Výroba mlieka je komplexný proces, ktorý si vyžaduje značné množstvo zdrojov, pričom jedným z najdôležitejších je voda. Pochopenie spotreby vody v mliečnom priemysle je kľúčové pre udržateľné poľnohospodárstvo a zodpovedné hospodárenie s prírodnými zdrojmi. Na Slovensku, podobne ako v celej Európe, čelí mliekarenský sektor výzvam spojeným s rastúcimi nákladmi, neadekvátnymi nákupnými cenami a konkurenciou na medzinárodnom trhu.
V roku 2021 Slovensko dodalo do mliekarní 0,6 % z celkového množstva mlieka spracovaného v EÚ. Napriek tomu, že celkový počet hovädzieho dobytka v SR zaznamenal pokles, počet kráv a dojníc sa zmenil len minimálne. V rovnakom období došlo k miernemu nárastu produkcie mlieka na jednu kravu, pričom priemerná úžitkovosť holsteinských chovov a šľachtiteľských chovov bola vyššia ako pri plemene Slovenské strakaté a Braunvieh.
Priemerný obsah bielkovín a tuku v surovom kravskom mlieku dodanom do mliekarní v roku 2021 dosiahol hodnoty 3,36 % a 3,78 %. Sezónne výkyvy v obsahu tuku a bielkovín boli zaznamenané, pričom najnižšie hodnoty boli v júli a najvyššie v zimných mesiacoch. Cena mlieka na farme v triede Q mierne vzrástla, avšak stále je pod úrovňou výrobných nákladov, čo vedie k stratám pre prvovýrobcov.
Náklady na výrobu mlieka sú významne ovplyvnené cenou krmív, ktoré predstavujú najväčšiu nákladovú položku. Vlastné krmivá tvoria 21,8 % a nakúpené krmivá 16,4 % z celkových nákladov. Hektárové výnosy krmív sú závislé od prírodných podmienok, pričom rok 2021 bol zrážkovo normálny, no s lokálnymi deficitmi vlahy, ktoré ovplyvnili najmä objemové krmivá ako ďatelinoviny a lucerna.
Zdravie stád je monitorované prostredníctvom ukazovateľov ako počet somatických buniek a lineárne skóre. Zvýšený počet somatických buniek nad 200 tisíc/ml mlieka signalizuje infekciu vemena, zatiaľ čo lineárne skóre (LS) indikuje stratu produkcie mlieka. Priemerný počet laktačných dní (LD) je ukazovateľom reprodukčnej efektivity a manažmentu stáda, pričom optimálne hodnoty sa líšia pre rôzne plemená.
Vodná stopa v produkcii potravín
Pojem „vodná stopa“ (water footprint) označuje celkové množstvo vody spotrebovanej pri výrobe produktu alebo vykonávaní činnosti. Táto stopa sa skladá z troch zložiek: modrej (povrchová a podzemná voda), zelenej (dažďová voda) a sivej (voda na zriedenie škodlivín).
Produkcia potravín je významným spotrebiteľom vody. Napríklad:
- Výroba 1 kg hovädzieho mäsa si vyžaduje približne 15 400 litrov vody, pričom prevažná väčšina (94 %) je zelená voda a 99 % celkovej stopy súvisí s krmivom pre zvieratá.
- Na výrobu 1 kg praženej kávy je potrebných asi 18 900 litrov vody.
- Vodná stopa piva je 298 litrov na liter, pričom na výrobu 1 kg jačmeňa je potrebných 1 420 litrov vody.
- Na výrobu 1 kg pšeničnej múky je potrebných asi 1 850 litrov vody, zatiaľ čo na 1 kg chleba je to 1 608 litrov.
- Priemerná celosvetová vodná stopa plnotučného kravského mlieka je približne 940 litrov/kg.
- Na výrobu 1 kg cukrovej repy je potrebných 132 litrov vody, pričom výsledný rafinovaný repný cukor má stopu asi 920 litrov/kg.
- Na výrobu 1 kg cukrovej trstiny je potrebných asi 210 litrov vody.
- Vodná stopa vína je 870 litrov na liter, čo znamená, že na jeden pohár vína (125 ml) je potrebných 110 litrov vody.
Spotreba vody v živočíšnej výrobe závisí od technológie chovu, druhu zvieraťa a klimatických podmienok. Normy a predpisy Ministerstva životného prostredia SR regulujú odber, používanie a vypúšťanie odpadových vôd.
V rámci mliekarenstva je dôležité zvážiť aj spotrebu vody pri výrobe krmív, ktoré tvoria najväčšiu časť celkovej vodnej stopy hovädzieho dobytka. Efektívne hospodárenie s vodou je nevyhnutné pre udržateľnú produkciu mlieka a znižovanie environmentálneho dopadu.
Na Slovensku je priemerná vodná stopa na obyvateľa 3700 litrov na deň, čo poukazuje na význam každodenných rozhodnutí o spotrebe a nákupe produktov. Zmena stravovacích návykov, napríklad uprednostňovanie rastlinných produktov pred mäsom a obmedzenie konzumácie spracovaných potravín, môže výrazne znížiť našu osobnú vodnú stopu.
FARMA - Finále sa blíži! Kto urobil najviac pre Farmu?
Význam vody pre teľatá
Voda je nevyhnutná pre zdravý vývoj a welfare teliat. Teľatá by mali mať prístup k dostatočnému množstvu pitnej vody od prvých týždňov života, čo podporuje ich termoreguláciu, transport živín, trávenie, metabolizmus a imunitu.
Výskumy ukazujú, že na niektorých farmách teľatám nie je poskytovaná dostatočná voda, čo je v rozpore s predpismi EÚ. Spotreba vody u teliat je ovplyvnená viacerými faktormi, vrátane teploty prostredia, zdravotného stavu, príjmu krmiva a typu mliečnej kŕmnej dávky. Teľatá, ktoré pijú mlieko či mliečny nápoj v obmedzených množstvách, majú vyššiu spotrebu pitnej vody.
Poskytovanie pitnej vody je dôležité pre správny vývoj bachora a celkovú fyziológiu teliat. Nedostatok pitnej vody môže viesť k zníženiu príjmu pevného krmiva a negatívne ovplyvniť rast a zdravie teliat.
V súvislosti s výrobou mlieka a jeho dopadom na životné prostredie je dôležité si uvedomiť, že na výrobu 1 litra mlieka je spotrebované značné množstvo vody. Hoci presné čísla sa môžu líšiť v závislosti od metód chovu a výroby, globálny priemer naznačuje, že ide o proces náročný na vodné zdroje.
Zodpovedný prístup k výrobe mlieka, vrátane efektívneho hospodárenia s vodou a minimalizácie environmentálneho dopadu, je kľúčový pre budúcnosť tohto odvetvia.