Výroba domácej múky na Slovensku má hlboké historické korene a v období okolo roku 1900 bola neoddeliteľnou súčasťou kultúrno-spoločenského života. V tomto období sa formovala osobitosť domáceho jazyka a kultúry, pričom výroba múky zohrávala dôležitú úlohu v obžive a vedomostnej úrovni nášho národa.
V pekárni Krajec si zakladáme na tom, že naše výrobky pečieme zásadne zo slovenskej múky, ktorá pochádza zo slovenského obilia. Na začiatku, pred otvorením pekárne, sme skúšali viacero dodávateľov a kvalitatívne nám najviac vyhovovala múka z mlyna s dlhoročnou tradíciou a zárukou, že vstupná surovina, teda obilie, pochádza od slovenských pestovateľov.
Súčasťou našej spoločnosti je aj poľnohospodárska výroba. Pšenicu si sami pestujeme, ovládame prísne nastavené podmienky pri ošetrovaní a hnojení pšenice a iných poľnohospodárskych komodít na Slovensku. Aj ostatné vstupné suroviny sa snažíme odoberať od lokálnych producentov a slovenských výrobcov. V našom tíme sú ľudia s dlhodobými skúsenosťami v poľnohospodárstve a potravinárstve, zaujímame sa o kvalitu potravín a sme si vedomí, aká kvalita potravín sa na Slovensko dováža, bohužiaľ to nevieme ovplyvniť. Snažíme sa aspoň vo vlastnej produkcii zachovať morálku a čo najviac zdravotných benefitov vo výrobkoch pre zákazníkov.
Tak ako v poľnohospodárstve, aj v potravinárstve sú naše normy veľmi prísne. Veríme, že nám pomaly rastie nová generácia, ktorej záleží na kvalite, tak ako nám.
Vývoj spracovania pšenice a prastaré múky
Pšenica je najobľúbenejšia a najpoužívanejšia obilnina v našich končinách. Pestuje sa viac ako 10-tisíc rokov. Za toto dlhé obdobie stihla prejsť rôznymi zmenami a spôsobmi spracovania.
V 19. storočí prišla revolúcia v spracovaní pšenice. V roku 1870 kamenné mlyny nahradili oceľové valce. Išlo o rýchlejšiu a ekonomicky efektívnejšiu metódu. Nastáva prvý problém. Z múky boli odstránené odpadové látky, šrot, klíčky a obal zrna. Zrnká boli zbavené všetkých výživných látok. Po zomletí neostali v pšenici žiadne vitamíny, bielkoviny, lipidy a minerály. Mlynári sa tak zbavili hmyzu, hlodavcov a kazenia.
Ďalší zlomový bod prichádza v roku 1950. Nastala masívna hybridizácia pšenice. Výsledkom je geneticky modifikovaná plodina, ktorá nemá s prastarou pšenicou nič spoločné. Postupom času sa v semenách pšenice objavila nová bielkovina gliadín, ktorá sa viaže v mozgu na opiátové receptory.
Dajte zbohom bežnej pšeničnej múke bez výživných hodnôt. Vyskúšajte prastaré múky plné cenných látok, výborných chutí a vôní. Prastaré múky sú výbornou alternatívou ku klasickým múkam bez obsahu živín. Vyrábajú sa z prastarých zŕn a nezmenil ich ani nástup moderných technológií. Zachovali si všetky pôvodné výživové hodnoty a komplexné chute. Vyznačujú sa nízkym obsahom lepku a ľahkou stráviteľnosťou.
Prastaré zrná sú tu s nami od počiatkov poľnohospodárstva. Ide o odrody pšenice ako špalda, kamut, dvojzrnka, jednozrnka, emmer, gentil rosso, timilia, cappelli. Zrná boli znovu objavené vďaka archeologickým výskumom v rôznych miestach na svete.
Tradičné slovenské múčne zmesi
Ponúkame aj tradičné slovenské múčne zmesi, ktoré sú charakteristické presným percentuálnym pomerom pšeničnej a ražnej múky.
Pšenično-ražná zmes
Mlynská múčna zmes určená na výrobu chleba. Zastúpenie múk v tejto zmesi je pšeničná múka 75% a ražná múka 25%. Zmes múky je čistá bez ďalších pridaných látok. Ponúkame ju v 1 kg spotrebiteľskom balení.
Ražno-pšeničná zmes
Mlynská múčna zmes určená na výrobu chleba. Zastúpenie múk v tejto zmesi je ražná múka 50% a pšeničná múka 50%. Zmes múky je čistá bez ďalších pridaných látok. Ponúkame ju v 1 kg spotrebiteľskom balení.
Pšeničná grahamová zmes
Mlynská múčna zmes určená na výrobu chleba.
Prastaré múky z Antico Molino Rosso
Značka Antico Molino Rosso je viac ako 10 rokov lídrom v oblasti prastarých obilnín v Taliansku. Prastaré múky z kamenného mlynu Antico Molino Rosso ponúkajú intenzívne arómy, silné a rustikálne chute a kopec živín v každom zrnku.
Na jar 2007 sa farmári A.VE.PRO.BI. (Benátska asociácia výrobcov organických a biodynamických výrobkov) spolu so spracovateľmi v ekologickom sektore stretli s myšlienkou zhodnotiť možnosť využitia starých a prastarých odrôd pšenice vhodných pre ekologické poľnohospodárstvo. Po tomto stretnutí nasledovali ďalšie stretnutia zamerané na pochopenie spôsobov, času, ekonomickej udržateľnosti projektu a predovšetkým na rozhodnutie o tom, ktoré odrody a druhy začnú s obnovou a rozmnožovaním. V roku 2012 založili združenie CRESCENT - FILIERA CORTA BIO DEI CEREALI ANTICHI s cieľom organizovať a vytvárať siete ekologických fariem, mlynov a pekárov v rámci regiónu Benátsko, ktoré poskytuje štatút a predpisy s hlavnými zásadami potravinovej a environmentálnej biodiverzity, bezpečnosti potravín a ekologického poľnohospodárstva.
180ka je zmes 180tich druhov prastarých odrôd mäkkej pšenice, ktoré rastú spolu na jednom poli. Salvatore Ceccarelli tvrdil, že v dávnych dobách sa nikdy nepestoval na jednom poli len jeden druh obilia. Vždy to bola zmes rôznych zŕn. Z pohľadu výživy to malo obrovský význam pre bežných ľudí, ktorí si takýmto spôsobom dopĺňali vitamíny a minerály, pretože každé zrno je bohaté na iné živiny.
Domáca výroba múky a jej význam v minulosti
V minulosti bola domáca výroba múky a strava úzko spojená s naturálnym a polonaturálnym hospodárením. V strave sa prevažne vyskytovali potraviny, ktoré bolo možné dopestovať na rodinnom hospodárstve. V dávnej minulosti, keď ešte v obci neboli ani jeden mlyn, obilie sa drvilo v stupách. Bežné bolo mletie v ručných kamenných mlynčekoch, žarnovoch. Strava bola v minulosti jednoduchá a značne jednotvárna, väčšinou zemiaky, kapusta. Mäso sa konzumovalo len vo významné výročné a rodinné sviatky.
V rovnianskych rodinách sa často varili “púčky” (halušky) s tvarohom, bryndzou a kapustou, “beleše” - placky z postrúhaných uvarených zemiakov, múky, vajcia a mlieka. Zapíjali sa domácou kyškou.
Kultúrne a spoločenské pomery v minulosti sa odrazili aj v spôsobe bývania. Základným materiálom na stavbu obytných aj hospodárskych objektov bolo drevo. Miesto na stavbu vyrovnávali kamennou podmurovkou. Sedlovú strechu a ostrešie pokrývali šindľom, neskôr plechom. Odkvapy striech boli pomerne široké a využívali sa na uskladnenie dreva na zimu alebo náradia. Podlaha všetkých priestorov domu bola pôvodne hlinená. Neskôr sa začala, spočiatku len v izbách, robiť dosková podlaha.
Hlavným obytným a jediným vykurovaným priestorom domu bola izba. V rohu tejto miestnosti bolo umiestnené vykurovacie zariadenie. Nad stolom bolo miesto pre tzv. kultový kút s obrazmi a plastikami zobrazujúcimi náboženské motívy, resp. postavy svätcov. Zvyklo tam byť zavesené aj zrkadlo. Prostý interiér izby dopĺňali ešte nízke stolce, ojedinele aj stoličky s vyrezávanými operadlami.
Význam múky v slovenskom jazyku a kultúre
V období formovania spisovnej slovenčiny v 19. storočí zohrávali dôležitú úlohu noviny a časopisy. Okolo časopisu Literárne listy a almanachu Tovarišstvo sa sústreďovali významní literáti a jazykovedci. Almanach Tovarišstvo začal vychádzať pri príležitosti 100. výročia Slovenského učeného Tovarišstva a vyšiel v troch zväzkoch v rokoch 1893, 1895 a 1900.
Samuel Cambel (1856 - 1909) sa venoval spisovnej slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Presadzoval tézu o spätosti spisovného jazyka s nárečiami. Jeho dialektologické dielo je overená a zdokumentovaná práca.
Jozef Škultéty (1853 - 1948) upravoval a korigoval slovenskú reč podľa zásad martinského úzu. Postupoval tak aj pri vydávaní literárnych diel A. Sládkoviča, P. O. Hviezdoslava, M. Kukučína a iných, pričom rešpektoval jazykové zvláštnosti štýlu autorov.
František Richard Osvald (1843 - 1926) bol významnou osobnosťou národno-kultúrneho centra a hodnostár katolíckej cirkvi. Zásluhy o rozvoj súdobej spisovnej slovenčiny F. R. Osvalda spočívajú v dotváraní jej štýlov.
V tlačených spisoch sa napríklad nepresne používa hláska ä, ďalej písmená y, ý. Nadmerný výskyt rusizmov a bohemizmov poukázal už S. V. P.
V minulosti sa stretávali s problémami v presnosti tlači. V obciach ako Veľká Suchá a Pondelok sa odohrali viaceré ničivé požiare. V roku 1708 vypukol mor, v roku 1824 cholera a v roku 1873 ďalšia vlna cholery, ktorá si vyžiadala stovky obetí. Zlomyselní a bezcitní ľudia z pomsty alebo závisti podpálili viaceré staviská.
V XV. storočí prichádzajú na Slovensko husiti. Je domnienka, ale nepodložená písomnými dôkazmi, že na kopci hrádku (v chotári Pondelka) mali svoju pozorovateľňu. Títo si svoje stanovištia opevňovali vozovými hradbami, odtiaľ je pomenovanie susednej parcely Hrádku - Ohrad. Toto miesto poskytovalo dobrý výhľad na všetky strany, stal sa dôležitým strategickým bodom.
V minulosti sa obyvatelia živili alebo si privyrábali lámaním kameňa. Známe sú výrobne na keramické kachle a neskôr na škridle a žľaby. Tieto manufaktúry využívali miestne zdroje hliny.
V období silnej maďarizácie v prvej polovici 20. storočia boli pre slovenské obyvateľstvo náročné časy. V školách sa nedovolilo používať materinský jazyk ani v súkromnom rozhovore. V roku 1907 boli vydané Appónyiho školské zákony.
Napriek niekdajšej biede pospolitého ľudu, Veľké Rovné má svoju kultúrnu históriu. Medzi drotármi sa objavili aj amatérski spisovatelia ako Jozef Džavík a Jozef Ferko. K najvýznamnejším osobnostiam, ktoré zviditeľnili Veľké Rovné patria najmä spisovatelia Vladimír Ferko a jeho mladší brat Milan Ferko.
Výroba domácej múky na Slovensku okolo roku 1900 bola teda úzko spätá s kultúrnym dedičstvom, jazykovým vývojom a spoločenskými podmienkami.