Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Fazuľa obyčajná pochádza z tropických a subtropických oblastí Severnej a Južnej Ameriky. Do Európy ju priviezli začiatkom 16. storočia španielski moreplavci. Rýchlo zdomácnela a v nasledujúcom storočí sa fazuľová kultúra rozšírila po celej Európe. Z európskych záhrad úplne vytlačila katjang (Vigna sinensis STICK M. Savi) - rastlinu podobnú fazule. Pochádza tiež z trópov a pestovala sa na zelené struky i na suché semeno, avšak pre naše podmienky s menej výhodnými hospodárskymi vlastnosťami.
Fazuľa je rastlinou teplomilnou. Na klíčenie potrebuje teplotu asi 10 °C a v tomto období je veľmi citlivá na nižšie teploty, pri poklese k 0°C hynie. Fazuľa ani neskôr neznáša chladno. Tým je daná nutnosť neskorších termínov výsevu pri pestovaní vo voľnej pôde. Fazuľa neprežije počas mrazivých dní, preto pre skorú úrodu vysievajte semená v interiéri koncom jari. Výsev v interiéri je tiež najlepší v chladnejších lokalitách, aby sa zabezpečilo dlhšie vegetačné obdobie. Fazuľa obľubuje teplo. Na jej vysievanie preto vyberte slnečné stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Má veľké nároky na teplo. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná.
Fazuľa má rada teplé a slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Môžete ju pestovať vonku a tiež v skleníku. Bude jej vyhovovať ľahšia pieskovo-hlinitá, vzdušná a nie veľmi premokrená pôda s dostatkom živín a pH okolo 6,5. Vyžaduje ľahšiu pôdu s pH okolo 6,5. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Pozemok na jeseň hlboko zryľujeme a na jar povrchovo spracujeme.
Fazuľa je jednoročná rastlina, ktorú môžete pestovať v dvoch formách - ako kríčkovú a tyčovú. Kultivary fazule rozdeľujeme na kríčkové a na tyčkové. Kríčkové kultivary majú krátke vegetačné obdobie, sú menej úrodné ako tyčkové kultivary, ale nevyžadujú si oporu. Tyčkové kultivary majú dlhšie vegetačné obdobie, a preto je zber rozložený na dlhšie obdobie, naviac poskytujú vyššie úrody. Rastlina s popínavým rastom, ktorá dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky. Kríčková fazuľa pre svoj rast nepotrebuje oporu. Kríčkové odrody majú kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Tento druh si získal svoju obľubu najmä pre svoju nenáročnosť na pestovanie, počas ktorého nepotrebuje oporu. Aj vegetačné obdobie je kratšie a úroda dozrieva o niečo skôr. Kríčková fazuľa je navyše menej náchylná na ochorenia. Dorastá do výšky 30 - 40 cm, má dužinaté zelené, fialové alebo žlté struky.
Pri výbere semien okrem termínu výsadby dáme pozor i na výšku rastlín, tie vyššie, ktoré dorastajú 1 až 1,5 m, vyžadujú pri pestovaní oporu, inak poliehajú po zemi a struky sa nielen špinia, ale môžu i nahnívať. Odporúčané vzdialenosti riadkov sú pri kríčkových odrodách 35 - 60 cm, pri kolíkových až do 80 cm. Vzdialenosti v riadkoch môžu byť menšie, len do 8 cm. Presnú vzdialenosť stanovte podľa popisu na obale. Kríčkové odrody vysievame do riadkov vzdialených od seba 40 - 50 cm a v riadkoch 25 - 30 cm od seba po troch až štyroch semenách. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. Na sejbu vyberte miesto po niektorom druhu zeleniny. Riadky pripravte vo vzdialenosti približne 40 cm, jednotlivé rastliny v riadkoch by od seba mali byť vzdialené 5 - 8 cm. Fazuľu je možné sadiť tiež do jamiek vo vzdialenosti 25 - 30 cm po štyroch semienkach. Fazuľu vysievame po 15. máji do 20. júna do hĺbky 3 cm. Kríčkové kultivary sejeme do riadkov vzdialených od seba 0,4-0,5m a v riadkoch na 0,2 m od seba alebo do hniezd po 3 až 4 semenách v spone 0,3x0,4m. Fazuľu môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, ktoré by mohli poškodiť mladé rastlinky. Môžete tak však urobiť aj v júni, niektoré odrody stihnú dozrieť aj pri výseve počas júla. Spomedzi strukovín ho vysievame ako prvý, obzvlášť skoré odrody povedzme od marca. Skoré odrody však môžeme skúsiť vysievať aj od polovice júla pre jesenný zber.
Sadenice fazule rastú rýchlo a najlepšie plodia, keď majú dostatok vlahy, preto je zvyčajne potrebná pravidelná zálievka, najmä keď začnú kvitnúť a tvoriť struky. Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy a pravidelnú zálievku. Tá je dôležitá predovšetkým počas vytvárania strukov. Dbajte o to, aby ste nepolievali listy, vodu smerujte ku koreňom. Pre popínavé druhy pripravte oporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Konštrukcia môže byť kovová alebo drevená. Aby ste vypestovali hojnú úrodu, dbajte o správne zalievanie, hlavne počas nasadzovania strukov. V tomto období môžete fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte. Pri dosiahnutí výšky rastliny 10 - 15 cm ich okopávame a prihŕňame pôdou. Keď sú rastliny dostatočne zakvitnuté, zaštipneme vrcholec, čo podporí zrenie semien a obmedzí napádanie bôbu voškou makovou, ktorá uprednostňuje mladé vrcholce rastlín. Na hnojenie fazule používajte hnojivo na vyživovanie rastlín počas celého vegetačného obdobia podľa pokynov na prípravku. Okrem kompostu hnojíme viaczložkovými hnojivami v dávke 400g/m2 a v období nasadzovaní kvetov rýchlopôsobiacim liadkom vápenato-amónnym v dávke 20g.
So zberom zelenej fazuľky môžete začať kedykoľvek po vytvorení fazule, zhruba okolo polovice leta, v závislosti od odrody a času zasiatia semien. Zelené struky zberáme postupne podľa termínu sejby, a to od júla do polovice septembra. Konzumnú zrelosť strukov posudzujeme pri ich rozlomení. Keď pestujeme fazuľu na semená, struky zberáme postupne, ako usychajú. Uschnuté struky nenechávame na rastline pridlho, zvyknú sa otvárať a semená vypadajú. Keď sa struk po ohnutí zlomí, fazuľa je pripravená na zber. Čas zberu môžete určiť aj podľa toho, že sa na rastline nachádza veľké množstvo strukov, listy uvädajú a žltnú. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu. Konzumnú zrelosť fazuľových strukov posudzujeme pri ich rozlomení. Zelené struky zberáme postupne podľa termínu sejby, a to približne od polovice júla do polovice septembra.
Pre najlepšiu kvalitu a chuť zozbierajte a spotrebujte zelenú fazuľku ihneď. Ak ju nepoužije ihneď, môžete ju skladovať v chladničke. Môžete ju tiež uvariť alebo oblanšírovať a zmraziť. Nedostatok čerstvých strukov na trhu sa v určitom období nahradzuje výrobkami mraziarenského a konzervárenského priemyslu, t. j. sterilizovanými a mrazenými fazuľovými strukmi. Z nich najmä mrazený výrobok sa svojou senzorickou hodnotou približuje vlastnostiam čerstvých strukov. V súčasnosti si môže aj drobný pestovateľ spracovať časť svojej produkcie fazule na kvalitný výrobok.
Zber a uskladnenie fazule. 3. septembra 2024.
Fazuľa obyčajná zahŕňa obrovské množstvo odrôd strukovej/lúpanej fazule s jedlými strukmi, ale aj suchú fazuľu. Väčšina odrôd fazule je zelená, ale existuje aj fialová, červená, žltá či pruhovaná. Zelené struky skupiny záhradných kultivarov fazule obyčajnej (Phaseolus vulgaris L.) sú z hľadiska biologickej hodnoty veľmi cennou zeleninou. Obsahujú vitamín C, menšie množstvo provitamínu A, tiamínu a riboflavínu a z minerálnych látok má význam predovšetkým vápnik. Provitamín A sa vo fazuli vyskytuje spoločne s chlorofylom. Čím majú struky intenzívnejšiu zelenú farbu, tým sú bohatšie aj na provítamín A. Sušinu strukov tvoria hlavne glycidy, z ktorých značná časť sú pravé cukry rozpustené v bunečnej šťave. Nerozpustné glycidové zložky, tzv. hrubé vlákniny sa nachádzajú vo fazuľových strukoch vo výške asi 1 %. Táto zložka, ktorú skôr pokladali za balast, nadobúda dnes - vo svetle nových poznatkov z odboru fyziológie výživy - podstatný význam. Jej vzťah k rýchlosti posunu potravy zažívacím traktom je všeobecne známy. Zistilo sa, že táto rýchlosť je v korelácii s častosťou výskytu vážnych chorôb zažívacieho ústrojenstva, pričom rýchlejší postup objemnejšej tráveniny zažívacím traktom častosť týchto ochorení znižuje. Vzhľadom na to treba hrubú vlákninu tiež počítať k látkam, ktoré sú z hľadiska biologickej hodnoty cenné. V sušine strukov sú ďalej - predovšetkým v nezrelých semenách - obsiahnuté bielkoviny s výhodnou skladbu aminokyselín. Zloženie žltých strukov je podobné ako zelených, chýba v nich však provitamín A.
Strukoviny vo všeobecnosti môžeme zaradiť do tretej či štvrtej trate. Je to celkom logické, pretože časť živín, konkrétne dusíka, nezískavajú z pôdy, ale zo vzduchu, a to vďaka hrčkotvorným baktériám, ktoré žijú na ich koreňoch a vytvárajú na nich typické hrčky. A niečo z dusíkatých zlúčenín po nich ostane i v pôde. Hrčkotvorným baktériám sa darí v prevzdušnených pôdach pri súčasnom dostatku vlahy, vtedy sa hrčky tvoria nielen na koreňoch pod povrchom pôdy, ale aj na tých, ktoré sú uložené hlbšie. Vedeli ste, že strukoviny z pôdy nielen berú, ale ju aj obohacujú?
Pri kozmopoliticky rozšírených kultúrnych formách, ktoré vznikli z divokorastúcich druhov a pôvodne rástli v úzko vymedzenej oblasti, je závislosť ich rastu od dlžky dňa veľmi oslabená, alebo vôbec neexistuje. Došlo k tomu cez dlhé obdobie šľachtiteľskej činnosti, keď sa z šľachtených druhov vyberali formy nezávislé od dĺžky dňa, alebo sa ľahko prispôsobovali svetelnému režimu v novej oblasti. Týmto spôsobom sa z pôvodnej formy vypestovali i súčasné kultivary fazule. Nezávislosť fazule od svetelného režimu dňa umožňuje postupné výsevy od jari až do leta. Posledný termín treba voliť tak, aby s ohľadom na klimatické podmienky danej oblasti a na vegetačné obdobie pestovaného kultivaru dosiahli struky konzumnú zrelosť ešte pred prvými mrázikmi. Môžeme využiť aj remontantnú schopnosť fazule a rozdiely v skorosti jednotlivých kultivarov. Ak vytvoríme pre fazuľu vhodné tepelné podmienky v skleníku, môžeme vzhľadom na jej nenáročnosť na svetelný režim dňa zberať zelené struky prakticky po celý rok.