Zemiaky (Solanum tuberosum) sú plodinou, ktorá nás sprevádza už stáročia a tvorí základ mnohých jedál. Hoci sa často označujú ako koreňová zelenina, botanicky sú zemiaky zhrubnutou stonkou, ktorú nazývame hľuza. Táto hľuza je zásobárňou živín a je kľúčová pre úspešný život rastliny.
Pestovatelia a záhradkári si často všímajú problémy so zemiakovými hľuzami až po zbere, počas skladovania, alebo pri ich čistení. Symptómy, ako nepravidelne rozmiestnené škvrny žltohnedo sfarbeného pletiva rôznej formy a rozsahu, vidno iba na priereze hľuzy. Najväčšia koncentrácia týchto škvŕn býva v okolí cievnych zväzkov. Ide o chorobu fyziologického pôvodu, ktorá môže úplne znehodnotiť konzumné zemiaky. Hoci chuť a požívateľnosť nie sú výrazne zhoršené, vzhľad dužiny, kde tmavé škvrny ostávajú aj po uvarení či pečení, odrádza spotrebiteľov. Pri niektorých odrodách môže byť hrdzavosťou postihnutá až tretina produkcie.
Hrdzavosť dužiny sa môže zamieňať s inými chorobami hľúz, najčastejšie však s krúžkovitosťou zemiakov, najmä ak sa hrdzavosť vyskytuje v oblasti cievnych zväzkov. Proti tejto chorobe je účinná iba prevencia. S už postihnutými zemiakmi sa nedá nič robiť. Okrem kvalitnej sadby a výberu vhodnej odrody je dôležité zemiaky pravidelne zavlažovať a optimálne hnojiť. Pre pestovanie v oblastiach s pravidelným výskytom hrdzavosti si musia pestovatelia sami vytypovať odrody, ktoré tieto podmienky znášajú najlepšie a bývajú postihnuté najmenej, pretože iba ojedinelí dodávatelia sadby uvádzajú informácie o odolnosti.
Botanický popis zemiaka
Zemiaky patria do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), rovnako ako baklažány a paradajky. Sú to vytrvalé hľuznaté rastliny, ktoré sa v poľnohospodárstve pestujú ako jednoročné. Názov "zemiak" má talianske korene (tartufolo - hľuzovka), pretože hľuzy pripomínajú túto hubu. Zatiaľ čo plody paradajok či baklažánov sú jedlé, zelené zemiakové bobule sú jedovaté, pretože obsahujú alkaloid solanín. Hľuzy sú v podstate obyčajné púčiky dozrievajúce pod zemou a slúžia ako zásobáreň škrobu a iných živín.
Štruktúra zemiakovej hľuzy
Hľuza je zhrubnutá, okrúhla stonka, ktorá je súčasťou koreňového systému rastliny. Jej morfologická štruktúra zahŕňa:
- Zjazvenie: Atrofované šupinaté listy, v ktorých dutinách sa neskôr tvoria očká.
- Oči: Púčiky určené na rast stonky, nazývané aj obličky.
- Šošovica: Malé čierne bodky slúžiace na výmenu plynov. Zväčšenie šošovice môže signalizovať chorobu alebo poruchu výmeny plynov.
Vonkajšia štruktúra hľuzy je pokrytá pokožkou (epidermis). Na jej povrchu sa nachádzajú očká a šošovica. Hrúbka šupky závisí od odrody, poveternostných podmienok, starostlivosti a aplikácie hnojív. Fosforečné hnojivá ju zahusťujú, zatiaľ čo potašové ju robia tenšou. Krátko pred zberom sa vršky odrežú a hľuzy sa nechajú v suchej pôde, aby sa pokožka zahustila, čo zlepšuje skladovateľnosť.
Vnútorná štruktúra zemiakovej hľuzy sa skladá zo šupky, kôry, cievnych zväzkov a drene.
Koreňový systém a stonky
Koreňový systém zemiakov je vláknitý a jeho hĺbka dosahuje 25 až 50 cm, v závislosti od ornej vrstvy môže siahať až k metru. Zahŕňa materskú hľuzu, stolóny (predĺžené bočné výhonky, na ktorých konci sa vyvíjajú hľuzy) a klíčiace jemné vlasové korienky.
Každý výhonok zemiakového kríka je samostatná rastlina s vlastným koreňovým systémom, pričom jedinou spoločnou časťou je materská hľuza. Po jej zhnití výhonky súťažia o životný priestor. Pestovanie zemiakov z očí môže viesť k úrode o 30-40% vyššej, pretože rastliny nemusia opäť získavať životný priestor, listy rovnomerne pokrývajú pôdu, čím dlhšie udržujú vlhkosť, a hľuzy rastú rovnomerne, sú väčšie a odolnejšie voči chorobám.
Vývoj a pestovanie zemiakov
Zemiaky sa najčastejšie množia hľuzami, menej často klíčkami a odrezkami. Chovatelia pestujú sadenice zo semien. Doba dozrievania plnej úrody vyžaduje v priemere 90 dní. V mladých hľuzách sa postupne hromadia sacharidy a bielkoviny (škrob), ktorého podiel dosahuje až 18-20% z celkovej hmotnosti.
Fázy vývoja zemiakov
- Etapa vývoja sadeníc: 20-25 dní po výsadbe. Proces je rýchlejší pri vyššej teplote pôdy. Vhodné sú piesčité, hlinité pôdy. Hĺbka výsadby je 10-15 cm.
- Vznik pukov, kvitnutie, maximálny rast hľuzy: Obdobie aktívneho formovania zemiakov trvá 40-60 dní. Dôležité je bohaté zavlažovanie, hnojenie, kyprenie pôdy a odstraňovanie buriny. Prvé prihrnutie sa vykonáva pri malých kríkoch (5-7 cm), druhé o 2-3 týždne neskôr. V tejto fáze sú rastliny najviac ohrozené škodcami a chorobami.
- Odumieranie vrchov kríkov, zber a skladovanie: Hľuzy sa vykopávajú 90-100 dní po výsadbe. Vrcholy sa odstránia a zničia mimo záhrady, ak existuje podozrenie na patogény. Hľuzy sa sušia pri teplote nad +6-8 °C, potom kalibrujú, prepravujú a skladujú.
Výhody a nevýhody pestovania zemiakov z očí
- Výhody:
- Potreba menej sadivového materiálu (2-3 krát menej).
- Možnosť rýchleho rozmnoženia vzácnych odrôd.
- Rovnomerné pokrytie pôdy listami, čím sa dlhšie udržuje vlhkosť.
- Použitie vybraných veľkých hľúz na výsadbu.
- Vyšší výnos a kvalita hľúz.
- Možnosť získať skoré zemiaky.
- Nevýhody:
- Vyžaduje viac úsilia pri sadení a starostlivosti.
Škodlivé organizmy a choroby zemiakov
Zemiaky sú náchylné na veľký počet vírusových a hubových ochorení. Niektoré z nich sú karanténneho charakteru, čo znamená, že ich výskyt je prísne monitorovaný a regulovaný.
Stolbur zemiaka (Potato stolbur phytoplasma)
Hospodársky nebezpečné ochorenie postihujúce nielen zemiaky, ale aj rajčiaky a iné ľuľkovité rastliny, najmä v teplejších oblastiach Európy. Prenášajú ho cikádky. Na zemiakoch sa príznaky objavujú v druhej polovici leta. Vrcholové listy sa sfarbujú do fialova, žlta alebo červena a zvinujú sa. Vyskytujú sa kyjakovité zhrubnutia na stonkách a vyrastanie adventívnych hľúz na nadzemnej časti. Rastliny zakrpatievajú, majú metlovitý vzhľad, vädnú a odumierajú. Hľuzy sú malé, mäkké, špongiovitej konzistencie.
Bakteriózy zemiakov (krúžkovitosť, hnedá hniloba)
Krúžkovitosť zemiaka (Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus) a hnedá hniloba zemiaka (Ralstonia solanacearum) sú karanténne choroby, proti ktorým sú zavedené prísne opatrenia. Monitorujú sa nielen porasty zemiakov, ale aj iné hostiteľské rastliny a zdroje vody.
Rakovinovec zemiakový (Synchytrium endobioticum)
Táto choroba, spôsobujúca bradavičnaté nádory na hľuzách, stonkách a listoch, bola v minulosti príčinou vysokých strát. Vďaka prísnym opatreniam sa ju na Slovensku darí úspešne eradikovať. Nebezpečenstvo predstavuje prenos na hľuzách v rámci EÚ a dovoz infikovaných hľúz z tretích krajín. Nádory sú spočiatku biele alebo ružové, postupne tmavnú, rozpadajú sa a vedú k hnilobe hľuzy. Zimné zoosporangiá sú v pôde životaschopné 20-30 rokov.
Háďatká zemiakové (Globodera spp.) a háďatko zhubné (Ditylenchus destructor)
Háďatká zemiakové parazitujú na koreňoch zemiakov, papriky, rajčiakov a iných ľuľkovitých rastlín. Pri silnom napadnutí dochádza k zabrzdeniu rastu, zakrpateniu rastlín, žltnutiu listov a hromadnému odumieraniu. Na koreňoch sa tvoria charakteristické cysty. Háďatko zhubné sa prejavuje na hľuzách bielymi škvrnami pod pokožkou, ktoré sa neskôr zväčšujú a tmavnú, s prasknutou a zvrásnenou šupkou.
Na zabránenie šírenia týchto škodlivých organizmov platia prísne nariadenia, ktoré zakazujú dovoz a prechovávanie rakovinovca a háďatka, ako aj rastlín a rastlinných produktov s ich výskytom. Dôležitá je prevencia, vrátane striedania plodín a používania rezistentných odrôd.
Management at Planting of Potato Diseases Caused by Soft Rot Bacteria
Výživová hodnota a využitie zemiakov
Zemiaky sú bohaté na škroby, vitamíny skupiny B, vitamín C, draslík, horčík, železo a ďalšie minerálne látky. Škrob je dôležitý pre farmaceutický priemysel a výrobu alkoholu. V ľudovom liečiteľstve sa zemiaky využívajú na znižovanie cholesterolu, podporu trávenia a pri kožných problémoch.
Zemiaky sa konzumujú v rôznych formách - varené, pečené, smažené, ako prívarok, kaša či šalát. Ich všestrannosť a nutričná hodnota z nich robia nenahraditeľnú súčasť jedálnička.
