Kura domáca, latinsky Gallus gallus domesticus, je domestikovaná forma divokej sliepky, ktorá sa chovala a šľachtila po tisíce rokov. Je jedným z najrozšírenejších domácich zvierat na svete. Predpokladá sa, že k domestikácii došlo z kury bankivskej (Gallus gallus), divého predka, ktorý v danej oblasti žije dodnes. Kura domáca je teda vyšľachtená z kury divej (Gallus gallus bankiva), ktorá pochádza z oblasti Indie alebo Juhovýchodnej Ázie, kde ich domestikácia prebiehala asi 4 000 rokov pred Kr. Z Indie sa zdomácnené kury dostali do Lýdie v západnej časti Malej Ázie a neskôr v 5. storočí pred Kr. aj do Grécka.
Vedecký názov kura domáca je Gallus gallus f. domestica. Je jedným z najrozšírenejších domácich zvierat. V roku 2003 žilo v chovoch asi 24 miliárd jedincov tohto druhu. Domestikácia kury domácej sa uskutočnila približne pred 8 000 až 10 000 rokmi v juhovýchodnej Ázii, konkrétne v oblastiach dnešného Thajska, Vietnamu, Mjanmarska, a Indie. Dnes sú to už dva odlišné živočíšne druhy. Vzhľadom sú si síce dosť podobné, ale spôsobom života už menej.
História a domestikácia
Naši predkovia nezačali sliepky chovať pre mäso ani kvôli vajíčkam, ale z dôvodu náboženského. Kur domáci sa totiž po stáročia v mnohých kultúrach považovaný za posvätné zviera. Dochovali sa dokonca zmienky aj o tom, že v Perzskej ríši bol spájaný s bohom. Aj malé dieťa vie, kedy kohút kokrhá najviac. Je to vždy s prvým ranným svitaním a podľa vtedajších náboženských výkladov bolo práve svitanie božím znamením. Svetom kolujú rôzne legendy.
Hydina bola používaná na rôzne účely, hlavne potom pre kohútie zápasy, a dokonca aj ako náboženské obete. V roku 1900 naozaj nebola žiadna sliepka považovaná za nevyhnutné zviera. Mäso poskytovala len v osobitných prípadoch, a aj vajcia boli luxusom. Sliepky sa primárne chovali hlavne na rodinných farmách. Neboli chované ani vo veľkom počte, vtedy bol aj kŕdeľ čítajúci 100 ks považovaný za obrovský, dnes je to naopak. Rodiny, ktoré mali kŕdle týchto veľkostí, predávali vajcia ako svoj primárny zdroj príjmov a kuracie mäso znamenalo vynikajúcu pochúťku vyhradenú len pre zvláštne príležitosti a sviatky.
V starovekom Egypte sú skrotené kury známe od obdobia 18. dynastie. Sliepky sa pre mäso a vajcia začali chovať až oveľa neskôr. Ľudia prišli na to, že na ich chov nie sú potrebné žiadne nákladné zariadenia alebo ohradníky. Rýchlo a dobre sa množia, časť potravy si vedia zaistiť svojim hrabaním samy a keď niektorá uhynie alebo ju rozcupuje alebo odnesie dravec, nie je to pre chovateľa nenahraditeľná strata. Vďaka týmto vlastnostiam sa sliepky zabývali aj v tých najchudobnejších krajinách sveta vrátane Afriky.
Genetika, šľachtenie a plemená
Genetika živočíchov sa v praxi venuje predovšetkým šľachteniu hospodárskych zvierat. Hospodársky významné zvieratá sú zvieratá, ktoré človeka sprevádzajú od nepamäti a zohrali kľúčovú úlohu pri jeho prechode k usadlejšiemu spôsobu života (proces, ktorý viedol k prispôsobeniu divých zvierat človeku prostredníctvom selektívneho chovu, sa nazýva domestikácia). Každý jedinec nesie genetickú informáciu v podobe génov, ktoré ovplyvňujú charakteristiky ako produkcia mlieka, rast svaloviny alebo odolnosť voči chorobám. Šľachtenie je preto cielené využívanie týchto genetických princípov.
Šľachtitelia vyberajú zvieratá s požadovanými vlastnosťami na základe analýzy ich genotypu (genetickej výbavy) a fenotypu (vonkajších prejavov týchto génov). Vďaka moderným genetickým metódam, ako je genomická selekcia, môžu chovatelia identifikovať jedince s najlepšími genetickými predpokladmi ešte predtým, než sa tieto znaky prejavia vo výkone alebo produkcii. Táto selekcia zahŕňa aj odstránenie nežiaducich znakov. Šľachtenie teda zahŕňa cielený umelý výber jedincov s požadovanými genetickými vlastnosťami a ich následné kríženie (hybridizáciu). Tento proces vedie k zlepšovaniu existujúcich plemien alebo k vzniku nových plemien, ak sú zmeny dostatočne výrazné a stabilné, aby sa udržali v populácii počas viacerých generácií. Plemeno predstavuje skupinu zvierat v rámci jedného druhu, ktorá sa odlišuje špecifickými znakmi a vlastnosťami, ako sú napríklad vzhľad, fyziológia alebo správanie.
Pri hodnotení plemien sa zohľadňuje hlavne ich úžitkovosť a vyrovnanosť populácie. Práve vďaka genetike je možné nielen zlepšovať existujúce plemená, ale aj vytvárať úplne nové plemená so špecifickými vlastnosťami, ako je napríklad odolnosť voči chorobám, vyššia mliečna úžitkovosť či lepšia kvalita mäsa. Plemená sa delia podľa rôznych kritérií, ako napríklad pôvod (primitívne, prechodné, zošľachtené) alebo úžitkové zameranie (špecializované, kombinované).
V súčasnosti existuje najmenej 1000 rôznych plemien sliepok, z ktorých mnohé sú dekoratívne a boli vyšľachtené pre svoje atraktívne perie a vzhľad. Existujú aj plemená, ktoré sú považované za vynikajúce na mäso alebo produkciu vajec. Mnohé plemená sú na pokraji zániku, pretože ich chová len malé množstvo ľudí a šľachtí ich len málokto, čo ich robí vzácnymi. Situáciu ešte viac komplikuje skutočnosť, že mnohé z týchto plemien sa vyskytujú len v jednej krajine, čo ešte viac ohrozuje ich zachovanie. Počet plemien sa zväčšil o rôzne vyšľachtené plemená na produkciu vajec a mäsa, no na výstavách ich neuvidíte. Tieto "hybridy" majú kratšiu životnosť, iba 2-3 roky, oproti 4-8 rokom u tradičných odrôd.
Sliepky sa dajú ľahko rozdeliť podľa hmotnosti na ľahké, stredne ťažké a ťažké, a podľa pôvodu na európske alebo ázijské plemená. Najčastejšie sa však klasifikujú podľa toho, na čo sú určené alebo ako vyzerajú:
- Nosnice - Obľúbené plemeno medzi komerčnými chovateľmi a vysoko produktívne, môže zniesť viac ako 300 vajec ročne. Sú aktívne, energické, dobre sa prispôsobujú rôznym chovateľským podmienkam a majú pokojnejšiu povahu. Tieto sliepky sú aktívne a často potrebujú viac priestoru na pohyb. Do tejto kategórie patria napr. Leghornky, Hybridky, atď.
- Mäsové sliepky - Sú chované predovšetkým na produkciu mäsa. Plemená ako Brojler a Cornish sú známe svojím rýchlym rastom a vysokou svalovou hmotou. Tieto sliepky zvyčajne dosahujú požadovanú hmotnosť za 6 až 8 týždňov, čo ich robí veľmi žiadanými v komerčnom chove.
- Okrasné sliepky - Sú chované najmä pre svoj vzhľad a estetiku. Majú nezvyčajné farby peria a tvary. Často majú kučeravé perie, ktoré je veľmi jemné na dotyk. Plemená ako Hodvábnička a Orpingtonka sú populárne medzi chovateľmi a často slúžia aj ako domáce miláčiky a sú známe svojou priateľskou a pokojnou povahou.
- Bojové sliepky - Sú vyšľachtené na súťaže v boji. Tieto plemená, ako Malajky, sú známe svojou odvahou, vytrvalosťou a agresivitou. Chovajú sa predovšetkým kvôli ich bojovému duchu. Bojové sliepky majú silnú postavu a sú veľmi aktívne, ale nie sú vhodné na chov pre produkciu vajec alebo mäsa.
- Kombinované - Ide o sliepky chované pre produkciu vajec aj mäsa. Patria sem plemená ako wiandotky a malajky. Produkujú veľké množstvo vajec aj kvalitu mäsa. Sú známe svojim pruhovaným perím a priateľskou povahou.
- Trpasličie sliepky - Sú malé plemená, ktoré sú populárne medzi hobby chovateľmi. Majú kompaktnú veľkosť a rôzne farby peria. Chovajú sa skôr ako domáce miláčiky, alebo na výstavy.
Strava a správanie
Kurčatá sú všežravce, čo znamená, že sa živia rôznymi typmi potravy. Ich strava sa skladá z obilia, semien, zeleniny a hmyzu, čím prispievajú k ekologickému cyklu v poľnohospodárstve. Kura domáca odjakživa obľubuje obilniny, ako sú pšenica, jačmeň, slnečnica, proso, hrach a kukurica. Okrem obilného krmiva veľmi rád zbiera zelené časti rastlín, vyhrabáva zo zeme dážďovky, slimáky, hmyz, a živí sa aj menšími stavovcami, ako sú jašterice, hady a myši.
V mnohých prípadoch sú kurčatá chované vo voľnom výbehu, čo znamená, že majú prístup k vonkajšiemu prostrediu a môžu sa správať prirodzene. Takýto spôsob chovu je považovaný za etickejší a má pozitívny vplyv na kvalitu mäsa a vajec. Udržujú svoje okolie úplne v čistote. Vyzbiera všetky zvyšky, všetok škodlivý hmyz, kliešte a dokonale zbaví vašu záhradu od slimákov.
Kurčatá majú veľmi zaujímavé sociálne správanie. Vytvárajú hierarchické skupiny, ktoré sa nazývajú "pecking order". V rámci týchto skupín si kurčatá určujú svoje postavenie a správanie, čím si zabezpečujú prístup k potravinám a útočiskám. Mladé kurčatá sa učia od starších jedincov a napodobňujú ich správanie, čo je dôležité pre ich prežitie a adaptáciu na prostredie. Sliepky sú sociálne vtáky a žijú v skupinách. Vrámci skupiny si vytvárajú hierarchiu, kde dominantní jedinci majú prednosť pri prístupe k jedlu a hniezdam. Akékoľvek odstránenie sliepok alebo kohútov zo skupiny dočasne naruší tento spoločenský poriadok, kým sa nevytvorí nová hierarchia.
Pri kŕmení je dôležité používať zmiešané krmivá, ktoré by mali obsahovať čo najviac rôznych zložiek. Toto krmivo sa môže podávať ako suchá zmes prostredníctvom samokŕmidiel, alebo žľabov, ale v takom prípade je potrebné semená zmiešať s vodou na jemnú kašovitú konzistenciu, tzv. tvaroh, pretože sliepky neobľubujú múčne krmivo.
Sliepky majú úžasnú schopnosť rozpoznať a zapamätať si až 100 rôznych tvárí, či už ide o ľudí alebo iné zvieratá. Túto schopnosť využívajú na rozlišovanie členov svojho kŕdľa a na rozpoznanie svojich ľudských ošetrovateľov. Sliepky po znesení vajíčka často vydávajú hlasný „spev“, ktorý slúži nielen na oslavu ich úspechu, ale aj na odvrátenie pozornosti predátorov od hniezda. Sliepky dokážu vnímať slanú chuť, no sladkú nerozoznávajú. Táto špecifická chuťová schopnosť im pomáha vybrať si správnu potravu. Sliepky majú tri viečka a vidia viac farieb ako ľudia, vrátane ultrafialového svetla, čo im pomáha odhaliť predátorov a nájsť potravu. Keď sa sliepky cítia šťastné a v bezpečí, často vydávajú zvuk podobný pradeniu mačky. Tento zvuk je znakom ich spokojnosti.
Systémy chovu a využitie
V súčasnosti existuje mnoho rôznych systémov chovu kurčiat. Od tradičných farmárskych praxí, kde sú kurčatá chované vo voľnom výbehu, až po intenzívne chovné systémy, kde sú zvieratá držané v uzavretých priestoroch. Intenzívny chov, ktorý je veľmi rozšírený najmä v priemysle, sa snaží maximalizovať produkciu mäsa a vajec, avšak čelí kritike z dôvodu etických otázok a obáv o zdravie zvierat.
Značky na vajciach (0, 1, 2, 3) sa vzťahujú na spôsob chovu nosníc, a teda informujú o podmienkach, v ktorých boli sliepky chované, pričom vyššie čísla označujú menej priaznivé podmienky pre zvieratá. Tieto čísla sú legislatívne stanovené v EÚ a sú súčasťou povinného označovania vajec:
- 0 - Ekologický chov (bio): Sliepky sú chované vo voľnom výbehu s prístupom na pastviny a dostávajú organické krmivo. Vnútorné priestory sú priestranné, s maximálne 6 sliepkami na m². Tento spôsob je považovaný za najprirodzenejší a najviac šetrný k zvieratám.
- 1 - Voľný výbeh: Sliepky majú prístup na vonkajšie pastviny počas denného svetla. Vnútorné priestory sú o niečo stiesnenejšie (maximálne 9 sliepok na m²), ale zvieratá majú možnosť pohybu na čerstvom vzduchu.
- 2 - Podstielkový chov: Sliepky sú chované vo vnútri budov bez prístupu na vonkajšie výbehy. Nachádzajú sa v priestranných halách s podlahovou podstielkou, kde sa nachádza minimálne 9 sliepok na m².
- 3 - Klietkový chov: Najmenej priaznivé podmienky, kde sú sliepky chované v klietkach bez prístupu na voľný výbeh. Každá sliepka má obmedzený priestor a nemá možnosť prirodzeného pohybu.
V kulinárskom svete sú kurčatá veľmi obľúbené a majú široké využitie. Môžu sa pripravovať na rôzne spôsoby - grilované, pečené, dusené alebo vyprážané. Kuracie mäso je známe svojou jemnou chuťou a nízkym obsahom tuku, čo z neho robí zdravú voľbu pre mnohých ľudí. Kuracie vajcia sú tiež výživným zdrojom bielkovín a sú základnou súčasťou mnohých jedál, od raňajok až po dezerty.
Slepačie vývar. Slepačie vývar je liek. Za to mu patrí uznanie po celom svete a to hlavne pre svoju výraznú chuť a povzbudivé účinky. Už naše babičky hovorili, že polievka je grunt. Tu to platí trojnásobne. Kuracie mäso. Mäso z kurčiat je súčasťou moha diét, ktoré ostatné mäso zakazujú. Oproti iným druhom mas síce vykazuje nižšiu energetickú hodnotu, ale nájdeme v ňom vyšší podiel ľahko stráviteľných bielkovín.
V roku 1961 mesto Gainesville zaviedlo nariadenie, podľa ktorého sa kuracie mäso môže jesť výhradne rukami. Toto nariadenie bolo súčasťou marketingového ťahu, ktorý mal propagovať Gainesville ako svetové hlavné mesto hydiny.
Vietnamské plemeno „Dong Tao“ je uctievané pre svoje mäso. Je to gurmánska pochúťka, ktorá sa historicky podávala členom kráľovskej rodiny a teraz je súčasťou špičkovej kuchyne. Sú známe svojimi nezvyčajne hrubými a masívnymi nohami.
CHOV KURČAT PRE ZAČIATOČNÍKOV! | Starostlivosť o nosnice jednoduchým spôsobom!
Zaujímavosti o kurách
Priemerná sliepka v tom čase zniesla cca 100 až 150 ks vajec za rok. Kŕmené boli hlavne tým, čo si samy našli, takže vyzerali skôr vychudnuto až podvyživene. Ich bývanie bolo nešpecifické, či už v stodole s ostatnými zvieratami alebo tam, kde si same na dvore našli miesto. Kuríny v tej dobe nikto ešte nepoznal. V zime kvôli nedostatku vitamínu D neznášali vôbec, chýbalo denné svetlo i teplo. Vitamín D bol objavený až na začiatku 20. storočia.
V roku 1923 istá pani Wilmer Steele z Delaware chovala na svojom pozemku 500 ks sliepok, ktoré boli určené na mäso. Jej podnik si viedol tak dobre, že počas troch rokov odkúpila ďalšie pozemky a začala chovať kŕdeľ čítajúci desaťtisíc sliepok. Je teda právom považovaná za priekopníčku komerčného brojlerového priemyslu. Tieto roky všeobecne znamenali pre všetky sliepky aj kurčatá tie najväčšie zmeny. Zlepšenie výrobných kapacít a nižšie nároky na pracovnú silu spôsobili, že sa cena vajec prudko prepadla a mnoho slepačích aj kuracích fariem skrachovalo. Kurčatá tak prestali byť luxusným jedlom a takmer každá rodina si ho mohla dovoliť. Brojlery sa tak stali hlavným zdrojom mäsa.
Sedemdesiate roky znamenali veľký pokrok vo výžive, genetické zlepšenie hydiny, zvýšenú mechanizáciu a začiatok programov eradikácie chorôb. Po týchto krokoch došlo v 80. rokoch k nárastu aktivistov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktorí bojovali za práva zvierat, a bojujú za ne dodnes. Dnes je v USA zhruba 280 miliónov nosníc, ktoré znesú cca 75 miliárd vajec ročne a kura je najviac konzumovaným mäsom.
Popolenie je proces, pri ktorom sa sliepky vyváľajú v popole, hlinenom prachu alebo jemnom piesku. Aj keď sa môže zdať, že váľanie sa v popole nie je najlepším spôsobom umývania, sliepky týmto spôsobom efektívne čistia a ošetrujú svoje perie a pomáha to udržiavať ich perie čisté a zdravé. Popolenie im umožňuje odstrániť parazity, ktoré sa usádzajú v ich perí. Popolisko je špeciálne vyhradené miesto alebo nádoba, ktorá obsahuje zmes popola a jemného piesku. Vykonávajú tu svoju "popolovú kúpeľ" a slúži najmä pre udržanie ich zdravia.
Kohút má veľmi významnú úlohu v chove hydiny. Ich osobitným znakom je aj hrebienok, ktorý je zvyčajne väčší a nápadnejší ako u sliepok. Predovšetkým sú zodpovedné za ochranu kŕdľa. Ich prirodzený inštinkt ich vedie k tomu, aby strážili sliepky pred predátormi a upozorňujú na akékoľvek nebezpečenstvo. Kohúty sú známe svojim hlasom. Toto volanie slúži nielen na oznámenie príchodu nového dňa, ale aj na vytvorenie hierarchie v kŕdli. Kohút je jediný samček v skupine sliepok a jeho hlavnou úlohou je oplodniť ich vajíčka. Na tento proces využíva špeciálny orgán známy ako kloaka. Kohúty sú veľmi plodné a môžu oplodniť až 100 vajec za týždeň.
Kapacita produkcie vajec sa líši podľa plemena, no priemerne dokážu sliepky zniesť 10-15 vajec za mesiac. Niektoré plemená ročne dokážu zniesť 250 až 300 vajec, pokiaľ sa ich vajcia denne zbierajú. Ak sa vajcia neodoberú, väčšina druhov sa začne liahnuť.
Čo bolo skôr? Vajce alebo sliepka? Odpoveď je jednoduchá a genetika ju pozná už vyše sto rokov. Všetky mutácie, ktoré sa prenesú do ďalšej generácie, nastávajú pri tvorbe pohlavných buniek, vajíčok či spermií. Čiže jedinec bez mutácie vytvorí pohlavnú bunku, ktorá už mutáciu obsahuje, preto ju má jeho potomok, ktorý z tejto pohlavnej bunky vznikol. Teda pri tvorbe vajíčka či spermie nastala v dedičnom materiáli prasliepky dedičná zmena - mutácia, odlišujúca prasliepku od sliepky - a tá sa dostala do oplodneného vajíčka. Toto vajíčko je teda už slepačie. Zniesla ho síce prasliepka, ale vyliahne sa z neho sliepka! Čo teda bolo skôr, vajce či sliepka? Teraz už vieme - určite vajce. Zniesla ho kdesi kedysi akási predchodkyňa sliepky, prasliepka, ale bolo už slepačie.