Už od narodenia je mlieko našou prvou potravou a jeho konzumácia nás sprevádza počas celého života. Od detstva nám rodičia vštepovali pitie mlieka, aby sme boli silní a mali pevné kosti. Niekomu však mlieko viac škodí ako pomáha.
Takíto jedinci trpia alergiou na mlieko alebo laktózovou intoleranciou, ktoré sa výrazne od seba líšia. Pri laktózovej intolerancii telu chýba enzým laktáza, ktorý rozkladá cukor - laktózu, nachádzajúci sa v mlieku. Alergia na mlieko však spúšťa imunitnú reakciu v našom tele na bielkoviny v mlieku. Alergia na mlieko je nežiadúca reakcia imunitného systému, ktorá súvisí s konzumáciou bielkovín mlieka, preto je nazývaná aj ako alergia na bielkovinu kravského mlieka.
Kazeín tvorí 80 % proteínového obsahu v mlieku a nachádza sa v troch formách: alfa-kazeín, beta-kazeín a kappa-kazeín. Sú zodpovedné za bielu farbu mlieka a jeho textúru. Ich úlohou je zachytávať vápnik a fosfor, aby sa tieto potrebné minerály dostali k našim kostiam a zubom. Okrem iného je zodpovedný za dodávanie aminokyselín na tvorbu bielkovín v našich svaloch. Medzi zvyšných 20 % patria srvátkové proteíny: beta-laktoglobulín, alfa-laktalbumín, sérový albumín a imunoglobulíny. Tie tiež poskytujú aminokyseliny na rast svalov a podporujú imunitný systém.
Ak má človek alergiu na mlieko (ABKM), znamená to, že jeho imunitný systém vyhodnotí bielkoviny v mlieku ako telu škodlivé látky. Telo vyrába imunoglobulín E (IgE) protilátky, najčastejšie voči kazeínu, beta-laktoglobulínu, sérovému albumínu a laktoferínu. Následne sa spustia voči nim procesy, ako napríklad vyplavenie histamínu - hlavného spúšťača alergickej reakcie. IgE sprostredkovaná reakcia nastupuje rýchlo, od niekoľko minút až do 1 - 2 hodín po konzumácii mlieka. Alergia na mlieko, na ktorej sa nezúčastňujú IgE protilátky, sa prejavuje po 48 h až 1 týždeň po konzumácii.
Práve alergia na mlieko je jednou z najčastejších potravinových alergií bábätiek v súčasnom svete. 3 zo 100 detí trpí alergiou na mlieko v období prvého roku života. Vyvinúť sa môže vtedy, keď sa bábätkám do stravy zahŕňa kravské mlieko, ako napr. mliečna výživa v prášku či v príkrmoch.
Rizikovým faktorom alergie je genetická predispozícia. Ak rodičia trpia alergiou, je pravdepodobné, že dieťa ňou bude trpieť tiež. Dobrou správou je, že alergia spolu s vekom zvykne ustúpiť, po šiestom roku vie dokonca aj úplne vymiznúť. Neliečená alergia na mlieko spôsobí narušenie rovnováhy imunitného systému dieťaťa a môže zapríčiniť vyššiu náchylnosť k infekciám a iným alergiám v budúcnosti. Deti s alergiou sú nižšieho vzrastu ako ich rovesníci bez alergie.
Hlavným príznakom alergie na bielkovinu kravského mlieka sú tráviace ťažkosti, ako je bolesť brucha, nadúvanie, nafukovanie, poruchy s vyprázdňovaním (hnačka/zápcha), nevoľnosť či zvracanie. Často sú prítomné aj kožné príznaky napríklad ekzém, vyrážky, dermatitídy, zápaly ústnej dutiny a iné. Môže byť prítomné aj svrbenie nosa, očí a kýchanie. Nežiadúce alergické príznaky sa objavujú pomerne rýchlo po konzumácii mliečneho výrobku.
Laktózová intolerancia nie je alergia na mlieko, ale porucha tráviaceho traktu rozštiepiť a spracovať mliečny cukor - laktózu. Laktóza sa nachádza v mlieku a mliečnych produktoch, ale aj ako pomocná látka v mnohých liekov a výživových doplnkov. Laktáza je enzým, ktorý sa nachádza v tenkom čreve a rozkladá laktózu na jednoduchšie cukry, ktoré sa následne vstrebávajú črevami. Pri nedostatku enzýmu laktáza, prechádza laktóza do hrubého čreva a spôsobuje tráviace ťažkosti. Hlavným príznakom laktózovej intolerancie je bolesť brucha, kŕče v bruchu, nadúvanie, nafukovanie, nevoľnosť, problémy s vyprázdňovaním (hnačka) a podobne.
Na elimináciu ťažkostí u ľudí s laktózovou intoleranciou spôsobených prijatím laktózy v potravinách, sa môžu konzumovať vhodne upravené bezlaktózové alebo delaktózové produkty alebo sa môžu použiť výživové doplnky s obsahom enzýmu laktáza. Napríklad Dr. Max Laktazym a Laktazan. Tablety s obsahom laktázy sa odporúčajú zapiť vodou pred jedlom alebo počas konzumácie potravín s obsahom mliečneho cukru (mlieka a mliečnych výrobkov).
Napriek tomu, že ide o dva rôzne problémy, mamičky si ich často zamieňajú. Niekedy sa príznaky alergie dajú len ťažko odlíšiť od prejavov intolerancie, pretože môžu byť podobné a čiastočne sa prekrývať. Občas robia chybu aj samotní lekári, keď rodičom nedostatočne vysvetlia rozdiel medzi intoleranciou a aliou.
Vyrážky u detí sú totiž veľmi častý problém. Väčšina z nich je neškodná a do niekoľkých dní sama zmizne. Iné vyrážky zas signalizujú niektoré z detských ochorení a môžu mať vážnejší charakter. Keďže je príčin vzniku vyrážok viac, pripravili sme pre vás praktický prehľad tých najčastejších.
Vyrážka sama o sebe často nepredstavuje vážny problém. Atopický ekzém je zápalové ochorenie veľmi bežné u malých detí. Vznik atopie súvisí s viacerými faktormi, ako napríklad genetika, citlivosť pokožky, alergény, vonkajšie faktory a podobne. Prejavuje sa suchosťou a začervenanými svrbivými ložiskami vyrážok.
Nadmerné slinenie sa u detičiek zvykne objaviť v období, kedy sa začínajú prerezávať prvé zúbky. Zvýšená vlhkosť potom zapríčiní vznik drobných vyrážok v okolí úst a na brade či krku.
Plienková dermatitída je oficiálny názov pre zapareniny. Tie vznikajú v dôsledku tepla, vlhka a trenia pokožky. Zapareniny síce nie sú vyrážka v pravom slova zmysle, no ide o tak bežný a častý problém, že ho musíme spomenúť. Zapareniny spôsobujú vznik začervenaných podráždených ložísk, ktoré svrbia, pália, prípadne bolia.
Vyrážka môže, okrem vyššie spomenutého, súvisieť aj s reakciou organizmu na nejaký alergén - napríklad v potrave, kozmetike, alebo tiež ako reakcia na peľ, prach či srsť domáceho miláčika. Vyrážka u detí spôsobená alergiou sa prejavuje ako žihľavka vo forme malej krupičky alebo pľuzgierov. Okrem toho je bežným prejavom alergie aj svrbenie, opuch, problémy s dýchaním a podobne.
Osýpky sú vysoko nákazlivé vírusové ochorenie. Inkubačná doba osýpok je 8 až 14 dní. Spočiatku si osýpky možno ľahko pomýliť s inými ochoreniami, nakoľko sa prejavujú kašľom, nádchou a horúčkou. Okrem toho sa však môže objaviť aj svetloplachosť a zápal očných spojiviek. Následne sa objavia charakteristické Koplikové škvrny na sliznici úst a vyrážka. V súčasnosti neexistuje žiadny špecifický liek na liečbu osýpok. Lekár odporučí lieky a prípravky na zmiernenie jednotlivých sprievodných prejavov. Osýpky sú nebezpečné ochorenie, preto ich nepodceňujte.
Ovčie kiahne sú najznámejším ochorením prejavujúcim sa s vyrážkou. Spôsobujú ho vírusy a je veľmi nákazlivé. Ovčie kiahne sa prejavujú horúčkou, únavou a vznikom svrbiacich pľuzgierikov naplnených tekutinou.
Ďalším infekčným ochorením je šarlach. Postihuje najčastejšie deti medzi tretím a desiatym rokom života. Prejavuje sa angínou a špecifickou drobnoškvrnitou kožnou vyrážkou (exantémom). Pre šarlach je tiež charakteristický výskyt začervenania v tvári s bledými miestami okolo úst a takzvaný jahodový jazyk.
U malých detí hovoríme o takzvaných siedmych detských chorobách prejavujúcich sa vyrážkou. Prvé dve sme si spomenuli už vyššie - osýpky a šarlach. Ďalšie sú rubeola, pseudošarlach, infekčný erytém, trojdňová horúčka a choroba noha-ruka-ústa. Ide o vírusové alebo bakteriálne ochorenia, prejavujúce sa okrem iného aj horúčkou.
Na základe symptómov a rodinnej anamnézy sa predpokladaná diagnóza môže potvrdiť rôznymi metódami. Kožné alergické testy sú rýchlou alternatívou, kedy sa kravské mlieko aplikuje na kožu, ktorá sa jemným pichnutím naruší. Ak koža ostane podráždená, začervenaná a svrbivá, pacientovi sa diagnostikuje alergia na mlieko, respektíve na bielkovinu kravského mlieka. Lekár tiež môže pomocou krvných testov zisťovať prítomnosť špecifických IgE protilátok, ktorých hladiny bývajú zvýšené u pacientov s alergiou a astmou. Touto cestou sa však nevie zachytiť alergia na mlieko, ktorá nie je sprostredkovaná IgE protilátkami.
Pri potvrdení alergie na bielkovinu kravského mlieka je potrebné dodržiavať diétu, ktorá neobsahuje žiadne mlieko ani bielkovinu kravského mlieka. Pacienti netolerujú žiadnu formu mlieka a mliečnych výrobkov ani bezlaktózové produkty.
Odporúča sa vylúčiť kravské mlieko a všetky produkty z neho zo stravy. Eliminačná diéta zlepší príznaky pacienta a po určitej dobe (6 - 12 mesiacov) sa môže skúsiť opäť zaviesť mlieko do stravy (pod dohľadom lekára).
Dôležitým krokom je vyradiť všetko kravské mlieko (a produkty z neho) z vašej stravy. Ak dojčíte, vyhnite sa konzumácii kravského mlieka, nakoľko cez materské mlieko sa vie kravská bielkovina dostať k dojčiatku.
Mnohým z vás napadne nahradiť kravské mlieko za populárnu alternatívu - sójové mlieko. Časť pacientov však môže mať súčasne alergiu aj na bielkoviny sóje, preto by ste sa mali sóji vyhnúť a zvoliť iné alternatívy.
Pri výbere vhodných potravín je potrebné pozorne čítať etikety a zloženie, pretože mlieko sa môže vyskytovať aj tam, kde by sme ho nečakali. Minerály a vitamíny, ktoré sa nachádzajú v mlieku, by ste mali dopĺňať pomocou výživových doplnkov a produktov obohatených o tieto látky. Dávajte si pozor na dostatok vitamínu D, vápnika, fosforu a železa.
Pre deti, ktoré majú potvrdenú ABKM, sú určené dojčenské mlieka s obsahom extenzívne (vysoko) hydrolyzovanej bielkoviny kravského mlieka (označené ako Allergy Care), napr. Sunar Allergy Care, Nutrilon Allergy Care, Nutrilon Allergy Digestive Care. U detí s ťažkou formou ABKM sa odporúča používať výživu na báze aminokyselín.
Pri laktózovej intolerancii sú vhodné bezlaktózové mlieka, mlieka s redukovaným obsahom laktózy, prípadne kvapky obsahujúce enzým laktázu. Dojčenskú výživu s extenzívne hydrolyzovanou bielkovinou odporúčí pediater alebo gastroenterológ v prípade, ak sú prvostupňoví príbuzní dieťaťa, teda matka, otec či súrodenci, alergici. Mlieko obsahuje hydrolyzovanú bielkovinu, teda bielkovinu rozloženú na jednoduchšie stavebné látky, ktoré detský organizmus vníma ako menej cudzie, a preto ich lepšie znáša. Ak sa už u bábätka prejavila alergia na mliečnu bielkovinu, lekár mu predpíše špeciálne hydrolyzované mlieko. Toto mlieko obsahuje bielkovinu, ktorá je rozštiepená až na aminokyseliny a peptidy.
Laktózová intolerancia, inými slovami neznášanlivosť mliečneho cukru, znamená, že organizmus bábätka nedokáže dostatočne spracovať všetku laktózu, teda mliečny cukor. Za zmienku stojí, že často ide o prechodnú záležitosť, ktorá súvisí s nezrelosťou tráviaceho traktu, a časom sa zvykne upraviť. Intoleranciu spôsobuje neprítomnosť alebo nedostatok enzýmu laktázy, ktorý štiepi mliečny cukor na jednoduchšie cukry. Nestrávený mliečny cukor sa potom presúva do hrubého čreva, kde sa metabolizuje tamojšími baktériami.
Potravinová alergia je imunitná reakcia organizmu na určitý alergén či niekoľko alergénov v potravinách. Už aj malé stopy alergénu v strave môžu spôsobiť prudkú precitlivenosť. Alergik sa im musí vyhýbať, čo však nie je jednoduché. Veľmi dôležité je to samozrejme už pri náhradných mliečnych formulách. Prečo? V prípade alergie na bielkovinu kravského mlieka je alergénom práve kravské mlieko.
Čo sa týka kravského mlieka, neodporúčam ho ako samostatný nápoj podávať dieťaťu až do konca prvého roka života. Môže sa podať ale ako zložka pokrmu (napr. zemiaková kaša).
Na lekára sa obráťte v prípade, že sa okrem vyrážky u dieťaťa objavila aj horúčka, problémy s dýchaním. Platí to tiež v prípade, ak sa vyrážka šíri alebo zhoršuje, dieťa je nepokojné, plačlivé a objaví sa opuch v oblasti tváre či na tele.