Paradajky: Od radosti k zvädnutiu – príčiny a riešenia

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny v slovenských záhradách. Ich pestovanie však často sprevádzajú rôzne výzvy, vrátane vädnúcich listov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na príčiny vädnutia paradajok a ponúka praktické rady, ako s týmto problémom bojovať.

Skúsenosti z praxe sú neoceniteľné, preto sme sa inšpirovali rozhovorom s pani Evou Tomišovou, vášnivou záhradkárkou, ktorá sa o svoje poznatky delí aj na sociálnych sieťach. Pani Tomišová pestuje paradajky už roky a na vlastných plodoch si pochutnáva až 9 mesiacov v roku. Jej rady a postrehy sú cenným zdrojom informácií pre všetkých pestovateľov.

Príbeh záhradkárky Evy Tomišovej

Eva Tomišová nie je záhradníčka vzdelaním, ale učiteľka matematiky a výtvarnej výchovy na dôchodku. Záhrada je jej koníčkom už od detstva, keďže vyrastala v rodine, kde sa veľa pestovalo. V súčasnosti má záhradu pri dome na Myjave, kde sa nachádza aj nevykurovaný skleník a miniskleník. Hoci v záhrade pestuje aj okrasné rastliny, uhorky, cukety, cesnak, petržlen, hrach, červenú repu, papriky a broskyne, prevažnú časť plochy zaberajú paradajky. Vášeň pre paradajky vznikla u pani Tomišovej už dávno, keď si obľúbila hybrid ‘Start S F1’. Neskôr začala experimentovať s rôznymi odrodami, a to nielen z domácej produkcie, ale aj zo zahraničia. V súčasnosti pestuje vyše 200 rastlín v približne 100 odrodách, z ktorých polovica je pre ňu nová.

S výsevmi začína už v polovici decembra a pokračuje až do začiatku apríla. Používa rôzne substráty a dbá na to, aby si do pôdy nezavliekla choroby ani škodcov. V skleníku pravidelne zapracováva dusíkaté vápno a používa granulované organické hnojivá. Pani Tomišová používa rôzne metódy pestovania, vrátane pestovania vo vedrách a mulčovania senom alebo slamou. Zalieva dažďovou vodou a tyčkové odrody pestuje zvyčajne na dva výhony. Počas sezóny poctivo vyštipuje zálistky a odstraňuje spodné listy. Na konci sezóny si vyberá pekné zdravé plody, z ktorých získava semienka na ďalší rok. Podľa pani Tomišovej robia záhradkári najčastejšie chybu v zlom pochopení odstraňovania spodných listov. V prípade zlého počasia alebo nástupu plesne zemiakovej robí preventívne kroky. Z paradajok pripravuje šťavu, omáčky, zmesky, suší ich alebo zapeká v rúre s bylinkami.

Medzi jej obľúbené odrody patrí ‘Start S F1’, ‘Stupické skoré poľné’, ‘Bejbino F1’, ‘Zlatava’, ‘Orange Russian 117’, ‘Mrs. Maxwell’s Tiger’, ‘Jergus F1’ a ‘Milica F1’.

Problém vädnúcich listov

Vädnúce listy paradajok sú bežným problémom, ktorý môže mať viacero príčin. Je dôležité ich správne identifikovať, aby ste mohli včas zasiahnuť a zachrániť úrodu.

Nedostatok vody

Jednou z najčastejších príčin vädnutia listov je nedostatok vody. Paradajky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich letných dní. Ak je pôda suchá, listy začnú vädnúť a krútiť sa, aby sa znížil odpar vody. Riešením je pravidelná a výdatná zálievka, ideálne skoro ráno alebo neskoro večer. Snažte sa polievať priamo ku koreňom, aby ste minimalizovali zmáčanie listov.

Vysoká teplota a slnečné žiarenie

Príliš silné slnečné žiarenie a vysoké teploty môžu tiež spôsobiť vädnutie listov. Listy sa v horúcom lete bránia väčšiemu odparu vody skrútením alebo ovisnutím. Vytvorte svojim rastlinám polotieň počas najhorúcejšej časti dňa. Ráno alebo večer im doprajte dostatočnú zálievku ku koreňom.

Nedostatok živín

Nedostatok vápnika: Stáčanie listov a ich odfarbovanie (najmä u starších listov) môže byť spôsobené nedostatkom vápnika. Stáva sa to často pri kolísaní teplôt, nízkej vzdušnej a zároveň vysokej pôdnej vlhkosti, kedy dochádza k poruchám príjmu živín u rastlín. Ďalším príznakom je zmena sfarbenia spodnej strany listov na tmavozelenú s mierne fialovým nádychom. Skrútené vrchy a okraje listov následne odumierajú. Pomoc ponúka KlinoGrow vo forme postreku na list minimálne 2 x vo vegetačnom období.

Nedostatok medi: Zvlnenie vrchných listov rajčiny má inú príčinu ako v predchádzajúcom prípade. Ide o poruchu vo výžive rastliny spôsobenú nedostatočným príjmom medi. Poruchy príjmu medi môžu byť vyvolané aj nadmerným hnojením dusíkom či fosforom a vysoké pH pôdy nad 6,5. V tomto prípade je vhodné otestovať pH pôdy, obmedziť prísun dusíka, fosforu a aplikovať hnojivá na báze medi.

Nedostatok mangánu: Kučeravosť najmladších listov a ich deformácia môže byť vyvolaná ťažkosťami s príjmom mangánu. Zmena farby listov na sivohnedú a následné nekrotizovanie okrem nedostatku mangánu vyplýva opäť z vysokého pH, nadmernej pôdnej vlhkosti, nedostatku svetla alebo prehnojením inými zložkami pri používaní nevyvážených hnojív. Opäť je tu vhodné otestovať pH pôdy a upraviť množstvo zálievky.

Bakteriálna rakovina

Bakteriálna rakovina paradajok spôsobujúca zvlnenie listov predstavuje mimoriadne nebezpečnú chorobu. Zdrojom nákazy môžu byť ako infikované semená, pôda, ale i kontakt s infikovaným záhradníckym náradim či rukami človeka, ktorý predtým bol v kontakte s napadnutou rastlinou. Toto ochorenie vyvoláva baktéria Corynebacterium michiganense.

Pred zvlnením listov môžeme pozorovať nezvratné vädnutie rastliny. A to celej alebo jednej jej strany, pričom druhá strana sa javí ako zdravá. Toto vädnutie začína v spodnej časti rastliny a rýchlo postupuje smerom nahor. Pri silnom napadnutí sa môžu na rastline objaviť praskliny, vredy či vytekanie slizu.

V súčasnej dobe neexistujú u nás odrody paradajok odolné voči bakteriálnej rakovine. Napadnuté rastliny a ich časti sa odporúčajú odstrániť a spáliť, aby sa predišlo rozšíreniu infekcie. Nesmú sa používať na kompostovanie! Všetky náradia, ktoré prišli do kontaktu s napadnutou rastlinou je potrebné dezinfikovať. A na zdravé rastliny sa odporúča aplikovať postrek meďnatými prípravkami. Jedinou možnosťou, ako účinne bojovať proti bakteriálnej rakovine je prevencia.

Odporúčania:

• Vysádzajte len zdravé semená a sadenice.
• Pri pestovaní udržiavajte okolie rastlín čisté, odburinené.
• Napadnuté rastliny spáľte.
• Dezinfikujte svoje záhradnícke náradie i oblečenie a ruky.

Napadnutie voškami

Okrem fyziologických a bakteriálnych príčin stáčania listov paradajok, je časté napadnutie škodcami sajúcimi rastlinné šťavy, najmä voškami. Vplyvom vošiek sa konce listov a vrch deformujú, skrúcajú nadol, do tzv. lyžičkového prehnutia. Listy bývajú pokryté lepkavou medovicou vylučovanou voškami.

V prípade napadnutia použite ekologické prostriedky na ochranu pred škodcami. Nápomocné sú aj drobní pomocníci v záhrade ako lienky, zlatoočky i sýkorky. Vytváraním pre nich vhodných podmienok, budú vám nápomocný.

Prevencia a ochrana

Kľúčom k úspešnému pestovaniu paradajok je prevencia a včasná ochrana. Obohatenie pôdy paradajok a uhoriek kyselinou citrónovou vám umožní zlepšiť metabolické procesy, stimulovať rast rastlín a transformovať ťažko dostupné makro- a mikroelementy v pôde do prístupnejšej formy. Príprava takéhoto doplnku je veľmi jednoduchá. Stačí vziať 1 polievkovú lyžicu kyseliny citrónovej a 10 litrov vody. Zalievajte najprv čistou vodou, potom vodou s kyselinou. Na každý krík nalejte 0,5-1 liter roztoku (v závislosti od veľkosti).

11 tajomstiev pre bohatú úrodu paradajok

1. Svetlo: Paradajky potrebujú veľa svetla. Vysaďte ich tam, kde budú počas dňa čo najdlhšie vystavené slnečnému svetlu. Najlepšie sa im darí na južných svahoch v dostatočných rozostupoch, chránené pred studeným vetrom.
2. Zálievka: Pôda pod rastlinou musí byť vlhká (odporúča sa až 80% vlhkosť. Vlhkosť vzduchu na pestovanie je najideálnejšia v rozmedzí 50-60%. Pozor však na prelievanie rajčín, to vedie síce k veľkým ale vodnatým plodom bez chuti.
3. Manganistan draselný: Pre šťavnatejšie a chutnejšie plody radia skúsení záhradkári v čase kvitnutia zaliať paradajky roztokom manganistanu draselného. 2 g manganistanu draselného rozpustíme v 10-tich litroch vody.
4. Teplá voda: Vždy zalievajte paradajky odstátou teplou vodou - okolo 23-24 stupňov Celzia. Do vody je dobré pridať trochu kompostu, hnoja, alebo trochu usušenej žihľavy - pridajte do vody a nechajte dobre odstáť.
5. Hnojenie: Hnojenie je vhodné v ranejších fázach, avšak potom by ste mali prestať hnojiť až do fázy, kedy rastlina nezakvitne. Prebytok dusíkatých hnojív môže spomaliť proces vytvorenia kvetu. Potom sa starí záhradkári odporúčajú pridať do zálievky pár kvapiek jódu (na 1 vedro asi 2-3 kvapky). Touto zmesou by sa mali rajčiny zalievať raz týždenne. To vám pomôže získať väčšie plody a zároveň to rastliny ochráni pred plesňou.
6. Odstránenie zálistkov: To je dôležité urobiť skôr, aby zbytočne neodčerpávali rastline energiou. Záliskty odstraňujeme kým sú veľké asi 5-7 cm a teda nestihnú veľmi vyrásť. Vhodné je odstrániť aj spodné listy rastliny. Rastlinu tak prevzdušníte a zabezpečíte lepší prísun svetla k stonke.
7. Odstránenie vrcholov: Kolíkové rastliny dorastajú do výšky, avšak plody na najvyšších miestach nedozrejú a preto je vhodné odstrániť ich po období kvitnutia. Stačí, ak odštipnete vrchol za 7. a 8. závinkom (na zaštipnutie nepotrebujete nôž ani nožnice, stačia vám len nechty).
8. Soľ a popol: Štipka soli podporí a zvýrazní sladkú chuť - 1 polievková lyžica soli a 1 pohár dreveného popola rozpustíme v 10 litroch vody). Ku každému kríku stačí pridať 0,5 l roztoku. V taliansku napríklad získali veľmi chutné plody občasným zlievaním morskou vodou.
9. Vetranie: Ak pestujete paradajky v uzavretých priestoroch, nezabúdajte na pravidelné vetranie - nie však v noci. Vetranie počas dňa je veľmi dôležité preto, aby ste zabránili vzniku a rozmáhaniu obávanej plesni rajčiakovej. Dostatočné vetranie je dôležité aj preto, že rajčiny ako samoopelivé rastliny nedokážu rodiť tam, kde je príliš vysoká vzdušná vlhkosť a vysoká teplota. Pestovatelia tiež radia tento jednoduchý trik - rajčiinou z času na čas zatraste, to pomáha k lepšiemu a rýchlejšiemu samoopeleniu.
10. Silný koreň: Paradajka je schopná vyhnať korene aj zo stonky, preto platí, že čím viac stonky je v zemi, tým pevnejší koreň bude rastlina mať. Nemusíte ju však vkladať do hĺbky, ale skôr pozdĺžne.
11. Kvalita pôdy: Priepustná, mierne kyslá pôda s pH 5,5 - 6,5, bohatá na organické zložky je ideálna na pestovanie paradajok. Doplnenie organickej hmoty pred pestovaním o dobre vyzretý hnoj, kompost, vápnik, organické a organicko-minerálne hnojivá (Hnojík, TRusEko Agro PRÉMIUM, Alginit, HUMAC®Agro) prírodné látky, ktoré ju zlepšujú kvalitu a výživnosť pôdu, detoxikujú ju (ZeoSand, Zeolit Agro, Alginit, HUMAC®Agro) podporujú v pôde žijúce prospešné mikroorganizmi (Alginit, HUMAC®Agro) a následné pravidelné dopĺňanie vyvážených živín počas pestovania je priam nevyhnutné.

Ďalšie tipy pre úspešné pestovanie

1. Zalievanie: Keď teploty presiahnu tridsať stupňov, každá kvapka vody je vzácna. Ak zalievate uprostred dňa, väčšina vody sa jednoducho odparí skôr, ako sa dostane ku koreňom. Najlepší čas na zalievanie je skoro ráno, keď je pôda ešte chladná a rastliny nie sú stresované teplom.
2. Kvapková závlaha: Keď je vody málo, každá kvapka sa počíta. Preto má zmysel zvážiť systémy, ktoré vám umožnia precízne a ekonomicky zavlažovať záhradu. Kvapková závlaha je jednou z najúčinnejších metód, pretože voda tečie pomaly a priamo k rastline bez zbytočných strát v dôsledku odparovania alebo povrchového odtoku.
3. Mulčovanie: Keď pôda stratí vlhkosť, je ťažké ideálnu vlhkosť dosiahnuť. Jedným z najlepších spôsobov, ako to urobiť, je mulčovanie pôdy. Mulč slúži ako ochranná vrstva nad pôdou. Spomaľuje odparovanie, znižuje rast buriny a dlhodobo zlepšuje kvalitu pôdy.
4. Kvalita pôdy: Ak chcete záhradu, ktorá bude prosperovať aj napriek suchu, zvážte rastliny, ktoré sú prirodzene odolné voči suchu. Medzi takéto trvalky patrí levanduľa, rozmarín, echinacea, šalvia, rozchodníky (Sedum). Spomedzi zeleniny paradajky, cuketa, cibuľa a fazuľa, ktoré vo všeobecnosti lepšie znášajú sucho ako šalát alebo reďkovka.
5. Premiestnenie rastlín: Pre črepníkové rastliny je dôležité presunúť ich na polotienisté miesto alebo im vytvoriť prirodzený tieň pomocou tieňových rastlín, mulču a podobne. Rastliny v črepníkoch sa zahrievajú oveľa rýchlejšie ako tie v zemi, preto je rozumné používať nádoby s vodou, ktoré udržia pôdu v kvetináči dlhšie vlhkú.
6. Vyvarujte sa chybám: Najčastejšou chybou je zalievanie uprostred dňa. V tom čase sa voda odparí skôr, ako sa dostane ku koreňom, a horúca voda na prehriatej pôde môže dokonca spáliť citlivé korene. V túžbe po rýchlejšom raste niektorí ľudia v lete nadmerne hnoja. Počas suchých období však rastliny horšie absorbujú živiny a prebytočné hnojivo môže dokonca spáliť korene.
7. Zavinovanie listov rajčiakov, alebo skrúcanie listov často neznamená žiadne ochorenie, alebo škodcu. Dochádza k nemu predovšetkým po silnom vyštipovaní postranných výhonov, najmä v prípade bujnejšie rastúcich rastlín. Zvinovanie je zvlášť výrazné aj po radikálnom skrátení hlavného výhonku na urýchlenie dozrievania. Ak dochádza k zviňovaniu úplne zdravých listov, vo vrcholových častiach rastlín, príčinou môže byť dočasný nedostatok vody. Rastlina sa zvinutím listov chráni pred vyparovaním vody. Ďalšou príčinou býva príliš intenzívne slnečné žiarenie pred ktorým sa rastlina týmto spôsobom chráni. Potrebné je dodržiavať pravidelný a primeraný závlahový režim, nevytvárať medzi jednotlivými zálievkami dlhé prestávky. Lepšie je zavlažovať vždy približne rovnakými dávkami vody.

Dopestovať si dokonalé rajčiaky v záhradných podmienkach nie je úplne jednoduché. Nie však preto, že by bola táto zelenina zvlášť náročná na pestovateľské postupy či odbornosť. A keby sa to dialo len z času na čas, raz, za niekoľko sezón, tak by sme nad tým možno aj mávli rukou. Problémom však je, že neprejde rok, počas ktorého by sa neobjavilo niečo, čo rastliny skolí skôr, než príde čas ich prirodzeného ukončenia vegetácie. Rajčiny sú totiž, vrátane plodov, extrémne citlivé na výkyvy počasia a najmä na vzdušnú vlhkosť.

Čítajte aj Čo hrozí rajčinám v tomto daždivom počasí? Smutná pravda o budúcnosti vašich rastlín, ktorú vám nikto na rovinu nepovie Výhodu majú v tomto prípade, podobne ako pri výskyte plese zemiakovej na rajčiakoch tí, čo využívajú krytý priestor skleníka alebo fóliovníka (v prípade, že správne zavlažujú a vetrajú). Vo všeobecnosti platí, že čerešňoplodé (cherry) odrody sú na výkyvy počasia pripravené o čosi lepšie, no nie každého uspokoja.

Čítajte aj Zahnívajúca paprika, pokrútené uhorky, nedozreté rajčiny... Príliš veľa vody a vysoká vzdušná vlhkosť. K fyziologickému praskaniu plodov najčastejšie dochádza v druhej polovici leta, čoho dôkazom je aj tohtoročný začiatok augusta.

Hoci najviac praskajú dozrievajúce plody, pri výdatných dažďoch sa môže táto fyziologická porucha objaviť aj na ešte celkom zelených. Ak si nie ste istí, či je poškodenie vašich plodov fyziologickým praskaním, možno vám pomôže informácia, že rajčiaky vo väčšine prípadov praskajú v tvare kruhu a častejšie bližšie ku stopke (v hornej polovici plodu). Hlavným dôvodom je, samozrejme, znehodnocovanie úrody. A nejde o to, že by ste prasknutý plod nemohli skonzumovať. Skôr naopak, treba tak urobiť čím skôr, lebo v prípade stále trvajúcich zrážok a vysokej vlhkosti vzduchu sa praskliny v krátkom čase stávajú skvelým miestom uchytenia sekundárnych hnilôb.

Fyziologické praskanie plodov rajčín je o to intenzívnejšie, ak výdatnejším dažďom predchádzalo dlhšie obdobie sucha. Jedinou prevenciou je okrem pestovania rastlín v krytých priestoroch pravidelná a rovnomerná závlaha v období sucha, no ak sú dažde dlhodobejšie a naozaj intenzívne, ani toto vám na 100 percent nepomôže. Nezostane vám tak nič iné, len zrelé popraskané plody rýchlo pozberať a zužitkovať skôr, ako podľahnú hnilobe.

Čo však môže fungovať, je výber menej citlivých odrôd. Predpestovanie vlastných priesad rajčín je skvelá možnosť, ako mať odrody, ktoré presne vyhovujú vašej chuti. I keď sa niektorí záhradkári do sejby rajčín pustia už vo februári, v skutočnosti stačí začať až na Jozefa, teda 19. marca. Síce sa môžete tešiť na nové rastlinky, no predčasné vysievanie je častou chybou. Ak si zvolíte nevhodnú odrodu, uprostred leta už nebude čas na opravu. Na výsev je ideálny kvalitný, sterilný výsevný substrát. Semená by mali byť zasadené v hĺbke asi 0,5 cm.

Vysievať môžete nielen do výsevných misiek, ale aj do rašelinových tabliet alebo priamo do zakoreňovačov. Nezabudnite na označenie odrôd. Príliš mokrý substrát spôsobuje zahnívanie koreňov a podporuje rozvoj plesňových ochorení. Rajčiny potrebujú dostatok svetla, inak sa semenáčiky vytiahnu a budú slabé.

Priesady rastú rýchlo, ak je teplota vysoká, no malý rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou vedie k vytiahnutiu rastlín. Priesady treba pikírovať včas, keď majú prvé dva pravé lístky. Dávajte pozor na manipuláciu s koreňmi a sadeničky zasaďte dostatočne hlboko. Vyhnite sa substrátu s herbicídnymi reziduami. Kompost z obecných kompostární alebo hnoj zo slamy ošetrenej herbicídmi môže spôsobiť deformácie rastlín. Pokiaľ máte pri pikírovaní skutočne prerastené priesady vysoké aj 10 cm, nechajte ich pred rozsádzaním mierne zavädnúť. Rastliny sa stanú ohybné a pri manipulácii sa nezlomia. Do prázdneho kvetináča ich môžete stočiť a následne zasypať až po klíčne listy. Po poliatí rýchle nasajú vodu a ujmú sa. Rastliny treba postupne privykať vonkajšiemu prostrediu, aby sa predišlo ich spáleniu slnkom alebo teplotnému šoku. Ak máte skleník, aj keď nevykurovaný, preneste do neho vaše sadenice hneď, ako to počasie dovolí. Starí záhradníci využívali na predpestovanie priesad pareniská, kde sa využívalo teplo z rozkladajúceho sa hnoja.

Padanie klíčiacich rastlín je najčastejším poškodením mikrobiálneho pôvodu, ktoré môže výrazne ohroziť výsevy rajčiakov. Koreňový kŕčok klíčiacich rastlín vodnatie, postupne hnedne a rastlinky odumierajú - doslova „padajú“. Infekcia sa šíri lokálne, z centra do najbližšieho okolia. Nadbytok vlahy, vysoké teploty a príliš zahustený výsev podporujú túto hubovú chorobu. V byte nikdy nedosiahnete kvalitu priesad zo skleníka. Je to nielen kvôli nižšej intenzite svetla, ale aj pre príliš vysokú nočnú teplotu. Ak sa vyhnete týmto chybám, vaše rajčiny budú silné, zdravé a pripravené na bohatú úrodu.

Kvalitná rajčinová priesada má 5 až 7 zdravých pravých listov. Stonka je pevná a celá rastlina kompaktná. Korene sú zdravé a koreňový bal držia pohromade.

Pozorujete, ako vám krásne rastú paradajky na záhrade či balkóne. Skoro zrelé červené plody však zo dňa na deň popraskajú. Prečo? A dá sa tomu vôbec predísť?

Paradajky plné vitamínov a minerálov Než prezradíme, ako zabrániť praskaniu paradajok, povedzme si, prečo je dobré dopriať si paradajky na dennej báze minimálne počas ich sezóny, kedy sú najchutnejšie. Konkrétne benefity, ktoré nášmu zdraviu prináša pravidelná konzumácia paradajok, nájdete v krátkom videu (zdroj: dobruchut.sk):

Praskanie paradajok spôsobuje nepravidelný prísun vody. Ten môže byť zapríčinený daždivým počasím, ktoré striedajú suché dni, ale tiež aj nepravidelným polievaním rastlín. Prílišný prísun vody, ktorý vystrieda „obdobie sucha“, má za vinu rýchlejší rast dužiny, ktorú už pomalšie rastúca šupka nedokáže poňať a praskne.

Ako zabrániť praskaniu paradajok?

• Konštantné polievanie: počas suchého obdobia, by ste dospelé rastliny mali polievať pravidelne každý druhý až tretí deň. Ak často prší, samozrejme polievanie vynechajte a opäť začnite, až keď je pár dní sucho.
• Zavlažujte korene: pomôže tiež, ak zavlažujete rastliny priamo pri koreni pomocou samozavlažovacích kvetináčov alebo tak, že do pôdy vedľa paradajky zapichnete plastovú fľašu s odrezaným dnom a prídel vody nalievate do nej.
• Mulč: ak na zeminu rozhodíte mulč vhodný do zeleninových záhonov, pomôže vám udržať pôdu dostatočne vlhkú dlhšiu dobu v období sucha a zároveň absorbuje menej vlhkosti v období dažďov.
• Hnojivo: ak paradajky hnojíte, možno je dobré dodržiavať presný návod na obale hnojiva. Príliš veľa živín z hnojiva môže byť tiež príčinou rýchleho rastu a praskania plodov.
• Odtrhnite paradajky skôr: ak viete, že sa chystá daždivé obdobie a vaše paradajky už sú aspoň oranžové, pozbierajte ich a nechajte ich dozrieť doma.

Paradajky majú totiž schopnosť dozrievať aj po odtrhnutí a ako tento proces urýchliť sa dozviete tu:

Môžete jesť prasknuté paradajky? Samozrejme, že áno. Ak vám nevadí ich vizuálna indispozícia, pokojne si paradajky dajte. Olej, cibuľka, cesnak, zrelé paradajky a bazalka.

Totálne skrútené listy na paradajkách! Suchom to nie je 7. 7. 2021, 8:00 Posielame pár obrázkov našich rajčiakov. Jedná sa o jednu odrodu, ktorej priesady sme preniesli na jar do vydezinfikovaného skleníka proti škodcom. Priesady, ktoré som nechala vo voľnej pôde, sú zdravé. Tie v skleníku nie. Celé sa krútia. Neviem či je to škodca alebo niečo máme v pôde. Krútenie listov je toho roku celkom častý problém.-  Príčin može byť viacero - jedna z najčastejších sú reziduá herbicídov po postreku na dvojklíčnolistové buriny. Paprika a hlavne rajčiaky, sú na tieto reziduá obzvlášť citlivé. Problémom može byť kompost, kde sa kompostovala tráva postriekaná herbicídom. Príčina može byť aj v maštaľnom hnoji so slamou, v ktorom väčšina slamy pochádza z polí striekaných herbicídmi. Na vine môže byť komerčný substrát, do ktorého bol pridaný už spomínaný kompost. Tejto variante nahráva aj to, že rastliny, ktoré boli sadené vonku, sú v poriadku. Pri virózach by vonku bola vyššia šanca prenosu ochorenia voškami. Zdroj: čitateľka Erika Bez výsledku z labolatória sa dá len hádať o aké poškodenie rajčiakov sa jedná. Mnohé však naznačuje poškodeniu reziduami herbicídov. Ale nedá sa vylúčiť ani viróza či stolbur. Tu by, ale jasnú odpoveď dal iba test vo virologickom laboratóriu.-  Stolbur Toto ochorenie napáda prednostne rastliny z čeľade ľuľkovitých, takže sa môže objaviť nielen na rajčiakoch, ale aj na paprike či zemiakoch. Pôvodca ochorenia Stolbur phytoplasma sa prenáša prostredníctvom cikád. Zdrojom nákazy je najčastejšie pupenec roľný a ďatelina. Vyskytuje sa najmä v teplých oblastiach. Spôsobuje poškodenie nadzemných orgánov rastlín: stonky sú zhrubnuté, listy zakrpatievajú a kvety tiež. Plody sa na poškodených rastlinách netvoria. A ak náhodou aj nejaké narastú, sú malé, deformované a zle vyfarbené. Nákaze vašich rastlín predídete pestovaním odolnejších odrôd a hlavne dbajte na odburiňovanie, aby patogén nedostal šancu. Rovnako sa snažte bojovať aj proti živočíšnym škodcom, ktoré ho prenášajú. Niekedy rastliny toto „poškodenie“ odrastú. Stane sa tak najmä vtedy, keď sa korene dostanú do vrstvy, kde reziduá nie sú. Inokedy, ale zahynú...

tags: #zo #dna #na #den #zvadnute #rajciny