Vňaťový zeler a kučeravý petržlen sú obľúbené a všestranné bylinky, ktoré sa dajú ľahko pestovať v záhrade aj v byte. Tento článok vám poskytne komplexný pohľad na ich pestovanie, využitie v kuchyni a zdravotné prínosy.
Vňaťový zeler (Apium graveolens)
Vňaťový zeler, známy aj ako listový zeler, je všestranná zelenina s jemnou, aromatickou vňaťou, ktorá sa hojne využíva v kuchyni. Vňaťový zeler je blízky príbuzný známejšieho buľvového zeleru. Dorastá do výšky približne 50 cm a má jemnú, aromatickú vňať. Tento typ zeleru je známy svojou jemnou vňaťou, ktorá je cenená nielen pre svoju chuť, ale aj pre svoje aromatické vlastnosti, ktoré obohacujú každé jedlo. Zeler vňaťový je ideálny na pestovanie v záhrade aj v kvetináčoch, čo ho robí flexibilnou voľbou pre rôzne pestovateľské podmienky. Jeho pestovanie je jednoduché a vhodné aj pre začiatočníkov.
Charakteristika a pestovanie vňaťového zeleru
Vňaťový zeler sa dá pestovať zo semien, ktoré sa vysievajú do nádob vo februári, pričom sadeničky sa vysádzajú v polovici mája. Pre pestovanie za oknom sa vysieva v septembri a postupne sa zužitkováva podľa potreby. Najlepší čas na zasiatie semien do kvetináčov je druhá polovica februára a začiatok marca. Zasiate kvetináče umiestnite buď do vyhrievaného skleníka, alebo ich doma postavte na parapetu. Teplota by mala byť medzi 18 až 23 ˚C. Ak je teplota vyššia, rastlinky sa môžu začať tiahnuť. Počas klíčenia dbajte na primerané zalievanie. Svetlo nie je pre klíčiaceho celeru až také kritické. Po vyklíčení postupne znížte teplotu až na 10 ˚C. Vypestovanie zdravých sadieb trvá približne šesť týždňov. S výsadbou celerovej sadby na záhon je lepšie počkať až do mája, pretože celer veľmi citlivo reaguje na mrazy.
Pre pestovanie sú dôležité špecifické podmienky. Má rád teplé počasie a vlhkú pôdu. Počas celého vegetačného obdobia je potrebné pravidelné zalievanie, aby pôda nebola nikdy vysušená. Zeler má dlhšie vegetačné obdobie, ktoré môže trvať až 240 dní v závislosti od konkrétnej odrody. Pôda by mala byť hlinitá až hlinito-piesočnatá s dostatkom vápnika, bóru a humusu. Pestuje sa v prvej alebo druhej trati a znáša hnojenie maštaľným hnojom.
Zeler sa pestuje z priesad, ktoré je potrebné vysievať už vo februári. Priama sejba do záhonu nie je vhodná. Zeler vyžaduje na vysievanie najemno spracovanú pôdu a presádzanie, pretože bez neho si nevytvorí typickú buľvu. Semienka zeleru vysievajte do jemnej pôdy v debničkách alebo zakoreňovačoch. Zeler môžete začať presádzať do záhrady po 2 - 3 mesiacoch. Sadeničky by mali mať štyri až šesť pravých listov. Pred sadením do záhonu ich postupne otužujte počas 10 dní.
Zeler vyžaduje pravidelné prekyprenie pôdy a odburiňovanie. Jesenné prihnojenie kompostom alebo maštaľným hnojom je veľmi vhodné. Najčastejšími ochoreniami zeleru sú septorióza a fómová škvrnitosť. Septorióza sa prejavuje škvrnami na listoch a ich postupným odumieraním, hrozí najmä vo vlhkom prostredí.
Využitie v kuchyni
Vňať zeleru sa pre jej cenné zložky najradšej používa čerstvá. Môže sa však sušiť alebo zamraziť v malých dávkach. Listy aj buľvy sa používajú do šalátov, nádievok, krémových syrov, zeleninových polievok, zapekaných zeleninových pokrmov, na zemiaky, do gulášov, vaječných jedál a omáčok. S výrazne aromatickými listami sa najviac korení v balkánskej, talianskej, francúzskej a anglickej kuchyni. Sušená vňať, mleté semeno i mletá sušená buľva sú súčasťou mnohých koreniacich zmesí a sú vhodné na pečenie mäsa, grilovanie, do polievok a omáčok.
Vňať z tohto zeleru je výborná na dochucovanie polievok, omáčok, šalátov a mnohých ďalších pokrmov, pričom zanecháva jemne pikantnú a sviežu chuť.
Cuketky z Istrie: Mladé cukety nakrájame na kocky, cibuľu nadrobno, cesnak na plátky. Všetko osmahneme na oleji, pridáme vňať, nakrájané paradajky, osolíme, okoreníme a podusíme domäkka. Podávame posypané strúhaným syrom a s bielym chlebom.
Zelerové pesto: Obe vňate dobre prepláchnite a pokrájajte najemno, predtým ich ale dobre prezrite. Zvlášť tá zelerová by na sebe nemala mať žiadne hnedé fliačky. Následne vňate rozmixujte s olivovým olejom. Pridávajte ho postupne tak, aby ste získali požadovanú konzistenciu. Pesto môžete využiť hneď, alebo ho uskladniť v chladničke, kde vydrží asi 3-4 dni. Oveľa bezpečnejším spôsobom jeho dlhodobého skladovania je preto jednoznačne zamrazenie. Rozdeľte ho na malé porcie, napríklad za pomoci formičiek na ľadové kocky.
I never get tired of cooking potatoes with celery like this! Healthy, easy and delicious
Zdravotné benefity vňaťového zeleru
Vňaťový zeler obsahuje cukry (manitol pre diabetikov), flavonoidy spevňujúce kapiláry a pôsobí protizápalovo s protibakteriálnym účinkom. V ľudovom liečiteľstve sa používa ako močopudný prostriedok, pri močových kameňoch a podagre. Je vhodný pre diabetikov, reumatikov, pri ochablosti a črevným kŕčom, pri opuchoch, lebo aktivuje látkovú výmenu.
Ďalšie zdravotné výhody:
- Antioxidanty: Obsahuje apigenín a luteolín, ktoré pomáhajú znížiť zápal.
- Obličkové kamene: Pomáha pri rozkladaní obličkových kameňov.
- Redukčné diéty: Obsahuje najmenej cukru zo všetkých druhov zeleniny a detoxikuje telo.
- Kožné problémy: Priaznivo pôsobí pri problémoch s pokožkou, najmä pri akné alebo ekzémoch.
- Krvný tlak a cholesterol: Pomáha pri vysokom krvnom tlaku a znižovaní cholesterolu.
- Protirakovinové účinky: Má protirakovinové účinky.
- Upokojujúce účinky: Vďaka vysokému obsahu vitamínov a minerálov má upokojujúce účinky a je prevenciou úzkosti a stresu.
Stonky zeleru obsahujú až 95 percent vody. Okrem toho obsahuje množstvo vitamínov a minerálov ako draslík, kyselinu listovú, vitamín K a veľa vlákniny. Zeler má močopudný účinok a pomáha detoxikovať telo a podporuje trávenie. Okrem toho je zeler bohatý na vitamíny A a C, a minerály ako železo a horčík, čím prispieva k posilneniu imunitného systému a celkovej pohody.
Zelerová šťava a Anthony William: Zelerové šialenstvo spustil Američan Anthony William, keď vydal svoju knihu "Zelerová šťava: Najúčinnejší liek našich čias, ktorý uzdravil milióny ľudí na svete." Odporúča pol litra zelerovej šťavy každé ráno.Príprava zelerovej šťavy: Stonkový zeler umyjete a nakrájate na menšie kúsky. Pridáte jablko, zázvor a vložíte do odšťavovača.
Zber a skladovanie vňaťového zeleru
Zeler môžete vyberať zo zeme po dorastení do potrebnej veľkosti postupne. Celú úrodu zberajte v októbri až novembri. Pôdu nadvihnite pomocou rýľa a buľvy následne vytiahnite. Očistené od pôdy ich nechajte uschnúť a potom ich môžete skladovať v pivnici až do 6 mesiacov. Listy pred skladovaním odstráňte, nechajte len listové srdiečko. Čerstvý zeler môžete skladovať v chladničke až 2 týždne.
Kučeravý petržlen vňaťový (Petroselinum crispum)
Petržlenová vňať, obľúbená bylina v našich končinách, je známa svojou všestrannosťou a prínosmi pre zdravie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie kučeravého petržlenu vňaťového, od výsevu až po zber a skladovanie.
Charakteristika petržlenu záhradného
Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) je odolná dvojročná rastlina z čeľade mrkvovitých, ktorá sa u nás zvyčajne pestuje ako jednoročná. V prvom roku rastie vegetatívne, vytvára sýtozelené, jemné, ploché alebo kučeravé listy v zhlukoch, ktoré sa opakovane zbierajú. V druhom roku kvitne a vytvára semená. Už starí Gréci a Rimania používali petržlenovú vňať ako príchuť a ozdobu jedál. Listy sa používajú čerstvé alebo sušené a sú obľúbené v rybách, mäse, polievkach, omáčkach a šalátoch. Petržlenová vňať je bohatá na vitamíny a minerály, ktoré podporujú imunitu, vitalitu a zdravie.
Výsev a pestovanie
Petržlenovú vňať je možné ľahko pestovať zo semien, hoci klíčenie môže byť pomalé. Semená sa môžu vysievať priamo do záhona alebo v interiéri a neskôr presadiť von. Petržlenu sa darí v chladnom počasí s ideálnym teplotným rozsahom 4 až 24 °C. Semená najlepšie klíčia pri nižších teplotách.
Výsev priamo do záhona: Semená vysievajte na jar, hneď ako sa dá pôda spracovať, aj keď je ešte malá šanca na mrazy. Vyberte slnečné alebo polotienisté miesto s bohatou, vlhkou pôdou s pH medzi 5,5 a 6,7. Semená vysievajte na tenko do 1 cm hlbokých riadkov, zasypte ich zeminou a jemne zalejte. Medzi riadkami ponechajte 15 cm priestor.
Predpestovanie v interiéri: Semená môžete vysievať v interiéri už od skorej jari v skleníku alebo na slnečnom parapete.
Pestovanie v nádobách: Petržlenová vňať dobre rastie vo veľkých nádobách. Vyberte si nádobu širokú a hlbokú aspoň 25 cm a naplňte ju viacúčelovým kompostom. Semená jemne rozsypte po povrchu, zakryte 1 cm vrstvou kompostu a zalejte.
Petržlenová vňať uprednostňuje častejšie zavlažovanie ako iné bylinky. Použite pravidlo 2,5 cm vody za týždeň a počas horúcich letných mesiacov kontrolujte vlhkosť pôdy. Bohatá pôda naplnená živinami je základom pre pestovanie petržlenovej vňate. Počas vegetačného obdobia môžete živiny dopĺňať. Okolo rastliny rozmiestnite mulč, ktorý udrží korene chladné a vlhké.
Nestihli ste vňať zasiať na jar? Petržlen vňaťový klíči pomerne dlho, niekedy mu to trvá až mesiac. Prvej úrody sa dočkáte približne po 90 až 180 dňoch. Dozretú zelenú vňať zberajte postupne tak, aby ste na rastline vždy niekoľko lístkov nechali. Po odrezaní v krátkom čase opäť dorastie a zber môžete opakovať počas celého roka.
Pestovanie petržlenu vňaťového v byte: Aj v byte bez záhrady si môžete dopestovať petržlenovú vňať. Stačí vám menší balkón alebo okenný parapet. Začnite s mätou a medovkou, ktoré sú nenáročné na pestovanie v kvetináčoch.
Vedeli ste, že petržlenovú vňať si môžete dopestovať aj bez toho, aby ste pestovali koreňový petržlen? Vňať z petržlenu má jemne korenistú chuť, ktorá skvele doplní rôzne jedlá. Čerstvá je vynikajúca nasekaná na ryži, zemiakoch či v nátierkach. Petržlen vňaťový je nabitý vitamínom C a inými pre telo dôležitými látkami. Významné je tiež množstvo vitamínu K, ktorý je dôležitý pre zdravie kostí. Konzumácia petržlenovej vňate posilňuje imunitu, pomáha telu bojovať proti zápalom a pôsobí preventívne proti rakovine. Pestovať petržlen vňaťový nie je vôbec náročné. Ide o dvojročnú rastlinku, no keďže druhý rok vybieha do kvetu, zvykne sa pestovať ako jednoročná. Dariť sa jej bude v úrodnej a dobre priepustnej pôde na slnečnom, prípadne polotienistom stanovisku. Je odolná voči mrazom, takže vňať môžete zberať celoročne. Zasadiť ju môžete medzi hriadky so zeleninou, do vyvýšených záhonov, okenných kvetináčov či nádob na balkón. Teplota pri výseve by mala byť 5 až 23 °C, siať preto môžete už od začiatku marca. Semienka umiestnite do hĺbky 1 - 2 cm, pričom je potrebné dodržiavať vzdialenosti uvedené na obale. Jednotlivé odrody petržlenovej vňate, sa od seba môžu vzájomne líšiť mierne odlišnými podmienkami.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Petržlenová vňať je náchylná na napadnutie slimákmi, voškou mrkvovou, molicou skleníkovou, múčnatkou a septoriózou listov petržlenu.
- Slimáky a slizniaky: Okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza.
- Voška mrkvová: Málokedy sa rozmnoží do tej miery, že by bol potrebný chemický zásah.
- Molica skleníková: Silný útok oslabí rastlinu. Vylučuje lepkavú medovicu, ktorá podporuje rast čiernej sadzovej plesne.
- Múčnatka: Zabezpečte dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a polievajte ich len pri základni.
- Septorióza listov petržlenu: Na listoch aj stonkách spôsobuje hnedé škvrny.
Zber a skladovanie petržlenovej vňate
Petržlenovú vňať môžete zbierať počas letných mesiacov. Pravidelný zber povzbudzuje rastliny, aby vytvárali viac listov. Čistými nožnicami si odstrihnite len toľko stoniek, koľko potrebujete. Ak chcete petržlenovú vňať uchovať na zimu, preneste rastliny v črepníkoch do interiéru alebo do skleníka, prípadne ich prikryte zvončekmi.
Skladovanie:
- V chladničke: Vložte stonky listov do vody a uchovávajte ich v chladničke.
- Sušenie: Odstrihnite petržlenovú vňať pri základni a zaveste ju na dobre vetranom, tienistom a teplom mieste. Keď je úplne suchá, rozdrvte ju a uložte do vzduchotesnej nádoby.
- Mrazenie: Petržlenovú vňať si môžete aj zamraziť na neskoršie použitie.
Najlepšia je petržlenová vňať čerstvá. Po zbere ju čo najskôr skonzumujte, v chladničke pri dobrých podmienkach vydrží maximálne dva týždne.
Využitie v kuchyni
Petržlenovú vňať môžete použiť do tvarohu a bylinkových masiel. Na konci procesu varenia pridajte do jedla nasekanú petržlenovú vňať alebo ňou posypte zeleninu či šaláty tesne pred podávaním, aby si zachovala sviežu chuť.
Tipy a triky pre úspešné pestovanie
Kombinovanie s inými rastlinami: Bazalka podporuje rast rajčín, aksamietnice odpudzujú vošky z rajčín a zeler odpudzuje vošky z paprík.
Prihnojovanie: Používajte organické hnojivá, napríklad kravský hnoj, hnojivá na báze morských rias alebo kompost.
Pôda: Používajte organický substrát bez umelých štartovacích hnojív alebo zeminu na báze kokosového vlákna.
Nádoby: Používajte hrantíky a kvetináče rôznych veľkostí alebo recyklované nádoby.
Zimné pestovanie: V zime môžete pestovať bylinky v interiéri pomocou odrezkov vo vode alebo pomocou špeciálnych pestovateľských misiek pre mikrogreens.
Predzimný výsev: Predzimný výsev je vhodný pre semená, ktoré dlho klíčia.