V strave našich predkov v staršej dobe mali svoje nezameniteľné miesto vlastné produkty. Ľudia sa stravovali zväčša skromne a jedli to, čo si sami dopestovali a dochovali vo svojich gazdovstvách. Zemiaky zohrávajú v slovenskej kuchyni, a teda aj v tej záhorskej, významnú úlohu. Sú základom mnohých tradičných jedál a ponúkajú širokú škálu možností prípravy. V minulosti boli zemiaky jedným z hlavných zdrojov potravy pre obyvateľov vidieka, a preto sa s nimi naučili variť na mnoho spôsobov. Zemiaky sú asi tou najtradičnejšou slovenskou surovinou, z ktorej si náš národ už stovky rokov pripravuje chutné jedlá. Niet preto divu, že existuje nespočetné množstvo variácií, či druhov receptov, pripravovaných práve z tejto plodiny, pochádzajúcej z úrodnej slovenskej zeme.
Zemiaky v tradičnej záhorskej kuchyni
Zemiaky zohrávajú v slovenskej kuchyni, a teda aj v tej záhorskej, významnú úlohu. Sú základom mnohých tradičných jedál a ponúkajú širokú škálu možností prípravy. V minulosti boli zemiaky jedným z hlavných zdrojov potravy pre obyvateľov vidieka, a preto sa s nimi naučili variť na mnoho spôsobov. Zemiaky sú mimoriadne všestrannou surovinou, ktorú možno použiť na mnoho spôsobov. Od klasických jedál až po moderné recepty - možnosti sú takmer neobmedzené.
V tradičnej záhoráckej kuchyni mali zemiaky svoje nezastupiteľné miesto. Medzi typické jedlá patrili napríklad:
- Muácené erteple: hustá zemiaková kaša so slaninkou.
- Džgance: jedlo z varených zemiakov.
- Zemiaková baba: jednoduché jedlo pripravené z nastrúhaných zemiakov, múky, vajec a korenia.
- Halušky s kyslou kapustou: tradičné slovenské jedlo, ktoré sa pripravuje zo zemiakového cesta a podáva sa s dusenou kyslou kapustou.
- Krumpľová fučka: jedlo z uvarených popučených zemiakov rozmiešaných s múkou a posypané upraženými kúskami slaninky.
Niektoré tradičné múčne jedlá sa vyprážali v bravčovej masti. Boli to najmä príležitostné fašiangové špeciality šišky a fanky „boží milosci“. Obľúbené boli i múčne jedlá oprážané na tuku ako bol sladký trhanec „šmorn“. Základom bolo hustejšie cesto z múky, mlieka a vajíčok opražené na panvici a potrhané na kúsky, pocukrované a podávané so zaváraným ovocím. Trhanec mohol byť pripravený aj na slano a hovorilo sa mu „tuplšmorn“. Ten sa zapíjal uvarenou žitnou kávou alebo čajom.
Z ďalších obilných jedál si pozornosť zaslúžia obvarované cestoviny ako boli „hrubé rezance, fléčki, šúľanki, koblihi, gule“. Široké (hrubé) rezance sa pridávali najmä do fazuľovej zapraženej polievky. Jedlu sa hovorilo“ fažou a podeň“, ale podávali sa aj ako hlavné jedlo posypané buď sladkou posýpkou mletým makom, orechmi, strúhankou „prézlama“, tvarohom alebo na slano s krupicou, vajíčkom, tvarohom a s oškvarkami.
„Fléčki“ alebo aj „šiflíki“ slúžili nielen ako závarka do polievok, ale aj ako hlavné jedlo. Najčastejšie ich pripravovali s čerstvou krájanou kapustou „zelové fléčki“ so škoricou a cukrom či na slano. Zapečené fliačky s mletým údeným mäsom, ktoré zostalo napríklad po Veľkej noci, spolu s rozšľahanými vajíčkami tvorili jedlo „šunkafleki“. Pripravovali z nich aj granatír „miškulant“.
Ďalším múčnym jedlom boli šúľance z potlačených zemiakov a múky so sladkou posýpkou. Pirohy „koblihi“ boli taktiež robené zo zemiakového cesta, plnené hustým lekvárom a obvarené vo vode. Posýpka bývala sladká - mletý mak, strúhanka, orechy alebo tvaroh. Preferovaným múčnym jedlom v sezóne ovocia boli „trnkové gule“, ktoré sa pripravovali zo zemiakového cesta plneného slivkami, posypané sladkou posýpkou podľa možností a chuti.
Prílohou k mäsu a omáčkam bola žemľová knedľa „knofla“. Ak zvýšila, upražili ju spolu s vajíčkom, tak tvorila hlavné jedlo na obed alebo večeru spolu s kvasenou uhorkou alebo v lete aj s uhorkovým šalátom. Neskôr si získali obľubu aj parené buchty plnené lekvárom so sladkou posýpkou a palacinky.
Inými múčnymi jedlami boli závarky do polievok. Z cesta mieseného natvrdo a drobené ručne pripravovali krúpky, ktoré sa začali postupne strúhať na strúhadle a z krupice a vajíčka robili cesto, ktoré zavarovali priamo do polievky lyžicou „nočki“. Z tvrdých ciest krájali aj tenké rezance do mäsových polievok. „Nočki“ alebo „nokrle“ bol názov aj pre halušky, ktoré sa pripravovali len z múky a vody bez pridania zemiakov a pretreli ich cez sito “haluškár“. Slúžili ako príloha k mäsitému jedlu (paprikáš, perkelt, guláš). Varenie a konzumácia zemiakových halušiek s bryndzou alebo kapustou nebolo pre oblasť Záhoria charakteristickým ako v iných regiónoch Slovenska. Rozšírilo sa až pod vplyvom rozvoja turistiky a v dôsledku rozširovania masmédií, kuchárskych kurzov a rozširovania receptov.
Charakteristickými múčnymi jedlami boli ťahané záviny „taški“- taška maková, „zelová“, krupicová, „jabúčková“, „taška ve mléku“, taška maková s hroznom. Pripravovali ich nielen vo sviatok, ale aj vo všedný deň ako hlavné jedlo. Kvalita ťahaného závinu závisela od skúseností a šikovnosti gazdinky. Nie každej sa takýto závin vydaril.
Obradovými koláčmi boli čisté sladké koláče z kysnutého cesta „cauetka“ alebo „gugla“ (bábovka). Obľúbené boli aj pečené buchty z kysnutého cesta, plnené domácim lekvárom. Pripravovali ich najčastejšie k piatkovému obedu, kedy sa nezvyklo variť mäsité jedlo, rovnako ako počas sezóny dozrievania ovocia rôzne ovocné koláče s posýpkou osúchy.
K tradičným koláčom z kysnutého cesta patrili aj opekance „pupáki“, ktoré sa konzumovali ako hlavné jedlo na Štedrý večer. Boli poliate sladkým mliekom, medom a posypané mletým makom. Jesť rybu na Štedrý večer nebolo v každej domácnosti zvykom, preto podávali opekance „pupáki“. Konzumovať ryby na štedrú večeru sa pravidelnejšie začalo až po 2. svetovej vojne a dodnes je vianočný kapor spolu so zemiakovým šalátom jej neodmysliteľnou súčasťou. V mnohých domácnostiach však „pupáki“ pripravujú ešte aj dnes popri iných jedlách.
Múčne jedlá boli samostatným pokrmom, pripravovaným vo všedné bezmäsité dni alebo v čase pôstu.
Zo záhoráckych špecialít treba spomenúť aj špaldový koláč, ktorý sa pripravuje z múky, vajec, cukru a špaldy. Výsledkom je lahodný a zdravý koláč, ktorý si môžete vychutnať s čerstvým ovocím alebo šľahačkou.
Azda najslávnejší záhorácky koláč je trdelník, existuje však láté trdlo, čo je trdelník, ktorý sa pečie na plechu, a klasický skalický trdelník, ktorého cesto sa namotáva na trdlo a vzniká tak pečivo s dierou v strednej časti.
Zemiakový šalát - klasika na sviatočnom stole
Zemiakový šalát je jedným z najznámejších a najobľúbenejších jedál, ktoré sa pripravujú na Slovensku, a to najmä počas Vianoc a Veľkej noci. Každá rodina má svoj vlastný recept, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu. Základom je uvarené zemiaky, ktoré sa zmiešajú s majonézou, zeleninou a ďalšími prísadami.
Existuje niekoľko trikov, ako si uľahčiť prípravu zemiakového šalátu. Jedným z nich je uvariť zemiaky v šupke a potom ich ošúpať. Ďalším trikom je narezať zemiaky ešte pred varením, čo uľahčí ich šúpanie po uvarení. Ak sa chcete vyhnúť šúpaniu úplne, môžete zemiaky po uvarení pretlačiť cez krájač, čím sa oddelí šupka od dužiny.
Moderné zemiakové recepty
Zemiaky sa dajú využiť nielen v tradičných receptoch, ale aj v modernej kuchyni. Existuje mnoho spôsobov, ako si ich pripraviť a vychutnať.
- Smotanové zemiaky: Jednoduchá a chutná príloha, ktorá sa hodí k rôznym druhom mäsa. Zemiaky sa nakrájajú na plátky a varia sa v smotane s cesnakom a korením.
- Zemiakové placky bez múky a vajec: Zdravá a chutná alternatíva k tradičným zemiakovým plackám. Pripravujú sa z nastrúhaných zemiakov, cesnaku, cibule a korenia. Placky sa pečú v rúre alebo sa opekajú na panvici.
- Zemiaky ako príloha k steaku: Zemiaky sa môžu pripraviť aj ako príloha k steaku. Môžete ich upiecť v rúre, uvariť vo vode alebo ich pripraviť ako zemiakové pyré.
Zemiaky a zdravie
Zemiaky sú bohaté na vlákninu a ďalšie zdraviu prospešné látky. Obsahujú vitamíny a minerály, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie organizmu. Zemiaky sú tiež dobrým zdrojom energie.
Je však dôležité uvedomiť si, že spôsob prípravy zemiakov môže ovplyvniť ich nutričnú hodnotu. Vyprážané zemiaky obsahujú viac tuku a kalórií ako varené alebo pečené zemiaky.
Z nutričného hľadiska sú jednou z najkomplexnejších a najhodnotnejších potravín. Neobsahujú tuky, vyznačujú sa prítomnosťou zložených sacharidov a obsahujú všetkých 21 aminokyselín. Zemiak je komplexnou potravinou aj preto, lebo obsahuje všetkých 21 aminokyselín, z ktorých sa v našom tele tvoria kompletné proteíny. Najvýznamnejšie zastúpenie v zemiaku majú aminokyseliny lyzín a tryptofán. Okrem toho obsahujú zemiaky vitamín C a vitamíny B1, B3 a B6. Nezanedbateľné miesto majú v zemiaku aj minerály: železo, meď, mangán, horčík, zinok, draslík a fosfor. Väčšina z minerálov sa nachádza tesne pod šupkou. Nešetrné lúpanie môže spôsobiť stratu až 30% dôležitých minerálov. Zemiak navyše neobsahuje glutén a tak je ideálny pri bezlepkovej diéte.
V ľudovej medicíne sa surová šťava zo zemiakov využíva na odstránenie žalúdočných vredov a pálenia záhy, čo bolo dokázané aj vedeckými štúdiami. Staré matere používali surovú šťavu aj na problémy s pečeňou a žlčové kamene. Plátky surového zemiaka je vhodné použiť aj ako obklad na opary a omrzliny.
Je však dôležité uvedomiť si, že spôsob prípravy zemiakov môže ovplyvniť ich nutričnú hodnotu. Vyprážané zemiaky obsahujú viac tuku a kalórií ako varené alebo pečené zemiaky.
Zemiakové placky 🥔 | Viktor Nagy | Kuchyňa Lidla
Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie suroviny v poľskej kuchyni. Hoci zemiaky často vnímame len ako prílohu, v skutočnosti môžu hrať hlavnú rolu na tanieri. Sú to suroviny, ktoré ponúkajú nekonečné možnosti - od jednoduchých domácich dobrôt až po jedlá, ktoré by sa pokojne mohli objaviť aj na reštauračnom menu.
Zemiaky dokážu úplne zmeniť chuť a charakter polievky. Dodajú hustotu, zasýtia a aj z najjednoduchšieho jedla urobia výživnú pochúťku. Od klasického krupniku, cez ukrajinský boršč až po krémové zeleninové polievky - len málokde zemiak nehrá dôležitú úlohu.
Hoci zemiaky väčšinou spájame s večerou v slanej podobe, v kuchyni nás môžu prekvapiť aj... v sladkej verzii! Batat sa výborne kombinuje s ovocím, medom či makom a už roky sa používa v tradičných receptoch na koláče, cestoviny či dezerty. Zemiak tak nemusí byť len základom placiek a pyré, ale aj chutným doplnkom sladkostí.
Zemiaky sú pravým pokladom pre všetkých, ktorí sa rozhodnú pre bezmäsitú stravu. Sú sýte, všestranné a dobre sa kombinujú so zeleninou, syrom či zeleninovými omáčkami. Vďaka nim môžu byť vegetariánske jedlá nielen ľahké a zdravé, ale aj veľmi sýte a plné chuti.
Tradičná večera bez kombinácie mäsa a zemiakov je len ťažko predstaviteľná. Toto duo má na poľských stoloch svoje miesto už roky - jednoduché, sýte a vždy presne také, aké má byť. Zemiaky dokonale podčiarkujú chuť pečeného, duseného či grilovaného mäsa a v niektorých jedlách sú jednoducho nenahraditeľné.
Do Európy sa zemiaky dostali v 16.storočí, keď španielski conquistadori dobyli ríšu Inkov a priviezli odtiaľ cenné komodity. Prvýkrát sa o pestovaní zemiakov na Slovensku zmieňuje až mních Cyprián z Červeného Kláštora - v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Skutočný rozmach pestovania zemiakov nastal však až na začiatku 19.storočia v severných oblastiach Slovenska.
Zemky, bandurky, krumple, švábky či grule sú ľudové názvy zemiakov.
Za pravlasť chipsov sa považuje Amerika 19.storočia. V Československu sa začali vyrábať od roku 1982. V súčasnosti sa chipsy vyrábajú z tvrdých zemiakov, ktoré majú super homogénny tvar.
tags: #zahorie #zemiakove #speciality