História vianočných medovníkov: Od staroveku po súčasnosť

Medovníky sú vôbec najstarším sladkým pečivom, ktoré ľudstvo pozná. Ich história siaha až do dávnych čias, kedy ľudia objavili múku, med a oheň. Už praveký človek zmiešal múku s medom od divých včiel a pomocou ohňa si v hlinenej nádobe upiekol primitívnu sladkú pochúťku. Med bol po dlhé stáročia jediným sladidlom a medové pečivo jedinou sladkosťou.

Prvé písomné zmienky o malých medových koláčoch s korením sa objavili okolo roku 350 pred n. l. Medové sladkosti poznali už starí Egypťania, dokazujú to nálezy z hrobov. Medové cesto bolo známe už v starovekom Ríme pod názvom „libum“. Rimania toto dobre tvarovateľné cesto formovali rukami a vkladali do rôznych foriem. Hlavnou prísadou do cesta bol med a pridávali aj múku (ražnú alebo pšeničnú) a vodu. Medovníky sa vyskytovali prekvapivo aj v gréckej mytológii. V Ríme boli perníky súčasťou pôstneho jedla a servírovali sa k silnému pivu, neboli to však sladučké koláčiky ako ich poznáme dnes, skôr silne korenené sladkasté pečivo.

V 11. storočí sa vracajúci sa križiaci priniesli z Blízkeho východu recepty na korenený chlieb. Doň sa dával najmä zázvor, ktorý bol nielen chutný, ale mal aj vlastnosti, ktoré pomáhali konzervovaniu pečiva. Podľa inej legendy sa perníky dostali do Európy o 100 rokov skôr. Priniesol ich arménsky mních, ktorý prišiel zo západného Grécka a usadil sa vo Francúzsku. Tam sedem rokov učil piecť perníky miestnych mníchov. V Európe sa medovníky začínajú objavovať najmä v 14. storočí, a to hlavne vďaka križiackym výpravám do arabského sveta, z ktorého sa prinášali rôzne koreniny. V 15. storočí sa postupne rozšírili do celej Európy.

Perník bol obľúbený vďaka svojej dlhej trvanlivosti, keďže sa dal skladovať a mnísi ho počas horších čias rozdávali. Hoci sa to dnes zdá neuveriteľné, perníky boli voľakedy považované aj za liečivo a v Anglicku sa tiež predpokladalo, že toto pečivo je doslova medikamentom. Spisovateľ zo 16. storočia.

Medovníky sa nejedli len na Vianoce, ale aj na Veľkú noc alebo v iných obdobiach, boli vtedy súčasťou pôstnej kuchyne. A prečo sa stali symbolom Vianoc? Podľa jednej teórie sa tak stalo počas 30-ročnej vojny, keď bol nedostatok všetkého jedla.

Mimoriadnu popularitu získali medovníky v Nemecku, kde sa prvýkrát spomínajú na konci 13. storočia. Keďže na ich výrobu bolo potrebné vzácne korenie zo vzdialených krajín, piekli ich najmä v mestách, ktoré boli dôležitými obchodnými uzlami, ako Kolín nad Rýnom, Augsburg, Ulm, a najmä Norimberg. Norimberg bol dokonca vyhlásený za hlavné mesto perníkov. Vytvorili tu aj špeciálny druh, ktorý sa volá oblátkové medovníky - preto, lebo cesto sa pečie na oblátkach.

Ďalším medzníkom v histórii boli perníky s obrázkami - najprv svätcov a potom aj svetských predmetov. Tie začali pernikári vyrábať a predávať od 15. storočia. Najskôr ich piekli len v kláštoroch, no postupne prechádzalo medovnikárske umenie na majstrov medovnikárov a cukrárov a mali aj svoje cechy. A dokonca existovali aj špecializované perníkové trhy.

Zdobené perníky putovali ako darček dospelým a deťom alebo boli symbolom lásky. V minulosti sa kupovali najmä na svadby, kde sa perníky rozdávali svadobným hosťom. Vyrábali sa aj ako dekorácia na okná. Najzložitejšie sa zdobili aj ľudovými vzormi, často s použitím farieb, a tiež sa skrášľovali lístkovým zlatom.

S perníkmi sú spojené dokonca aj kráľovské hlavy. Perníky v tvare figúrok sa vraj prvýkrát objavili na dvore kráľovnej Alžbety I., ktorá nimi obdarúvala zahraničných hodnostárov. Perníky patrili v 18. storočí aj do škótskeho parlamentu - jeho členovia si nimi spríjemňovali poludňajšie prestávky ako poriadni gurmáni. V tajnej zadnej miestnosti si sladučké koláčiky namáčali do whisky, rumu alebo do brandy.

Rozprávku o perníkovej chalúpke pozná každý. Podľa niektorých bádateľov boli prvé perníkové domčeky výsledkom známej rozprávky bratov Grimmovcov o Jankovi a Marienke. Po vydaní rozprávky, ktorá sa stala veľmi populárnou, vraj začali nemeckí pernikári robiť zdobené rozprávkové domčeky z voňavého cesta. To podporuje tretia teória, podľa ktorej je pôvod perníkových chalúpok oveľa starší. Ešte pred narodením Ježiša Krista si vraj študenti jedného rabína vyrábali domčeky z chleba, ktoré potom jedli, aby živili nádej na príchod Mesiáša.

Na Slovensku sa začali medovnikári objavovať v 14. storočí. Medovníky sa dostali najprv do Bratislavy z nemeckého Norimbergu cez mesto Linz. Najpriaznivejšie podmienky na rozvoj medovnikárstva mala Bratislava na rozhraní 16. a 17. storočia, oproti iným slovenským mestám bola politicky a hospodársky vyspelejšia a mala oveľa vyšší počet obyvateľov. V tomto období si mohli sladkosti dovoliť len tí bohatší, cechy preto vznikali vo väčších mestách ako sú Bratislava, Trnava, Košice, Banská Bystrica či Bardejov. Práve Vianoce boli obdobím, keď si túto maškrtu dovolili aj tí chudobnejší. Okrem Vianoc sa medovníky začali neskôr objavovať aj na púťach a jarmokoch.

Medovníky sa zvykli piecť v kláštoroch, a to hlavne kvôli pútnickým miestam. Piekli sa aj na šľachtických a meštianskych panstvách. Pokrok v oblasti medovnikárstva zaznamenalo najmä 16. storočie, kedy sa začali na formovanie cesta používať rôzne tvarované drevené formy a 17. storočie, kedy sa do medového cesta začali pridávať nové koreniny a prísady a využívali sa nové technológie. Drevené zdobené formy si vyrábali medovnikári často aj sami, čiže vyžadovala sa od nich aj istá zručnosť v oblasti stolárstva.

Pripravené cesto z medu, ražnej alebo pšeničnej múky sa dalo dlho uchovávať, pred prípravou sa pridali koreninové ingrediencie a cesto sa rozvaľkalo na tenký plát, následne sa vložilo do formy. Vyžadovalo si to istý druh precíznosti a vytrvalosti, aby sa cesto dostalo do všetkých drevených zárezov formy. Medovnikárska tradícia sa zvykla dediť z generácie na generáciu a okrem zasvätenia do tajov tohto umenia sa dedili aj drevené formy. Motívy na medovníkoch niesli najmä náboženskú tematiku, ale aj výjavy z každodenného života. Z medového cesta začali medovnikári neskôr vyrábať aj rôzne priestorové predmety ako domčeky alebo Betlehemy.

Práca s medovým cestom bola pomerne náročná a preto o čosi neskôr začali medovnikári pridávať do cesta aj cukor, pracovalo sa s ním lepšie. Na vykrajovanie začali používať už aj kovové formy z pozinkovaného alebo pocínovaného plechu. Tieto medovníčky z kovových foriem už začali medovnikári zdobiť aj cukrovou polevou.

Význam a sláva medovnikárstva vrcholí v 17. - 18. storočí až do polovice 19. storočia, pričom v tomto čase sa rozšírilo takmer po celej Európe. Medovnikárske umenie začalo upadať v 2. polovici 19. storočia, a to z mnohých príčin. Rozvoj cukrárskeho remesla vytláčal medovníčky z dopytu ľudí.

Zaujímavým zvykom v minulosti bol zvyk s medovým cestom. Keď sa v rodine narodilo dievčatko, zapravilo sa medové cesto, ktoré sa potom uchovalo v kamenných sudoch a to až do dňa jej vydaja - vtedy ho dostalo ako veno. Ďalším zvykom spojeným s medovníkmi z minulosti boli jarmoky. Tam sa často vybral len otec rodiny. Medovníkmi v tvare srdca zvykli obdarúvať chlapci dievčatá a darovali im ich ako znak ich lásky.

Vianoce sa nezaobídu bez vône čerstvo upečeného pečiva. Medovníky sú neoddeliteľnou súčasťou jarmokov a vianočných trhov, ale aj mnohých slovenských domácností, ktoré si prípravu na obdobie Vianoc nevedia bez ich pečenia predstaviť. Ich prenikavá vôňa a jedinečná chuť majú tradičné zastúpenie takmer v každej domácnosti počas Vianoc. Medovníky však neodmysliteľne patria i k jarmokom a vianočným trhom a taktiež sa spájajú s ľudovými zvykmi.

Najčastejšie korenia, ktoré sa používajú do medovníkov sú: škorica, klinčeky, muškátový orech, zázvor, biele korenie, kardamom, aníz, koriander, nové korenie. Pomery jednotlivých korení sú rôzne, často sú výrobným tajomstvom majstrov pernikárov.

Základný recept na medovníky:

Zo všetkých surovín spracujte hladké cesto. Ingrediencie by mali mať rovnakú izbovú teplotu. Aby sa s cestom lepšie pracovalo, nechajte ho odstáť aspoň niekoľko hodín v chlade. Cesto rozvaľkajte na hrúbku 0,5 cm a vykrajujte z neho ľubovoľné tvary. Medovníčky pečte pri teplote 170 st.C asi 5-8 minút, v závislosti od veľkosti a hrúbky. Upečené medovníčky potierajte ešte horúce vajíčkom pre lesklý vzhľad.

tags: #vianocne #medovniky #historia