Myslíte si, že vás v slovenskej kuchyni nič neprekvapí? Od bryndze až po fujaru. Poznáte naše národné poklady?
Slovenská kuchyňa je bohatá na tradičné jedlá, ktoré zasýtia a potešia chuťové poháriky. V tomto článku nájdete inšpirácie na chutné a overené recepty na obed, od klasických stálic až po menej známe, no rovnako lahodné pokrmy. Či už hľadáte rýchly obed do uponáhľanej všednej doby alebo výdatný nedeľný obed pre celú rodinu, určite si vyberiete.
História a vývoj slovenskej gastronómie
Vladimír Tomčík, historik a spisovateľ so zameraním na históriu gastronómie, nám prináša pohľad na vývoj jedla na Slovensku. Jeho výskum siaha viac ako dvetisíc rokov dozadu, od Keltov až po polovicu minulého storočia. V knihe "S vareškou dvoma tisícročiami" opisuje dejiny bratislavskej gastronómie.
V stredoveku bol spôsob stravovania v Európe v podstate identický. Pred objavením Ameriky Európania nepoznali papriku, paradajky, kukuricu, zemiaky, fazuľu ani tabak. Rozdiel bol, samozrejme, v stravovaní bohatých a chudobných, išlo najmä o množstvo. Rozdiel bol aj medzi severom a juhom kontinentu. Na severe sa používalo maslo, bravčová masť a pilo sa pivo, kým na juhu varili s olivovým olejom a pili víno. Slovensko leží na hranici medzi severom a juhom, takže sa pilo aj pivo, aj víno.
Vtedy ľudia najviac jedávali chlieb a kaše, pohánkové, ovsené, jačmenné a k tomu pivo. Mäso, najmä čerstvé, bolo vzácne. Hovorí sa, že pivo je náš chlieb a vtedy to skutočne bola pravda. Jeho spotreba bola v minulosti hádam aj desaťnásobne vyššia, lebo voda bola nekvalitná a spôsobovala choroby, aj smäd bol väčší ako dnes. Chladničky neboli, mäso sa uchovávalo údením a solením. Presolené jedlo smäd znásobovalo. Služobníctvo na cisárskom dvore okrem vína dostávalo aj dva litre piva na deň. Anglickí námorníci mali denný prídel 2,5 litra piva, teda za rok ho vypili vyše 900 litrov. Pivo bolo aj pôstnym nápojom a pri jeho konzumácii neboli obmedzenia.
O Bratislave sa hovorí ako o meste vína, no pilo sa tu vo veľkom aj pivo. Na neľúbosť pijanov tu o desiatej zvonil pivný zvon. Vtedy sa prestalo nalievať a zatvárali sa všetky hostince a viechy. Spotreba piva bola naozaj veľká, veď len v podhradí mal v roku 1726 pivovarnícky cech 45 členov a o deväť desaťročí, keď vyhorel Bratislavský hrad, zhorelo v podhradí okrem 77 domov aj 5 pivovarov. A pivo sa aj dovážalo.
Ak sa toľko pilo, ľudia boli zrejme stále opití, a tým aj agresívnejší, alebo, naopak, ľahšie manipulovateľní? Aký obsah alkoholu malo vtedy víno či pivo, nevieme. Ľudia určite mali špičku, ale treba si uvedomiť, že väčšina z nich fyzicky pracovala celý deň na čerstvom vzduchu. Je iné popíjať víno pri rýľovaní vo vinohrade ako v krčme. Teplé pivo s chlebom dostávali aj deti na raňajky. Nalievanie a kvalita rozlievaných nápojov sa prísne kontrolovala. Mestskí radní pivo vyliali na drevenú lavicu a v kožených nohaviciach si naň sadli. Keď sa po chvíli prilepili, pivo bolo dobré.
Zemiaky a ich cesta na slovenský tanier
Na Slovensku považujeme za národnoidentifikačné jedlá tie, v ktorých sú zemiaky. Pritom ešte ani taký Ľudovít Štúr zrejme zemiaky veľmi nejedával. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči od Jána Babilona vyšla roku 1870, je v nej približne 1 500 receptov a pritom návodov na prípravu hľuzoviek je v nej skoro toľko ako receptov na zemiaky. Zemiaky sa v európskej gastronómii veľmi dlho nevedeli uplatniť. Čo bolo blízko neba, vtáky či ovocie, bolo cenené, čo rástlo pod zemou, mohlo zaváňať peklom.
O rozšírenie zemiakov sa usilovala Mária Terézia a anekdotický je príbeh z francúzskeho kráľovského dvora. Panovník dal vysadiť zemiaky, a keď dozreli, poslal pole strážiť delostrelectvom. Stavil na ľudskú prirodzenosť, chcel, aby poddaní prišli zemiaky kradnúť. Veď keď to páni tak strážia, musí to byť niečo dobré! Využitie psychológie v praxi. O čase rozšírenia zemiakov v našom regióne svedčí aj hra Johanna Wolfganga Goetheho Stella, kde sa zemiaky spomínajú. Keď Kazinczy hru prekladal, mal obavu, že väčšina divákov nebude vedieť, čo zemiaky sú, tak v preklade použil výraz gulášové, menej kvalitné mäso.
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Mýty a skutočnosť o slovenskej kuchyni
V gastronómii je zrejme veľa mýtov. Môžu sa mýty týkať aj jedál, ktoré patria k nejakému národu?
Napríklad taký viedenský rezeň. Máme pocit, že k tomuto mestu patrí odjakživa. Keď maršal Jan Radecký z Radče v roku 1848 potláčal povstanie na severe Talianska, v liste cisárovi Františkovi Jozefovi I. okrem správy o vojenských akciách písal aj o tom, ako si pochutil na teľacom mäse pripravenom v trojobale. Toto jedlo sa dostalo do Milána zo Španielska, kam ho zo severnej Afriky priniesli Mauri a tí zas recept prevzali z Byzancie. Cisárov kuchár však nemal parmezán, tak ho nahradil strúhankou. Takisto paprika a guláš v Maďarsku sú otázkou až 19. storočia. Čárda je pôvodne turecký výraz. Cukor, káva, alkohol, limonáda, šálka, saláma sú arabské slová. Od Turkov sme prevzali rezance s tvarohom, štrúdle, pagáče, tarhoňu, jedlá na špíze, guláš, klobásu.
V našom regióne je smiešne biť sa do pŕs a vystatovať sa, čo je pôvodná slovenská, maďarská, česká či rakúska kuchyňa. Dnes taká známa maďarská paprika sa v medzinárodných súvislostiach prvýkrát uplatnila až v roku 1879. Francúzsky šéfkuchár August Escoffier vtedy uvaril a na jedálny lístok Grand Hotela v Monte Carle dal po prvý raz napísať guláš a paprikáš. Samozrejme, hovoríme o vysokej kuchyni. V ľudovej či sedliackej kuchyni používali papriku už skôr. Dôvodom boli aj napoleonské vojny a blokáda, ktorá zamedzila dovoz exotických korenín. Tak sa hľadali náhradné suroviny.
Papriku už vtedy používali aj ako koreninu? Áno. Kedysi však existovala iba ostrá paprika a sladkú vyšľachtili v Kalocsi až v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Ale keď sme hovorili o mýtoch, tak napríklad všade sa dočítate, že morky pochádzajú z Ameriky. Ale Matej Korvín písal Lodovicovi Sforzovi, aby mu poslal morky a človeka, ktorý sa o ne vie starať. Pritom Matej Korvín zomrel dva roky pred objavením Ameriky.
Za typické slovenské jedlo sú považované halušky s bryndzou. Zemiaky pochádzajú z Ameriky, bryndza je zasa rumunského pôvodu, halušky však považujeme za typické slovenské jedlo. Nie je to zvláštne? Hovorí sa, že bryndza je rumunský produkt, no nie je to tak. S valašskou kolonizáciou sa síce rozširovalo ovčiarstvo a bryndza po rumunsky skutočne znamená syr. V takejto pôvodnej podobe sa k nám syr dostal cez Rusko až z Arménska. Bryndza však vznikla u nás a pôvodne bola tvrdá ako parmezán. Prvú bryndziareň založil Ján Vagač v Detve roku 1787. Zo Slovenska sa do Viedne vyvážali jahňacie a ovčie črevá na výrobu párkov, popri tom začali voziť v ovčej koži a neskôr v geletkách aj bryndzu. Ale ešte tú tvrdú. Jej predajcov prezývali kaštikári - od nemeckého slova käsestechen. Neskôr Vagač vymyslel mletie ovčieho syra a jeho miešanie so soľným roztokom - teda bryndzu.
Tradičné slovenské jedlá a regionálne rozdiely
Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať.
Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia. Z rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. storočia. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty.
V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Bezmäsité poklady
Slovenská kuchyňa je bohatá na rôzne druhy bezmäsitých jedál, ktoré sú ideálne pre vegetariánov a flexitariánov. Od jedál, ktoré sú typické pre jednotlivé regióny, až po moderné verzie klasických receptov. Naša kuchyňa je bohatá na rôzne jedlá, ktoré čerpajú z prírodných a sezónnych surovín, a bezmäsité pokrmy majú v tejto gastronómii dôležité miesto.
V minulosti bolo bežné, že sa počas pôstnych období alebo z dôvodu náboženských obmedzení jedli pokrmy bez mäsa. Takéto jedlá sa stali pevnou súčasťou slovenskej kuchyne, pričom sa prispôsobovali dostupným surovinám a regionálnym špecifikám.
Regionálne rozdiely v bezmäsitých jedlách
Bezmäsité recepty v slovenskej kuchyni zohrávajú významnú úlohu už od stredoveku. V čase pôstov a náboženských sviatkov, kedy bolo zakázané konzumovať mäso, sa vyvinula tradičná bezmäsitá kuchyňa, ktorá využívala predovšetkým zemiaky, strukoviny, kapustu, obilniny a sezónnu zeleninu. Mnohé slovenské regióny si vytvorili svoje vlastné variácie bezmäsitých pokrmov, čo viedlo k širokej škále rôznych receptov.
V západných oblastiach Slovenska sú populárne zemiakové pokrmy, ako je zemiakový prívarok alebo halušky s bryndzou, zatiaľ čo východné a stredné Slovensko je známe svojimi strukovinovými polievkami a jedlami, ako sú šošovicová polievka alebo fazuľovka. Regionálne rozdiely tiež ovplyvnili spôsob prípravy bezmäsitých jedál, pričom v mnohých prípadoch sa prispôsobovali prírodným podmienkam a dostupným surovinám.
Bez ohľadu na regionálne rozdiely, slovenské bezmäsité jedlá predstavujú obľúbené pokrmy, ktoré sú v súlade s našimi tradíciami, zároveň sú výživné, chutné a prispievajú k zdravej výžive. Aj v súčasnosti sú tieto pokrmy stále obľúbené a pravidelne sa pripravujú v slovenských domácnostiach, pričom si zachovávajú svoj historický význam a vplyv.
Obľúbené tradičné slovenské jedlá
Halušky: Viac než len národné jedlo
Halušky sú symbolom slovenskej kuchyne a nesú v sebe históriu, ktorá siaha až do čias, keď boli jednoduchým jedlom chudobných, no dnes sú považované za lahodný pokrm. Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie rozhodne patria bryndzové halušky, ktoré sú spojené so slávnou bryndzou a strapáčky s kapustou.
Vyprážaný bravčový rezeň: Nedeľa v mnohých slovenských rodinách sa nezaobíde bez vyprážaného rezňa. Pripravte si ich podľa tradičného receptu a podávajte s varenými zemiakmi a uhorkovým šalátom.
Francúzske zemiaky: Hoci názov napovedá inak, francúzske zemiaky sú slovenská klasika. Táto pochúťka zo zemiakov, vajec, klobásy a smotany je obľúbeným obedom pre malých aj veľkých.
Segedínsky guláš: Segedínsky guláš, jedlo pôvodom z Maďarska, si našiel svoje miesto aj v slovenskej kuchyni. Najlepšie chutí s domácou parenou knedľou. Vôňa kyslej kapusty ovládne vašu kuchyňu.
Bryndzové halušky: Pravé bryndzové halušky sa pripravujú zo zemiakov, múky, soli, bryndze a slaniny. Trochu prácne, no zato sýte hlavné jedlo poteší každého, kto má rád klasické slovenské recepty.
Bryndzové pirohy: Stoja v rade hneď za bryndzovými haluškami. Ak ste ich doma ešte nepripravovali, je najvyšší čas to zmeniť.
Plnená paprika: Podľa toho, aké suroviny použijete, sa môžete s týmto receptom zabávať nejakú tú hodinku, ale môže byť aj rýchlym obedom. Spravíte si hustú omáčku z čerstvých rajčín alebo použijete tovary? Použijete hydinové alebo hovädzie mäso? Výber je na vás.
Šošovicový prívarok s údenou krkovičkou: Šošovica je tradičná surovina slovenskej kuchyne. Aj bez mäsového doplnku vám tento obed zaručí veľa bielkovín. Jemný a chutný prívarok.
Zemiakové placky (Haruľa): Tento recept na haruľu je overený viacerými generáciami. Zároveň je nenáročný aj pre tých, ktorí nie sú vo varení špecialisti.
Mäsový vývar: Na vývar vždy používajte čerstvé suroviny a nebojte sa ho nechať na sporáku poriadne dlho, aby sa chute prepojili. Výborný na nedeľný obed!
Grenadír (Granatiersky pochod): Zrejme nič jednoduchšie a zároveň sýtejšie neexistuje. Najlepšie chutí grenadír s kyslými uhorkami alebo uhorkovým šalátom.
Rýchle a jednoduché slovenské obedy
Hrachový prívarok: Jednoduchý prívarok pripravíte pomerne rýchlo zo sušeného hrachu. Do prívarku môžete pridať vajíčko s opraženou cibuľou, volské oko, kúsok údeného alebo klobásy.
Zemiakové lokše: Nasladko či naslano, lokše sú pomerne jednoduché na prípravu. Ich základom sú iba zemiaky, múka, vajce a soľ.
Zemiakové šúľance: Medzi tradičné obedy patria aj niektoré sladké jedlá.
Mäsové guľky v paradajkovej omáčke: Mäsové guľky v paradajkovej omáčke sú osvedčenou klasikou, ktorá nikdy nesklame.
Rizoto s jesennou chuťou: Rizoto s jesennou chuťou.
Špargľová polievka: Špargľová polievka je jednoduchý a rýchly spôsob, ako využiť sezónnu zelenú špargľu.
VIDEO RECEPT na kuracie rizoto po domácky
Zaujímavosti o slovenskej kuchyni
Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha. Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp.
V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny.
Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.
Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.
Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom. Popularite sa tešia i na južnej Morave, no v Poľsku či Rakúsku sú celkom nepoznané.
Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií. Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.
Jednou zo základných potravín je dodnes mlieko. V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka. Tým najlepším ochucovadlom v prípade bryndze nie je soľ či nejaké korenie, ale zdravá paša plná aromatických byliniek.
Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky.
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia.
Slovenská kuchyňa je historicky známa hlavne bravčovým mäsom, jahňacinou, múkou, zemiakmi, kapustou a mliečnymi výrobkami. Jedným zo slovenských národných jedál sú bryndzové halušky, pri ktorých sa na prípravu používa bryndza, údená slanina, zemiaky a múka. Slovenská kuchyňa je ovplyvnená českou, rakúskou aj maďarskou kuchyňou.
Severoslovenská kuchyňa sa vyvíjala v oblasti s drsnými klimatickými podmienkami, kde aspoň tri mesiace v roku býva intenzívna zima, čo je jeden z dôvodov, prečo je v severoslovenskej kuchyni prevaha údeného mäsa, zemiakov, kyslej kapusty, mliečnych výrobkov, múky a strukovín. Z rovnakých dôvodov býva na Slovensku počas jesene zbieraná kapusta, ktorá sa krája, zmiešava s korením a necháva kvasiť (kyslá kapusta), čím sa z nej stáva veľmi cenný zdroj vitamínu C. Zemiaky zbierané v októbri slúžili ako základná potravina počas zimného obdobia tak ako aj čerstvé alebo kyslé mlieko. Z rýb sa prevažne konzumuje pstruh a iné sladkovodné druhy. Ďalším typickým jedlom je jahňacina a údenárske výrobky. V lesnatých častiach sa konzumuje divina a lesné huby a lesné ovocie. Tradíciu má aj chov včiel a konzumácia včelích produktov.
Na juhu a nížinách je surovinová základňa pestrejšia. Druhy mäsa sú bohatšie o hovädzinu, husacinu, kačacinu a morčacinu. Kapor chovaný v rybníkoch sa preferuje na Vianoce. Kuchynské produkty z múky sú pestré. Domáce cestoviny čerstvé aj sušené boli aj sú dôležitým základom domácej kuchyne. Na juhu je bohatá ponuka ovocia a výrobkov z neho: lekvár, džem, sterilizované a sušené ovocie. V súčasnosti je aj pestrá ponuka zeleniny pestovanej na juhu.
Najtradičnejšia polievka na Slovensku je kapustnica. Na kapustovú polievku - kapustnicu sa používa kyslá kapusta, údené mäso, sušené lesné huby, sušené slivky, klobása a trocha múky a kyslej smotany. Medzi ďalšie polievky patrí fazuľová a šošovicová. Ostatné polievky sú typické ako napríklad kuracia alebo hovädzia a gulášová.
Prívarky sú obľúbenou súčasťou slovenskej kuchyne. Dajú sa nazvať zahustenými polievkami. Základom je obyčajne zelenina, hlavne koreňová, varená vo vode a zahustená pridaním múky. Pokiaľ ide o hlavný chod je slovenská kuchyňa trochu mastnejšia než napríklad talianska alebo španielska. Veľmi často sa používa na prípravu jedál bravčová masť alebo olej. Jednou zo špecialít, ktorá je typická pre slovenskú kuchyňu, sú halušky. Národným jedlom sú bryndzové halušky, ktoré sa podávajú s bryndzou a kúskami smaženej slaniny. Veľmi chutné a rovnako populárne sú kapustové halušky. Ďalším zástupcom slovenskej kuchyne je guláš, jedlo z cibule, mäsa a ďalších zložiek ako napríklad mleté čierne korenie, mletá paprika, majorán, čerstvá paprika, zemiaky, krupicové halušky, ktoré dodávajú jedlu zvláštnu vôňu.
K mnohým druhom jedál sa podáva knedľa, vyrobená z múky a kvasníc alebo zemiakového cesta. Pre slovenskú kuchyňu sú typické záviny, kysnuté koláče a buchty, zriedkavejšie bábovka. Medzi typické patrí štrúdľa a žemľovka. Okrem bežného konzumu sa múčniky najviac pečú na Vianoce a Veľkú Noc a to aj viac druhov naraz.
Na šaláty sa často používa červená alebo biela kapusta. V zimných mesiacoch bývalo zvykom podávať kyslú kapustu k hlavnému jedlu. V súčasnosti sa konzumuje pestrý výber šalátov európskej kuchyne.
K tradičným špecialitám v slovenskej kuchyni patrí bryndza, oštiepok, parenica, tvaroh a syrové korbáčiky. Medzi typické nápoje patrila žinčica vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa okrem kyslého mlieka podávala k bryndzovým haluškám. Na Slovensku je pivo rozšíreným nápojom. V regiónoch, kde sa pestuje vinič, je pohárik vína obvykle podávaný k jedlu. Tradične bývalo biele víno populárnejšie ako červené alebo ružové (s výnimkou niektorých regiónov) a sladké vína populárnejšie než suché, ale obidve tieto chute sa ako sa zdá menia. Tokajské víno z Tokaja patrí k najlepším slovenským vínam. K značkovým vínam s tradíciou patria červené vína Račianska frankovka a Skalický rubín. Z destilátov je typickou borovička a slivovica. Za posledných štyridsať rokov sa zaviedla výroba brandy z vína v Malokarpatskej oblasti. „Karpatské brandy“ sa destiluje z odrodového vína Veltlínske zelené a neblenduje sa s inými odrodami.
tags: #zlozity #obed #pri #prilezitosti #dni #slovenskej