Zemiaková Vňať na Kompost: Využitie a Výhody

Pestovanie zemiakov je tradičná a obľúbená činnosť mnohých záhradkárov. Zemiaky sú nenáročnou plodinou, ktorú si bežne ľudia vypestujú aj doma na záhrade. Ich chuti sa nevyrovnajú zemiaky zo žiadneho obchodu. V tomto článku sa zameriame na spracovanie zemiakovej vňate a šupiek, ktoré vznikajú pri zbere a spracovaní úrody, a na ich využitie pri kompostovaní. Kompostovanie je prírodný proces, pri ktorom dochádza k rozkladu organických odpadov pôsobením mikroorganizmov, vody a kyslíku na humusové látky. Kompost je kvalitné organicko-minerálne hnojivo, ktorým sú do pôdy navrátené všetky cenné živiny.

Čo patrí a nepatrí do kompostu

Pri kompostovaní je veľmi dôležité myslieť na to, čo do kompostu patrí a čo nie. Tento zoznam vám pomôže správne triediť odpad.

Čo sa môže kompostovať:

• tráva
• lístie
• zvyšky zeleniny
• burina bez semien
• ovocné výlisky
• popol po spálení dreva
• zemiaková vňať aj šupky
• šupky z jabĺk a banánov
• rašelina
• pôda zo záhrady
• nasekané konáre a výhonky
• uschnuté balkónové a nádobové rastliny
• opadané ovocie
• kávová usadenina
• škrupiny z vajíčok
• piliny
• čaj
• kôra zo stromov
• nadrobno natrhaný papier (nie farbený)
• trus hospodárskych zvierat
• kukuričné šúpolie posekané na jemno

Čo sa nesmie kompostovať:

• žiadna koreňová burina, ako napríklad pýr či kozonoha hostcová
• zvyšky varených jedál
• chemicky ošetrené drevo
• sklo
• lieky
• chemikálie
• plasty
• mliečne výrobky
• kosti
• choré rastliny
• mačací či psí trus
• olej
• tuky
• mäso
• popol z uhlia
• lesklý pevný papier

Do kompostu môžete pridávať takmer všetky organické zvyšky z kuchyne aj zo záhrady, ktoré sú výborným zdrojom živín, nespôsobujú silný zápach a nepriťahujú toľko škodcov (najmä hlodavce). Aby sa drevnaté zložky rýchlejšie rozložili, mali by byť čo najdrobnejšie. Preto je dobré prehnať ich cez štiepkovač alebo drvič.

Výhody kompostovania zemiakovej vňate a šupiek

Zemiaková vňať a šupky sú cenným zdrojom živín, ktoré sa v procese kompostovania rozložia a obohatia pôdu. Kompostovaním získate predovšetkým kvalitné hnojivo, ktoré zadržiava vodu, prevzdušňuje pôdu a dodáva jej živiny. Na rozdiel od minerálnych hnojív do pôdy dodáva aj humus, ktorý veľmi dobre pôsobí na vlastnosti pôdy. Svojou vysokou hodnotou pH pôsobí proti okysličovaniu pôdy.

Zrelý kompost možno použiť pre rôzne účely. Napríklad na jar pridávame kompost k zelenine a ku kvetinám, čo podporuje úrodnosť pôdy a rastliny sú zásobované potrebnými živinami. Ďalší spôsob je, že väčšie množstvo kompostu nahrnieme k ovocným či okrasným stromom, kde vrstva kompostu má priaznivý vplyv na prijímanie dažďovej vody a kyprosť pôdy. Môžeme ho použiť tiež pri zakladaní nových záhrad alebo trávnikov, kde pokladáme kompost vo vrstve 1 až 2 cm, odporúča sa zľahka prekypriť.

Pri údržbe trávnika - častým sekaním prichádza tráva o potrebné živiny. Kompost rozhodený na jar a v lete (mulčovanie) umožní prevzdušnenie trávy, udržanie vlhkosti a bráni rastu buriny.

Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, stabilnú štruktúru (ak ho stlačíte v ruke, nevyteká z neho voda ani sa nerozpadne, ale udrží si formu) a nezapácha! Vyzretý kompost možno využiť najmä na jar ku všetkým typom plodín (odporúčaná dávka je dva litre na štvorcový meter). Takzvaný čerstvý kompost (starý dva až šesť mesiacov) možno použiť len ako nástielku, čiže sa nezapracováva do pôdy.

Užitočné dážďovky a bylinky v komposte

Nenahraditeľnou zložkou pôdy je aj humus. Vyrábajú ho dážďovky, ktoré sa živia rastlinnými zvyškami. Ich tráviacou sústavou prejdú okrem nich aj čiastočky zeminy a po vylúčení obohacujú pôdu o humus. Aby ste si to vedeli predstaviť v číslach, dážďovky obohatia plochu 100 m2 ročne o 28 kilogramov dusíka. Samozrejme v každom potravinovom reťazci sú aj predátori a pre dážďovky sú najväčšími najmä krti a ježkovia.

Áno, aj pri výrobe kompostu ich môžete zužitkovať. Obsahujú dôležité prvky, ktoré sa uvoľňujú v procese rozkladu a obohacujú tak kompost o ďalšie živiny.

• Kostihoj lekársky dodá dusík, draslík a vápnik, samotnú rastlinu môžete použiť aj na zelené hnojenie.
• Rebríček obyčajný zásobuje rastliny meďou a zlúčeninami dusíka i fosforu, jeho pridaním sa aktivuje rozklad.
• Pŕhľava dvojdomá je priam nabitá železom, meďou a vápnikom, navyše stimuluje aktivitu baktérií viažucich pôdny dusík.
• Púpava, považovaná za odolnú burinu v trávniku, je taktiež výborným hnojivom. Okrem draslíka, medi, síry obsahuje aj mangán.
• Listy bazy čiernej zasa podporujú kvasenie.

Pestovanie zemiakov a ich zber

Zemiaky patria medzi jedny z najobľúbenejších potravín, ktoré si doprajeme buď ako hlavné jedlo alebo prílohu. Dajú sa pripraviť na rôzne spôsoby. Okrem toho je to nenáročná plodina, ktorú si bežne ľudia vypestujú aj doma na záhrade. Preto, ak máte túto možnosť aj vy, určite neváhajte a vypestujte si vlastné, domáce, chutné zemiaky. Ich chuti sa nevyrovnajú zemiaky zo žiadneho obchodu.

Prvým krokom pred samotným sadením je príprava pôdy do ktorej sa budú zemiaky sadiť. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane, pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.

Sadbové zemiaky musíte nechať pred sadbou ešte naklíčiť. S týmto procesom môžete začať už vo februári, pretože trvá 4 až 6 týždňov. Naklíčenie zemiakov dosiahnete tým, že jednoducho naukladáte jednu vrstvu zemiakov do nízkej debničky a posypete jemnou vrstvou zeminy (len toľko, aby bolo zemiaky stále vidieť). Nechajte ich takto odpočívať na svetlom mieste, ktoré má teplotu medzi 10 - 18 °C. Ak je v miestnosti, kde skladujete zemiaky, dostatočne teplo, naklíčia vám aj samé. Z času na čas môžete hľuzy jemne pokropiť vodou.

Čo ak mám zemiakov na klíčenie málo? Môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.

Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno. Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm. Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi.

Počas vegetácie nezabudnite zasadené zemiaky aspoň dva krát okopať, vyplieť burinu a prihrnúť zeminu. Pri okopávaní však pracujte veľmi opatrne, aby ste nepoškodili korene. V momente, keď začnú zemiaky kvitnúť, už ďalej neokopávajte a nijak do tohto záhona nezasahujte. Samozrejme, vlahu treba udržiavať a pravidelne tak zemiaky polievajte.

Čas zberu zistíte tak, že vňať zemiakov začne žltnúť. Vtedy ju všetku odstráňte a asi za 14 dní môžete začať vykopávať zemiaky. Malo by byť sucho a teplota aspoň 12 °C. Opäť si dávajte pozor pri vykopávaní, aby ste svoje zemiaky nepoškodili. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.

Netradičné spôsoby pestovania zemiakov

Okrem klasického pestovania zemiakov existujú aj iné možnosti, ako získať chutné domáce zemiaky. Potešia hlavne tých pestovateľov, ktorí sa nechcú príliš narobiť alebo nemajú veľkú záhradu.

Pestovanie zemiakov v slame

Tento spôsob vyzerá na prvý pohľad veľmi zaujímavo. Pestovanie v slame uľahčuje samotný zber zemiakov a ich starostlivosť. Vrstva slamy sa pestovateľom osvedčila nielen ako prostriedok na potlačenie burín, ale tiež ako účinná prevencia proti výskytu niektorých škodcov, napr. veľmi známej pásavky zemiakovej. Keďže sa zemiakové hľuzy vyvíjajú v slame, môžete ich zberať ľahko a úplne čisté.

Ako prebieha pestovanie v slame - pred výsadbou zeminu na záhone prekyprite a zapracujte kompost. Potom na povrch zeminy naukladajte zemiaky a zakryte vrstvou slamy. Len čo sa objavia listy, sformujte slamu do kopčeka. Hľuzy sa budú vytvárať prevažne nad zemou v slame, a preto musia byť celkom zakryté, aby vplyvom svetla neozeleneli. A stačí už len čakať na vašu úrodu.

Pestovanie zemiakov v kvetináči

V tomto prípade vás určite zaujme, že pestovanie zemiakov v kvetináči je možné aj v paneláku na balkóne. Samozrejme, musí to byť veľký kvetináč a na svojom dne musí mať niekoľko dier.

Ako postupovať - asi do tretiny kvetináča nasypte kúpenú zeminu. Následne vložte do nej naklíčené zemiaky a zasypte ďalšou vrstvou zeminy tak, aby ich bolo vidieť. Následne začnú zemiaky rásť. Vždy, keď podrastú, tak ich opäť zasypte trochou zeminy a opakujte to až dovtedy, kým nemáte plný kvetináč až po vrch. Týmto spôsobom sa zemiaky budú v kvetináči rozrastať. Dôležité je, aby bol kvetináč vždy na svetle. Z času na čas ho polejte.

Pestovanie zemiakov vo vreci

Pestovanie zemiakov vo vreci je takmer totožné ako v kvetináči. Použiť môžete buď špeciálne vrece na pestovanie, ktoré sa dá zakúpiť v špecializovaných predajniach alebo použite jednoducho obyčajné pevné veľké vrece. Musí však mať čiernu farbu, pretože tá priťahuje slnko. Na dno vreca musíte urobiť drenáž (dierky) a celé ho podložiť nejakou miskou alebo debničkou, nenechávajte ho len na zemi, pretože nebude “dýchať”. Postup je rovnaký, ako pri sadení v kvetináči.

Hnojenie zemiakov

Dobrá úroda zemiakov závisí, okrem iného, aj od výživnej pôdy. Preto, ako sme už vyššie spomenuli, pôdu by ste si mali náležite pripraviť už počas výsadby. Mnohí pestovatelia využívajú na hnojenie dobre rozložený maštaľný hnoj alebo kompost. Ten sa rozloží priamo na rozkopanú pôdu najprv na jeseň a potom ešte raz do pripravených jamiek tesne pred výsadbou. Kompost pomáha pôde udržiavať vlhkosť a rozložený hnoj pomáha znižovať pH pôdy a dodáva jej potrebné živiny. Hnoj alebo kompost patria medzi najpoužívanejšie spôsoby hnojenia zemiakov.

NPK hnojivo, čo znamená dusík, fosfor a draslík, sa používa na jar a zabezpečuje optimálnu výživu. Dusíkom sa neodporúča hnojiť na jeseň, nakoľko sa z pôdy počas zimy vyplavuje. Dbajte na rovnomerné rozhodenie hnojiva, aby nedošlo k prehnojeniu pôdy. Prihnojuje sa na začiatku vegetácie na jar pod zemiak a potom na list. V priebehu vegetácie sa dodávajú väčšinou mikroelementy ako mangán, meď, zinok či molybdén. Rastlina zemiaka prijíma živiny počas celej vegetácie, veľmi intenzívne však v štádiu kvitnutia. Prihnojte ju na začiatku vegetácie liadkom v pomere asi 20 g na 1 m². Pri hnojení si treba dávať pozor na optimálne hnojenie dusíkom. Prehnojenie zemiakov dusíkom má za následok silný nárast vňate, a tým dochádza k prekrývaniu symptómov viróz, čím sa vytvárajú podmienky pre pleseň zemiakovú.

Medzi prípravky čisto prírodného charakteru patria prípravky na báze morských rias a humátov. Aj tieto podporujú rast, vyživujú porast, pôsobia protistresovo a v konečnom dôsledku zvyšujú výšku úrody a jej kvalitu. Taktiež veľmi významným prírodným hnojivom na zemiaky sa stáva minerálne hnojivo na zemiaky s obsahom prírodného zeolitu, ktoré zabezpečuje rastlinám dobrú kondíciu a vyššiu imunitu voči hubovým chorobám a vďaka svojim vlastnostiam zachytáva ťažké kovy a rezíduá rôznych nečistôt a látok v pôde, ktoré sa potom stávajú nedostupnými pre rastliny.

Choroby a škodcovia zemiakov

Väčšina pestovateľov zemiakov, ale aj iných plodín, sa musia niekedy vysporiadať aj s nepríjemnými chorobami či škodcami, ktoré bohužiaľ napádajú ich úrodu. Zvyčajne sa dá proti nim bojovať. Napríklad, ochrana proti plesniam spočíva v pestovaní odolných odrôd, aplikácii fungicídov a správnej agrotechnike.

Choroby zemiakov

• Pleseň zemiaková - je najvážnejším ochorením zemiakov. Šíri sa pri vlhkosti vzduchu 80 %, pri teplotách 12-23°C a môže napadnúť listy, vňať, hľuzy zemiakov a za daždivého počasia môže zničiť celé porasty hlavne vo vyšších polohách. Prvé príznaky infekcie sa objavujú na listoch v podobe žltých vodnatých škvŕn, ktoré rýchlo tmavnú. Na rozhraní chorých a zdravých listových pletív sa za vlhka vytvára belavý nálet huby. Takto napadnuté hľuzy nie sú vhodné na konzum a pri sadive sú primárnym zdrojom infekcie pre budúci rok. Základom boja proti nej je popri chemických postrekoch počas vegetácie v 10-14-dňových intervaloch aj používanie zdravej sadby. Postreky proti fytoftóre vykonávame preventívne, teda ešte pred prepuknutím infekcie. Používame meďnaté a organické fungicídy.
• Mokrá hniloba zemiakov - Baktérie tejto choroby prežívajú v pôde a vnikajú do novovysadených hľúz cez poranenia. Prejavujú sa najskôr na byliach hnedočiernym sfarbením, zahnívaním a dajú sa ľahko vytiahnuť z pôdy. Listy sú stuhnuté, vzpriamené, zvinuté k lícnej strane. Pletivo hľúz má najskôr ružovkastú farbu, neskôr sčernie a zemiaky sa menia na zapáchajúcu kašovitú hmotu. Ochrana spočíva v používaní zdravého sadiva, zabránení tvorby vodného filmu na hľuzách ich vysušením pred uskladnením, triedení hľúz počas skladovania a výsadbe do vyhriatej pôdy. Nesadiť zemiaky 2 roky po sebe. Chemická ochrana nie je možná.
• Suchá hniloba zemiakov - prežíva v pôde a do hľúz sa dostáva cez poranenia. Prejavuje sa hnedými škvrnami na povrchu hľúz na miestach poškodenia. Čerstvá hniloba je mokrá, neskôr je pletivo hnedé, prachovité. V hľuzách vznikajú trhliny s bielym mycéliom, na povrch prerážajú ostrovčeky mycélia oválneho tvaru a na svetle sa sfarbujú na ružovo alebo modrasto. Prevenciou je skladovanie zdravých zemiakov bez prímesí pôdy, choroba má totiž vlastnosť šíriť sa v skladoch od hľuzy k hľuze. Počas skladovania udržiavajte teplotu pod 6°C, vysádzajte len zdravé hľuzy.
• Obyčajná chrastavitosť - najviac sa prejavuje na hľuzách. Baktérie do rastliny prenikajú cez mladé lenticely v suchom období. K infekcii nedochádza vo vlhkej pôde. Vyskytuje sa na ľahších pôdach a pôda je jediným zdrojom infekcie. Na hľuzách sa tvoria lézie korkovitého vzhľadu s vyvýšeným okrajom alebo tvoriace priehlbiny. Môžu splývať a pokrývať celý povrch hľuzy. Napadnutie neznižuje úrodu, ale kvalitu hľúz, zvyšuje odpad pri čistení, zhoršuje skladovateľnosť. Chemická ochrana nie je možná.
• Alternáriová škvrnitosť listov - prežíva bežne v pôde aj niekoľko rokov. Rastliny napáda po oslabení spôsobenom stresom (chlad, vlhké stanovište, vysoké teploty, tieň a pod.). Konídie sa šíria vetrom a vnikajú do rastliny prieduchmi a pokožkou. Príznaky sa po napadnutí prejavia veľmi rýchlo drobnými ostro ohraničenými škvrnami hnedej farby. Pri žilnatine sa škvrny tiahnu pozdĺžne, rovnako na stonkách. Napadnutiu sa dá predchádzať ošetrovaním porastov fungicídmi.

Škodcovia zemiakov

• Pásavka zemiaková - pásavka je najvážnejším škodcom zemiakov. Larvy i dospelé jedince poškodzujú nadzemné časti zemiakov. Pásavka zemiaková prezimuje v štádiu dospelých chrobákov v pôde. Pôdu opúšťa v apríli a v máji. Po úživnom žere sa pári a samička začína klásť vajíčka na spodnú stranu listov. O 10 až 14 dní sa liahnu larvy, ktoré sú veľmi žravé a v krátkom čase dokážu skonzumovať okrem hrubšej žilnatiny všetky listy rastlín. Do roka máva dve generácie. V boji proti pásavke zemiakovej sa najlepšie osvedčili zásahy proti mladým larvám použitím postrekov.
• Vošky - cicajú na spodnej strane mladších listov. Veľké škody spôsobené prenosom rôznych vírusových chorôb zemiakov výrazne znižujú úrodu. Boj proti voškám je teda dôležitý hlavne v množiteľských porastoch, pretože nesmieme dopustiť, aby sa vírusy dostali do hľúz, ktorými sa virózy veľmi ľahko prenášajú. Ide o celý komplex viróz, ktoré sa nemusia navonok ani výraznejšími príznakmi na vňati prejaviť. Preto sa oplatí vysádzať pravú sadbu, pochádzajúcu zo sadbovej oblasti.
• Drôtovce - zákernými škodcami zemiakových hľúz sú larvy kováčikov, tzv. drôtovce, ktoré sa zavrtávajú do hľúz a môžu do nich zavliecť aj rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Drôtovce sa vyskytujú väčšinou v takých pôdach, ktoré neboli viac rokov obrábané. Súvisí to totiž s vývojom drôtovcov, ktoré mávajú troj až päťročný vývoj. Priama ochrana sa z hygienických dôvodov nevykonáva, pretože by sa museli použiť granulované insekticídy, ktoré je zakázané aplikovať na pôdu.

tags: #zemiakova #vnat #na #kompost