Ceny jedál v reštauráciách aj pri donáškach vlani pomerne prudko vzrástli, na čo upozorňovali viaceré inštitúcie. V dôsledku toho sa pre mnohých zamestnaných ľudí stáva obed v reštaurácii skôr občasným potešením než každodennou samozrejmosťou. Pre mnohých ľudí je dnes stravovanie mimo domova skôr luxus než samozrejmosť. Väčšina zamestnaných preto uprednostňuje, že si navaria doma a obed si donesú do práce.
Podľa prieskumu Platy.sk, podľa ktorého si takto stravovanie zabezpečuje približne 40 % Slovákov a ďalší o ňom začínajú uvažovať. Podľa prieskumu to tak robí približne 40 % opýtaných. Naopak, do reštaurácií, bufetov či fastfoodov chodí na obed už len asi štvrtina ľudí.
Tento trend sa premieta aj do fungovania pracovísk. Na mnohých miestach majú zamestnanci k dispozícii kuchynky, kde si môžu jedlo zohriať a najesť sa spolu s kolegami. Zároveň sa ukazuje, že takýto spôsob stravovania bude pravdepodobne ešte rozšírenejší, pribúda totiž ľudí, ktorí si obedy začínajú pripravovať sami.
„Takmer polovica z tých, ktorí si doma nevaria, uvažuje nad tým, že si začnú variť, dôvodom sú financie,“ hovorí Ľubica Melcerová, PR manažérka Alma Career. Podľa nej ľudí najviac motivuje snaha ušetriť, keďže jedlo v reštauráciách aj donáškach zdraželo a domáce varenie vychádza lacnejšie. Zároveň sa mení aj postoj k obedovým menu. „Spomedzi tých, ktorí si obedy varia a nosia do práce, prešla na túto formu obedu takmer štvrtina len nedávno,“ uzatvára Melcerová. Je to opäť najmä preto, že chcú šetriť a ceny v reštauráciách išli hore.
Variť doma sa oplatí
Ľudia, ktorí si varia sami, tak v konečnom dôsledku naozaj ušetria. Takmer 8 z 10 pracujúcich, ktorí sa stravujú najmä v reštauráciách, zaplatia za obed v priemere 5 až 10 eur. Približne pätina z nich však minie aj viac ako 10 eur na jedno jedlo. Naopak, u tých, ktorí si obed varia doma a nosia si ho do práce, sú náklady nižšie. Viac ako tretina z nich sa zmestí pod 5 eur na obed a polovica zaplatí približne 5 až 10 eur.
Tabuľka znázorňuje priemerné náklady na obed v závislosti od spôsobu stravovania:
| Spôsob stravovania | Do 5 € | 5,1 - 10 € | 10,1 - 15 € | Viac ako 15 € |
|---|---|---|---|---|
| Mimo pracoviska (reštaurácia, bufet, fast food) | 4 % | 77 % | 19 % | - |
| Obedy si varím a nosím do práce | 36 % | 56 % | 6 % | 1 % |
| Objednávam si donášky | 4 % | 82 % | 13 % | - |
| Vo firemnej kantíne, obed si platím | 31 % | 62 % | 7 % | - |
Obedy vzrástli o 34 %
Za posledných šesť rokov, teda od roku 2020 do roku 2025, vzrástli platby za obedy takmer o 34 %. V porovnaní s posledným predpandemickým rokom 2019 je nárast dokonca viac než 52 %. Inými slovami, obed, ktorý nás kedysi vyšiel na necelých šesť eur, dnes bežne atakuje hranicu deviatich. A hoci sa tempo zdražovania môže z roka na rok mierne líšiť, trend je dlhodobo jednoznačný.
Náklady na život, stravu nevynímajúc, na Slovensku kontinuálne rastú, a to aj napriek občasným sezónnym výkyvom. Ekonomika.
Zmeny v DPH a ich vplyv na ceny
Od 1. januára 2025 dôjde k zmenám v ustanovení § 27 zákona o DPH, ktoré upravuje sadzby dane z pridanej hodnoty a k zmenám v zozname tovarov a služieb podliehajúcich zníženým sadzbám dane uvedených v prílohách č. 7 a č. 7a k zákonu o DPH. Meniť sa budú samotné sadzby, ktoré od nového roka budú v hodnote 23 % (základná DPH), 19 % a 5 %.
Novinky sa dotknú aj reštauračných služieb:
- Zníženej sadzbe dane 5 % budú podliehať služby spojené s podávaním jedál a nápojov (kód 56 CPA1), ale len reštauračné a stravovacie služby pozostávajúce z poskytovania pripraveného alebo nepripraveného jedla určeného na ľudskú konzumáciu.
- Zníženej sadzbe dane 19 % budú podliehať služby spojené s podávaním jedál a nápojov (kód 56 CPA), no len reštauračné a stravovacie služby pozostávajúce z poskytovania nápojov určených na ľudskú konzumáciu (s výnimkou poskytovania alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 0,5 % objemu).
- Základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane bude podliehať podávanie alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 0,5 % objemu v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb.
Finančné riaditeľstvo SR uvádza odpovede na časté otázky a približuje, ako jednotlivé výšky dane uplatniť v rôznych situáciách. Napríklad, ak si zákazník zoberie jedlo so sebou alebo mu ho doručí priamo reštaurácia, uplatňuje sa 19-percentná sadzba DPH na jedlo aj na dopravu. Pokiaľ si však jedlo objednávate cez donáškové platformy, jedlo sa zdaní 19 percentami a doprava až 23 percentami.
Nereálne očakávania a rast nákladov
Podľa Asociácie hotelov a reštaurácií je nereálne očakávať, že zníženie DPH na jedlo konzumované v gastroprevádzkach, spôsobí pokles cien pre zákazníkov. Celkové prevádzkové náklady totiž stúpajú. „Neustále zvyšovanie nákladov bez primeraných kompenzácií či podporných opatrení povedie nielen k neudržateľnému rastu cien tovarov a služieb, ale možno aj k zániku mnohých podnikov. Ak sa nezmení prístup zo strany vlády, hrozí, že Slovensko sa prepadne do ešte horšej ekonomickej sociálnej situácie,“ skonštatoval viceprezident asociácie Patrik Bočkaj.
Ekonómovia nevidia dôvod na výčitky voči gastro sektoru, že napriek zníženej päťpercentnej DPH, ceny jedál v reštauráciách neklesli. Argumenty sú podľa ekonomického analytika Radovana Ďuranu dostatočne zrozumiteľné. „Bolo pomerne naivné očakávať, že ceny v tomto sektore klesnú. Rastúca minimálna mzda, zavedenie transakčnej dane, zvýšenie dane z príjmov právnických osôb, náklady samotných poskytovateľov, neklesnú napriek tomu, že sa zníži sadzba DPH, ktorú musia platiť.
Prevádzkovatelia v gastre tiež pripomínajú, že ceny potravín, ktoré tvoria zhruba 40 percent nákladov, zdraželi od začiatku tohto roka o takmer štyri percentá. Cena jedla v danej reštaurácii závisí od mnohých faktorov. Patrí medzi ne výška veľkoobchodných a maloobchodných cien, nákup potravín, výška predajných cien a dovozca. Nemenej dôležitým faktorom pri určovaní ceny jedál je cena a hrubá a čistá marža v stravovacích zariadeniach.
Reštauračná marža je rozdiel medzi predajnou cenou a jednotkovými nákladmi na výrobu jedla alebo nápoja. Zvýšenie marže reštaurácie v oblasti stravovacích služieb možno dosiahnuť aktivitami súvisiacimi so znižovaním nákladov na prevádzku reštaurácie, dôkladnou analýzou a optimalizáciou jedálneho lístka a prispôsobením nákladov na podnikanie očakávaným ziskom.
Problémy so zubmi múdrosti
Priemerná ročná inflácia na Slovensku dosiahla štyri percentá. Zdražovanie malo pritom pomerne nerovnomerný charakter. Najvýraznejšie zrýchlenie rastu cien zaznamenali reštaurácie a hotely, bývanie s energiami, rekreácia s kultúrou a rozličné tovary a služby. Rok 2025 potvrdil trend, ktorý je zreteľný už dlhšie - infláciu na Slovensku ťahali predovšetkým služby. Najvýraznejšie zdraželi služby v reštauráciách a hoteloch, a to o necelých deväť percent, najmä pre vyššie ceny stravovania.
Ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli v priemere o 3,1 percenta, čo bolo viac ako v roku 2024. Tento nárast však neťahali samotné potraviny - tie zdraželi o necelé dve percentá, čo predstavuje najnižšie tempo od roku 2017. Výrazným kontrastom boli nealkoholické nápoje, ktorých ceny vyskočili až takmer o 18 percent a stali sa jedným z najsilnejších inflačných impulzov roka. Naopak, lacnejšie mäso a zelenina pôsobili dezinflačne, a to najmä v druhej polovici roka.
Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa. Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Minimálna hodnota stravných lístkov (papierových aj elektronických) vzrastie z úrovne 3,83 eur na sumu 4,50 eur. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravný lístok najmenej 55% z ceny lístka, t.j. najmenej 2,48 eur, najviac však sumou 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín, maximálne 3,30 eur. Okrem toho, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok aj zo sociálneho fondu.
tags: #vysoke #ceny #stpracovatelov #masa