Pestovanie rajčín: Od semienka po chutný plod

Rajčiny (Solanum lycopersicum), známe aj ako paradajky, sú medzi najobľúbenejšími a najpestovanejšími plodinami na svete. Ich pestovanie nie je zložité, ale vyžaduje správne podmienky a starostlivosť. Pre úspešné dopestovanie kvalitných rajčín je dôležité venovať pozornosť viacerým faktorom, ako je výber správnych priesad (planty), čas výsadby, pravidelné polievanie, hnojenie a ochrana pred škodcami.

Výber priesad a čas výsadby

Rajčiny sa zvyčajne pestujú zo semien, ktoré sa pred výsadbou vysievajú do kvetináčov alebo debničiek ako priesady (sadenice). Semená je vhodné vysievať už začiatkom februára až marca, aby priesady boli dostatočne silné, keď príde čas na ich presadenie do záhrady. Priesady rajčín (planty) by mali byť starostlivo ošetrované - mali by byť umiestnené na svetlom mieste s teplotou okolo 18-22 °C, aby mali dobré podmienky na rast. Po vzídení sa sadenice pravidelne polievajú, aby sa podporil ich zdravý vývoj.

Rajčiny sú teplomilné rastliny, ktoré potrebujú stabilné teplé počasie na svoj rast. Ideálny čas na presadenie priesad rajčín (planty) do záhrady je po posledných mrazoch, teda v druhej polovici mája alebo začiatkom júna, keď sú nočné teploty nad 10 °C a neexistuje riziko mrazov.

V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať.

Príprava pôdy a výsadba

Pri presádzaní je dôležité vybrať miesto, ktoré je slnečné, dobre priepustné a nie príliš vlhké. Rajčiny potrebujú dostatok svetla na fotosyntézu a rozvoj plodov. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo. Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní.

Na balkóne či na terase môžeme pestovať paradajky v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach. Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovicu mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom.

Rajčiny klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Starostlivosť o rajčiny

Polievanie je kľúčovým faktorom pri pestovaní rajčín. Tieto rastliny majú vysoké nároky na vodu, najmä počas obdobia rastu a tvorby plodov. Je dôležité polievať pravidelne, avšak opatrne - nadmerné polievanie môže spôsobiť hnilobu koreňov a iné problémy. Optimálne je polievať ráno, aby sa predišlo vzniku plesní a hubových chorôb, ktoré môžu vzniknúť, ak sa voda dostane na listy a zostane tam cez noc. Ideálne je polievať priamo ku koreňom, aby sa minimalizovalo mokrenie listov.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Hnojenie: Rajčiny majú vysoké nároky na živiny, takže je vhodné ich pravidelne hnojiť. Najlepšie je použiť vyvážené hnojivo, ktoré obsahuje dusík, fosfor a draslík. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit.

Podpieranie rastlín: Rajčiny môžu dorásť do veľkých rozmerov, a preto je dobré ich podporiť. Použite kolíky, mriežky alebo rôzne typy opôr, ktoré zabránia rozkladaniu rastlín na zem a pomôžu im správne rásť.

Strihanie: Je užitočné pravidelne odstraňovať bočné výhonky, tzv. „vodiče“ (suckers), ktoré vyrastajú medzi hlavným stonkom a listami. Týmto spôsobom sa rastlina sústredí na tvorbu kvalitných plodov. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Rajčiny sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu ohroziť ich rast a výnosy. Tu sú niektoré tipy, ako sa chrániť pred najčastejšími problémami:

• Plieseň zemiaková: Nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
• Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
• Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
• Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
• Hniloba špičiek plodov: Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.
• Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
• Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
• Pásavka zemiaková: Určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
• Molica skleníková: Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
• Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Múčnatka: Tento problém sa objavuje, keď sú rastliny príliš husté alebo pestované v tieni.

Typy rajčín a obľúbené odrody

Existuje mnoho rôznych odrôd rajčín, ktoré sú obľúbené medzi záhradníkmi aj v kuchyni. Každá odroda má svoje špecifické vlastnosti, ako je veľkosť, tvar, farba a chuť.

• Vysoké odrody: Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
• Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
• Poloskoré odrody: Sú s obrími plodmi s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
• Kríčkové odrody (nízke): Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr.
• Rajčiny s plodmi na viniči (Vine tomatoes): Charakteristika: Tieto rajčiny sa pestujú na rastlinách, ktoré majú plody pripojené k stonke.
• San Marzano: Ideálne na pravé talianske omáčky.
• Rajčiny Tornado: Charakteristika: Tornado je odroda s veľmi vysokým výnosom, plody sú stredne veľké, červené, pevné a šťavnaté.
• Cherokee Purple: Tmavé, ale sladké rajčiny.
• Rajčiny Delphine: Charakteristika: Delphine sú odrody s veľkými plodmi, ktoré majú vynikajúcu chuť a hustú dužinu. Použitie: Ideálne na priame konzumovanie, do sendvičov a šalátov.
• Rajčiny Býčie srdce (Beefheart): Charakteristika: Rajčiny Býčie srdce (Beefheart) sú veľké, mäsité rajčiny s veľmi šťavnatou a hustou dužinou.
• Orange Oxheart: Veľké, sladké plody, ideálne na sendviče.
• 'Valdo'Tzv.:
• 'Tornádo F1': Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle.
• 'Tumbling Tom Yellow': Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty.
• 'Mirado Red': Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch.
• 'Oxheart': Tzv.
• Adorion: Je to 8-gramová paradajka, ktorá má excelentnú chuť a je chrumká. Je chuťovo aj odrodovo veľmi kvalitná a aj zdravá.

Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.

Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

Zber a skladovanie

Paradajky by sa mali zbierať, keď sú plne zrelé, pričom plody sa ľahko oddelia od stopky. Rajčiny je vhodné zberať v skorých ranných hodinách, keď sú ešte chladné.

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.

Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

Skladovanie:

• Pri izbovej teplote: Nezrelé rajčiny je najlepšie skladovať pri izbovej teplote.
• Sušenie: Sušenie rajčín je skvelý spôsob, ako si uchovať ich chuť na dlhšie obdobie.
• Mrazenie: Rajčiny je možné mraziť, aj keď to môže ovplyvniť ich textúru. Mrazené rajčiny je dobré používať najmä na varenie a omáčky.

Paradajky sú pomerne rýchlo sa kaziace plody, preto je dôležité ich správne skladovať, aby si zachovali čo najdlhšie čerstvosť.

Výhody konzumácie rajčín

Rajčiny sú nielen chutné, ale aj veľmi zdravé. Obsahujú množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré prispievajú k zdraviu.

• Zdravé trávenie: Rajčiny obsahujú vlákninu, ktorá podporuje trávenie a pomáha predchádzať zápche.

Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry.

Techniky pestovania v skleníkoch

Pestovanie rajčín v skleníku má svoje výhody, ako je dlhšia sezóna, ochrana pred nepriaznivým počasím a lepšia kontrola nad teplotou a vlhkosťou.

Pri Zlatých Moravciach, v obci Sľažany, sa rozhodli k paradajkám pridať aj skleníkové pestovanie uhoriek. „Už niekoľko rokov pôsobíme na Slovensku v oblasti poľnohospodárskych komodít, v rámci klasickej živočíšnej a rastlinnej výroby. K novému projektu skleníkov nás priviedla myšlienka optimalizovania živočíšnej výroby. Tým, že máme 600 kusov hovädzieho dobytka s trhovou produkciou mlieka, ceny nás neustále motivujú znižovať náklady v živočíšnej výrobe. Tak vznikla myšlienka zaradiť do procesu bioplynovú stanicu, z ktorej produkt budeme využívať ako lacnú podstielku pre hovädzí dobytok. Na druhej strane sa objavila otázka, čo s energiami, ktoré bioplynovou stanicou získame. Keď sme chceli, aby to bolo naozaj efektívne, nešlo len o elektrinu, ktorú možno predať, ale aj o teplo, v ktorom je tiež potenciál. Pôvodná úvaha rátala s vystavaním skleníka s rozlohou asi 1 až 1 a pol hektára. „Chceli sme, aby to bol skleník, ktorý by mal všetky najmodernejšie výdobytky na svete v tejto oblasti. Preto sme postavili skleník, ktorý je výnimočný na slovenské pomery, ako aj na tie európske. Je to plne rekuperačný skleník, vieme len o jednom podobnom vo Francúzsku, ktorý má dva hektáre. „Riadiaci systém je plne automatický. Agronóm si riadi optimálny stav pre pestovanie - stav teploty, vlhkosti či svetelnosť v rámci umelého osvetlenia. Všetko riadime ako pri malých deťoch. Ráno vstávate spolu so slnkom a s tým stúpa aj teplota, rovnako je to aj v skleníku. Ráno sa zapnú lampy a s tým stúpa teplota. Svietime 18 až 19 hodín, pri uhorkách je to aj 20 hodín svietenia v zimných mesiacoch. V letných mesiacoch nemusíme svietiť, ale sústredíme sa skôr na chladenie a odvlhčovanie. Robíme to systémom využívania teploty studenej a teplej vody, a na základe toho sa upraví celá automatika. Tú si agronóm reguluje podľa sektorov, v ktorých má jednotlivé odrody.“

Teplotu a vlhkosť: Rajčiny majú radi teplé podmienky, takže udržujte teplotu okolo 20-25 °C. Zabezpečte tiež pravidelnú kontrolu vlhkosti, aby rastliny nezahnívali.

Netradičné odrody a budúcnosť pestovania

„Ide o netradičné odrody. Päť rokov sme cestovali a vyberali, sledovali sme šľachtenie a na základe toho sme ako jednu z odŕd vybrali paradajku adorion. Je to 8-gramová paradajka, ktorá má excelentnú chuť a je chrumká. Je chuťovo aj odrodovo veľmi kvalitná a aj zdravá. „Máme tiež dva druhy uhoriek - jedna je hadovka a druhá je malá snacková uhorka beesun. Tá je pomerne nová na našom trhu, je tiež trochu drahšia, a preto na ňu zákazníci možno niekedy pozerajú s nedôverou. Aj preto zatiaľ časť produkcie vyvážame do Holandska. Cieľom je dostať produkciu zo Sľažian prednostne na slovenský trh. Prvú úrodu zozbierali v skleníku v Sľažanoch v roku 2019. V roku 2020 aj do fungovania skleníka zasiahol koronavírus a spôsobil výpadky zamestnancov. „Máme tu systém interplantingu, čo znamená nepretržitú, kontinuálnu produkciu počas celého roka. V tomto systéme sa nemusíme zbavovať starých rastlín a skleník čistiť, ale popri starej rastline vieme vysadiť a pestovať aj novú. Starú rastlinu odstránime až vtedy, keď nová začne prinášať plody.

Významný pestovateľ paradajok a uhoriek zo Sľažian pri Zlatých Moravciach sa dostal do finančných problémov. Podnik rodiny Huňadyovcov s názvom Slnečné záhrady Sľažany pritom patrí medzi prvých veľkých pestovateľov paradajok na Slovensku a dlhé roky úspešne zásoboval trh domácou zeleninou. Podľa Denníka E však teraz firma Moya Sunny Garden čelí vážnym problémom a súd ju poslal na jej vlastnú žiadosť do reštrukturalizácie. Príčinou ich problémov a nízkych ziskov majú byť vysoké náklady na zemný plyn, ktorý potrebujú na vyhrievanie skleníkov. Zdražovanie energií tak rodinnú firmu zasiahlo viac, než konkurenciu, ktorá využíva teplo z geotermálnych prameňov alebo z bioplynových staníc. Či podnik zvládne oddlženie a bude pokračovať aj ďalej je zatiaľ otázne, no nie je to vylúčené. Podľa portálu už Huňadyovci rokujú s novým finančným partnerom, ktorý by mohol prevziať úvery banky.

tags: #zlate #moravce #rajciny #semena