Jablko je nielen chutné a zdravé ovocie, ale má oddávna významné miesto aj v literatúre a histórii. Jabloň je najvýznamnejší ovocný listnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 15 m a dožíva sa 100 rokov. Jeho plodmi sú jablká, ktoré patria medzi najrozšírenejšie pestované ovocie. Šľachtiteľskou činnosťou po celom svete bola vypestovaná škála tisícky odrôd. Podľa obdobia dozrievania sa odrody delia na letné, jesenné a zimné. Jablká majú zásadný význam pre zdravie človeka, obsahujú množstvo vitamínov, minerály zinok, horčík, vápnik, triesloviny, posilňujú látkovú premenu, regulujú zažívanie, povzbudzujú tvorbu krvi, metabolizmus tukov a prečisťovanie celého organizmu. Podľa starého príslovia „Jedno jablko denne udrží doktora v diaľke“.
Základná stavba jablka
Plod jablka sa skladá z ochrannej šupy, pod ktorou sa po dozretí nachádza mäkká dužina. V strede nájdete jadrovník s 5 až 10 semiačkami. Na vrchu sa nachádza stopka, ktorá spájala jablko so stromom. Na spodnej strane sa nachádzajú zvyšky kalicha.
Výživová hodnota a zdravotné prínosy
Jablko obsahuje veľa vody, fruktózu, vlákninu, pektín, vitamín C a B, draslík, vápnik, horčík, sodík, kyselinu fosforečnú, železo, kobalt, mangán a mnohé antioxidanty. Najmä v šupke sa nachádzajú dôležité nenasýtené mastné kyseliny, horčík, karotény a železo. Jablká dezinfikujú črevá, podporujú vylučovanie kyseliny močovej, povzbudzujú činnosť pečene, podieľajú sa na regenerácii tkanív.
V jablku vyše osemdesiat percent tvorí voda a sto gramov má len okolo 55 kalórií. Už jedno chrumkavé jabĺčko dokáže pohnúť lenivými črevami, alebo naopak, najemno nastrúhané pomôže pri hnačke. Pravidelné konzumovanie jabĺk telo detoxikuje, chráni pred závažnými ochoreniami, rakovinou, dnou, žlčníkovými a obličkovými kameňmi. Jablká dokážu znižiť krvný tlak i hladinu cholesterolu.
Jablková šťava alebo nastrúhané jablko pomáha pri horúčke, pohár vody s lyžicou jablčného octu ráno nalačno spaľuje tuky a potláča pocit hladu, jablková šťava lieči málokrvnosť, jabĺčko pred spaním pôsobí upokojujúco a uvoľňujúco, nuž a jablkové pyré zmiešané s medom je výbornou maskou na pleť - krásne ju napne a zregeneruje.
Jablká obsahujú vlákninu pektín, ktorý viaže v žalúdku jedovaté látky a podporuje činnosť čriev. Dve surové jabĺčka denne pomôžu zlepšiť metabolizmus, stlmiť záchvaty hladu spôsobené väčšinou náhlym znížením hladiny cukru. Fruktóza, čiže ovocný cukor v jabĺčku, sa totiž v okamihu dostane do krvného obehu a upraví nízku hladinu cukru.
Jablko sa oddávna využíva aj v ľudovom liečiteľstve. Niekoľko surových jabĺk denne odplaší chrípku i prechladnutie, odvar z jabloňových kvetov zmierňuje úporný kašeľ, pri zápche sú osvedčeným prostriedkom kyslé jablká, pri hnačke zasa nastrúhané čo najsladšie plody.
Jablká posilňujú celú látkovú premenu, regulujú zažívanie, povzbudzujú tvorbu krvi, metabolizmus tukov a prečisťovanie celého organizmu. Okrem toho pôsobia vodopudne, znižujú horúčku, uvoľňujú a povzbudzujú chuť do jedla.
Pri zdraví a vitalite nás udrží len sústavné, každodenné a celoživotné, hoci aj len v minimálnych dávkach, prijímané množstvo účinných ozdravných látok z prírodných potravín. Aj pri jablkách ako pri všetkých prírodných potravinách platí, že by sme ich mali jesť celé, teda nielen šťavu, ale celé jablko aj so šupkou. Práve v nej sa sústreďuje najviac ochranných látok, ktoré od nás dokážu doslova odohnať mnohé civilizačné ochorenia. Jablčná šupka chráni plod pred vonkajším poškodením a nepriaznivým vplyvom, a preto do nej rastlina sústredila tie najsilnejšie kalibre svojej ochrany, ktoré však majú silu chrániť aj nás.
Jablko patrí medzi tzv. funkčné potraviny, obsahuje množstvo výživných látok. Šťavnaté jablko ako pevný, chrumkavý džús plný živín stačí len zajedať čiernym celozrnným chlebom. Jablko obsahuje 85 až 90 % vody a len 54 kalórií (227 Kj) v 100 gramoch, z toho 12,5 % sacharidov, medzi ktorými prevažuje fruktóza, málo tuku i bielkovín.
Z vitamínov jablká obsahujú (podľa odrody a podmienok pestovania) 10 až 30 mg% vitamínu C, zaujímavú dávku vitamínového komplexu B, ale aj inositol, kyselinu listovú, biotín a vitamín E.
Pre ozdravnú účinnosť jablka sú veľmi dôležité tzv. sekundárne metabolity. Najvýznamnejšie z týchto látok sú polyfenoly a z nich najmä kvercetín, resveratrol, množstvo karotenoidov nachádzajúcich sa najmä v šupke jablka, kde plnia ochrannú funkciu antioxidantov a z niektorých z nich sa v tele tvorí aj vitamín A, fytosteroly sú zasa zastúpené v semenách jabĺk a majú schopnosť znižovať vstrebávanie cholesterolu z tráveniny, v menšom množstve sú tu zastúpené aj fytoestrogény chrániace človeka najmä pred hormonálne podmienenými nádormi rakoviny.
Pri všetkých týchto dôležitých ozdravných obsahových látkach nesmieme zabudnúť na tú najobjemnejšiu látku - vodu, ktorá je doslova živou prírodnou vodou. V nej plávajú všetky uvedené látky aj životodarné enzýmy.
Veľmi významným flavonoidom nachádzajúcim sa najmä v jablčných šupkách je kvercetín, ktorý svojím silným protizápalovým účinkom výrazne znižuje príznaky astmy a alergie, pretože brzdí uvoľňovanie histamínu a ďalších zápalových látok. Kvercetín v šupke chráni ovocie pred poškodením UV lúčmi, ale zabraňuje aj vstupu mikróbov, a tak vlastne predstavuje prvú obrannú líniu jabĺk.
V jablkách sa vyskytuje i vzácny a pre nás dôležitý minerál - bór. Ten pomáha vstrebávať vápnik a horčík, a tým prispieva k prevencii osteoporózy.
Pektín a prítomné organické kyseliny ozdravujú črevnú flóru a pôsobia proti kvasným procesom v črevách, pomáhajú detoxikovať, pektín upravuje fungovanie čriev pri hnačke aj zápche. Prítomný tanín zasa pôsobí sťahujúco a protizápalovo najmä na slizniciach a v črevách.
Keďže jablká obsahujú poriadnu dávku draslíka a málo sodíka, pomáhajú pri vysokom krvnom tlaku a spolu s ostatnými zásaditými prvkami (horčík, vápnik) potláčajú prekyslenie žalúdka i organizmu a pomáhajú aj pri pálení záhy.
Kedysi sa vyzdvihoval jedovatý účinok jablčných semien, ktoré obsahujú kyanogenný glykozid amygdalín rovnako ako semená iného ovocia. Áno, pri väčšom množstve, možno z 5 a viac jabĺk, by citlivejším ľuďom mohlo byť zle, ale semená z jedného jablka pôsobia skôr ako tzv. liečivá látka.
Ak chceme mať peknú štíhlu postavu a pleť bez vrások, aj tu sú jablká nápomocné. Častejšia konzumácia jabĺk je vhodná pri reume a dne, ale strúhané jablká s citrónom, medom a so škoricou je dobré jesť najmä v čase chrípok, prechladnutí a zachrípnutí, čo dobre dezinfikuje ústnu dutinu i hrdlo a rozpúšťa a uvoľňuje hlieny, ba pomáha aj pri horúčke. Jablkové pyré je pomocný liek pri žalúdočných a črevných kataroch aj u malých detí.
Už ajurvéda odporúčala jablčnú šťavu ako liek na hnačky. V Číne zasa oddávna liečili cukrovku odvarom z kôry jabloní a aj moderný výskum potvrdil určitý pozitívny vplyv tohto liečenia.
Bylinkárka Hildegarda z Bingenu predpisovala surové jablká zdravým na povzbudenie a varené pred začatím liečenia každej choroby. V Anglicku sa zasa tradovalo: „Koľko jabĺk zjete cez deň, toľko doktorov pošlete na žobrotu.“
Sebastián Kneipp odporúčal ako „pokrm krvi veľmi prospešný“ krajec celozrnného chleba a jablko. Známy český bylinkár Josef Zentrich odporúča urobiť si pri chorobách srdca a obličiek, ako aj pri vysokom krvnom tlaku a obezite jeden deň v týždni jablčný: zjesť len 10 až 12 jabĺk. Vodu môžeme piť.
Skladovanie a spracovanie jabĺk
Trhajte s citom: nešklbte, netlačte, netraste. Doprajte im ideálne podmienky a vhodné miesto: 2-4 ° C, vlhkosť okolo 90% a hlavne tma. Ako ich skladovať: jablká ukladajte v jednej vrstve do debničiek stopkou dole. POZOR - počas zrenia uvoľňujú plyn etylén, ktorý urýchľuje dozrievanie a klíčenie iných plodín.
Sušené jablká (krížaly): nakrájajte na plátky, usušte v sušičke alebo rúre a uložte do pohárov.
Mušt a šťavy: odšťavnite, pasterizujte a naplňte do fliaš.
Pri skladovaní sú sladké jablká rizikovejšie ako sladkokyslé či kyslé.
Trvanlivosť je významne ovplyvnená čistotou nádob, do ktorých natrhané plody kladiete. Ešte viac dôležitejšia je však čistota interiéru. Na uskladnenie sa najlepšie hodí ľahko vetrateľná miestnosť, v ktorej je chlad, ale nemrzne. Najlepšie 0 až 4°C. Ak však vetráte, do miestnosti sa nesmie dostať akýkoľvek hmyz. Vyššia vlhkosť vzduchu (80%) zabezpečí to, aby plody nezvädli a nescvrkli sa.
Zabudnúť ale nesmiete na opatrnosť pri samotnom zbere jabĺk. Tie budú po uskladnení v poriadku, ak pri zebre neboli otlačené, deformované, napadnuté škodcami, nakazené bradavicami či inak poškodené.
Ovocie neumývajte, zotreli by ste z nich ochrannú vrstvu. Je potrebné plody čas od času skontrolovať, či nie sú napadnuté plesňou alebo hnilobou. Ak také nájdete, okamžite ich treba vyhodiť, aby nenakazili zvyšok úrody.
Druhy jabĺk a ich využitie
Existuje okolo 7 000 odrôd jabĺk po celom svete. Jabloň domáca (M. domestica) je hlavný ovocný druh so stovkami odrôd, ktoré majú veľké a chutné plody. Jabloň lesná (M. sylvestris) je pôvodný európsky druh s malými kyslými jablkami, ktorý je ohrozený hybridizáciou. Jabloň Sieversova (M. sieversii) je pradruh všetkých pestovaných jabloní, pochádza z Kazachstanu. Jabloň sibírska (M. baccata) je mrazuvzdorná a využíva sa ako podpník. Okrasné druhy ako M. prunifolia, M. coronaria, M. floribunda, M. × zumi sú pestované pre kvety a dekoratívne plody.
Jablká v histórii a mytológii
Jablko má oddávna významné miesto aj v literatúre a histórii. V gréckom mýte daruje Gaia bohyňa zeme jednu posvätnú jabloň nebeskej kráľovnej Hére pri príležitosti jej svadby s Diom. V keltskom inosvete je Tir Nan Og, „krajina večnej mladosti“, často popisovaná ako ostrov v západnom mori. V okruhu bájí o kráľovi Artušovi je umierajúci kráľ naposledy videný, keď je bárkou prevážaný, v ústrety zapadajúcemu slnku, do „krajiny požehnaných“, ktoré sa tu nazýva Avalon. Avalon znamená „jablko“.
V Asgarde, blízko srdca stromu sveta, strážia asovia Idun kúzelné jablká, ktoré udržujú asy večne mladými. To pripomína plody, príp. miazgu samotného stromu života.
Pestovanie jabloní
Komerčné pestovanie jabĺk sa od 70. rokov 20. storočia podstatne zmenilo. Na rozdiel od dominantných stromov s veľkou korunou a vysokým kmeňom, ktoré sa vtedy pestovali a ktoré boli náročné z hľadiska pracovnej sily, sa dnes komerčne pestujú len nízkomenné formy. Dnes je teda na rovnakej ploche 10- až 20-krát viac stromov. Výška stromov je obmedzená, takže všetka práca sa môže vykonávať ručne bez použitia rebríka.
Jablká sa zvyčajne pestujú v sadoch v oblastiach s dobre odvodnenými pôdami bohatými na humus. Uprednostňujú sa oblasti, kde sa len zriedkavo vyskytujú neskoré mrazy. Ideálne sú slnečné lokality, no teplo a hlavne sucho nepriaznivo ovplyvňujú tvorbu plodov a ich kvalitu. Prakticky všetky rastliny v komerčnej kultivácii sú vytvorené ako nízkokmenné rastliny. Formu rastliny (vysokokmenná, strednokmenná, nízkokmenná) určuje podpník.
Jabloň môže plodiť až 100 rokov. To, že jabloň začína rodiť približne 5 - 6 rokov po svojom zasadení, až takým veľkým tajomstvom nie je. Menej záhradkárov však vie, že zbierať jablká z toho istého stromu sa pri správnej starostlivosti a vhodných podmienkach dá až 100 rokov.
Slováci spotrebujú priemerne ročne 24 kilogramov jabĺk. Najviac spomedzi všetkých druhov ovocia, ale vzhľadom na celkove nízku spotrebu ovocia by bolo žiaduce zjesť ešte viac jabĺk. Dôvod je jednoduchý. „Slovensko má v Európe popri južnom Tirolsku a okolí Bodamského jazera tretie najlepšie pôdne a klimatické podmienky na pestovanie jabloní,“ vysvetľuje Marián Varga, prezident Únie ovocinárov.
Ivan Hričovský: MÔŽEME REZAŤ PREHUSTENÉ JABLONE A HRUŠKY V AUGUSTE?
Pri výbere jabĺk si treba všímať, odkiaľ pochádzajú. Na trhu v súčasnosti ponúkajú najmenej dve desiatky rôznych odrôd jabĺk.