Cukrová repa, hoci v poslednom období mierne upadla do zabudnutia, zostáva kľúčovou plodinou pre produkciu cukru na Slovensku. Pred tridsiatimi rokmi, v čase najväčšieho rozmachu slovenského cukrovarníctva, boli polia s cukrovou repou bežným javom. Dnes sa rozsiahle polia repy z krajiny takmer vytratili a od jej veľkovýrobného pestovania sa v mnohých regiónoch upustilo. Avšak aj medzi záhradkármi je pestovanie cukrovej repy skôr raritou.
Slovensko je v produkcii cukru nateraz plne sebestačné. Ročne ho na Slovensku spotrebujeme 160 tisíc ton. Ceny v obchodoch sa aktuálne pohybujú na úrovni okolo 55-60 centov za kilogram. V kontexte cukrovej repy bude podľa Holéciovej slovom „negatívny“ poznačený celý hospodársky rok 2024/2025. „Nedostatok dažďových zrážok pre cukrovú repu v kľúčových mesiacoch, ako aj extrémne vysoké teploty zastavili rast cukrovej repy, rozšírenie vírusov a hniloby. Kvalita repy sa znížila. Očakáva sa, že na niektorých plochách sa repa pre zlú kvalitu nevyorie. Dodala, že celý sektor čaká mimoriadne náročný rok najmä z hľadiska cien cukrovej repy a udržania sebestačnosti v produkcii slovenského cukru.
Zväz pestovateľov cukrovej repy Slovenska považuje za pozitívne v roku 2024 dostatočné množstvo dažďových zrážok, a to v prvom polroku 2024, a tým aj optimálne podmienky pre osev a počiatočný rast cukrovej repy. Pozitívom je podľa nej aj osiata plocha na rekordnej úrovni viac než 23.500 hektárov, čo je najvyššia výmera od roku 2007.
Priniesť viac motivácie a chuti do pestovania cukrovej repy, ktorá je spolu s cukrom poslednou ucelenou vertikálou schopnou zabezpečiť sebestačnosť v produkcii. Taký bol hlavný motív seminára Slovenských cukrovarov s.r.o., ktorý sa uskutočnil 29. januára v Modre. Na stretnutí sa zúčastnilo viac ako 120 pestovateľov, ktorí dodávajú cukrovú repu pre Slovenské cukrovary s.r.o. Generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Štefan Ryba hovoril najmä o dôležitosti sektora pre krajinu. Zdôraznil, že Slovenská republika je sebestačná už len v sektore cukru. „MPRV SR plánuje udržať existujúcu podporu pre cukrovú repu, aby dôsledky krízy cien cukru po zrušení kvót neohrozili domácu výrobu cukru“, dodal Š. Pestovatelia cukrovej repy vyjadrili ochotu pokračovať v pestovaní cukrovej repy pri adekvátnej podpore zo strany štátu. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho zdôraznil smerovanie sektora a priblížil opatrenia, ktoré SPPK robí na zabezpečenie systémových nástrojov aj v období novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020.
„V tejto situácia musíme oceniť výrazný prínos oboch združení, ktoré staja v pozadí sebestačnosti cukrovej vertikály - Zväz pestovateľov cukrovej repy Slovenska a Slovenský cukrovarnícky spolok. Samostatnou témou na seminári bola ochrana cukrovej repy, ktorá sa stáva limitujúcim faktorom konkurencieschopnosti sektora. Hovoril o nej predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska Róbert Kovács. Zdôraznil najmä potrebu zavedenia ďalších systémových nástrojov hlavne v oblasti nahradzovania účinných látok v chemickej ochrane cukrovej repy. „Chcel by som poďakovať všetkým dodávateľom za podporu a lojalitu k cukrovej repe. Zároveň by som chcel vyzvať odborníkov z oblasti výskumu a dodávateľov osív na zintenzívnenie prác na vývoji nových odrôd predovšetkým na zmiernenie dopadov klimatických zmien, ktoré podporujú rozširovanie cerkosporiózy cukrovej repy“, naznačil nové oblasti výziev v cukrovej vertikále R. Predseda pestovateľov R. Kovács ocenil rezortné ministerstvo za pomoc pri prístupe uvoľňovania účinných látok v systéme dočasného použitia, čo pomáha sektoru byť viac konkurencieschopným. Počas svojho vystúpenia vyzval aj samotných pestovateľov, aby naďalej zachovávali pestovanie tejto plodiny na Slovensku.
Agrotechnika pestovania
Cukrová repa sa pestuje pomerne jednoducho a prakticky sa nelíši od pestovania repy červenej - cvikly. Vyhovujú jej ťažšie, humózne pôdy, bohato organicky hnojené. Seje sa v apríli, hneď ako už nehrozí riziko prízemných mrazíkov, lebo pri namrznutí mladých sadeníc môže dôjsť k tvorbe takzvaných vybehlíc. Rastliny sú veľmi náročné na prihnojenie dusíkom, najlepšie v liadkovej forme. V prípade augustového sucha sa vám za doplnkovú závlahu odvďačia výrazným zvýšením výnosu.
Po zasiatí cukrovej repy a následných zrážkach môžeme spolu s klíčením repy cukrovej pozorovať výskyt rôznych druhov burín, ktoré je možné regulovať od klíčenia až do štádia uzatvorenia medziriadkov. Naše portfólio ponúka možnosť skorého herbicídneho ošetrenia prípravkom MONOGRA 700 SC (metamitron 700 g/l), ktorého spôsob účinku spočíva v inhibícii fotosyntézy. Buriny sa po aplikácii stávajú chlorotickými a úplne nekrotickými už za niekoľko dní. Efektívne herbicídne ošetrenie vám tiež poskytne prípravok SOLIDER (triflusulfuron 146 g/l, quartz sand 0,63-2,5 g/l), ktorý patrí do skupiny inhibítorov účinku enzýmu acetolaktát syntázy (ALS). Aplikáciu odporúčame vykonať v čase kedy sú buriny v počiatočných vývojových fázach. Ako ďalšiu možnosť herbicídneho ošetrenia ponúkame graminicídny prípravok TREPACH (quizalofop-P-ethyl 50 g/l) so systémovým účinkom, prijímaný povrchom listov a následne rozvádzaný do celej rastliny. TREPACH je špecialista na ničenie trávovitých burín v repe cukrovej. Účinná látka quizalofop sa hromadí v kolienkach a podzemkoch a ničí meristematické pletivá burín. Aplikácia je spravidla možná od 3. V prípade, ak už má cukrová repa dostatočne vyvinutú listovú plochu, je vhodné doplnenie živín, na ktoré má plodina zvýšené nároky.
Repa prijíma vyšší podiel živín cez listy, resp. v prvej polovici vegetácie, čo neskôr využije pri raste koreňa a produkcii cukru. Dodanie dusíku a fosforu je možné prípravkom FITOBELLA N-P-Mg (4-35-10), ktorý je vhodne doplnený horčíkom. Horčík je nevyhnutný prvok pri tvorbe chlorofylu a navyše aktívne pôsobí na enzýmy používané v metabolizme fosforu, bielkovín a cukrov. Kľúčové je tiež doplnenie prvkov ako sú meď (Cu) a síra (S), pretože meď je nevyhnutná pri počiatočnom raste plodín, nakoľko účinkuje ako aktivátor niektorých enzýmov. Dodanie síry zvýši kvalitu a nutričnú hodnotu plodiny a tiež môže zvýšiť energetické zloženie rastlín, cukrov, škrobu a pod. V rámci mikroprvkov má cukrová repa zvýšené nároky na bór (B), preto odporúčame realizovať preventívne a tiež kuratívne doplnenie bóru prípravkom BOROHUMINE 100. Obsah humínových látok pozitívne ovplyvňuje príjem a využitie živín, ktoré hnojivo obsahuje. Vo výžive rastlín preukázal svoje nezastupiteľné miesto aj kremík (Si) čomu nasvedčujú aj výsledky pokusov, vykonané Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou (ďalej len SPU) v Nitre. Predmetom výskumu bol vplyv aplikácie hnojiva FERTISILINN na výšku úrody a cukornatosť repy cukrovej. Výsledky pokusov preukázali pozitívny vplyv na výšku úrody buľvy a taktiež sa zvýšila úroveň cukornatosti testovaných odrôd v porovnaní s kontrolou. Rôzne štúdie poukazujú na dôležitú úlohu kremíka, vďaka ktorému rastliny ľahšie prekonávajú stres v podobe sucha. Avšak, dôležitá je forma kremíku v hnojive, ktorú rastlinám dodávame pri ošetrení. Jednoznačne pozitívny vplyv má na úrodu repy cukrovej prípravok FLORONE, ktorý pozitívne vplýva na výšku úrody a úroveň cukornatosti. FLORONE obsahuje aminokyseliny rastlinného pôvodu a je obohatený o základné NPK živiny a stopové prvky bór (B) a molybdén (Mo). Podľa výsledkov z pokusov vykonaných na SPU v Nitre je najvhodnejším termínom pre aplikáciu fáza pred zapojením porastu. S neustále meniacimi sa klimatickými podmienkami sa vám každú sezónu snažíme priniesť aktuálne poznatky v oblasti prípravkov na ochranu rastlín, preto neváhajte kontaktovať náš agronomický servis pre cenovo zvýhodnenú ponuku a podrobnejšie informácie.
Bezorbové obrábanie pôdy je medzi poľnohospodármi čoraz obľúbenejšou technologickou možnosťou pestovania cukrovej repy. Hoci systémy bezorbového a pásového obrábania ponúkajú mnoho výhod, nesú so sebou aj určité riziká. Cukrová repa sa čoraz častejšie pestuje na poliach obrábaných systémami konzervačného obrábania pôdy, ktoré eliminujú potrebu pluhov. Výber technológie pestovania cukrovej repy je kľúčový pre výrobné náklady, včasné spracovanie a zdravie pôdy. Charakteristickým znakom zjednodušeného obrábania pôdy je absencia inverzie ornice a ponechanie veľkého množstva slamy, napríklad, na povrchu poľa. Časť zvyškov sa zmieša s pôdou, zatiaľ čo časť zostáva na povrchu ako mulč. Bezorbové obrábanie pôdy môže pri správnom využití znižovať spotrebu pohonných hmôt a pracovný čas v porovnaní s tradičným obrábaním pôdy. Princíp celoplošného hlbokého obrábania pôdy spočíva v kyprení a plytkom premiešaní pôdy na celom poli. Kyprenie uvoľňuje a prevzdušňuje pôdu, premiestňuje častice pôdy a čiastočne zapracováva a zakrýva rastlinné zvyšky. Cukrová repa sa však čoraz častejšie pestuje na poliach obrábaných systémami konzervačného obrábania pôdy, ktoré okrem iných metód vynechávajú orbu. Aby cukrová repa dosahovala vyššie výnosy, je kľúčová nielen starostlivosť, ale predovšetkým správna pôda a pravidelná analýza jej zloženia. Výber technológie pestovania cukrovej repy je kľúčový pre výrobné náklady, včasné spracovanie a zdravie pôdy. Hlavným pravidlom konzervačného obrábania pôdy pri cukrovej repe je žiadne preorávanie ornice a pokrytie povrchu pôdy mulčom vyrobeným zo zvyškov plodín alebo biomasy z krycích plodín. Poľnohospodárske postupy by sa mali obmedziť na nevyhnutné minimum. Medzi poľnohospodármi rastie záujem o technológie konzervačného obrábania pôdy, ktoré sa spoliehajú na rôzne varianty bezorbového obrábania a použitie medziplodín alebo slameného mulču. Konzervačné obrábanie pôdy je možné dosiahnuť aj bezorbovým obrábaním s priamou sejbou, ale nie je také populárne ako systém bezorbového obrábania.
Vplyv vonkajších faktorov na rast a vývoj
Výška úrody odzrkadľuje kondičný a zdravotný stav porastov repy počas príslušného vegetačného obdobia a zároveň aj jeho charakteristický priebeh. Dvomi základnými piliermi v reakcii rastlín na vonkajšie podmienky prostredia sú rast a odpoveď na biotické a abiotické stresy.
Abiotické faktory
Základné abiotické faktory, ktoré počas vegetačného obdobia môžu na rastliny pôsobiť, súvisia najmä s teplotou vzduchu, vodným režimom a výživou rastlín.
Teplota
Pri absencii extrémnych podmienok počas vegetačného obdobia je rast repy výrazne ovplyvnený teplotou vzduchu a prírastky biomasy a sušiny, resp. cukru majú pravidelný charakter. Pôsobenie teplotného stresu cestou nízkych teplôt na cukrovú repu je bežné v prvých a posledných dekádach vegetačného obdobia. Nízke teploty vzduchu ochladzujú pôdu a pôdny roztok. V prvých vývinových štádiách je v chladnej pôde rast koreňovej sústavy repy inhibovaný, klesá efektívny príjem živín a stagnuje rozvoj listovej plochy. Na úrovni prírastkov celkovej biomasy sa prejavuje radikálne spomalenie.
Na druhej strane, vysokým teplotám dokáže repa celkom dobre odolávať, najmä pri dostatku zrážok a spomalenie rastu nie je až také prudké. Navyše, repa je dvojročná plodina, v prvom roku pestovania nekvitne. V porovnaní s jednoročnými plodinami nedochádza k redukcii úrody cestou asynchronizácie kvitnutia, zníženej životaschopnosti peľu alebo zlyhania vývinu zrna krátko po oplodnení v dôsledku extrémnych teplôt.
Dôležitým faktorom sú ale nočné teploty. Výskyt tropických nocí, kedy teplota neklesá pod hranicu 20 °C, má za následok zvýšenie respirácie rastlín, t.j. spotrebu cukru, ktorý má byť kumulovaný v buľve. Vplyv teploty vzduchu na vývoj porastov sa dobre kvantifikuje pomocou denných prírastkov teplotnej sumy (GDD z angl. Growing Degree Days). Je to pomocný indikátor pre hodnotenie rastu a vývinu rastlín. Je založený na teplotných pomeroch konkrétnej pestovateľskej lokality a udáva akumuláciu tepla (príkon dostupnej energie) agroekosystémom. Pomocou neho je možné predikovať kritické obdobia výskytu škodcov, ktorých vývoj tiež veľmi úzko súvisí s teplotou prostredia. Umožňuje porovnávať aktuálnu sezónu napríklad s dlhodobým priemerom alebo ideálnou sezónou a zhodnotiť progres alebo momentálnu stagnáciu. Pôsobenie chladu na konci vegetačného obdobia postupne ukončuje rast repy. Intenzita fotosyntézy a asimilácia látok klesá a skôr prevažujú procesy, pri ktorých rastliny začnú spotrebovávať cukor z buliev. Skorý nástup nízkych teplôt radikálne obmedzuje prírastky biomasy.
Pohľad klimatológa rozšíril poznatky o dopadoch klimatických zmien na pestovanie cukrovej repy. Nepriaznivé následky postupného otepľovania planéty priblížil Pavol Beránek zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Číslami a získanými meraniami potvrdil, že vlani okrem dvoch mesiacov v roku boli všetky mesiace teplotne nad normálom. „Zrážky pri ročnom úhrne vyšli síce priemerne, ale boli veľmi nerovnomerne a aj časovo rozložené. Niet preto pochýb o tom, že práve rozdielne množstvo spadnutej vody na cukrovú repu malo priamy vplyv na nižšie úrody. Ideálne podmienky vlani pestovatelia nemali“, uzavrel P.
Voda
Vodný stres, resp. deficit vody v prostredí narúša vodnú bilanciu rastlín a je zdrojom nerovnosti medzi príjmom vody a požiadavkami rastlín počas vegetácie. Prudko limituje fyziologické procesy, čo sa prejaví opäť spomalenou tvorbou biomasy. Prejavy deficitu vody v koreňovej zóne program diferencuje do troch kategórií. V prvej polovici vegetačného obdobia, keď intenzívne pribúdajú nové listy, sa prvý deficit vody prejaví krátkodobým spomalením rozvoja listovej plochy. Výpočty sa opierajú o zmeny v obsahu pôdnej vlhkosti v aktívnej koreňovej zóne. Čím hlbšia je koreňová sústava, tým hrubšia vrstva pôdy je pre rastliny k dispozícii. Sucho v povrchových vrstvách pôdy sa kompenzuje dostupnou vodou z hlbších vrstiev.
Postupom vegetačného obdobia dosiahne koreňová sústava maximálnu hĺbku a „kompenzačná schopnosť“ prostredia zaniká. Pokiaľ je v pôde dostatočná zásoba vody, nie je čo riešiť. Ak však chýba, v rámci obranných mechanizmov dochádza k zatváraniu prieduchov v snahe obmedziť výpar a nastoliť úsporný režim. Keď sa deficit natoľko prehĺbi, že hodnoty pôdnej vlhkosti sa blížia až k bodu vädnutia, potom sú v poraste prítomné symptómy ako napr. pokles turgoru buniek, vädnutie, žltnutie až odumieranie listovej plochy. Čím dlhšie trvá priaznivé a teplé obdobie, tým väčší je potenciál pre dobrú úrodu.
Biotické faktory
Biotické faktory sú spôsobené tlakom chorôb a škodcov cukrovej repy. Repa cukrová je pomerne citlivá na zvýšený tlak listových chorôb, čo sa môže prejaviť na konečnej úrode. Ochrana rastlín chemickými prípravkami bola vhodne načasovaná a účinná.
Ochrana cukrovej repy pred škodcami
Cukrovú repu napáda veľký počet fytofágov, ktorí môžu v značnej miere ovplyvniť úrodu. Väčšina z nich sú suchomilní (xerofilní) škodcovia a vedia sa premnožiť po suchých rokoch, najmä keď 2 až 3 suché roky nasledujú po sebe. V strednej Európe sme mali posledné dva roky výrazne suché. V tomto článku analyzujeme, ktorí škodcovia by mohli ohrozovať porasty cukrovej repy kvôli premnoženiu, pravda pod podmienkou, že budú mať aj v tomto roku na jar a v lete priaznivé podmienky. Uvádzame aj vplyv agrotechnických opatrení na ich populačnú hustotu, čo môže pomôcť pestovateľom vyhodnotiť riziko zvýšeného výskytu daných druhov na konkrétnych poliach a aj znížiť populačnú hodnotu jednotlivých škodcov.
Skočka repová (Chaetocnema tibialis)
Na rozmnožovanie a škodlivosť skočky repovej majú najväčší vplyv poveternostné podmienky, najmä teplota a zrážky. V čase žeru jej vyhovuje teplé (20 - 24 °C), slnečné, bezveterné a suché počasie. Pri kladení vajíčok je pre škodcu optimálne teplé počasie s občasným teplým dažďom prenikajúcim do hĺbky 6 až10 cm. Pre embryonálny vývoj je nevyhnutná vlaha. Vajíčka nakladené do suchej pôdy zväčša vysychajú. Vyliahnutým larvám vyhovuje teplá, kyprá a optimálne vlhká pôda. Pri vyššej vlhkosti pôdy a nižšej teplote sa zvyšuje mortalita lariev. Na plochách, ktoré sa zavlažujú, mortalita lariev a kukiel dosahuje až do 90 %.
Najjednoduchším spôsobom ochrany porastov cukrovej repy je správna agrotechnika. Umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie, rýchly rast mladých rastlín a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Sejba by mala byť vykonaná čo najskôr a do optimálnej hĺbky. Porasty z neskorých výsevov sú napádané viac. Zavlažovanie počas prvej polovice leta znižuje v suchých rokoch početnosť škodcu v nasledujúcom roku desaťkrát.
Ryhovec repový (Bothynoderes punctiventris)
Na rozmnožovanie škodcu priaznivo vplýva suché a teplé počasie na jar (najmä v apríli a máji) a prítomnosť veľkých plôch cukrovej repy. Chladná a daždivá jar znižuje aktivitu imág, príjem potravy a plodnosť samičiek. Suché a teplé počasie je pre škodcu optimálne aj v priebehu kuklenia a liahnutia imág v lete (júl - august). Premnoženia nasledujú hlavne po niekoľkých suchých rokoch za sebou. Gradácie môžu trvať aj desiatky rokov.
Agrotechnické opatrenia sa týkajú zberu, osevného postupu, priestorovej izolácie, termínu sejby, výsevu pásov lákacích rastlín a zavlažovania. Zber musí byť kvalitný a rastliny vyrastené z buliev cukrovej repy na starých porastoch repy je potrebné ničiť. Repa by sa nikdy nemala pestovať po repe. Nové porasty repy treba vysievať čo najďalej od minuloročných porastov. Riziko poškodenia porastov je menšie, ak je nový porast od starého aspoň 100 m, a minimálne riziko je pri vzdialenosti 1 - 3 km.
Sejbu cukrovej repy je vhodné vykonať čo najskôr. Vyhneme sa tak synchronizácii masového výskytu škodcu s najcitlivejšími štádiami repy. V lokalitách s väčším výskytom sa odporúča vysievať repu hustejšie. Skorý (skôr ako celý porast) a hustý výsev rastlín cukrovej repy na okrajoch starých alebo nových porastov úspešne môže znížiť škodlivosť. Zavlažovanie cukrovej repy najmä v júli a auguste podporuje rozvoj entomopatogénnych húb, ktoré zvyšujú mortalitu lariev a kukiel.
Racionálna ochrana porastov cukrovej repy je možná len vtedy, keď sa sleduje populačná hustota škodcu. Dlhoročná prognóza sa robí na základe údajov o populačnej hustote prezimujúcich imág na starých porastoch repy. Pôdne výkopy sa robia na jeseň. Prah škodlivosti je 0,6 - 1 imágo/m2. Ak je populačná hustota väčšia, treba sa pripraviť na ochranu mladých porastov cukrovej repy. Krátkodobá prognóza sa robí na základe začiatku výskytu imág na jar, dynamiky migrácie a intenzity poškodenia rastlín. Zásah je potrebný v prípade výskytu 0,1 - 0,3 imága/m2. Na monitoring výskytu, prípadne regulácie početnosti škodcu je v súčasnosti možné využiť i komerčne dostupné feromónové lapače zachytávajúce samčekov i samičky škodcu. Ich umiestnenie do porastov je veľmi jednoduché.
Repná koreňová voška (Pemphigus fuscicornis)
K premnoženiu tohto škodu dochádza v rokoch so suchým a teplým letom, najmä ak sú takéto dva roky po sebe. Najväčšie škody môžu vznikať v priebehu suchého leta, keď rastliny nie sú schopné regenerovať poškodené časti koreňa. Voška môže napadnúť všetky rastliny v poraste a počet uhynutých rastlín sa pohybuje od 2 do 98 %.
Ekonomické a politické aspekty
Takmer rok po zrušení kvót na pestovanie cukrovej repy sú následky tohto rozhodnutia v Európe vidieť. „Prebieha tu klasická obchodná vojna, niektoré západoeurópske krajiny chcú na seba strhnúť všetku výrobu, aby zanikli niektorí výrobcovia, ktorí im na spoločnom európskom trhu zavadzajú, a ktorých by chceli nahradiť. Európska komisia zrušila veľmi dobrý kvótový systém, ktorý tu existoval. My sme s tým nesúhlasili. Niektoré krajiny sa dopredu na zrušenie kvót pripravili a pestovateľské plochy cukrovej repy zvýšili aj o 30 percent. To má za následok prebytok cukru na spoločnom trhu a teda aj klesanie cien. Napĺňa sa teda negatívny scenár, na ktorý producenti v minulosti upozorňovali. Vývoz cukru do krajín mimo EÚ aktuálne brzdia nízke ceny. Zrušením kvót totiž pestovatelia stratili aj istotu garantovanej minimálnej ceny. „Cukrovú repu pestujeme intenzívne od roku 2000. Ale pokiaľ v tomto sektore nebude rentabilita, bude obrovský problém nahradiť cukrovú repu inou komoditou. „Cukorná vertikála je naozaj jediná vertikála, ktorá dokáže zušľachťovať domácu produkciu tým spôsobom, že je spracovávaná výlučne slovenská cukrová repa. Táto produkcia je finalizovaná, to znamená, že nemáme žiadny problém čo sa týka zahraničnej obchodnej bilancie. Na druhej strane máme absolútnu istotu, že máme bezpečnú a doma vyrobenú potravinu,“ vyjadril sa Adrián Šedivý, konateľ Slovenských cukrovarov, ktoré aktuálne štartujú svoju 111. sezónu.
Ministerstvo pôdohospodárstva už od roku 2016 zaradilo cukrovú repu medzi citlivé komodity, ktorým prislúchajú viazané platby. „Taktiež je to podpora jednotlivých komodít cez zelenú naftu. Tú v tomto roku používame v špeciálnom móde. „Máme vykvantifikované, že štátu sa na daniach, odvodoch a ostatných príjmoch z tohto sektora vráti ročne 42 miliónov eur. V budúcich rokoch by sektor cukrovarníctva mal podporiť aj marketingový fond, ktorého zriadenie chystá ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Ten by mal prispieť k propagácii všetkých slovenských produktov, vrátane cukrovarníckych, zároveň by mal spotrebiteľov edukovať a dostať slovenské produkty viac do povedomia. Jeho návrh by sa čoskoro mal dostať do medzirezortného pripomienkového konania.
Vplyv ekologického pestovania cukrovej repy na jej produkciu a kvalitu bol predmetom výskumu. V porovnaní s konvenčným systémom sa nezistili štatisticky významné rozdiely v úrode koreňa a kvalitatívnych ukazovateľoch. Parametre technologickej kvality mali tendenciu k vyšším hodnotám pri konvenčnom spôsobe pestovania (s výnimkou cukornatosti), zatiaľ čo parametre melasotvorných látok mali tendenciu k nižším hodnotám pri ekologickom spôsobe pestovania. Ekologické pestovanie cukrovej repy je možné s uspokojivými výsledkami, aj keď je náročnejšie predovšetkým v ochrane proti burinám, chorobám a škodcom.
tags: #vplyv #klimatickych #zmien #na #rajonizaciu #repy