musí toto zviera zjesť oveľa viac krmiva (a samozrejme, vypiť viac vody) ako bude jeho výsledná váha. Napríklad, pre nárast váhy hovädzieho o 1 kg je potrebných 12 kg krmiva.
Pastviny pre chov dobytka zaberajú takmer polovicu využiteľného zemského povrchu a tretina ornej pôdy slúži na pestovanie krmiva pre hospodárske zvieratá. Rastlinná strava by pri tom dokázala nakŕmiť rovnaké množstvo ľudí na jednej pätine pôdy. V USA sa chovu dobytka prisudzuje 55% erózie pôdy, 32% znečistenia vody dusíkom a 33% fosforom. V rôznych oblastiach sveta je odlišné aj zloženie stravy. Ak porovnáme dva protiklady, akými je India, kde sa pestujú najmä potraviny na priamu spotrebu a USA, kde sa väčšina vypestovaných proteínov v plodinách využíva ako krmivo pre hospodárske zvieratá, uvidíme nasledujúcu situáciu. Na Zemi máme dostatok pôdy na to, aby bolo možné zabezpečiť jedlo pre ľudí trvalo udržateľným spôsobom, ale v súčasnosti sa pôda vyčerpáva - možno nezvratne - chovom dobytka a neudržateľnými poľnohospodárskymi technikami, ktoré sa využívajú na produkciu krmiva pre dobytok.
Celosvetovo je 53% proteínov a 36% kalórií vypestovaných ako krmivo pre zvieratá. Okrem plytvania zdrojmi v podobe potravy pre hospodárske zvieratá, dochádza aj k plytvaniu vody. Pokiaľ zohľadníme vodu, ktorá je použitá na pestovanie plodín slúžiacich ako krmivo pre zvieratá, ďalej vodu, ktorú tieto zvieratá vypijú, a tiež spotrebovanú úžitkovú vodu, dostaneme sa k hodnotám, ktoré sú šokujúce.
Dopad na životné prostredie a zdravie
Okrem spotreby vody tiež dochádza k jej znehodnocovaniu a rovnako aj k znehodnocovaniu pôdy. Pri intenzívnom chove je koncentrácia zvierat niekoľkonásobne vyššia, ako by bola v prirodzených podmienkach. V našej krajine sa pre prasnicu, v období dvoch týždňov pred pôrodom až do odstavenia prasiatka, počíta s vyprodukovaním 4,5 kg výkalov a 9,9 kg moču za každý jeden deň.
Podmienky, v akých sú hospodárske zvieratá bežne chované, sú pre ne neprirodzené a zahŕňajú vysokú koncentráciu zvierat v chove, stres a zlú hygienu. To je príčinou oslabenia imunitného systému zvierat, následkom čoho dochádza k šíreniu chorôb. Napríklad, z celkovej spotreby antibiotík sa v USA pre hospodárske zvieratá použije až 80%, čo je 13 000 000 kg antibiotík za rok. Mnohé sa nepoužívajú na liečenie, ale na prevenciu alebo na zvýšenie efektivity chovu.
Používanie antibiotík v poľnohospodárstve má silný vplyv na vznik a šírenie baktérií, ktoré sú rezistentné (odolné) voči antibiotikám. Najkratšou cestou ako sa tieto baktérie dostanú k človeku je priamy kontakt s hospodárskym zvieraťom alebo prostredím, kde sa baktérie vyskytujú, nehovoriac o konzumácii živočíšnych produktov a vody kontaminovanej týmito baktériami. K vzniku patogénnych baktérií odolných voči antibiotikám dochádza prenosom génov kódujúcich rezistenciu baktérií na antibiotiká.
Jedným z veľmi závažných problémov, ktorým čelíme a ktoré sú stále väčšmi pozorovateľné, je globálne otepľovanie. Dôležitým faktorom, ktorý má vplyv na globálne otepľovanie, sú skleníkové plyny. Ide o plyny, ktoré zadržiavajú v atmosfére teplo. K najviac produkovaným skleníkovým plynom v oblasti živočíšnej výroby patria metán (CH4), oxid dusný (N2O) a oxid uhličitý (CO2). Živočíšna výroba vyprodukuje za jediný rok 7,1 gigaton (7 100 000 000 ton) CO2.
Až 65% zo všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri živočíšnej výrobe, vytvára dobytok chovaný na účely produkcie hovädzieho mäsa a mlieka. V priemere pripadá na každý 1 kg mlieka zaťaženie prostredia o 2,8 kg CO2 a na 1 kg hovädzieho je to až 46,2 kg CO2. Prežúvavce, medzi ktoré patrí dobytok, ovce, byvoly, kozy a iné, rozkladajú uhľovodíky počas svojho trávenia v žalúdku na jednoduchšie molekuly. Vedľajším produktom je metán, ktorý zvieratá vypúšťajú do prostredia. Trávenie hospodárskych zvierat teda predstavuje druhý najväčší zdroj produkcie metánu, za ktorým svojim konzumným spôsobom života stojí človek.
Vegánstvo ako riešenie
Etické dôvody sú spolu so zdravotnými najčastejším hnacím motorom prechodu na vegánstvo. Problematika vplyvu živočíšnej výroby na životné prostredie vyvoláva stále väčšie znepokojenie, a to aj v odborných kruhoch. Konzumácia živočíšnej stravy totiž predstavuje extrémne neefektívne využívanie pôdy, znečisťovanie pôdy, vôd a ovzdušia a taktiež sa výraznou mierou podpisuje na prebiehajúcom odlesňovaní.
Možno sa to nebude čítať ľahko, no v skutočnosti je to veľmi jednoduché: stačí dať prednosť rastlinnej strave. Okrem toho, že má najmenší dopad na zmenu klímy a stav ekosystému, je pre nás aj oveľa zdravšia a z pohľadu zaobchádzania so zvieratami aj etickejšia a humánnejšia.
Ako vegánska strava ovplyvňuje váš mozog – BBC REEL
V súvislosti s rastúcim globálnym nedostatkom vody a rastúcimi environmentálnymi problémami spojenými so živočíšnou výrobou, sa vegánska strava javí ako čoraz relevantnejšia alternatíva. Prechod na rastlinnú stravu môže výrazne znížiť našu individuálnu environmentálnu stopu, najmä pokiaľ ide o spotrebu vody a produkciu emisií skleníkových plynov.
tags: #vegan #spotreba #pitnej #vody #polnohospodarstvo