Zmrzlina a studená voda predstavujú pre domácnosti tovary, ktoré od pádu socializmu v našej krajine zdraželi najviac. Zmrzlina a studená voda patria medzi tie tovary, ktorých cena najvýraznejšie vzrástla od čias socializmu. Počas socializmu bola cena vody mimoriadne nízka, čo viedlo k jej plytvaniu. Tisíc litrov vody (jeden m³) stálo celé desaťročia iba 0,60 Kčs, pričom mzdy a platy v Československu postupne rástli. Lacnou vodou preto ľudia vo veľkom rozsahu plytvali napríklad tým, že ňou polievali záhrady. Dnes stojí dodávka pitnej vody domácnosti od 2,70 do 3,10 eura za m³, t. j. v prepočte na koruny až 150-násobne viac ako v minulom režime.
Rozdiely v cenách vody sú viditeľné aj pri porovnaní s Českou republikou. V Česku je to v prepočte na eurá ešte viac, keďže tam stojí 1 m³ studenej vody bežne 5 až 6 eur. Dôvodom nižších cien na Slovensku je prísna cenová regulácia zo strany štátu a odlišná vlastnícka štruktúra vodárenských spoločností. V ČR je distribúcia vody v zásade v súkromných rukách, čo logicky vedie k oveľa intenzívnejšej liberalizácii cien dodávok vody. Na druhej strane, vodárenské spoločnosti na Slovensku pri súčasných cenách vody a čoraz vyšších prevádzkových nákladoch zas nemajú finančné rezervy na rekonštrukcie a rozvoj infraštruktúry.
Druhým najviac zdraženým tovarom je zmrzlina v stánkoch. Pokiaľ jeden kopček sladkej studenej pochúťky stál za socializmu 1 Kčs, dnes je to od 1,20 až do 2 eur. Cena zmrzliny v letných horúčavách pre celú rodinu tak dokáže v našich peňaženkách urobiť celkom dobrý prievan. Ceny zmrzliny rastú najmä v poslednej dekáde spolu s rastom platov v krajine. Rast cien surovín potrebných na jej výrobu percentuálne je oveľa rýchlejší, ako predstavuje oficiálna miera inflácie na Slovensku.
Časť spotrebiteľov namiesto drahej zmrzliny možno uprednostní kúpu nanuka v obchode, ktorý vyjde menej ako kopček zmrzliny. Na druhej strane vidno, že záujem zákazníkov o zmrzlinu v stánkoch so zmrzlinou a v cukrárňach vôbec neklesá. Z pohľadu trhovej ekonomiky je zaujímavé i porovnanie cien niektorých služieb za socializmu a dnes.
Počnúc cenami v kaderníctvach, kde pánsky strih stál 6 Kčs a dnes stojí aspoň 10 eur. Podobné je to aj s cestovným v MHD, kde základné cestovné stálo do roku 1990 iba 1 Kčs a dnes je to zväčša viac ako jedno euro. Viac eur ako kedysi československých korún pritom v súčasnosti zarába máloktorý zamestnanec.
Spomienky na nákupy za socializmu
Mnohí si s nostalgiou spomínajú na časy socializmu a na nákupy vtedajšieho tovaru. Hoci sa dnes ceny zdajú byť astronomické, mnohí si pamätajú na konkrétne produkty a zážitky spojené s nakupovaním.
Niektorí si pamätajú na dlhé rady na tovar, ktorý bol často nedostatkový. Napríklad rady na mandarínky, kde sa stálo celé rodiny, aby si každý mohol kúpiť kilo. Spomína sa aj na nedostatok toaletného papiera či hygienické vložky "tehly". V Bratislave boli obchody ako Prior či Dom módy, kde bol síce tovar drahý, ale aspoň sa dal pozrieť. Dnes je ponuka obrovská, ale niektorí nostalgicky spomínajú na kvalitu potravín z minulosti - mliečne výrobky, mäsové výrobky či cukrárske výrobky.
Kubánske pomaranče boli vtedy veľkou vzácnosťou a mnohí na ne nostalgicky spomínajú. Spomínajú sa aj na konkrétne pochúťky ako Pedro, koláč Miki, karamelová pena, či letná a zimná zmes cukríkov v plechovke. Spomína sa aj na diétnu salámu a zákusky v cukrárni.
Pre mnohých boli spomienky na nákupy spojené aj s cestami do Tuzexu, kde sa dal kúpiť tovar zo západu, aj keď za vysoké ceny. Napríklad rifle z Tuzexu či značková kozmetika ako Fa či Impulse boli vtedy symbolom luxusu.
Aj napriek nedostatkom, niektorí si na časy socializmu spomínajú aj pozitívne. Spomína sa na mlieko balené v sáčkoch či jogurt s marmeládou na spodku kelímka, ktoré dnes už také nenájdete. Niektorí si pamätajú na dlhé rady, kde sa stretávala celá dedina a preberali sa všetky možné témy - od varenia po politiku.
Zaujímavé sú aj spomienky na to, ako sa kedysi nakupovalo. Napríklad, že veci na regáloch boli roky na tom istom mieste, čo uľahčovalo orientáciu. Dnes sa tovar neustále premiestňuje, čo môže byť pre zákazníka frustrujúce.
V neposlednom rade, mnohí si pamätajú na "podpultový" predaj, kde sa dali zohnať veci len po známosti. Aj napriek tomu, že sa doba zmenila, spomienky na tieto časy zostávajú.
Zmrzlina: Od socializmu po súčasnosť
Zmrzlina bola v časoch socializmu jedným z mála dostupných a obľúbených dezertov. Ruská zmrzlina, známa svojou krémovou textúrou a bohatou chuťou, si získala popularitu nielen v Sovietskom zväze, ale aj v krajinách východného bloku, vrátane Československa. Počas komunizmu boli zmrzlinári jednými z mála remeselníkov, ktorých štát toleroval, hoci im určoval prísne hranice.
Aj napriek tomu, že štátne normy pre výrobu zmrzliny boli často nereálne, zmrzlinári dokázali vďaka výnimkám a vlastným receptúram vyrábať kvalitnú zmrzlinu. Napríklad, v roku 1976 sa pokúsili presadiť výrobu zmrzliny aj v zime, čo sa stretlo s odporom úradov, ale nakoniec sa cieľ dosiahol, čo prispelo k popularite zmrzliny počas celého roka.
Tradičný recept na ruskú zmrzlinu
Recepty na ruskú zmrzlinu sa v priebehu rokov menili, ale základné ingrediencie zostali rovnaké: mlieko, smotana, cukor a vaječné žĺtky.
Ingrediencie:
- 500 ml plnotučného mlieka
- 250 ml smotany na šľahanie (33% tuku)
- 150 g cukru
- 4 vaječné žĺtky
- 1 lyžička vanilkového extraktu
Postup:
- V hrnci zmiešajte mlieko a smotanu, pridajte cukor a pomaly zahrievajte na miernom ohni, kým sa cukor úplne nerozpustí.
- V miske vyšľahajte vaječné žĺtky a postupne ich zašľahajte do horúcej mliečnej zmesi.
- Zmes prelejte späť do hrnca a za stáleho miešania varte na miernom ohni, kým zmes nezhustne (nemala by vrieť).
- Odstráňte z ohňa a pridajte vanilkový extrakt.
- Zmes preceďte cez sitko a nechajte vychladnúť.
- Prelejte do zmrzlinovača a postupujte podľa pokynov výrobcu, alebo vložte do mrazničky a každú hodinu premiešajte, aby sa vytvorila krémová konzistencia.
Existuje mnoho variácií tohto receptu, vrátane prídavkov ovocia, čokolády alebo orechov. Niektoré recepty nahrádzali vaječné žĺtky sušeným mliekom z hygienických dôvodov. Základ však tvorilo sušené mlieko, cukor a voda, z ktorých sa potom vyrábali rôzne druhy zmrzliny pridaním ovocia, čokolády a špeciálnych príchutí dovážaných z Talianska.
Výroba zmrzliny počas socializmu bola často komplikovaná kvôli prísnym štátnym normám. Mnohí výrobcovia však získali výnimky, ktoré im umožnili vyrábať kvalitnejšiu zmrzlinu. Zmrzlina bola jedným z mála dezertov, ktoré boli dostupné pre širokú verejnosť, čo prispelo k jej popularite. Hoci sa tradične predávala hlavne v lete, niektorí výrobcovia sa snažili presadiť jej predaj aj v zime.
Cukrárne AIDA v Košiciach, založené Macedónčanom Rami Imerim, sú príkladom úspešného podnikania v oblasti výroby zmrzliny a zákuskov. Rami Imeri, známy ako "Košický zmrzlinový kráľ," sa naučil remeslu u strýka svojej snúbenice a v roku 1968 sa usadil v Košiciach. Jeho zmrzlina sa stala obľúbenou medzi miestnymi obyvateľmi a jeho cukrárne sú dodnes vyhľadávaným miestom. Jeho prvá výrobňa zmrzliny bola v plechovom stánku na Námestí maratónu mieru. Neskôr sa presťahoval do cukrárne v starej budove na rohu Poštovej a Mäsiarskej ulice. Tu začal písať svoju úspešnú kariéru zmrzlinového kráľa v Košiciach.
Rami Imeri sa zaslúžil aj o zmenu noriem na výrobu zmrzliny. Spolu s ďalším zmrzlinárom bol pozvaný do Bratislavy, aby vypracovali nové štátne normy podľa vlastných receptúr. Dnes má Rami Imeri štyri cukrárne v Košiciach a zamestnáva desiatky ľudí. Aj napriek ťažkostiam, ktorým čelil počas socializmu a po ňom, sa mu podarilo vybudovať úspešný podnik, ktorý je známy svojou kvalitnou zmrzlinou a zákuskami. Rami Imeri tvrdí, že dôležité je robiť prácu s láskou a zachovať kvalitu.
V minulosti niektoré zručnosti či remeslá boli späté s určitou špecializovanou skupinou ľudí, ktorí so svojimi vedomosťami a schopnosťami odkiaľsi prišli do nášho mesta a usadili sa tu. V čase mladosti autora a jeho rodičov to boli trenčianski zmrzlinári, ktorých nazývali "turci". Nebolo ich veľa, ale poznal ich každý, lebo v letnej sezóne svoj pohyblivý obchod so zmrzlinou vykonávali všade, kde bolo viac ľudí. Bývali prajní voči zákazníkom, najmä deťom, niekedy k bežnej porcii zmrzliny ešte priložili naviac.
Antonovič bol vraj prvý a najstarší z trenčianskych zmrzlinárov. Ako mladý slobodný muž azda odkiaľsi z Macedónska došiel do Trenčína už dávno, darilo sa mu tu a postavil si tu krátko po prvej svetovej vojne poschodový dom. Poznali ho všetci starí Trenčania, zmrzlinu predával nielen medzi vojnami, ale ešte aj krátko po fronte (1945), potom ešte krátko v r. 1968 keď sa uvoľnili spoločenské pomery. Predával tiež pečené gaštany aj turecký med.
Zmrzlinára Rezepa poznal autor najlepšie, lebo sa dobre poznal s jeho otcom - holičom. Rezep býval aj so ženou na Hradnej ulici. Nevie sa, kde sa Rezep podel, prestal ho vídať spolu s jeho zmrzlinou, naposledy niekedy v sedemdesiatych rokoch.
Zmrzlinára Ťazima (či Razima) si podľa vzhľadu tiež pamätá. Bol o niečo starší od Rezepa, mal synov a dcéry našej generácie, býval niekde v dolnej časti mesta a mal výrobňu na Inoveckej ulici. Vyrábal tam nielen svoju zmrzlinu, ale piekol si aj svoje vlastné oplátkové kornútky.
Pokiaľ pamätá, zmrzlina (jeden kopček v oplátkovom kornútku) bola vždy za jednu korunu počas celého obdobia socializmu. Nebývalo jej veľa druhov, len zopár: jahodová, vanilková, čokoládová, citrónová. Bola to statočná zmrzlina so smotanou, nie vodová.
Pouličný predaj zmrzliny sa z Trenčína vytratil približne začiatkom sedemdesiatych rokov. Vek zmrzlinárov to asi nebol, veď mohli mať nástupcov. Nebol to ani zákaz súkromného podnikania, veď v období socializmu pouličný predaj zmrzliny jestvoval dlho a nakoniec mali aj krytie Komunálnych služieb mesta Trenčín. Do určitej miery to mohla byť konkurencia továrenských zmrzlinových výrobkov, ktorých sortiment aj predaj sa viac rozšírili.
Spomienky na trenčianskeho zmrzlinára Rasima od pani Jaroslavy Birovej, rod. Narodil sa v roku 1951. Ako deti boli od malička vychovávané na jeho zmrzline. Bol pôvodom Turek, volal sa Rasim. Sestra tvrdí, že tam býval so svojou matkou, ale vieme, že rodinu, manželku a deti mal v Turecku, chodil ich navštevovať. Kde vyrábal zmrzlinu, nevie, ale pamätá si jeho bicykel s drevenou pomaľovanou debnou, kde mal dve nádoby na zmrzlinu, a jednu na kornútky. Zmrzlinu však na 100% podával do kornútkov špachtličkou, nie naberačkou, možno oveľa neskôr, to si už nepamätá. Zmrzlina bola taká tuhá, že im nikdy nestiekla, ani nespadla z kornútika. Mamke pre nich vždy dával zadarmo zmrzlinu do okrúhlej termosky, asi určenej na zmrzlinu. V živote nejedla lepšiu zmrzlinu. Chodil na trh, a zmrzlinu vyrábal len z domácich produktov, smotany, vajcia. Pamätá si, že ho neskôr chodil navštevovať dospelý syn, po Rasimovej smrti sa zdá, že nejakú dobu aj on vyrábal a predával v Trenčíne zmrzlinu. Potom sa však vrátil do Turecka. Na zmrzlinára Rasima majú so sestrou tie najlepšie spomienky, aj keď už veľmi zahmlené.
Lacnejšie to už azda ani nejde! Milovníci zmrzliny v košickej Šaci si vedia dopriať fantastickú zmrzlinu len za 40 centov za kopček. Už 11 rokov ju tu predáva Tomáš Bačo (59). Prevádzku prebral po bývalom zmrzlinárovi, ktorý tu so svojím otcom pôsobil ešte v 60. rokoch minulého storočia. Za chladenou pochúťkou sem pritom mieria ľudia z celého regiónu.
V centre Šace stojí stánok od roku 1964. Súčasný prevádzkovateľ Zmrzliny Šaca Tomáš Bačo (59) ho prevzal pred 11 rokmi. „Zobral som to od pána, ktorý ma oslovil, či v tom chcem pokračovať. Už mal asi aj zdravotné problémy a okolnosti, ktoré mu nedovoľovali pokračovať, tak som prevzal štafetu,“ opísal Bačo s tým, že zmrzlináreň založil ešte otec pána, od ktorého stánok prevzal.
„Chodí sem tak už tretia generácia Šačanov. Vtedajší chlapci sú už dnes zrelí páni, dôchodcovia a stále sem chodia po tú svoju zmrzlinu,“ dopĺňa s úsmevom. Jedným dychom dodáva, že na 90 % majú takú istú ponuku, aká bola aj pred 50 rokmi. „Myslím, že ani chuť sa nezmenila, receptúra je v princípe stále taká istá. Aj preto tu ponúkame tradičné príchuti ako čokoládovú, vanilkovú, jahodovú či citrónovú, bez ktorej si už bežný deň domáci ani nedokážu predstaviť.“
Okrem skvelej chuti a tradície ľudí lákajú aj fantastické ceny. Kopček zmrzliny predávajú len za 40 centov. „Mnohí zmrzlinári platia vysoké nájmy, poprípade majú vyššie vstupy do výroby a prevádzky, než máme my. Taktiež si každý robí cenovú politiku takú, ako ho to okolnosti pustia. Treba brať do úvahy aj to, že zmrzlina je záležitosť 7 mesiacov. Niektorí, čo majú nájmy, musia platiť aj tých zvyšných 5 mesiacov, čo sa, samozrejme, premietne do ceny,“ opísal Bačo. Ako spomínal, zdražovanie sa nevyhlo ani im. „Tento rok sme dvihli cenu o 10 centov. Vlani stál kopček zmrzliny 30 centov. V roku 2019 len 25 centov,“ opísal. Podľa slov zmrzlinára historickú kontinuitu zmrzlinárne nenarušila ani pandémia.
Nechajte sa uniesť spomienkami na zmrzlinu z čias socializmu a možno si aj vy pripravíte niektorý z tradičných receptov.
HISTORIE VZNIKU ZMRZLINY! KDO STOJÍ ZA JEJÍM OBJEVEM?
tags: #zmrzlina #ascot #za #socializmu