Potravinové alergie u detí: príčiny, príznaky a riešenia

Potravinové alergie sú vo svete čoraz viac rozšírené a pozorné študovanie alergénov v jedálnych lístkoch reštaurácií stále častejšie. Alergia na potraviny je nežiaduca odpoveď imunitného systému na prijaté potraviny. Jej výskyt sa každým rokom zvyšuje a označuje sa ako druhá vlna epidémie alergie. Aj napriek tomuto trendu sa odhaduje, že ňou v Európe a USA trpí len 3 - 6 % populácie. Alergie vo všeobecnosti sa môžu rozvinúť u každého dieťaťa, ale častejšie sa vyskytujú u detí z rodín s alergiami v anamnéze. Keďže sa nedá odsledovať si všetko, čo sa nachádza v okolí dieťaťa, čomu je vystavené, možnú alergiu si môžete ako rodičia všimnúť práve sledovaním príznakov. Čím skôr ich dokážete rozpoznať, tým skôr podľa odborníkov a odborníčok zlepšíte deťom kvalitu ich života. Príznaky alergie môžu byť pre deti veľmi stresujúce, ovplyvňujú totiž všetky aspekty ich každodenného života vrátane napríklad spoločenských aktivít, ale aj vzdelávania, celkovo zdravia a pohody.

Podľa CDC asi 1 z 13 detí má alergiu aspoň na jednu potravinu. Podľa EAACI (European Academy of Allergy and Clinical Imunology) podľa správy z roku 2021 trpí potravinovou alergiou viac ako 20 mil. Európanov a Európaniek, z toho 1 zo 4 školopovinných detí. Potravinová alergia je závažná diagnóza, pretože môže byť život ohrozujúca. Alergická reakcia býva u detí často mierna s miernymi príznakmi, ale aj závažná vyžadujúca si rýchlu reakciu a liečbu na pohotovosti - hovoríme o anafylaxii, keď sa telo dostane do šoku a strate vedomia.

Pri PA naše telo reaguje na nevyhovujúce potraviny tak, že zburcuje imunitný systém na obranu pred nimi. Pomocou IgE protilátok dochádza k vylučovaniu histamínu a iných obranných látok, čo sa prejavuje alergickými reakciami, ako je nádcha, slzenie očí, tráviace ťažkosti, svrbenie a iné. Známe sú tiež ako alergie včasného typu a prejavujú sa bezprostredne po konzumácii problémových potravín. Poznáme však aj non IgE alergie (oneskoreného typu), kedy je alergén rozpoznaný ako potenciálna hrozba až v priebehu tráviaceho procesu.

Rozdiel medzi potravinovou alergiou a intoleranciou

Pozor, je rozdiel medzi potravinovou intoleranciou a alergiou - intolerancie sa vyskytujú oveľa častejšie a znamenajú „neznášanlivosť niektorých potravín“. V skratke alergia sa týka imunitného systému a je oveľa nebezpečnejšia práve kvôli anafylaxii, intolerancia sa týka tráviaceho systému (ide buď o citlivosť na zložku v potravine, alebo neschopnosť stráviť či absorbovať určitý druh potravy). Alergénu sa v prípade alergie musí dieťa vyhýbať úplne, v prípade intolerancie ak by zjedlo menšie množstvo, nemusí mu potravina spôsobiť vážne problémy.

Potravinová alergia býva často zamieňaná s potravinovou intoleranciou, ktorá ale nie je spôsobená imunitnou odpoveďou organizmu, a nespôsobuje bezprostredné ohrozenie na živote. Intolerancia potravín je nežiaduca reakcia organizmu zväčša zapríčinená nedostatkom enzýmov potrebných na spracovanie určitých potravín alebo zložiek potravy. Prejavuje sa najmä tráviacimi ťažkosťami, no pri požití malého množstva jedla môže zostať bez príznakov.

Riziko vzniku potravinovej alergie

Riziko vzniku potravinovej alergie je vyššie u detí alergikov. V prípade, že trpia obaja rodičia potravinovou alergiou, je až 80 % pravdepodobnosť rozvoja PA u dieťaťa. Pokiaľ PA trpí iba jeden z rodičov, šanca na rozvoj potravinovej alergie u dieťaťa klesá na 40 - 50 %. U detí, ktoré v rodinnej anamnéze potravinovú alergiu nemajú, je takéto riziko v rozmedzí 20 - 30 %.

Najčastejšie potravinové alergény u detí

Najčastejšími alergénmi, ktoré stoja za potravinovými alergiami, sú:

• Kravské mlieko a mliečne výrobky
• Vajcia
• Arašidy
• Orechy ako vlašské orechy, mandle, kešu, pistácie
• Ryby
• Mäkkýše - krevety, kraby
• Sója
• Pšenica
• Sezam
• Pozor aj na potravinárske prísady, prídavné látky do potravín (siričitany)

Prvým krokom je dôkladná anamnéza, a teda poskytnutie údajov o stravovaní spolu s údajmi o následných ťažkostiach. Dôležité je, po akom čase od kontaktu s potravinou sa ťažkosti objavili, či sa jednalo o surovú alebo tepelne spracovanú potravinu, či došlo k požitiu alebo len ku kontaktu s potravinou. Dôležité sú ale aj ďalšie faktory, ako fyzická záťaž v danom období, stres, užívané lieky, vírusové ochorenia, výskyt alergie v rodine a podobne.

Príznaky potravinových alergií u detí

Alergická reakcia môže trvať od niekoľkých minút až do niekoľko hodín (cca dvoch hodín aj viac), ale aj niekoľko dní. Záleží od závažnosti a typu reakcie. Závažné reakcie, ako napríklad anafylaxia, môžu nastať rýchlo, až do 30 minút. Oneskorené potravinové alergické reakcie môžu nastať až 72 hodín po konzumácii potraviny.

Príznaky, ktoré môžu naznačovať, že vaše dieťa má potravinovú alergiu:

• Opuch: Opuchy pier, tváre, očí, jazyka môžu naznačovať alergickú reakciu. Opuch môže nastať aj u iných častí tela.
• Žihľavka, kožná vyrážka: Ide o červené, svrbiace, vyvýšené škvrny na pokožke, ktoré sa objavia krátko po jedle, objaviť sa však môžu aj deň až dva po potrave. Môžu to byť červené, svrbivé vyrážky okolo úst, jazyka, očí, ale aj inde na tele. U detí sa môže objaviť koprivka ako prvý z príznakov potravinovej alergie.
• Kýchanie a upchatý nos: Objavť sa môžu príznaky alergickej nádchy ako vodnatý výtok z nosa, kýchanie, slzenie očí, červené oči, nádcha alebo upchatý nos.
• Svrbenie úst, hrdla: Dieťa môže pociťovať mierne podráždenie v ústach alebo hrdle po konzumácii niektorých potravín ako čerstvé ovocie alebo orechy. Môže to byť škriabanie, svrbenie v ústach a krku. Kvôli svrbeniu si môžete všimnúť chrapot. Pozor - závažnou reakciou je zovretie hrdla, uzavretie.
• Žalúdočné problémy: Vyskytnúť sa môže nevoľnosť a vracanie, hnačky alebo naopak zápcha ako oneskorený príznak. Objavť sa môžu aj žalúdočné kŕče, zvláštna pachuť v ústach.
• Problémy s dýchaním: Typické sú aj kašeľ, najmä suchý, dráždivý, dýchavičnosť, sipot, ťažkosti s dýchaním.
• Závraty alebo mdloby: Práve v závažných prípadoch a reakciách detí na alergén môže poklesnúť krvný tlak, čo spôsobí slabosť, únavu, ale aj kolaps. Dieťaťu sa môže točiť hlava, pociťuje závrate, mdloby.

Malé deti nie vždy dokážu vysvetliť príznaky, ktoré ich trápia, preto je potrebné, aby rodičia interpretovali, čo deti cítia. Prvou známkou môžu byť zmeny v ich správaní, v prípade reakcie na potravinovú alergiu môže dieťa odmietať jedlo, ktoré začalo jesť.

Oneskorené príznaky potravinových alergií

Existujú dva typy potravinovej alergie - okamžitá (sprostredkovaná protilátkou IgE), ktorá spôsobuje vyššie opísané príznaky, a oneskorená (nesprostredkovaná IgE). Pri tejto druhej sa môžu vyskytovať oneskorenejšie, pretrvávajúce príznaky ako:

• Ekzémy - zhoršenie alebo vzplanutie ekzému a iných kožných ochorení
• Vyrážky - koprivka, začervenanie pokožky, kožné vyrážky
• Reflux - epizódy zvracania, ktoré sa opakujú
• Zlý rast a dieťa neprospieva - slabý prírastok hmotnosti či slabý rast
• Bolesti brucha
• Nadúvanie
• Zápcha alebo hnačky (riedke a hlienovité stolice) - dlhodobejšie a sprevádzané bolesťami brucha
• Časté trápenie a plač
• Vracanie

Diagnostika potravinových alergií

Prvým krokom je dôkladná anamnéza, a teda poskytnutie údajov o stravovaní spolu s údajmi o následných ťažkostiach. Dôležité je, po akom čase od kontaktu s potravinou sa ťažkosti objavili, či sa jednalo o surovú alebo tepelne spracovanú potravinu, či došlo k požitiu alebo len ku kontaktu s potravinou. Dôležité sú ale aj ďalšie faktory, ako fyzická záťaž v danom období, stres, užívané lieky, vírusové ochorenia, výskyt alergie v rodine a podobne. Ďalším krokom je pri pochybnostiach návšteva špecializovaného pracoviska. Tu sa môžete stretnúť s kožnými testami, kde sa na vnútornú stranu predlaktia pomocou sterilnej ihly vpraví do kože alergén (látka, ktorá môže potenciálne spôsobovať alergickú reakciu). Po približne 15 minútach sa na základe veľkosti pupenca vyhodnotí reakcia. K testovaniu sa môžu použiť surové potraviny, tepelne spracované alebo extrakty potravín.

Mnoho odborníkov aj odborníčky radia rodičom, aby si viedli potravinový denník, do ktorého si zapisujú potraviny, jedlá, ktoré dieťa zjedlo a príznaky, ktoré sa po jedle objavili, čas, a rozostupy a podobne. Pediatrička či pediater vás zrejme pošlú k alergologičke či alergológovi, ktorí môžu vykonať testy na alergiu u dieťaťa. Vaše dieťa môže absolvovať kožný test, kedy sa malé množstvo alergénov umiestni tesne pod kožu dieťaťa, alebo krvné testy na identifikáciu konkrétnych potravinových alergénov.

Liečba a zvládanie potravinových alergií

Základným pilierom liečby PA je vyhýbanie sa spúšťačom reakcie. Zaujímavou možnosťou je alergénová imunoterapia. Okrem diéty je potrebná aj komplexná liečba, čiže detský pacient dostáva antihistaminiká, kromoglykát sodný, biologickú liečbu, prípravky na kožu a probiotiká. Mnoho alergikov, ktorí sú dobre vedení a včas dostanú modernú liečbu, napríklad vo forme špecifickej imunoterapie, má prognózu lepšiu ako neliečené deti. Lenže mnoho rodičov nevyhľadá lekára včas. Pri alergiách vždy ide o čas.

Na potravinové alergie neexistuje liek. Je dôležité sa preto dôsledne vyhýbať potravinám, ktoré sú spúšťačmi.

Môže dieťa prekonať potravinovú alergiu?

U mnohých detí, u ktorých sa objaví potravinová alergia v útlom veku, sa môže stať to, že dokážu po čase z tejto alergie „vyrásť“. U niektorých potravín je väčšia pravdepodobnosť, že z nich dieťa vyrastie, ako napr. kravské mlieko, sója, pšenica alebo vajcia (nie však vždy). Alergia na arašidy, orechy, sezam či morské plody zvyčajne pretrvá do dospelosti (opäť to však nemusí byť váš prípad).

45 % až 50 % detí z ABKM vyrastie v prvom roku svojho života, 50 % až 75 % v dvoch rokoch a 85 % až 90 % percent v troch rokoch.

Odmietanie jedla u detí

Odmietanie jedla u detí je bežný problém, ktorý môže rodičov znepokojovať. Existuje mnoho dôvodov, prečo dieťa môže odmietať jesť, a je dôležité im porozumieť, aby ste mohli efektívne reagovať.

Príčiny odmietania jedla u detí

1. Prechod z mliečnej výživy: „Prvé obdobie vzniku nechutenstva je pri prechode z mliečnej výživy na nemliečnu. Nová strava je pre dieťa niečo, čo nepozná,“ vysvetľuje pediatrička Monika Antošová.
2. Objavovanie individuality: Druhým obdobím, keď dieťa môže odmietať stravu, je vek okolo troch rokov, keď dieťa začína objavovať svoju individualitu a presadzovať sa voči rodičom.
3. Protest: Odmietanie jedla sa môže objaviť aj v iných súvislostiach. „Napríklad pri nástupe do škôlky ako protest dieťaťa.
4. Správanie rodičov: Niekedy rodičia sami svojím správaním prispejú k tomu, že dieťa odmieta jedlo. Často ho do konzumácie pokrmov nútia, čím v ňom môžu vypestovať odpor.
5. Nechuť ako prejav choroby: Nechutenstvo môže súvisieť so zmenou jeho zdravotného stavu.
6. Nedostatok rutiny: Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny.
7. Stres: Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť.
8. Zdravotné problémy: Bolesti brucha, únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť.
9. Rozptýlenie: Svet je pre deti fascinujúci. Pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich.
10. Textúry a chute: Deti sú citlivé na nové chute a textúry.

Ako zlepšiť nechutenstvo u detí?

Monika Antošová má niekoľko rád, ako zlepšiť vzťah dieťaťa k jedlu. Odporúča neodtrhávať dieťa od hry a nútiť ho hneď do jedla, ale počkať, kým hru ukončí. Inak by si mohlo k stolu sadať s plačom a odpor k jedlu by si vytvorilo raz dva. Jedlo sa môže stať utrpením, ak rodičia potomka neustále kritizujú, že svoju porciu nezjedlo. Dávať za prázdny tanier odmenu tiež nie je dobrá cesta. Skúšate nový pokrm a nemal úspech? O dva tri týždne ho skúste ponúknuť znovu v trošku inej podobe. Monika Antošová radí využiť fantáziu a jedlá pre dieťa zaujímavo aranžovať, často to robí priam divy.

Ďalšie tipy:

• Ponúknite malé porcie: Pre vášho drobca môže byť ohromujúce, keď má pred sebou veľký tanier jedla, ktorý musí „zdolať“.
• Jedzte spoločne: Vaše dieťa vás a vašu rodinu stále ešte kopíruje.
• Zapojte dieťa do prípravy jedla: Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla.
• Buďte trpezliví: Batoľatá často potrebujú ochutnať novú potravinu aj viac než 10-krát, než si získaj ich dôveru - buďte trpezliví.
• Nevzdávajte sa: Než sa váš drobec rozhodne, či má niečo rád alebo nie, môže vás to stáť niekoľko pokusov.

Kedy navštíviť lekára?

Monika Antošová vymenúva niekoľko situácií, ktoré by mali viesť k návšteve lekára, pretože môže ísť o nejaký zdravotný problém, napríklad celiakiu alebo intoleranciu zložky potravy. Spozornite, ak dieťa nerastie, je unavené a bledé. K vyhľadaniu pediatra by mala viesť aj zmenená farba či konzistencia stolice. Varovným znakom je aj vracanie, a to aj len občasné. Ak sa s nechutenstvom spájajú aj časté bolesti bruška, je to ďalší dôvod, prečo žiadať o pomoc.

„Iba u desiatich percent detí má nechutenstvo chorobný podklad. Nemýľme si nechutenstvo s prieberčivosťou. Ak dieťa normálne rastie, je spokojné, živé a šťastné, nie je unavené a nemá iné problémy, určite netrpí nedostatkom potravy. Za týmto nechutenstvom sa väčšinou skrýva chybný prístup rodičov,“ upozorňuje Monika Antošová.

Príznaky, ktoré by mali viesť k návšteve lekára:

• Dieťa nerastie
• Dieťa je unavené a bledé
• Zmenená farba alebo konzistencia stolice
• Vracanie (aj občasné)
• Časté bolesti bruška
• Zdravotné problémy po konzumácii konkrétnej potraviny

Rada na záver: jedlo by sa podľa lekárky Moniky Antošovej nemalo stať ústrednou témou debát v rodine, niečo, čo sa neustále rieši a okolo čoho sú stále nejaké problémy. Dieťa môže v tejto situácii šikovne manévrovať a celú situáciu ešte len zhoršovať.

tags: #vyhadzanie #dietata #z #jedla