Niektorí z nás si ešte pamätajú časy, keď sme sa ako deti budili skoro ráno aj cez víkend, len aby nám neušli detské relácie a rozprávky. Víkendové rána patrili Martinovi a Igorovi a ich relácii Kakao. Bolo to obdobie, kedy sme mali pocit, že televízia nám rozumie a ponúka nám programy, ktoré sme milovali. Kakao bola televízna relácia pre deti a mládež, ktorú vysielala TV Markíza v rokoch 1997 - 2005. Spoločnosť im robieval kúzelník Mário. Relácia Kakao patrila k obľúbeným programom TV Markíza. V našom detstve sme víkendové rána trávili pred televíziou, kde sme pozerali rozprávky, súťaže a programy charizmatických moderátorov.
Moderovali ju Igor Adamec spolu s Martinom Vanekom (neskôr aj Ivan Blahút a Michal Rovňák). Dvojica do roku 1999 prebúdzala každé sobotné a nedeľné ráno deti, z ktorých sú dnes už tridsiatnici a sami majú potomkov. „Keď sa na to pozerám spätne, boli to pekné časy. Myslím, že Markíza chcela v deväťdesiatych rokoch konkurenčne bojovať s verejnoprávnou televíziou verejnoprávnymi zbraňami, a preto sa rozhodla zaradiť na víkendové dopoludnia detský program. Ale to sme my, tvorcovia neriešili, chopili sme sa príležitosti a vzniklo Kakao,“ spomína na začiatky Igor Adamec. Hlavná cena na MTF Prix Danube Bratislava bola udelená za reláciu TV Markíza Kakao (1997).
Relácia Kakao bola obľúbenou reláciou TV Markíza. Išlo o program, v ktorom sa striedali reportáže, rozhovory, zábavné scénky a tiež obľúbené rozprávky. „My s kolegom sme to už iba nejako rozvinuli, že kakaovníci, do skakavenia a tak. Hrali sme sa s tým. Bol to prince existence pre deti - hrať sa so slovíčkami, situáciami, s hosťami. Ten názov je skoro neprekonateľný,“ hovorí Martin Vanek o prezývke, ktorá im prischla.
V súvislosti s reláciou Kakao si mnohí diváci spomínajú na jej moderátorov. Igor Adamec bol od čias Kakaa aj Milankom z Mafstory. Odvtedy si okrem rôznych divadelných hier zahral aj v seriáloch ako napríklad Panelák, alebo Rodinné prípady. Pred necelým mesiacom vydal svoju prvú knihu pre dospelých „Keď vonku prší“. V nej píše o svojom súkromí, o spomienkach na detstvo aj o študentských časoch. „Osem rokov som robil riaditeľa jednej menšej bratislavskej televízie, na tú prácu budem vždy veľmi rad spomínať, nuž a potom som sa vrátil k divadlu.“
Vypátrať Martina Vaneka na sociálnych sieťach bolo komplikovanejšie. Podobne ako Igor pôsobil v minulosti vo viacerých divadlách a hral aj v Mafstory, avšak o tom, že by pracoval na nejakom aktuálnom projekte nebolo žiadnej zmienky. „Moderátora Martina Vaneka (55) si všetci pamätajú z relácie Kakao, na ktorú sa každú nedeľu ráno tešili všetky deti. Niečo podobné bude teraz moderovať aj na RTVS,“ píše sa v jednom z článkov. „Pred dvadsiatimi rokmi s vašou reláciou Kakao vstávali takmer všetky deti. Moje spomienky sú doteraz veľmi živé. Pretože stále - a to je veľmi, ale naozaj veľmi príjemné - keď človek niekam príde, stále má divákov. Sú o 20 rokov starší, ale stále sú to diváci a stále nás niekde oslovujú, stále si to pamätajú, občas, keď sa niekde zjavíme, tak nám donesú knihu, ktorú si vtedy kúpili… Takže je to veľmi živé a vlastne nielen spomienka, ale stále je to živá súčasnosť, i keď je to priam absurdné.“
Spolu s Igorom Adamcom vám „prischla" prezývka kakaovníci. Úplne prirodzene. Názov Kakao vymyslela televízia, v ktorej sme začínali. Myslím, že to bolo náhodou, ale vymysleli geniálny názov pre reláciu. My s kolegom sme to už iba nejako rozvinuli, že kakaovníci, do skakavenia a tak. Hrali sme sa s tým. Bol to prince existence pre deti - hrať sa so slovíčkami, situáciami, s hosťami. Ten názov je skoro neprekonateľný. Samozrejme, stretávame sa, občas niečo aj spolu vymýšľame, spolu pracujeme aj fyzicky spolupracujeme, že si navzájom pomáhame, jeden druhému maľujeme, sťahujeme… Aj v Ružinovskej televízii sme spolu pracovali a máme jeden projekt vo vzduchu.
Niektorí z nás možno túžili po nadľudskej sile Pána Úžasného alebo elastických pažiach Pani Elastíny. Rodinka Úžasných v tom čase zožala obrovský úspech. Zaujímavosťou je, že na konci filmu oblečenie postáv ukazuje, ako veľmi sa zmenili.
Pri týchto animovaných filmoch si zaspomínaš na svoje detstvo s úsmevom na tvári. Možno sa ti v mysli vynorí scénka, keď si ako malý sedel o siedmej večer na gauči a mamka ti urobila horúce sladké kakao a pustila ti na DVD či CD jednu z týchto nádherných rozprávok.
V súčasnosti sa veľký dôraz na detské televízne relácie nekladie. Robiť detskú reláciu je veľmi ťažké. Zdá sa to byť jednoduché, že urobím nejaké farebné pozadie, rozdám kocky a je to. Ale je to, naopak, ťažké. Hovorí sa, že deti sú najnáročnejší diváci, ale nie je to, nanešťastie, pravda. Deti si nemôžu vyberať. Ak sa ja napríklad rozhodnem, že si kopnem do zadku, tak nemajú šancu povedať nie, berú to. Je to najľahšie pustiť kreslenú rozprávku a deti pri nej sedia, ale chýba komunikácia s deťmi, ich prirodzenosť, čo narozprávajú, ako fungujú, ako prejavujú emócie, nenávisť a hádku - to na obraze veľmi chýba.
„V súčasnej ponuke najväčších televízií na Slovensku to s detskými reláciami nevyzerá ružovo. Situáciu zachraňuje aspoň verejnoprávny RTVS. Na druhej strane je tu množstvo kanálov pre deti a finančne nákladný biznis je vysoko konkurenčný, neistý a vrtkavý,“ uvádza sa v jednom z článkov. „Áno, uvažujeme o tom a rozprávali sme sa s Igorom, žeby sme vymysleli a dotiahli do konca projekt pre deti v tom duchu, ako sme to robili kedysi. Premýšľame, ako to spraviť. Doba sa zmenila, televízia je prežitok, takže by sme to radi skúsili iným spôsobom,“ priznal Martin Vanek. Dvojica pozýva rodičov so svojimi deťmi na divadelné predstavenie, ktoré odohrajú už vo februári v hlavnom meste. Nebude to však na televíznych obrazovkách. „Najskôr sa chceme poriadne zoznámiť so svetom internetu, kde by sa to dalo realizovať. Internet otvára dvere do sveta. Stále však treba povedať, že určite budeme hľadať aj televízie, ktoré majú svoju filozofiu zhodnú s našou predstavou,“ dodal Martin.
V čase pred Kakaom a komerčnými televíziami sme tu mali aj Majstra N, ktorý vystupoval napríklad v mládežníckej relácii Crn Crn. Majster N tvoril experimenty, trúsil vtipné poznámky, varil žabí sliz a bol skrátka neodolateľný. Pre deti vyrastajúce v 90. rokoch to bola asi najväčšia legenda.
Počítačové hry boli na obrazovkách skutočnou témou. Pred viac ako 20 rokmi vysielala VTV reláciu Level majstrov, v ktorej hrali hráči v štúdiu rôzne hry na PlayStation. Maxihra tiež pôvodne začala na STV a až neskôr sa presunula na Markízu. Išlo o program, v ktorom deti mohli cez telefón hrať hru Crash Bandicoot a dostať za to cenu, akými boli napríklad plyšové hračky či spoločenské hry. Ponorka na Dunaji sa začiatkom tohto storočia vysielala na STV, išlo o kreatívnu súťaž detských tímov, v ktorej súťažiaci bojovali proti rôznym nástrahám. Ján Kroner v štýlovej čiernej čiapke a najmä kráľ záporákov - Leopold Haverl - ako Kapitán Magor. To hovorí za všetko. Toto sme sem pridali pre najstaršiu skupinu našich čitateľov. Matelko čiže Malý televízny kolotoč poučoval v 80. rokoch deti, ukazoval im rôzne elementy života a Drobček občas zavítal aj do roľníckych družstiev. Nezabudnuteľná bola najmä jeho zvučka: „Čujte, čo čo čo… Čujte sa sa sa.“
Herec Martin Vanek má novú televíznu reláciu Karavan, kde opäť vystupuje s deťmi. V dnešných časoch, keď ľudí všeličo znervózňuje, dobre padne sledovať jeho kultivovaný upokojujúci prejav. Ladili ich rozprávkovo aj humorne. V 90. rokoch vytvárali s Igorom Adamcom v televízii Markíza reláciu Kakao, ktorú každý poznal. Obľúbení kakaovníci spríjemňovali v domácnostiach víkendové rána. Prišli s novým typom programu, ktorý bol postavený na osobnosti herca a na priateľskej komunikácii s účinkujúcimi a s publikom. Odvtedy sa venuje tvorbe pre deti v rôznych obmenách, ale vždy ide o láskavú výchovu bez mentorovania. Vďaka tomu, že je Martin Vanek výrazná osobnosť, publikum má pocit, že je na očiach stále. Teraz však RTVS uvádza projekt, v ktorom znova účinkuje so skupinkou detí a ktorý má opäť nádej zaujať celé rodiny. Deti sa tam stretávajú s Martinom, zhovárajú sa, snívajú, všeličo poznávajú. Starý karavan je tam zaparkovaný, zatiaľ chýba auto, ktoré by mu umožnilo vyraziť do sveta. Je to však miesto, ktoré inšpiruje. Časti nakrútené pri karavane sú súčasťou bloku, ktorý vysiela RTVS v sobotu a v nedeľu ráno. Hneď ako som skončil školu, išli sme s kolegom Igorom Adamcom do bábkového divadla v Banskej Bystrici. Po vojenčine sme nastúpili do Bábkového divadla v Bratislave a odvtedy som vždy robil aj nejaký projekt pre deti, či už v televízii, alebo v iných médiách. V televízii to boli napríklad nedeľné rozprávky Kuko alebo Slniečko na rukavičke. Tešil som sa, keď som robil Raťafáka Plachtu, najprv som zaskakoval iné postavičky a potom som dokonca robil priamo Raťafáka. V Slovenskej filharmónii pripravoval rodinné koncerty. Potom začal Martin Vanek spolupracovať s dramaturgičkou detskej redakcie RTVS Elenou Kotovou a v ich projekte vodil bábku Prasiatka. „Vytvorili sme s Elenou Kotovou dvojicu a realizovali sme pre túto televíziu typický model relácie pre deti: niekto, kto vychováva, v tomto prípade dramaturgička, a niekto nezbedný, kto provokuje. Prišla ponuka z televízie Markíza a oni sa jej chopili. V 90. rokoch sa všetko menilo, aj princípy zábavy. Martin Vanek a Igor Adamec tiež cítili, že by mohli priniesť niečo nové do tvorby pre deti. Začali robiť Kakao. Publikum sa do kakaovníkov zaľúbilo. Práve vtedy sa vytvorila diera na trhu, my sme spolupracovali s prvou súkromnou televíziou, čo znamenalo množstvo akcií, na ktoré sme chodili aj my. Všade sme vystupovali a v tom čase sme vydali aj knihu. Bol to sociologický aj vekový prierez celou našou spoločnosťou, mali sme pocit, že spájame národ, čo bolo veľmi milé. Keď sme išli skoro ráno na vlak, pokrikovali na nás robotníci na stavbách, ale aj dámy, ktoré sa vracali z nočnej, sa nám prihovárali pred hlavnou stanicou. Však všetci máme asi detské srdce. Bol to zvláštny fenomén a akoby sa oblúkom vracal. My sme to mali vždy rozdelené. Igor rád organizuje ľudí a ja som mal vyložene rád to, čo som robil. Sú ľudia, ktorí študovali bábkarstvo, robia s deťmi, ale nemusia to robiť radi. A pokiaľ ide o popularitu - dodnes z nej ťažím. Keď bol Igor riaditeľ ružinovskej televízie, mal som tam reláciu pre deti, a to bolo výborné! Vysielali sme pre deti aj pre dospelých a boli sme otvorení všetkým námetom a podnetom. Predstavovali sme rôznych ľudí, hoci aj prezidenta, pred kamerou sa premleli všetky možné osobnosti a nikto neodmietol. Zavolali sme, že by sme radi išli na ministerstvo zahraničných vecí, aby sme ukázali ako funguje, a vyšli nám v ústrety. V klasickom bábkovom divadle bol herec skrytý za bábku, oživoval ju, požičiaval jej hlas a prenechával javisko. Dnes sa aj v bábkovom divadle mnohé zmenilo, bábkoherec vyšiel z anonymity, často je na scéne s bábkou, sú partneri. Ten, kto bábku vodí, je tiež vo svetle reflektorov. Sú všetci umelci, ktorí vyštudovali bábkové herectvo, pripravení na priame stretnutie s publikom? Ako to bolo v prípade Martina Vaneka? Veď jeho účinkovanie už pripomínalo aj prácu moderátora či novinára. Hlavne v Prahe pestovali syntetické divadlo, bábka sa stala partnerom herca. Pôsobili sme aj v pražskej Ypsilonke, kde sme sa učili od Jana Schmida, ktorý je aj bábkar. Raz za dva roky býval festival pre všetkých česko-slovenských bábkarov a Vanek s Adamcom ho mali zrazu moderovať! Bola to veľká výzva aj inšpirácia. Vanek spomína, že práve tam sa všetko začalo. Mali uvádzať jednotlivé vystúpenia a to im poskytlo priestor na vlastné improvizovanie. Bolo to na prelome rokov 1988 a 1989, čo je príznačné. Martin Vanek je teda niečo ako herec publicista. Nechce sa štylizovať, pretvarovať, nechce imitovať vzťah dospelých a detí. Ide mu o vecnosť a prirodzenosť. Usiluje sa byť s deťmi na jednej úrovni, nájsť s nimi spoločný jazyk, témy, otázky. Zároveň však musí byť pripravený pohotovo reagovať. Môže ho využiť? Zdá sa, že divadlo pre deti a mládež je na vzostupe, má veľký priestor pre experiment. Divadielka z hrania musia žiť a musia sa teda aj prispôsobovať. Už totiž neexistujú tie veľké súbory, ktoré štát platil. A aj tie štátne či mestské divadlá, čo zostali, majú možno len osem ľudí. Inde sú to napríklad len dvaja, traja ľudia, ale tieto malé skupiny sú veľmi flexibilné. Vystupujú v škôlkach a aby ich brali, musia hrať repertoár, ktorý si tam žiadajú. Chodili sme spolu do tábora Tralaland, poznáme sa, vedel teda, ako sa s deťmi robí. Keď sa stal programovým šéfom, spolu s Vladimírom Balkom je šéfom detských programov, jeho prvá ambícia bola: tvorba pre deti sa musí trocha zmeniť. Dohodol som sa s Antonom Šulíkom z RTVS na spolupráci. Dovtedajšie formáty boli príliš technické a odťažité. Vysiela sa v sobotu aj v nedeľu, trvá takmer tri hodiny, obsahuje veľa noviniek a na tvorbe sa podieľa aj košická televízia. Karavan je zložitý formát. „Je to skladačka, ktorú spája Karavan,“ vysvetľuje Vanek. „To sú moje vstupy, v ktorých som s malými deťmi (okolo 5-6 rokov a v neskoršej časti 10-13 rokov.) Hneď na začiatku sme si povedali, že chceme čo najviac točiť v exteriéri. Je tam opustený karavan, ktorý som zdedil, ale nemám zatiaľ prostriedky, aby som ho opravil a niekam s ním cestoval. Chceli sme, aby Karavan bol čo najcivilnejší, aby som nemal žiadnu funkciu, musí to byť trocha štylizované, ale snažím sa, aby to bolo čo najprirodzenejšie. V televízii sa vypúšťajú tzv. zlé zábery, ktoré napríklad zachytia, ako si dieťa vŕta v nose, ale tím Karavanu sa snaží aj takéto kompromitujúce okamihy do vysielania zakomponovať, lebo práve tie pôsobia veľmi prirodzene. Chceme zaznamenať všetko, čo sa stane, aj s napätím okolo. Ide nám o to, aby to bolo naozaj živé. Išli sme točiť a jeden chlapček našiel slimáka. Upútal deti a už sme nič iné ani nenakrútili, také to bolo zaujímavé, ako študovali slimáka. Je na mne, aby som také okamihy zachytil a aby som improvizoval. Deťom sa nedá povedať: to urob, to povedz, dá sa len správať prirodzene. Hovorí sa, že dnešné deti sú iné, ako bývali pred pár desaťročiami. Vraj sa rodia s danosťami pre digitálnu dobu. Ako to vidí Martin Vanek. Sú naozaj iné? Od prvých rokov, keď sme začínali, vidím veľký pokrok. Sú aj mimoriadne inteligentné, aj veľmi cieľavedomé. Ja by som ako dieťa napríklad kedysi nepovedal na kameru nič, ba ani by som nevyšiel na javisko. Bol som špeciálny ťuťmák. Na nakrúcanie dochádzajú deti z Prešova, z Nitry a z Bratislavy. Sú výborné. A majú svoj názor, keď im povieme, aby niečo konkrétne povedali, ohradia sa, že na to sa nemám pýtať. Na tvári vidno, ako ma napríklad šesťročné dievčatko nenávidí, že ho k niečomu nútim. Aj také niečo ukážeme, je to zaujímavé a svedčí to, ako sa deti zmenili. Oliver je zasa z dediny pri Levoči, ten sa zaujíma o chrobáčiky, majú doma osem kôz a je protipól mestským deťom. Martin Vanek je známy aj z javiska SND, kde približoval deťom operné umenie. Vo všetkých svetových operných divadlách si vychovávajú publikum a tento umelec má na takúto prípravu budúcich divákov všetky predpoklady. Hudbe rozumie a s deťmi sa vie rozprávať hravým spôsobom. Pre priblíženie náročného umenia je táto kombinácia veľmi výhodná. Išiel som za vtedajším riaditeľom Mariánom Chudovským a on to hneď pochopil a dal mi voľnú ruku. Operu mám od detstva rád a chcel som robiť takéto výchovné predstavenie. Nehráme vo foyeri len árie, ale ide o kompletné predstavenie pre deti. Musí tam byť orchester, kostým, aby deti mali všetky vnemy. Ukázalo sa, že to bola dobrá cesta, robili sme tento projekt päť rokov, päť opier sa skrátilo a prispôsobilo pre detského diváka. Všetci to mali radi, chodilo na to veľa ľudí. Martina Vaneka vždy fascinovala opona, divadelný pach a prostredie divadla. Asi od roku 1974 chodil vraj stále do divadla, čiže do historickej budovy SND. Videl všetok repertoár, našťastie mal rodinné zázemie, ktoré mu to umožňovalo. Aj mama mala rada operu, u nás stále znela. Rodičia počúvali rakúsky rozhlas, to bola hudobná kvalita. Ale rád spomínam aj na nezabudnuteľné chvíle u nás v SND. Napríklad premiéra opery Faust a Margaréta. Bol som tam sám a časť som aj prespal, ale bolo to úžasné. Bol som ešte dieťa, teta ma čakala pred divadlom, posadila ma na električku a vystúpil som až doma v Karlovej Vsi. Spievali vtedy Sergej Kopčák, Magda Hajóssyová, Peter Dvorský. Bolo to úžasné a všetko si pamätám. Mám kamarátku v divadelnom archíve a tá so mnou konzultuje fotky bez popisky. Nikdy som nechcel byť herec. Bábkové divadlo som študoval, ostatné bola náhoda. Poznám svoje herecké mantinely. Martin Vanek by sa možno uplatnil aj v opere, ale bola by ho škoda, lebo s deťmi to naozaj vie a je to vzácny dar. Stal sa z neho činoherec a preslávil sa ako Béla v Mafstory. Naša skupina, čo robila Mafstory, by sa však mohla obnoviť a niečo zasa ponúknuť. To by sa mi páčilo. Aj on vníma, že je doba dosť depresívna, takže by sa zišlo niečo optimistické. Aká téma je dnes aktuálna podľa Martina Vaneka? Zrejme by nebol problém dať dovedna hercov, ťažšie sa asi hľadá téma. Téma mafie je už všade, čím ju tromfnúť? No už samotná práca s deťmi obsahuje optimizmus a deti šíria radosť. Pociťuje to tak? Tragédia našej doby je možno v tom, že chýba láska. Aj okolie detí už začína byť mierne depresívne, ale deti to neohrozuje. My sa sťažujeme, ale svet býval vždy zložitý, až hrozný. Vezmime si len obsahy opier, o ktorých sme hovorili. Samé drámy, tragédie, bolesť, faloš a v konečnom dôsledku je z toho krása a umenie. Bude to tak aj s dnešnými trampotami? Každá opera je o láske. Buď je to šťastný príbeh, vtedy všetci spievajú vivat, sláva, alebo je tam nešťastie, a vtedy je to smutná opera. Alebo ich pretaviť do niečoho krásneho a osožného? Nestvárňuje sa a možno ani nevyskytuje vtakej podobe, ako bývala v minulosti - až trocha gýčová, sladká, horúca. Všetko je scivilnené. Čo ľudí takto zmenilo? Pridáva príklad: „Aj doma si to všímam. Pristihnem napríklad manželku, že sa pri správach rozpráva s televízorom! Nabádam ju, aby to nepozerala a trápila sa radšej pracovnými vecami ako informáciami, ale je to problém. Pre ľudí je to už droga. Zlé veci lákajú!“ Sám zisťujem, čím som starší, že sa neoplatí šetriť, ale - v dcérach to už je! Martin Vanek má bohaté kultúrne zázemie aj priamo doma. „Nedávno otec spomínal s bratom Mariánom na ich detstvo a mladosť v Mariánke. Asi by sa to naozaj zišlo napísať.“ Ako vidno aj podľa pestro... BRATISLAVA - Spomínate si? Dokonale zohratá dvojica Igor Adamec (55) a Martin Vanek (52) sa pravidelne v sobotné ráno prihovárala deťom z televíznych obrazoviek. Relácia Kakao bola na prelome tisícročí skutočným hitom. Zábavná relácia pre deti valcovala obrazovky v deväťdesiatych rokoch na Markíze, neskôr sa pod novým názvom presunula do verejnoprávnej televízie. Dvojica hercov Martin Vanek a Igor Adamec každý víkend dávkovala malým divákom rozprávky, vzdelávali ich rôznymi reportážami a nechýbali ani zaujímaví hostia. Relácia Kakao bola skrátka neoddeliteľnou súčasťou sobotných rán. V najbližších dňoch však Kakao zažije svoj comeback. Herci totiž oznámili, že sa svoju šou rozhodli oživiť. Nevráti sa síce na televízne obrazovky, ako by mnohí čakali, ale presunie sa na divadelné dosky. Pri príležitosti blížiaceho sa dňa detí Vanek a Adamec so svojím programom zavítajú do Košíc a následne do Bratislavy. „Hrávali sme to v divadle aj počas televíznej éry, aj po nej, potom sme prestali. Dostali sme teraz echo od agentúr, že je po tom dopyt, tak to ideme skúsiť. Bude to veľmi interaktívne, ale obnovujeme len to, čo bolo. Či sa podarí dostať Kakao aj naspäť na televízne obrazovky, s tým si jeho moderátori momentálne hlavu nelámu.
Mladšia generácia pravdepodobne nepozerala „Kakao“ ale „Elá Hop“. Tou decká sprevádzali bábkoherci Katka Aulisová (Elá) a jej manžel Ľubo Piktor (Hop). Netradičné dobrodružstvá zábavnej dvojice, slimáka Maximiliána a myšiaka Cyrila boli v každom diely doplnené aj o listáreň a divadielko. „Začalo sa to v roku 1999 - mala som o dvadsať rokov menej, takže dnes sa už na to pozerám cez okuliare (možno aj trochu ružové).“
Markíza pred letom pripravila šou Kakaostar a potom celú reláciu Kakao nekompromisne zrušila. „Odchádza z obrazoviek, pretože má nižšiu sledovanosť ako napríklad animované filmy. Každú sobotu a nedeľu však naďalej vysielame rozprávky v čase, na ktorý sú deti zvyknuté,“ osvetľuje súčasnú situáciu hovorkyňa Markízy Ivana Semjanová. Dodáva, že z úbytku malých divákov strach nemajú: „Vo vysielacej štruktúre sme ponechali to, čo deti sledovali najviac. Počas víkendov bude do programu zaradených niekoľko štruktúrovaných okien venovaných deťom a rodinám. Od septembra však detskú publicistiku vysielať nebudeme.“
„Pre nás v podstate nie je dôležité, kde budeme. Chceme zabávať detského diváka,“ dodáva Vanek. Aj Igor Adamec tvrdí, že detské relácie patria na obrazovku: „Myslím si, že je to v prvom rade parketa STV ako verejnoprávnej televízie. Vychovávať si detského diváka je však dôležité aj pre komerčné televízie.“ Táto dvojica detských zabávačov nahrala tri cédečká pre deti a napísala tri knihy. Zdá sa, že po ôsmich rokoch prípravy relácií pre deti skončili.
Keďže som natrafila na nejaký príspevok o kakae nedalo mi to nezaložiť diskusiu o tom... Neviem či mám iba ja taký zváśtny pocit že v dnešnej dobe sú rozprávky už o niečom úplne inom...jj kakao bolo super o siedmej to začínalo a ja už pred siedmou som vyčkávala kým to začne a pri tom som popíjala kakao. Gumkáči a Káčerovo a Tom a Jerry aaa... A čo sa týka nových rozprávok.. Hej... katusqa81 : jasné kúzelníka si pamätám... ani mi nehovor ja tak neznášam niektoré rozprávky na jetixe.. hlavne naruto kráľ šamanov a podobné nezmysli.. veď to nemá žiadnu pointu.. mne sa pacila rozpravka Cedric alebo potom taka, co bol taký starý dedko a mal nejaku dielnu a tam takémalé čosi snim žilo (bola to ceska rozpravka s normalnm hercom) neviete akosa volala? voniaa kakaao... sladuckee kakaaako... voniaa staalee... ja som pozeravala setko som na tom fičala.... a priznam sa. .ze aj teraz keby davali kakao, tak by som to pozeravala... bolo to super.. Ja si to sice tak nepametam ale viem že som v sobotu rano furt pozeral rozpravky zo sestrou čo sme maly na kazete do bola prča... .xii, a ja som tam raz do kakavka, aj volala.. a, som vyhrala kazetu, Harry potter. do videa.. a este knihu, tusiim.. jééj kakao to som pozrerávala stále A teraz sa mi zdá že už rozprávky nechodia.. či? lebo viem že chodia tie nejaké filmy také... divné... Ale rozprávky som nepostrehla... Veveričiak Riško... Nils Holgerson... Júrošík, Mach a Šebestová, Emil, Pumuckl, Pa a Pí, Ferdo Mravec, Lolek a Bolek, Pipi, Požiarnik Sam aleboooo Bambulka to boli asi najoblúbenejšie ...ale tie chodili skôr na stv... dakedy mali rozpravku mravno naucny a zaroven vtipny charakter ... a boli pozeratelne dokonca vsetkymi vekovymi kategoriami... (viz Jurosik, Matko a Kubko, etc) dnes uz len pokemon, digimon, orezane diely Naruta a podoben.. fakt netusim kde sa stratil Kuko, Ratafak Plachta, Filmarik a Filmuska a vsetci ti, ktori rano sa haluzili s detmi a pustali fajne rozpravky ... hej veru dnesne rozpravky robia z deciek len vymlete hlavy ako naruto a pod. volakedy mali tie rozpravky velmi dobry vplyv na decka ucily ich co je dobre a co zle a v tych dnesnych pomaly texasky masaker. alebo napr. aj rozprávky ako také: Krásna Varvara, Finist, jasný sokol, Mrázik (všetko ruská klasika ), Tom a Jerry (kvôli nim som si ako decko nešla dať zašiť hlavu, lebo by som ich nestihla v telke a to som si nemohla dovoliť) atď. tak milí kakovníci.. jaj to som milovala.... a k tomu tie rozpravky.. Aj ja som kukala kakao a ela a hop to boli mojee no a teraz si občas kuknem tiež niečo napr. Bol raz jeden život som dnes pozerala ja som už videla všetky časti dávno ale mne sa to páči a ostatné rozprávky... kakaoooo som pozeraval ale hlavne taku mys... uz ani neviem ako sa to volalo.... a ela hop to etse teraz von niekdy sa na tom smejejememe ale teraz uz by mi te rozpravky prisli asi divne.. ale nahodou min som videl taku ze planeta pokladov a moc moc sa mi to pacilo.... a tesim sa na cestu na mesiac... teraz w kinach to ide a u nas w mt pojde.. neboli tie myši dve?? a chodili po svete hocikde? a boli daky rytiei abo nieco take:d ja som to ani nevygooglil... gumkaci a dysney styri ever!! ale ten pokemon a tie japonske... a ta rozpravka xD nechodilo take nieco ze cerveny klastor? ved ti pinguinovia? alebo taky pribeh koaly? Jááj ja som to zbožnoval Ešte ked som mal tak menej rokov každé ráno s rožkom v hube... pod dekou a už som fičal .. zbožnoval som tie rozprávky ach škoda.. teraz mám 16 a aj keby kakao ešte bývalo tak by som určite tak skoro ako kedysi nevstal.. Nepozeravas HappyTreeFriends alebo SouthPark? Aaaaaach to boli cool casi... aj teraz milujem rozpravky... ale skoda ze uz nechodi kakawko... to ma fakt bavilo... Ale teraz by som aj taq nestala bo vzdy cez vykend spim do 11... ale moja chyba bo chodim spawat o piatej ale ked uz sa w sobotu rano zobudim skorej a zapnem telku taq davaju HANNAH MONTANA!!! A to ma vie pekne nastvat... naco davaju take howadiny??? a gde nechali korytnacku franklina, gumkacow, balua a setky ostatne haluzowiny??? Nee teraz sa seci kukame na nejaku trapnu dievcinku ako si skrieka na podiu... alebo este dawaju tee traposiny take serialy o nicom jaaj...
Zlatá Rybka je komediálny seriál, ktorý znesie prívlastok rodinný. Nemá ísť o sladkú komédiu z rodinného prostredia, ale o príbeh človeka zo sociálneho prostredia slovenského vidieka, ktorý vyhrá v lotérii veľký obnos peňazí. Vyhrať peniaze znamená veľký zásah do komfortu, do sociálnej a najmä rodinnej istoty. Je taká výhra dobrá alebo zlá? Dokáže takýto zásah zhora uniesť jeden obyčajný človek? Dokáže pred následkami výhry uchrániť vlastnú rodinu? Zlatá rybka je o Slovákoch, odohráva sa v rozvinutejšej slovenskej dedine. Ak by autori takýto príbeh rozprávali o maďarských či českých hrdinoch, bol by samozrejme celkom iný. V ponovembrovej spoločnosti na Slovensku má príbeh jednej rodiny, ktorej sociálny status je testovaný náhlym zbohatnutím otca rodiny, zvláštnu príchuť. Zlatá rybka má ambíciu priblížiť sa k trendu quality TV a zároveň neujsť z pozornosti širšej diváckej skupiny. Pri pátraní po správnom spôsobe komediálneho storytellingu autorom dosť dlho trvalo zadefinovať jedinečnosť Zlatej rybky. Ich ambíciou je vytvoriť určitý typ antihrdinu - obyčajného chlapa, ktorý vôbec nepôsobí sympaticky a milo, cestu k diváckej empatii však chcú aj tak nájsť, inými slovami, tvoríme postavu, ktorá neoplýva sympatiami a aj tak chceme, aby ho diváci milovali. Správna odpoveď bude zrejme v inom uchopení performance hlavného hrdinu a v posune rozprávanie ku komediálnej filmovosti. Ambíciou autorov pri tvorbe námetu bolo hľadať na slovenskej dedine rôzne odtienky sociálnej rôznorodosti, a to priamo na pôde jednej širšej rodiny. Zlatá rybka v sebe nesie výraznú linku postáv vo veku okolo 17 rokov. V súčasnosti rodinný život a výchova čelia ťažkému obdobiu, hodnotovým krízam. Vo veku, kedy sa človek stáva dospelým a vplyv rodiča či jeho správna miera výrazne definuje budúcnosť mladého človeka.