Znečistenie ovzdušia chovom hovädzieho dobytka a jeho riešenia

Chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka, predstavuje významný zdroj znečistenia ovzdušia. Emisie z týchto chovov prispievajú k zhoršeniu kvality ovzdušia a majú negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí.

Vplyv znečistenia životného prostredia a klimatických zmien predstavuje v súčasnosti závažný problém s rozsiahlymi dôsledkami pre veterinárne a súvisiace odvetvia. Tieto environmentálne riziká sa prejavujú rôznymi spôsobmi, vrátane ohrozenia zdravia, narušenia ekologickej rovnováhy a degradácie prirodzených biotopov. K týmto problémom prispievajú rôzne zdroje znečistenia, ako je znečistenie ovzdušia, pôdy, vody a hluk. Tento problém je ďalej komplikovaný finančnou záťažou spojenou s veterinárnou starostlivosťou, stratami produktivity a rastúcimi nákladmi na verejné zdravie. Na riešenie týchto výziev je nevyhnutná silná environmentálna politika, zlepšenie opatrení v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a medziodborová spolupráca.

Rýchly pokrok v industrializácii a moderné poľnohospodárske postupy výrazne zmenili kvalitu základných zložiek životného prostredia, konkrétne ovzdušia, pôdy a vody. Klimatické zmeny sú definované ako jedna z najnaliehavejších environmentálnych výziev, ktorá má dopad na ekosystémy, poľnohospodárstvo a zdravie zvierat. Medzi kľúčové faktory, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám, patria narastajúce emisie skleníkových plynov, odlesňovanie, priemyselné znečistenie a neudržateľné poľnohospodárske metódy. Tieto faktory spoločne vedú k zvyšovaniu globálnych teplôt, zmenám v charakteristikách počasia, stúpaniu hladiny morí a častejšiemu výskytu extrémnych poveternostných udalostí.

Hlavné skleníkové plyny, ako je oxid uhličitý, metán a oxid dusný, sa primárne uvoľňujú pri spaľovaní fosílnych palív, v chove dobytka, pri odlesňovaní a v dôsledku priemyselných aktivít. Zhoršená kvalita pôdy má priamy negatívny dopad na zdravie zvierat. Znečisťujúce látky sa hromadia v krmovinách a zásobách vody prostredníctvom absorpcie rastlinami alebo presakovaním do podzemných vôd. Dôsledkom môže byť chronická otrava, poruchy reprodukcie a abnormálny rast hospodárskych zvierat. Toxicita ťažkých kovov je bežným problémom v znečistených oblastiach, a rezíduá pesticídov predstavujú vážne zdravotné riziká pre suchozemské aj vodné živočíchy.

Znečistenie ovzdušia vážne ohrozuje zdravie ľudí aj zvierat. Môže vyvolať respiračné problémy, oslabiť imunitný systém a viesť k respiračným ochoreniam, najmä v dôsledku vystavenia oxidu dusíka a časticiam. Vysoké koncentrácie amoniaku z živočíšneho odpadu v intenzívnych chovoch sú spojené so zvýšeným výskytom chorôb a úmrtnosťou u hydiny a dobytka. Okrem toho zlá kvalita ovzdušia znižuje nutričnú a obchodnú hodnotu produktov živočíšnej výroby, ako sú mäso, mlieko a vajcia. Kontaminanty vedú k vyšším nákladom na spracovanie, kratšej trvanlivosti a zníženiu trhovej hodnoty, čo negatívne ovplyvňuje ziskovosť príbuzných odvetví.

Zvieratá, ktoré konzumujú kontaminovanú vodu alebo znečistené krmivo, sú vystavené vysokému riziku pôsobenia nebezpečných látok. Priemyselný a poľnohospodársky odpad, ako aj nesprávna likvidácia chemikálií, zavádzajú do vodných zdrojov znečisťujúce látky, ako sú dusičnany, ťažké kovy a škodlivé mikroorganizmy. Táto kontaminácia môže u zvierat spôsobiť vážne zdravotné problémy vrátane otravy dusičnanmi (methemoglobinémie). Ťažké kovy a priemyselné znečisťujúce látky prispievajú k chronickým ochoreniam pečene a obličiek, systémovej toxicite a tráviacim problémom u hospodárskych zvierat. Kontaminovaná voda podporuje rast škodlivých mikróbov, ako sú Escherichia coli, Salmonella, Leptospira a Cryptosporidium, ktoré sa môžu šíriť medzi zvieratami a ľuďmi. Infikované hospodárske zvieratá môžu trpieť gastrointestinálnymi chorobami, reprodukčnými problémami a oslabeným imunitným systémom.

Z ekonomického hľadiska vedie kontaminácia vody k zvýšeným veterinárnym nákladom. Poľnohospodári čelia finančným stratám nielen kvôli liečebným nákladom, ale aj kvôli zníženej produkcii mlieka, slabému prírastku hmotnosti a predčasnému utrácaniu chorého dobytka. Navyše, neštandardné živočíšne produkty často nespĺňajú obchodné predpisy, čo vedie k ich zamietnutiu na medzinárodných trhoch a k narušeniu dôvery spotrebiteľov.

Hlukové znečistenie má negatívny vplyv na zdravie a produktivitu zvierat, čo vedie k abnormalitám správania, chronickému stresu a ekonomickým stratám. Zvieratá sú na zvuk citlivejšie ako ľudia, a preto sú náchylnejšie na stres spôsobený hlukom. Dlhodobá expozícia hluku môže vyvolať fyziologické reakcie, ako je zvýšená srdcová frekvencia a potlačenie imunity. Nadmerný hluk môže spôsobiť úzkosť, zníženie chuti do jedla a slabý prírastok hmotnosti. Môže tiež narušiť hormonálnu rovnováhu, čo vedie k zníženej plodnosti a nižšej produkcii mlieka. U ošípaných v hlučnom prostredí bola pozorovaná vyššia miera agresivity a úzkosti, a náhle hlasné zvuky môžu vyvolať paniku u hydiny, čo vedie k zníženiu produkcie vajec a v závažných prípadoch k smrti.

Chemické znečistenie predstavuje rastúcu hrozbu pre ovzdušie, vodu a pôdu s vážnymi dôsledkami pre zdravie zvierat, poľnohospodárstvo a blaho ľudí. Zahŕňa širokú škálu kontaminantov, ako sú pesticídy, hnojivá, ťažké kovy, priemyselné odpadové vody, farmaceutický odpad a zvyšky plastov. Tieto chemikálie sa dostávajú do životného prostredia prostredníctvom poľnohospodárskych a priemyselných činností. Chemické znečistenie predstavuje významné riziko pre zdravie zvierat, bezpečnosť potravín a ekonomickú stabilitu. Dlhodobé vystavenie môže viesť k chronickej otrave, poškodeniu orgánov, poruchám reprodukcie a oslabeniu imunity u zvierat. Nárast antimikrobiálnej rezistencie v dôsledku chemického znečistenia komplikuje veterinárnu liečbu.

Jedným z najvýznamnejších účinkov zmeny klímy je tepelný stres, ktorý negatívne ovplyvňuje zdravie a produktivitu hospodárskych zvierat. Zvieratá ako hovädzí dobytok, hydina a ošípané sú obzvlášť citlivé na zvýšené teploty, čo môže viesť k zníženiu rýchlosti rastu, nižšej plodnosti a zníženej produkcii mlieka. Častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav vedú k dehydratácii, zníženej chuti do jedla a zvýšenej úmrtnosti hospodárskych zvierat.

Klimatické zmeny tiež menia vzorce prenosu chorôb, čo umožňuje šírenie infekčných chorôb do nových oblastí a zvyšuje riziko zoonotických chorôb. Vyššie teploty a zvýšená vlhkosť vytvárajú ideálne podmienky pre hmyzích prenášačov chorôb. Nadmerné zrážky a záplavy prispievajú k šíreniu chorôb prenášaných vodou. Meniaca sa klíma tiež urýchľuje vírusové mutácie. Silné suchá a nepravidelné zrážky vedú k nedostatku vody a zníženej dostupnosti krmiva, čo sťažuje chov dobytka a zvyšuje ceny krmív.

Klimatické zmeny spôsobujú hospodárske a obchodné výzvy vrátane zníženia produktivity zvierat a zvýšeného výskytu chorôb. Na riešenie týchto problémov sú potrebné mitigačné stratégie a adaptačné opatrenia, ako je chov dobytka odolného voči teplu, rozšírenie programov sledovania chorôb, udržateľné hospodárenie s vodou, klimaticky inteligentné poľnohospodárstvo a zníženie uhlíkovej stopy v chove dobytka. Účinky znečistenia životného prostredia a zmeny klímy si vyžadujú naliehavú potrebu adaptačných a zmierňujúcich stratégií na zabezpečenie dlhodobej stability odvetvia. Je potrebná spolupráca medzi vedcami, politikmi, farmármi, veterinármi a širokou verejnosťou na nájdenie trvalo udržateľných riešení.

Príčiny znečistenia ovzdušia z chovu hovädzieho dobytka

Medzi hlavné príčiny znečistenia ovzdušia z chovu hovädzieho dobytka patria:

• Emisie amoniaku: Amoniak vzniká pri rozklade moču a výkalov. Prispieva k tvorbe jemných častíc PM2,5, ktoré sú škodlivé pre dýchací systém.
• Emisie metánu: Metán je silný skleníkový plyn, ktorý vzniká pri trávení potravy hovädzím dobytkom (enterická fermentácia). Prispieva ku globálnemu otepľovaniu.
• Emisie oxidu dusného: Oxid dusný vzniká pri spracovaní hnojív a pri nitrifikácii a denitrifikácii v pôde. Je to skleníkový plyn a prispieva k poškodzovaniu ozónovej vrstvy.
• Prachové častice: Chov hovädzieho dobytka môže prispievať k zvýšenej prašnosti, najmä v suchých oblastiach a pri intenzívnom chove.

Dôsledky znečistenia ovzdušia z chovu hovädzieho dobytka

Znečistenie ovzdušia z chovu hovädzieho dobytka má rozsiahle negatívne dôsledky:

• Vplyv na zdravie: Zhoršenie kvality ovzdušia prispieva k respiračným ochoreniam, kardiovaskulárnym problémom a iným zdravotným komplikáciám.
• Vplyv na životné prostredie: Emisie skleníkových plynov prispievajú ku globálnemu otepľovaniu a klimatickým zmenám. Amoniak a oxidy dusíka prispievajú k acidifikácii a eutrofizácii ekosystémov.
• Vplyv na biodiverzitu: Znečistenie ovzdušia môže negatívne ovplyvniť rastliny a živočíchy a viesť k strate biodiverzity.

Riešenia na zníženie znečistenia ovzdušia z chovu hovädzieho dobytka

Existuje niekoľko stratégií a technológií, ktoré môžu pomôcť znížiť znečistenie ovzdušia z chovu hovädzieho dobytka:

• Optimalizácia kŕmenia: Zmena zloženia krmiva môže znížiť produkciu metánu a amoniaku. Napríklad, pridávanie tukov alebo tanínov do krmiva môže znížiť enterickú fermentáciu.
• Technológie spracovania hnoja: Používanie technológií, ako sú anaeróbna digescia, kompostovanie alebo stripovanie amoniaku, môže znížiť emisie z hnoja.
• Zlepšenie ustajnenia: Zlepšenie vetrania a hygieny v maštaliach môže znížiť emisie amoniaku a prachu.
• Podpora extenzívneho chovu: Extenzívny chov s voľným pasením môže znížiť koncentráciu zvierat a emisie na jednotku plochy.
• Legislatívne opatrenia: Zavedenie prísnejších emisných limitov a environmentálnych štandardov pre chov hovädzieho dobytka môže motivovať farmárov k znižovaniu znečistenia.

Nové pravidlá znížia škodlivé emisie z priemyselných zariadení a veľkých chovov ošípaných a hydiny s cieľom chrániť ľudské zdravie a životné prostredie. Nové pravidlá stanovia povinne najprísnejšie dosiahnuteľné úrovne emisií pre príslušné odvetvia. S cieľom bojovať proti nedostatku vody sa environmentálne ciele stanú povinnými pre spotrebu vody. Spoluzákonodarcovia sa dohodli na rozšírení opatrení smernice o priemyselných emisiách na chov ošípaných s viac ako 350 dobytčími jednotkami. Poľnohospodárske podniky, ktoré chovajú ošípané extenzívnym alebo ekologickým spôsobom a vo vonkajšom priestore značné obdobie roka, sú vylúčené. Pokiaľ ide o hydinu, smernica sa uplatňuje na farmy s viac ako 300 dobytčími jednotkami nosníc a na farmy s viac ako 280 dobytčími jednotkami krmných kurčiat.

Spoločnosti, ktoré nedodržiavajú pravidlá, môžu čeliť sankciám vo výške najmenej 3 % ročného obratu prevádzkovateľa v EÚ za najzávažnejšie porušenia. Po hlasovaní spravodajca Radan Kanev (EPP, Bulharsko) povedal: „Dnešné hlasovanie ukazuje odhodlanie Parlamentu dosiahnuť ciele Zelenej dohody o nulovom znečistení a posilniť zdravie Európanov. Dokazuje tiež, že tieto ciele možno dosiahnuť bez toho, aby sa podnikom a najmä európskym poľnohospodárom vytvorila dodatočná administratívna záťaž.“

Pred uverejnením v Úradnom vestníku EÚ a nadobudnutím účinnosti o 20 dní neskôr musí zákon prijať aj Rada. Smernica o priemyselných emisiách je hlavným nástrojom EÚ regulujúcim znečistenie ovzdušia, vody a pôdy z priemyselných zariadení vrátane intenzívnych chovov dobytka, ktoré môže viesť k zdravotným problémom, ako je astma, bronchitída a rakovina. Táto legislatíva reaguje na očakávania občanov v súvislosti so zásadou znečisťovateľ platí, urýchľuje ekologickú tranzíciu a podporuje ekologickejšie výrobné procesy.

Legislatíva a EIA

Moderné poľnohospodárstvo si čoraz viac vyžaduje znalosť právnych povinností - a jednou z nich je aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie, známe pod skratkou EIA (Environmental Impact Assessment). EIA je zákonom stanovený proces, ktorého cieľom je identifikovať, vyhodnotiť a minimalizovať vplyvy zámeru na životné prostredie - ešte pred začiatkom výstavby, rekonštrukcie, rozširovania alebo iných zásahov. Na Slovensku je tento proces upravený zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Zákon definuje konkrétne kategórie zámerov, pri ktorých je EIA povinná automaticky, a ďalšie, kde sa o potrebe posudzovania rozhoduje v tzv. zisťovacom konaní. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa týka nielen nových projektov, ale aj modernizácií existujúcich fariem. Keďže EIA môže trvať niekoľko mesiacov, a v zložitejších prípadoch dokonca viac než rok, dôležité je začať včas.

Hodnotenia vplyvov vedú k prijímaniu udržateľnejších postupov - či už ide o šetrnejšie využívanie pesticídov, znižovanie spotreby vody, minimalizáciu erózie pôdy alebo lepšiu ochranu krajinných prvkov. Dôležitou úlohou EIA je aj zabezpečenie súladu s legislatívou. Mnohé poľnohospodárske projekty musia splniť environmentálne podmienky, aby mohli byť schválené a získať verejnú podporu. V neposlednom rade EIA prispieva aj k riadeniu rizík. Pomáha včas identifikovať potenciálne problémy - napríklad ohrozenie kvality pôdy, nedostatok vody či riziko znečistenia - a umožňuje poľnohospodárom prijať preventívne opatrenia. Hoci je EIA často vnímaná ako prekážka, môže ochrániť samotného farmára pred neskoršími problémami.

Welfare zvierat a podmienky chovu

Každý chov hospodárskych zvierat sa zabezpečuje dostatočným počtom ošetrovateľov, ktorí majú vedomosti o druhu chovaných hospodárskych zvierat a o používanom spôsobe chovu a zručnosti nevyhnutné na chov hospodárskych zvierat.

Pri ošetrovaní hospodárskych zvierat sa denne kontroluje ich zdravotný stav a správanie v chove (ďalej len „denná kontrola“). Individuálna prehliadka, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa vykoná u toho hospodárskeho zvieraťa, u ktorého sa pri dennej kontrole zistili príznaky zhoršeného stavu a neprirodzeného správania. Ak sa pri dennej kontrole zistili príznaky zhoršeného stavu a neprirodzeného správania hospodárskeho zvieraťa, zisťujú sa ich príčiny a urobia sa potrebné opatrenia vrátane zabezpečenia starostlivosti veterinárneho lekára. O vykonaných opatreniach sa vedie evidencia.

Hospodárske zvieratá nemožno trvalo chovať potme. Ustajňovacími priestormi sú najmä maštale, výbehy a klietky. Chovateľ hospodárskych zvierat alebo ich ošetrovateľ denne kontroluje ustajňovací priestor a zariadenia v ňom a zistené nedostatky bezodkladne odstraňuje. Ustajňovací priestor sa čistí a udržiava v hygienicky vyhovujúcom stave. Vyčistenie a dezinfekcia sa uskutočnia vždy po vyprázdnení ustajňovacieho priestoru a pred ustajnením nových zvierat v ňom, najmenej však dvakrát ročne.

Do ustajňovacieho priestoru treba zabezpečiť prirodzený prívod čerstvého vzduchu. V uzavretom ustajňovacom priestore s núteným vetracím systémom sa pre prípad jeho poruchy zabezpečuje možnosť priameho prívodu čerstvého vzduchu. Poruchu vetracieho systému signalizuje poplašné zariadenie. Hospodárske zvieratá z iného chovu sa počas karantény ustajňujú oddelene.

Pri dennej kontrole sa sledujú pohyby a postoj hovädzieho dobytka, príjem krmiva a prežúvanie, stav výkalov, srsti, kože, očí, uší, chvosta, končatín a paznechtov. Ustajňovacie priestory na chov hovädzieho dobytka sa zhotovujú a udržiavajú tak, aby zabezpečovali hygienické podmienky chovu a obmedzovali možnosť poranenia zvierat. Ustajnenie hovädzieho dobytka musí umožniť zvieratám dostatočnú voľnosť pohybu a odpočinok.

Prostriedky na viazanie (napríklad reťaze a popruhy) nesmú spôsobiť zvieraťu zranenie a nesmú ho obmedzovať vo vykonávaní základných biologických potrieb. Podlaha ustajňovacieho priestoru nesmie byť šmykľavá a musí umožňovať odvod vody a odstraňovanie výkalov a moču. Rošty alebo iné perforované podlahy musia zodpovedať hmotnosti zvierat a veľkosti nášľapnej plochy ich paznechtov. Rošty musia byť pevne zabudované a položené rovno.

Maštale s voľným ustajnením hovädzieho dobytka musia mať fixačnú uličku, pútaciu zábranu alebo iné funkčné zariadenie s rýchlym ovládaním, aby sa dalo manipulovať so zvieratami, ktoré sa podrobujú ošetreniu, vyšetreniu alebo testu. Maštale musia mať oddelený ustajňovací priestor na ošetrovanie a liečenie chorých alebo poranených zvierat.

Automatizované systémy podávania krmiva riadené počítačom majú poskytovať chovateľovi dostatok informácií o množstve a kvalite skonzumovaného krmiva. Podstielané ustajňovacie priestory musia mať trvalo dostatok suchej podstielky, ktorú treba denne dopĺňať. Ustajňovací priestor musí veľkosťou a vybavením zodpovedať počtu ustajnených zvierat.

Zvieratá musia mať prístup ku krmivu a k pitnej vode v množstve zodpovedajúcom ich biologickým potrebám a úžitkovosti. Teplota v ustajňovacom priestore môže v zime poklesnúť pod 0 °C, ak je v ňom nezamŕzajúca napájačka a suchý podstlatý priestor na ležanie zvierat a ak zvieratá majú kvalitné krmivo s vyšším obsahom sušiny a potrebným obsahom živín. V dojárni teplota nesmie klesnúť pod 15 °C.

Teplota v ustajňovacom priestore nesmie v lete presiahnuť 27 °C. Ak sa tak výnimočne stane, tepelný stres zvierat treba ihneď eliminovať znížením teploty a zvýšeným prívodom čerstvého vzduchu. Obsah škodlivých plynov v ustajňovacom priestore sa udržiava na úrovni, ktorá nespôsobuje dusivé, metatoxické, toxické alebo iné nepriaznivé pôsobenie na organizmus ustajnených zvierat.

Vetrací systém nesmie spôsobiť prievan. Prúdenie vzduchu v maštali sa udržiava v rozsahu od 0,5 do 2 m/s. Mikroklímu v maštali treba posudzovať pri každej kontrole a ak sa zistí nedostatok, treba ihneď urobiť nápravu. Pasienky sa vyberajú a udržiavajú tak, aby pasúce sa zvieratá neboli vystavené zdraviu škodlivým vplyvom.

Teľatá sa ustajňujú spravidla v skupinách. Ustajňovací priestor im musí umožniť dokonalé pohodlie pri ležaní a voľnosť pohybu. Individuálne boxy musia umožňovať, aby sa teľatá navzájom videli alebo mohli vidieť iné zvieratá svojho druhu. Rozmery individuálneho boxu alebo stojiska musia vyhovovať veľkosti zvieraťa, ktorú dosiahne na konci pobytu v ňom. Šírka musí byť väčšia, ako je výška teľaťa v kohútiku, a dĺžka musí byť väčšia o 40 cm, ako je dĺžka teľaťa meraná od natiahnutej hlavy po koreň chvosta.

Teľatá nemožno trvalo priväzovať a nemožno im dávať náhubok. Teľatá umiestnené v individuálnych boxoch nemožno priväzovať. Ustajňovací priestor na chov teliat má byť najmenej osem hodín denne osvetlený predovšetkým prirodzeným svetlom. Podlaha priestoru určeného na odpočinok teliat v období mliečnej výživy musí mať suchú a čistú podstielku. Choré alebo poranené teľatá sa umiestňujú v oddelených priestoroch určených na tento účel. Podlaha v nich musí mať suchú a čistú podstielku.

Novonarodené teľa musí dostať mledzivo vlastnej matky do dvoch hodín po narodení, najneskôr však do šiestich hodín. Ak vlastná matka nemá plnohodnotné mledzivo alebo má infekčnú chorobu, použije sa mledzivo inej zdravej dojnice v množstve najmenej jeden liter. Teľatá musia prijímať tekutú potravu na báze mlieka alebo mliečnej zmesi najmenej dvakrát denne dovtedy, kým nežerú primerané množstvo tuhého krmiva, najmenej však počas prvých štyroch týždňov života. Teľatá staršie ako jeden týždeň musia mať prístup k primeranej kŕmnej dávke a stály prístup k pitnej vode.

Zariadenie, v ktorom sa podáva teľatám krmivo, sa udržiava v čistote. Zariadenie na tekuté krmivo sa vyčistí a vydezinfikuje bezprostredne po každom použití. Ak sú teľatá ustajnené spolu s kravami, musí byť v koterci prístupné osobitné zariadenie na kŕmenie teliat. Teľatá do jedného týždňa veku alebo dovtedy, kým nie je úplne zasušený pupok, možno premiestiť do iného chovu len v naliehavom prípade. Pri prevoze teliat treba prijať opatrenia na ich ochranu pred klimatickými a inými škodlivými vplyvmi. Pri manipulácii s teľatami sa nesmú používať elektrické usmerňovače pohybu a prístroje na poháňanie vysielajúce elektrické výboje.

Dojnice sa spravidla ustajňujú v ležiskových boxoch, kŕmnoležiskových boxoch, v kotercoch a v stojiskách s priväzovaním. Musia mať počas celého roka možnosť výbehu. Rozmery ležiskového boxu musia zodpovedať telesným rozmerom dojníc. Ležiskové boxy nesmú umožňovať zvieratám otáčať sa v nich, vchádzať do nich opačne alebo vchádzať do nich dvom zvieratám naraz.

Stojiskami s priväzovaním sú: dlhé stojisko, v ktorom priestor na ležanie a na pohyb hlavy pri líhaní je súčasťou stojiska a kŕmny žľab s požľabnicou je najviac 500 až 600 mm nad úrovňou stojiska, stredne dlhé stojisko, v ktorom časť priestoru na pohyb hlavy je nad žľabom a výška požľabnice je najviac 300 mm, krátke stojisko, v ktorom na strane stojiska je iba priestor na ležanie a priestor na pohyb hlavy je v priestore na kŕmenie; na kŕmenie sa používa prejazdný kŕmny stôl s požľabnicou z mäkkého ohybného materiálu a požľabnica je najviac 300 mm nad úrovňou stojiska.

Pri voľnom ustajnení s kŕmnoležiskovými boxmi platia rovnaké podmienky kŕmenia, ako sú uvedené v odseku 3 písm. c). Voľné kotercové ustajnenie sa skladá z ležiska a z kŕmiska, ktoré majú rozmery podľa telesného rámca zvierat. Ak je súčasťou koterca aj pohybový priestor, jeho plocha môže byť menšia až o 20 %.

Pri voľnom kotercovom ustajnení nesmie počet zvierat prevyšovať počet miest na ležanie a kŕmenie. Dĺžka stojiska a ležiska musí umožniť zvieraťu pohodlne stáť a ležať. Ležiskové a kŕmnoležiskové boxy a stojiská s priväzovaním im musia umožňovať prirodzené pohyby pri vstávaní a líhaní.

Dojnice a jalovice sa nesmú ustajniť na celoroštovej podlahe. Miesto na ležanie má mať plnú podlahu pokrytú slamou alebo iným vhodným materiálom na podstielanie. Pri ustajnení v stojisku s priväzovaním sa na usmerňovanie zvierat nesmú používať ostré alebo zahrotené nástroje, ani elektrické zariadenia. Používať usmerňovač pohybu okrem elektrických ohradníkov pri pasení je neprípustné.

Dlhodobo uväzovať kravám chvost je neprípustné. Výnimku môže povoliť veterinárny lekár. Na dojenie možno použiť len také postupy a zariadenia, ktoré nespôsobia poranenie vemena. Pri dennej kontrole sa skontroluje aj stav vemena a pohlavných orgánov.

Na párenie sa samce a samice vyberajú s ohľadom na plemeno, živú hmotnosť, telesný rámec a vek. Koterce na telenie sa vybavujú kŕmnym žľabom a napájačkou. Plocha individuálneho boxu má mať najmenej 20 m2 na jednu dojnicu. Ak sa spolu telí viac zvierat v jednom koterci, ležisko má mať najmenej 10 m2 na jednu dojnicu. Šírka koterca je najmenej štyri metre.

Pred presunutím kráv do pôrodného koterca sa všetky jeho povrchy vydezinfikujú, ležisko musí byť suché, čisté a podstlaté. Kravy sa presúvajú do pôrodného koterca najmenej tri dni pred očakávaným pôrodom. Pri pôrode nemožno používať mechanické pomôcky okrem pôrodníckych povrazov. Ak sa zistí, že pôrod je komplikovaný, s nebezpečenstvom vážneho poranenia kravy alebo teľaťa, treba privolať k pôrodu veterinárneho lekára.

Ležiskové boxy a stojiská pre býky sa umiestnia tak, aby býky videli a počuli činnosť vykonávanú v maštali. Dospelý plemenný býk umiestnený v individuálnom boxe má ležisko veľké najmenej 16 m2. Priestor na pripúšťanie je zariadený tak, aby nedošlo k zraneniu býka ani kravy. Býkom sa umožňuje dostatočný pohyb.

Býky vo výkrme sa ustajňujú v skupinách okrem prípadov, keď choroba, agresivita, poranenie alebo prenasledovanie zo strany iných zvierat vyžaduje, aby bol býk ustajnený oddelene. Do jednej skupiny býkov vo výkrme možno umiestniť najviac 20 zvierat. Nemožno spolu ustajniť býky s rohmi a býky bez rohov. Ak sú býky vo výkrme priviazané, popruhy alebo reťaze umiestnené okolo šije treba upraviť tak, aby im nespôsobovali bolesť ani poranenie. Elektrické zábrany sa nesmú používať.

Počas teplých dní, ktorých je v roku stále viac, trpia hospodárske zvieratá teplotným stresom. Ten pôsobí nie len na welfare zvierat, ale negatívne ovplyvňuje príjem krmiva a účinnosť trávenia. Vyrovnanosť kŕmnej dávky - Teplotný stres vedie k zvýšenej energetickej potrebe zvierat a znižuje príjem krmiva, preto neznižujte energetickú hodnotu krmiva. Pri vysokých teplotách je pre dobrú funkciu bachora dôležitá vláknina. Používajte preto objemové krmivá s vysokou stráviteľnosťou vlákniny. Príjem vody - Počas horúcich dní dojnice potrebujú na produkciu 30 litrov mlieka 150 litrov vody denne.

Kravy patria medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia. LOS ANGELES 20. marca - Hovädzí dobytok, špeciálne kravy, patria medzi veľké zdroje emisií skleníkových plynov. Podľa nových zistení vedcov by pritom mohla pomôcť jednoduchá vec - zmena ich jedálnička. Po tom, čo kravy dostávali na jedenie aj malé množstvo morských rias, ktoré rastú v tropických vodách v Austrálii, množstvo metánu, ktoré vypúšťali do ovzdušia, to znížilo až o 86%, pričom kvalita mäsa z týchto kráv ovplyvnená nebola. Riasami Asparagopsis taxiformis pritom nahradili iba 0,25 alebo 0,5% z denného prísunu potravy kráv. Aj napriek takejto malej dávke klesla po dobu 147 dní produkcia metánu o 50%, resp. 74%. Za všetko je zodpovedná organická zlúčenina bromoform, ktorá sa nachádza v týchto riasach. „Musíme vykonať ešte niekoľko štúdií, ale vidíme tu obrovský potenciál ne zníženie emisií metánu," uviedol profesor Ermias Kebreab z University of California, ktorý je vedúcim autorom štúdie. Problémom môže byť aj to, ako pestovať túto riasu vo väčšom množstve, resp. ako ju dať kravám na pastvinách.

V živočíšnej výrobe sú hlavným zdrojom toxických látok CO2, N2O, H2S, CO a veľa ďalších zápachových plynov. Z globálneho hľadiska emisie stále rastú, a preto sa postupne prijímajú modernizačné programy na ich eliminovanie. Tieto opatrenia, žiaľ, neprebiehajú zo dňa na deň - uviesť ich do praxe je veľmi náročné a nákladné. V živočíšnej výrobe stojí za výrazným nárastom emisií najmä hovädzí dobytok. Je za tým úplne všetko, čo súvisí a ďalej ovplyvňuje možnosti chovu. O emisnej zaťaženosti možno hovoriť napr. pri využívaní pôdy, resp. pri rozširovaní priestoru na chov dobytka. Hovädzí dobytok ako najväčší producent emisií v rámci živočíšnej výroby sa vyznačuje veľmi špecifickými tráviacimi procesmi. Požiera trávu a iné rastliny - na to je žalúdok „vybavený“ mikrobiálnym obsahom pre črevné trávenie a neskorší rozklad exkrementov. Týmto biologickým procesom vzniká najmä metán. Celkovú situáciu dosť ovplyvňujú aj ďalšie silné skleníkové plyny, ako napr. oxid uhličitý (CO2). Ide o skleníkový plyn, ktorý je produkovaný najmä ľudskou činnosťou. Zároveň ho vytvárajú a následne pohlcujú organizmy a rastliny ako súčasť prirodzeného kolobehu uhlíka. Pozor! Silnou stránkou CO2 je jeho životnosť. Síce jeho značnú časť rozpúšťajú oceány, trvá to stovky rokov. Iné, pomalšie prírodné procesy majú na jeho rozklad dopad až po tisícoch rokov.

Toto tvrdenie možno demonštrovať už len na príklade - porovnaní chovu kráv a jedlého hmyzu. Pre kvalitu životného prostredia je oveľa väčšou záťažou poskytnúť priestor na chov, kŕmenie a na pastviny pre potreby hovädzieho dobytka ako u jedlého hmyzu. Nie je náročný na energiu - na termoregulačné procesy pre bežné fungovanie organizmu. Pri chove jedlého hmyzu vieme využiť aj bežný kuchynský odpad a nevznikajú ani zvýšené priestorové nároky.

tags: #znecistene #ovzdusia #hovadzi #dobytok