Zákonník práce a charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest

Zákonník práce Slovenskej republiky definuje stupne náročnosti pracovných miest, ktoré sú kľúčové pre určenie minimálnej mzdy zamestnancov. Cieľom je zabezpečiť, aby zamestnanci dostávali adekvátnu odmenu za prácu, ktorá zodpovedá jej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti. Tento článok sa zameriava na to, ako Zákonník práce charakterizuje jednotlivé stupne náročnosti, ako postupovať pri zaraďovaní pracovných miest do príslušných stupňov a aký to má vplyv na minimálne mzdové nároky.

Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky je zakázaná. Výkon ľahkých prác uvedených v odseku 4 povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať.

Ak prácu označíme prívlastkom „náročná“, môže to znamenať, že si vyžaduje napr. Zákonník práce v súvislosti s pojmom „práca“ s prívlastkom „náročná“ používa na účely určenia stupňa náročnosti pracovného miesta § 120. Otázka posudzovania náročnosti práce v pracovnoprávnej oblasti upravenej Zákonníkom práce vystupuje do popredia predovšetkým v súvislosti s jej ocenením, t. j.Ako Zákonník Práce Charakterizuje Stupne Náročnosti Pracovných Miest.

Zákonník práce v prílohe č. 1 definuje charakteristiky jednotlivých stupňov náročnosti pracovných miest. Zamestnávateľ je povinný zhodnotiť každé vytvorené pracovné miesto a priradiť mu príslušný stupeň náročnosti podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca požaduje.

Podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca zákon rozlišuje a charakterizuje šesť stupňov náročnosti pracovných miest:

• 1. Stupeň náročnosti: Zahŕňa základné manipulačné, pomocné či prípravné práce vykonávané podľa postupov a pokynov nadriadeného. Príklady: dokladač tovaru, upratovačka, pomocný robotník, skladník.
• 2. Stupeň náročnosti: Zahŕňa najmä rutinné odborné práce, jednoduché remeselné práce alebo sanitárne práce v zdravotníctve. Príklady: pokladník, predavač, administratívny pracovník.
• 3. Stupeň náročnosti: Sem spadajú ucelené odborné práce, zabezpečovanie menej zložitých agend či rôzne druhy tvorivých remeselných prác, taktiež práce so zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb, ktoré si vyžadujú zvýšenú fyzickú námahu. Príklady: ekonóm, elektrikár, vodič autobusu, obchodný zástupca, zdravotná sestra, účtovník.
• 4. Stupeň náročnosti: Do tejto skupiny sa zaraďuje zabezpečovanie odborných agend a práce, ktoré si vyžadujú zvýšenú psychickú námahu, okrem toho aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Príklady: vedúci prevádzky, inštruktor autoškoly, hlavný účtovník.
• 5. Stupeň náročnosti: Tu patria koncepčné, špecializované tvorivé alebo metodické práce s vysokou duševnou námahou a aj odborné práce v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí. Príklady: manažér výroby, obchodný manažér, všeobecný lekár.
• 6. Stupeň náročnosti: Sem sa začleňuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami a tiež špecializované práce v zdravotníckej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí, okrem toho aj riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov. Príklady: výkonný a generálny riaditeľ.

Uvedené stupne náročnosti však predstavujú len akúsi pomôcku pre zamestnávateľa (majú informatívny charakter). Samotné zadelenie pracovných miest do jednotlivých stupňov spočíva v konečnom rozhodnutí zamestnávateľa. Je to hlavne z dôvodu rozdielnych pracovných povinností zamestnancov či už s rovnakým názvom pracovnej pozície na iných oddeleniach v jednej spoločnosti alebo v rôznych spoločnostiach.

Postup pri zaradení pracovného miesta do príslušného stupňa náročnosti

Pri priraďovaní stupňa náročnosti pracovnému miestu by mal zamestnávateľ postupovať systematicky. V praxi neexistujú žiadne tabuľky, ktoré by obsahovali jednotlivé stupne náročnosti priradené ku konkrétnym pracovným miestam a ktoré by sa uplatňovali rovnako pre všetkých zamestnávateľov.

Zamestnávateľ má pracovné miesto svojho zamestnanca zaradiť do príslušného stupňa náročnosti podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorú zamestnanec vykonáva v rámcu druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ tak musí mať prehľad o náročnosti jednotlivých prác, ktorých jeho zamestnanci vykonávajú. Túto náročnosť následne musí porovnávať s charakteristikami stupňov náročnosti a na základe toho priradiť pracovnému miestu prislúchajúci stupeň náročnosti.

Pri prideľovaní konkrétneho stupňa náročnosti príslušnému pracovnému miestu môže zamestnávateľ vychádzať z nasledovných bodov:

• Obsah pracovných povinností zamestnanca (napr. náplň či charakteristika práce).
• Vzdelanie, ktoré je pre výkon práce zamestnanca nevyhnutné.
• Najnáročnejšia činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať.
• Zložitosť či namáhavosť pri vykonávaní práce.
• Zodpovednosť za zdravie a životy iných osôb.

Príklad z praxe

Zamestnanec A pracuje v reštaurácii ako čašník. Jeho náplňou práce je hlavne servírovanie jedál a nápojov zákazníkom a odnášanie použitého riadu zo stolov. Zamestnanec B pracuje v rovnakej reštaurácii tiež na pracovnej pozícii čašníka. Tento má v náplni práce okrem servírovania jedál a nápojov zákazníkom aj prijímanie objednávok a účtovanie platieb. Zamestnanec A tak vykonáva menej náročnejšiu prácu ako zamestnanec B, a preto bude zaradený do 1. stupňa náročnosti, kým zamestnanec B do 2.

Stupne náročnosti pracovných miest vs. minimálne mzdové nároky

Zákonník práce ustanovuje, že ak nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Inak povedané, zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa, u ktorého podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, je priradenie stupňa náročnosti každému pracovnému miestu, ktoré vytvorí.

Od stupňa náročnosti práce následne závisí minimálna úroveň hrubej mzdy, t. j. minimálna mzda, ktorú bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi zaradenému na príslušné pracovné miesto.

Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti pracovného miesta sa určí ako násobok sumy minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády SR o minimálnej mzde a koeficienta minimálnej mzdy ustanoveného Zákonníkom práce pre príslušný stupeň náročnosti pracovného miesta. Sadzby minimálnych mzdových nárokov garantujú spodnú hranicu výšky mzdy zamestnanca v závislosti od náročnosti vykonávaných prác. Od roku 2021 je nárast minimálnych mzdových nárokov pre každý stupeň náročnosti práce v porovnaní s predchádzajúcim rokom rovnaký, t. j. bez ohľadu na náročnosť vykonávanej práce pri každom stupni náročnosti práce vzrastie minimálny mzdový nárok o rovnakú sumu, ktorá zodpovedá nárastu minimálnej mzdy.

Poznámka: Uvedené hodnoty minimálnych mzdových nárokov sú ilustratívne a slúžia na pochopenie princípu. Skutočné hodnoty sa môžu meniť v závislosti od nariadení vlády.

Sankcie za nesprávne priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta

V zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce vykonáva kontrolu správneho zaradenia pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti príslušný inšpektorát práce. Ten je za nedodržanie alebo nižšie priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta zamestnanca oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 33 000 Eur.

Ak inšpektorát práce zistí nesprávne priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta zo strany zamestnávateľa, má oprávnenie priradiť konkrétny stupeň náročnosti podľa rozsahu vykonávaných prác príslušného pracovného miesta a súčasne môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zaplatiť doplatok do minimálnej mzdy podľa príslušného stupňa náročnosti pracovného miesta. To znamená, že ak zamestnávateľ svojho zamestnanca zaradil do nižšieho stupňa náročnosti, než do akého mal byť zaradený, v dôsledku čoho je tomuto zamestnancovi vyplácaná nižšia minimálna mzda, je zamestnávateľ povinný tomuto zamestnancovi doplatiť sumu do výšky minimálnej mzdy za všetky tieto mesiace, v ktorých mal mať vyššiu mzdu.

tags: #zakonnik #prace #priloha #c #1 #charakteristiky