Pestovanie ružičkového kelu: Od semienka po chutnú úrodu

Ružičkový kel (Brassica oleracea var. gemmifera) je výživná zelenina, ktorá patrí do čeľade kapustovitých rastlín. Napriek svojej popularite v obchodoch, domáce pestovanie ružičkového kelu ponúka neporovnateľne intenzívnejšiu chuť a bohatstvo živín.

Keď sa rozhodnete pestovať ružičkový kel, nezabudnite sa vyzbrojiť poriadnou dávkou trpezlivosti. Chutné ružičky na vysokom hlúbe dozrievajú totiž poriadne neskoro. So správnymi odrodami však môžete zber úrody predĺžiť až do skorej jari.

Ružičkový kel patrí medzi hlúboviny náročnejšie na výživu, preto sa v osevnom postupe pestuje v prvej trati, teda na záhone po výdatnom vyhnojení pôdy maštaľným hnojom alebo kompostom. Záhon by mal byť pred výsadbou pripravený - už na jeseň zapracujte kompost a pôdu zavápnite. Ideálne sa mu darí v ťažších hlinitých pôdach, ktoré na jeseň vyhnojíme rozloženým kravským hnojom alebo kvalitným kompostom. Rastlina preferuje humóznu pôdu a pravidelnú zálievku. Táto zelenina je ideálnou voľbou aj pre záhrady vo vyšších nadmorských výškach.

Od semienka k sadenici: Začiatok pestovania

Od vysiatia ružičkového kelu až po zber uplynie približne 165 dní, pričom vegetačné obdobie sa môže líšiť v závislosti od odrody v rozpätí 110 až 180 dní. Priama sejba na záhon je možná iba v teplejších lokalitách, a to v polovici apríla. Najčastejšie sa ružičkový kel pestuje z predpestovaných priesad. Semená odporúčame začínať pestovať v interiéri, pretože to dáva sadeniciam náskok a chráni ich pred letnými horúčavami a škodcami. Semená do záhona vysievame v apríli. Sadenice si možno predpestovať aj v parenisku či skleníku a na konci apríla až začiatkom mája ich premiestniť do záhona. Semienka sa vysievajú ideálne pod sklo v marci alebo počas apríla. Sadenice presádzame na záhon od júna do septembra do rozostupov 50 x 50 cm. Pri výsadbe na záhon nečakajte neskôr než do polovice júna, nezabudnite ich zasadiť o niekoľko centimetrov hlbšie. Na záhon sa vysádzajú len zdravé a silné sadenice od polovice apríla do konca mája, do sponu 70 x 50 - 70 cm, nižšie a skoré odrody do sponu 60 x 60 cm. Vyvýšené záhony sú vhodnou voľbou pre ružičkový kel.

Starostlivosť počas vegetácie

Začiatkom leta sa konečne začína predlžovať hlúb a vyrastajú aj silné modrozelené listy. Úplnú výšku a šírku dosiahne rastlina až v plnom lete. Ružičkový kel potrebuje dostatok vlahy. Po vzídení prihnojte hnojivom bohatým na dusík. Počas leta nezabudneme ružičkový kel dôkladne polievať, práve v čase tvorby ružičiek rastliny potrebujú výdatnú zálievku. Pri pestovaní ružičkového kelu sa často stretávame s odporúčaním postupne otrhávať spodné listy, aby sa k ružičkám dostalo viac svetla. V prípade žltnutia, hnednutia alebo príznakov plesňových problémov postihnuté časti odstráňte. Predtým, ako sa pustíte do práce, vyčistite nožnice v zmesi bielidla a vody v pomere 1 : 10, aby ste ich sterilizovali. Nožnice sterilizujte aj pri prechode z jednej rastliny na druhú. Ružičkový kel často napádajú roztočce, ktoré sa rýchlo množia práve na najstarších listoch. Po ošetrení vhodným postrekom býva aj tak nevyhnutné spodné listy odstrániť, pretože bývajú po napadnutí škodcami väčšinou poškodené.

Priame sejba semien môže dozrieť o niekoľko týždňov neskôr. Ak plánujete sejbu vonku, pripočítajte k výpočtu dátumu výsadby 20 dní.

Špecifiká pestovania ružičkového kelu

Ružičkový kel má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičky sa tvoria v pazuchách listov rozmiestnených po celej dĺžke hlúba. Dorastajú do veľkosti 2 až 4 cm a na jednej rastline ich môže byť 20 až 60. Niektorí pestovatelia sa domnievajú, že by ste nikdy nemali zrezať vršok ružičkového kelu, iní zase tvrdia, že vďaka zrezaniu dosiahli skvelú úrodu. Odrezaním hlavnej špičky zastavíte rast rastliny do výšky a povzbudíte rastlinu, aby namiesto toho vynaložila svoje zdroje na rozvoj svojich chutných ružičiek. Zrezanie tiež podporuje dozrievanie ružičiek v rovnakom čase. Ideálny čas na zrezanie vrcholu je 30 až 60 dní pred zberom. Koncom augusta sa odporúča zaštipnúť vrchol rastliny, aby sa podporila tvorba ružičiek v pazuchách listov. Nové odrody nevyžadujú tento úkon, dokonca ani zrezávanie listov na podporu tvorby ružičiek. Listy z nich totiž opadávajú postupne a ružičky sa tvoria rovnomerne.

Zber a skladovanie

Správny čas na zber prvej úrody je vtedy, keď sú spodné ružičky v zrelej veľkosti, ale najvrchnejšie klíčky sú ešte malé a nezrelé. Zrelé ružičky dosahujú veľkosť 2 až 5 centimetrov. Ak na vrchu nie sú žiadne klíčky, ešte je priskoro na zber. Zberajú sa podľa odrody od septembra počas celej zimy, keď dosiahnu priemer aspoň 1,5 cm. Zberajú sa podľa odrody v jeseni alebo v zime, len čo dosiahnu priemer 1,5 až 4 cm. Ružičky môžeme zbierať priebežne, väčšinou od októbra do januára. Vyberáme vždy tie najväčšie a pevné, ktoré odrežeme nožom alebo vykrútime rukou. Postupným zberom podporíme rast ostatných ružičiek. Ak sa však rozhodneme ružičkový kel zozbierať naraz, úrodu môžeme uchovať až deväť mesiacov v mrazničke. Hlúby sa po zbere ponechávajú až do nasledujúcej jari na záhone stvrdnúť. Keď pôda rozmrzne, môžu sa vykopať. Ružičkový kel je naozajstný zimný poklad. Veľmi dobre znáša teploty až do mínus 12 °C pod nulou. Skúsení pestovatelia ružičkového kelu vedia, že ružičky budú mať najlepšiu chuť, keď prejdú prvými mrazmi. Dlhodobé skladovanie neznesú, takže ich zberajte priebežne podľa potreby. Rýchlo vädnú a strácajú kvalitu. Ak ich však pozberáte aj s hlúbom, vydržia dlhšie. Pomerne krátky čas môžete ružičky uchovávať v chladničke. Po dlhšom uskladnení však strácajú farbu a rozširujú sa choroby. Balením do polyetylénových fólií môžete predĺžiť ich uchovateľnosť na dvojnásobok. Konzervovať ich môžete mrazením, pričom sa dobre uchová aj ich nutričná hodnota.

Pri striedaní teplôt v zimnom období sa úroda ružičkového kelu môže často znehodnotiť. Drobné ružičky zmäknú a hnijú. Takýmto škodám však predídete tak, že celé rastliny aj s koreňom prenesiete na severnú stranu budovy a pred slnkom chránite čečinou alebo slamou. Ďalšia možnosť je pozberanie úrody pred príchodom silnejších mrazov a po krátkom blanšírovaní jej zmrazenie.

Odrodová rozmanitosť

Medzi odrodami nájdeme metrové obry, ale aj odrody dorastajúce sotva pol metra. Drvivá väčšina odrôd ružičkového kelu sa pýši sivozelenou farbou, pričom vnútri bývajú hlávky svetlozelené až žltkasté. Jednotlivé odrody sa nelíšia chuťou, pri pestovaní však môžeme zvoliť odrody s rôznymi stupňami dozrievania alebo, naopak, také, pre ktoré je charakteristické súčasné dozrievanie. Aj keď sa pri ružičkovom keli nedočkáme veľkých farebných experimentov, existuje jedna farebná výnimka. Vínovočerveným až temnofialovým sfarbením ružičiek sa pýši skorá odroda ‘Rubín’, ktorá tvorí kompaktné stonky vysoké len o niečo viac ako pol metra. Medzi známe odrody patria napríklad:

• ‘Dolores F1’ - skorá hybridná odroda vysoká 100 až 110 cm. Ružičky sú stredne zelené, dobre uzatvorené a vyrovnané.
• ‘Lunet F1’ - stredne skorá odroda vysokého vzrastu s nadpriemerným nárastom veľkých ružičiek tmavozelenej farby s hladkým povrchom.
• ‘Rosella’ - stredne skorá odroda stredného vzrastu. Ružičky sú veľmi pevné, na priereze žlté. V čase tvorby ružičiek vyžaduje dostatok vlahy.
• ‘Roodnerf’ - úrodná, stredne vysoká neskorá odroda na zimný zber.
• ‘Falstaff’ - v obchodoch môžete zriedkavo natrafiť aj na túto fialovomodrú odrodu.
• ‘Igor F1’ - ideálna pre tých, ktorí chcú zberať ružičky naraz.
• ‘Casiopea’, ‘Groniger’ - mohutnejšie odrody, ktoré bez problémov prerastú výšku jedného metra.

Hoci sa pri ružičkovom keli nedočkáme veľkých farebných experimentov, pri jeho pestovaní možno očakávať hlavne rozdiely vo výške rastlín. Ak máme na záhrade dostatok miesta, pustiť sa môžeme aj do pestovania mohutnejších odrôd, ktoré bez problémov prerastú výšku jedného metra. Nízke odrody potešia vyššou odolnosťou proti vyvracaniu.

Výživová hodnota

Ružičkový kel je zdroj vitamínu B1, ktorý je veľmi dôležitý pre našu mentálnu sviežosť, sústredenie sa, má taktiež antistresové účinky a pomáha k lepšej fyzickej kondícii. Zvýšenú spotrebu tohto vitamínu majú najmä tehotné a dojčiace ženy, fyzicky pracujúci ľudia, deti v období vývinu i ľudia pod častým tlakom stresu. Táto zelenina je aj výrazný zdroj kyseliny listovej, ktorú do nášho tela treba neustále dopĺňať. V minulosti bola cenená spolu s kapustou tiež preto, že počas zimy slúžila ako jedna z mála čerstvých zdrojov vitamínu C. Ružičkový kel je bohatý na vitamíny A, C, železo a fosfor. Obsahuje kyselinu listovú, široké spektrum vitamínov, draslík, mangán, železo, vlákninu a okrem toho minimum kalórií.

Ružičkový kel a fazuľa: Dobrí susedia

Fazuľa a ružičkový kel sú obľúbené plodiny v záhradách a sú relatívne jednoduché na pestovanie. Fazuľa je vynikajúcou rastlinou pre striedanie plodín, pretože fixuje dusík v pôde. Podľa tabuľky vzájomnej znášanlivosti rastlín sú fazuľa a ružičkový kel dobrými susedmi.

tags: #zelena #fazulka #ruzickovy #kel #pestovanie