Na Slovensku má pestovanie kapusty repkovej pravej (repky) dlhú tradíciu a je najvýznamnejšou a najrozšírenejšou olejnatou plodinou. Napriek tomu záujem o jej pestovanie naďalej pretrváva, pričom dôvodom sú aj dobré odbytové možnosti a ich stabilita. Svoje zohráva aj široká využiteľnosť tak na potravinárske ako aj nepotravinárske účely. V súčasnosti sa záujem o pestovanie a dopyt po repke drží na vysokých číslach. Využíva sa v potravinárskom priemysle pri výrobe jedlých olejov, je i energetickou surovinou, ktorá sa uplatňuje pri výrobe metylesteru repkového oleja, ktorý sa stáva v dôsledku hroziaceho poklesu svetových zásob ropy strategickou surovinou.
Technológia pestovania kapusty repkovej pravej je veľmi komplexný proces vyžadujúci neustálu pozornosť. Je to proces, pri ktorom najsilnejšími faktormi sú podmienky pestovania, odroda a v neposlednom rade samotný pestovateľ. Významným faktorom v technológii pestovania repky je, ešte pred výberom odrody, resp. hybridu, osevný postup a striedanie plodín. Dnes často počujeme o „prerepkovaní“. V osevnom postupe sú pre ňu vhodnými predplodinami obilniny, najmä jačmeň ozimný, pšenica ozimná. Jačmeň siaty jarný je menej vhodný, pretože zanecháva pôdu neštruktúrnu, poškodenú a ochudobnenú o živiny. Za nevhodné môžeme považovať také predplodiny, ktorých termín zberu je ukončený po 5. až 10. Dôležité je predplodinu včas pozberať a slamu kvalitne rozdrviť a rozmetať, prípadne pozberať.
Odrody (hybridy) je nutné pestovať také, ktoré sa budú vedieť adaptovať na rôznorodé podmienky pestovania v SR so snahou dosiahnuť vyrovnané a kvalitné úrody. Výber vhodnej odrody (zmesi odrôd) predstavuje asi tretinový podiel na tvorbe úrody. Vplyv podmienok prostredia, hlavne v extrémnych ročníkoch, sa podieľa na tvorbe úrody tiež približne jednou tretinou. Rozhodujúcu úlohu pri tvorbe dobrej a kvalitnej úrody má v daných agroekologických podmienkach predovšetkým použitá technológia pestovania. Veľmi záleží, aké opatrenia budeme realizovať na vyváženie a zmiernenie množstva vonkajších vplyvov. Dôležité je včasnými a správnymi odbornými rozhodnutiami obmedziť ich nepriaznivé účinky.
Výber odrody a jej vplyv na úrodu
Podľa botanického zaradenia patrí kapusta repková pravá - Brassica napus L. var. napus do čeľade kapustovité - Brassicaceae. Na území Slovenskej republiky sa začala objavovaťv 8 - 10 storočí v dobe striedavého hospodárstva. Pestovateľské plochy sa rozšírili začiatkom 90. rokov minulého storočia. V roku 2010 sa pestovala na Slovensku na ploche 163 989 hektárov. Výber odrody závisí od zamýšľaného účelu (priemyselné použitie alebo ako čerstvé rastliny na trh) a plánovaného obdobia dodania. Pestovateľ si môže vybrať až z 80 odrôd ozimnej kapusty repkovej pravej zapísaných v listine registrovaných odrôd.
Podmienky pestovania
Kapusta repková pravá (Brassica napus L. var. napus) a jej využitie pri výrobe bionafty. Cieľom diplomovej práce na tému je zhrnúť široký okruh informácií a zdrojov z problematiky histórie pestovania kapusty repkovej pravej, technológie pestovania, výživy a o možnostiach využitia kapusty repkovej pravej ako náhrady za fosílne palivá. Využitie kapusty repkovej pravej možno rozdeliť do štyroch oblastí, a to; potravinárstvo, krmovinárstvo, oleochémia a energetické využitie. Areál pestovania kapusty repkovej pravej je veľmi široký. Zemiaková výrobná oblasť ponúka najvhodnejšie podmienky pre jej pestovanie. Pestovanie kapusty repkovej pravej obmedzujú dva limitujúce faktory, a to v letnom období dostatok vlahy pre založenie porastu a pre prezimovanie porastu vhodný priebeh počasia v zimnom období.
Ozimná repka si vyžaduje hlboké, štruktúrne, činné pôdy, dobre zásobené humusom a živinami. Vyhovujúca pôdna reakcia je neutrálna až slabo zásaditá. Najvhodnejšie sú stredne ťažké hlinitopiesočnaté pôdy. Ťažké zlievavé, ílovité pôdy sú vhodné menej, rovnako ako výslovne piesočnaté, ľahké alebo rašelinové pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody a zamokrené pôdy. Čím viac sa pri výbere pozemku odchyľujeme od optimálnych požiadaviek repky ozimnej, tým starostlivejšie treba hnojiť hospodárskymi hnojivami a tým väčší dôraz musíme klásť na správne zaradenie repky olejky do osevného postupu. Menej výhodné sú všetky polohy obrátené na juh, na ktorých porasty trpia tepelnými zmenami, najmä na začiatku jarnej vegetácie. Svahy obrátené na sever sú väčšinou studené. V blízkosti lesov repku často spása zver.
Repke olejke z hľadiska nárokov na pestovateľské prostredie v podstate vyhovujú všetky regióny Slovenska. V konkrétnej lokalite však treba uplatňovať takú technológiu, ktorá najviac vyhovuje konkrétnym podmienkam stanovišťa - pôdnym a klimatickým, predplodinou, typom pestovanej odrody a nakoniec aj vybavenosťou strojmi a finančnými prostriedkami podniku. Repke olejke sa dobre darí pri miernom vlhkom a teplom počasí v období sejby. Suché počasie znižuje cez celú vegetáciu vývoj asimilačnej plochy a v letnom období tvorbu semien, ktoré sú drobné a scvrkávajú sa. Sucho priamo podporuje aj rozvoj škodcov. Kritické obdobie je v lete, keď kultúru zakladáme. Po zakorenení repka v jeseni zriedka trpí nedostatkom vlahy. Naopak, vplyvom jesenných dažďov býva zase prebujnená. Pre prezimovanie repky ozimnej sú dôležité zrážky, prípadne dobrá snehová prikrývka, ktorá chráni rastliny pred vymrznutím. Prezimovanie repky ozimnej môže vážne ovplyvniť budúcu hektárovú úrodu. I keď listová plocha odumiera pri mrazoch -7 až -15 °C, koreňová sústava a srdiečko repky vydržia krátkodobo aj silnejšie mrazy.
Výživa a nároky na pôdu
Kapusta repková pravá sa zaraďuje medzi veľmi náročné plodiny v spotrebe živín. Úrodou 1 tony semena odčerpá z pôdy 52 - 59 kg dusíka, 11 - 18 kg fosforu, 40 - 50 kg draslíka a 30 - 38 kg vápnika.
Osevný postup a jeho význam
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe je repka olejka dobrá predplodina. V súčasnosti uplatňovanej osevnej štruktúre je výbornou predplodinou pre obilniny. Repka sa začína vysievať ako prvá ozimná plodina už v polovici augusta a už po vzídení kryje polia počas celej zimy. Pri stále častejších výskytoch dlhých a teplých jesenných období sa termín výsevu posúva aj na záver agrotechnického termínu. Predídeme tak do určitej miery „prerasteným“ porastom, ktoré často treba aj regulovať.
Výmera repky olejky sa za ostatné roky niekoľkonásobne zvýšila. Technológia pestovania repky však napriek výraznému rozširovaniu jej plôch stagnuje. Pokles stavov hovädzieho dobytka (veľa podnikov dobytok už vôbec nechová), je príčinou, že na poliach zostáva veľa slamy obilnín. Výmrv obilnín je pri minimalizácii obrábania pôdy rozhodujúcou „burinou“. Ak nie je výmrv obilnín kvalitne ošetrený, úrody repky rapídne poklesnú. Nezaoraná, alebo len plytko zapravená slama brzdí klíčenie repky.
Príprava pôdy pred sejbou
Najdôležitejšou požiadavkou pri predsejbovej kultivácii pôdy pod repku olejku je rovnomerne hlboké, drobnohrudkovité osivové lôžko. Drobnosemenná repka jednoznačne rýchlo a kompletne vzchádza v jemnej štruktúre pôdy. Repka sa s úspechom môže pestovať na zoraných pôdach, ale príprava osivového lôžka je na takto pripravenej pôde najmä v suchej jeseni náročnejšia. V priebehu predsejbovej prípravy pôdy má mimoriadny význam zachovanie jej vlhkosti.
Koreňový systém a jeho funkcie
Repka má mohutný koreňový systém. Ak má k dispozícii dobre pripravenú, hlbšie spracovanú pôdu, hlavný koreň preniká hlboko a neskôr v suchých obdobiach dokáže rastliny zásobovať vodou. Až 85 percent koreňovej hmoty repky sa nachádza v orničnej vrstve. Dostatočné prekorenenie pôdy repkou umožňuje dobré viazanie živín a dostupnej vody. Repka sama obohacuje pôdu o veľké množstvo rastlinných zvyškov, čím zlepšuje pôdnu štruktúru. Pozemky po repke majú lepšiu akumulačnú kapacitu pre dažďovú vodu, čím sa obmedzuje vodná erózia pôdy. Repka vegetuje na poli takmer jedenásť mesiacov v roku, teda najdlhšie z jednoročných plodín.
Inteligentné polievanie rastlín, pestujte viac s menším množstvom vody.
Škodcovia a choroby
Kapusta repková pravá je napádaná celým radom škodlivých činiteľov, kam patria choroby, živočíšny škodcovia a buriny.
Vplyv sucha a zrážok
V ostatných rokoch sa stále častejšie prejavuje pri sejbe vplyv sucha, ktoré spôsobuje medzerovitosť porastu. Sucho môže stresovať rastliny nielen pri vzchádzaní, ale aj počas celej vegetácie. Uškodiť môže aj nadbytok zrážok, najmä pri plytkom obrábaní pôdy. Rozvoj koreňov je potom obmedzený a to na úkor listov.
Využitie repkového oleja
Jedným zo spôsobov využitia repkového oleja je výroba bionafty. Na začiatku všetkého stál nemecký strojný inžinier Rudolf Diesel, ktorý na výstave v Paríži v roku 1898 použil olej z burských orieškov do svojho tlakovo vznetového motora. Metylester repkového oleja sa získava chemickou reakciou repkového oleja s metylalkoholom. Čistý rastlinný olej sa používa v tzv. Elsbett motoroch, ktorý bol vyvinutý nemeckým inžinierom Ludwigom Elsbettom.
Hybridné repky zaraďujeme do intenzívnej produkcie s úrodami nad 3,5-4,0 t.ha-1, pričom musíme počítať s vyššími nákladmi na ich pestovanie. O úspechu pestovania kapusty repkovej pravej (repky olejky) rozhoduje hlavne pestovateľ termínom a kvalitou vykonaných prác a aplikáciou potrebných pesticídov.