Žraloky fascinujú ľudstvo nielen svojim vzhľadom, ale aj správaním. Žraloky sú skutočnou evolučnou stálicou, pod hladinou oceánov žijú už od starších prvohôr. Preto možno neprekvapí, že celá táto rozmanitá skupina vyniká tými najrozmanitejšími stratégiami, schopnosťami a vôbec biologickými zvláštnosťami. Teda okrem iného aj dlhovekosťou, ktorá teraz vďaka usilovnej práci morských biológov Kodaňskej univerzity preslávila žraloka grónskeho.
Žralok grónsky - majster prežitia v extrémnych podmienkach
Žralok malohlavý, tiež žralok grónsky (Somniosus microcephalus), je veľký druh žraloka z čeľade svetlošovitých. Vyskytuje sa vo vodách severného Atlantického oceánu a Severného ľadového oceánu, predovšetkým okolo Grónska a Islandu. Je to jeden z najväčších druhov žralokov, ktorý bežne dorastá do veľkosti 2,5-4,3 metra, ale bol zaznamenaný aj 6,4 metra dlhý jedinec a predpokladá sa, že môže dorásť 7,3 metra alebo možno až okolo 8 metrov. Dosahuje váhu najčastejšie medzi 150 až 1000 kg. Nejtěžší zvážený jedinec mal 1023 kg.
Žraloci malohlaví sú jediným druhom, ktorý dokáže žiť v arkticky chladnom mori. Ich obľúbená teplota je −1 stupeň Celsia. V lete preto radšej klesajú do hlbín, kde je väčší chladno. Bežne sa potápajú do hĺbok okolo 2 000 metrov. Rekordná hĺbka, kde boli pozorovaní, je 2 200 metrov.
Život v takýchto extrémnych podmienkach si vyžaduje špeciálne adaptácie. Medzi ne patrí aj pomalý metabolizmus, ktorý je prispôsobený chladným podmienkam. Žralok malohlavý je potravný oportunista - predátor aj mrcinar zároveň. V žalúdkoch mnohých jedincov bolo nájdené veľké množstvo rôznych druhov živočíchov. Predpokladá sa, že sa živia predovšetkým mrcinami, ale požierajú aj rôzne druhy rýb, paryby a niektoré bezstavovce (chobotnice, mušle, kraby, medúzy a pod.). Niektorí jedinci sa živia aj mršinami veľrýb a iných morských cicavcov. Niekedy napadá aj vo vode spiace plonkonohce, predovšetkým tulene. Vzhľadom na to, že losi sa docela často odvážia do oceánu, je pravdepodobné, že žralok poltonového paroháča ulovil. Podľa všetkého útočí aj na ľudí - je doložený jeden prípad, kedy v žalúdku tohto žraloka bola objavená ľudská noha. Inokedy tam biologovia našli kusy ľadových medveďov, koní alebo celého soba.
Neuveriteľná dlhovekosť
Žralok malohlavý, též žralok grónsky, je obratlovec s najdlhšou preukázanou dobou života. Je potvrdené, že sa dožíva okolo 400 rokov a predpokladá sa, že to môže byť aj viac. Maximálny určený vek zo vzorky 28 skúmaných jedincov bol odhadnutý na 392 rokov (± 120 rokov), čo ho činí najdlhšie žijúcim obratlovcom na Zemi. Za zdravý priemer u neho môžeme považovať vek 272 dožitých rokov. Prekvapujúce je to už kvôli ich veľkosti: zatiaľ čo tisícročné pod morské pri sedlo žijúce organizmy nepresiahnu veľkosť melóna, tristo ročný žralok grónsky dosahuje s prehľadom päť metrov.
Výskumu dlhovekosti žralokov sa venoval John Steffensen, morský biológ z Kodaňskej univerzity. Lenže v tomto prípade majú veľké zásluhy aj jeho kolegovia, ktorí sa výskumu venovali skoro pred deväťdesiatimi rokmi. V priebehu tridsiatych rokov minulého storočia si totiž morské biológovia chceli na dlhovekosť žralokov posvietiť. Odchytili vtedy viac ako 400 kusov, označili ich a vypustili nazpáť do vody. A práve po týchto exemplároch pátral Steffensen v prvom rade. Keď sa mu zadarilo, zistil odvodením celkového prírastku, že žraloci grónski naberajú len asi centimeter veľkosti ročne. Z dvojmetrových označených žralokov sa po deväťdesiatich rokoch stali trojmetroví. Taký veľmi pozvoľný nárast veľkosti je dobrým ukazovateľom dlhovekosti organizmov.
Steffensen najprv siahol po kostiach mŕtvych žralokov, aby na základe zvyšovania objemu vápnika odvodil ich celkový vek. Nefungovalo to. Do výskumu sa zapojil ďalší dánsky profesionál, Jan Heunemeier z Univerzity v Aarhuse. Jeho špecializáciou sú moderné metódy datovania vzoriek s pomocou rádiokarbónovej metódy. Ten kolegovi doporučil, aby sa sústredil radšej na očné šošovky žralokov. Nie že by sa na nich dali počítať letokruhy, ale práve s pomocou datovania polčasu rozpadu uhlíkových jadier C-14 je z nich možné vyčítať vek jednotlivých exemplárov. Vysoká depozícia tohto izotopu uhlíka je totiž spojená s nukleárnymi výbuchmi.
Pre Steffensena tak začala dlhá éra výletov za nórskymi, dánskymi a grónskymi rybármi. Iste si pri tom vypracoval povesť poriadneho podivína, pretože z úlovkov ho zaujímali len očné bulvy. Nejen na základe týchto meraní sa dopracoval k niekoľkým poznatkom. Teda to, že novonarodený žralok grónsky má priemernú veľkosť 42 centimetrov, alebo že samice sa prvýkrát rozmnožujú až vo svojich 156 rokoch. A narazil tiež na niekoľko skutočne dlhovekých kusov. Najstarší jedinec dosahoval úctyhodného veku 392 ± 120 rokov.
Tajomstvo jedovatého mäsa a prekvapivá strava
Maso žralokov malohlavých je silne jedovaté. Obsahuje enzýmy, ktoré im pomáhajú vyrovnávať sa so zmenou tlaku pri vynorovaní a potápaní. Podľa grónskych kroník je mäso toxické toľko, že môže spôsobiť aj smrť človeka. Prví osadníci sa ho teda museli naučiť pripravovať tak, aby sa jedov v ňom zbavili. Recept znie: mäso zahrabať na 12 dní do zeme a potom niekoľko mesiacov sušiť.
Vysoká koncentrácia trimetylamín-N-oxidov (trimethylaminoxid, TMAO) vo svaloch zaisťuje ochranu tela pred vysokými tlakmi vo veľkých hĺbkach a okrem iného aj praktickú nepožívateľnosť jeho surového mäsa. Aby bolo mäso žralokov stráviteľné, musí sa buď zložito variť, alebo na niekoľko týždňov zakopať do zeme, potom niekoľko mesiacov sušiť - vznikne potom tradičná potrava kæstur hákarl. Šéfkuchár Anthony Bourdain ju označuje za jednoducho najhoršiu, najviac nechutnú a hroznú vec, ktorú kedy môžete ochutnať.
Vysoká koncentrácia trimetylamín-N-oxidov (TMAO) vo svaloch žralokov grónskych im pomáha vyrovnávať sa s vysokými tlakmi v hlbokých vodách. Zároveň však spôsobuje, že ich mäso je za surova toxické.
Zuby horných a dolných čeľustí sa líšia svojím tvarom, horné sú úzke a špicaté, dolné majú hranatý tvar. Koža žraloka je pokrytá ostrými zahnutými výbežkami (denticles), ktoré pripomínajú malé zúbky.
Žralok obrovský - filter planktónu
Žralok obrovský bol donedávna tajomným samotarom tropických morí. Meno "obrovský" (niekedy sa mu tiež hovorí žralok veľrybí) si naozaj zaslúži. Je to najväčší dnes žijúci žralok na svete, a ak nepočítame cicavce, tak aj najväčší súčasný zástupca obratlovcov. Napriek svojej veľkosti je však ľuďom neškodný. Žralok obrovský sa živí filtrovaním planktónu z vody. Pláva s otvorenými ústami a zachytáva drobné organizmy pomocou žiabrových lúčov.
Je fascinujúce, že tieto obrovské žraloky, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 12 metrov, sa živia tak malými organizmami. Ich spôsob stravovania je prispôsobený na efektívne využívanie planktónu, ktorý je základom morského potravinového reťazca. V hĺbkach cez 1900 m totiž nachádzajú najviac svojej obľúbenej potravy - drobného planktónu.
Žraloky sú schopné vytvárať vlastné teplo, takže počas lovu poriadne prechladnú. Preto sa radi vracajú na plytčinu, kde odpočívajú a vyhrievajú sa na slniečku.
Ohrozenie a ochrana žralokov
Bohužiaľ, populácie žralokov na celom svete sú ohrozené. Od roku 1950 ľudstvo vyhladilo 95 % žraločej populácie. Ročne je usmrtených približne 100 miliónov žralokov, čo je alarmujúce číslo. Hlavnými príčinami sú nadmerný rybolov, lov pre plutvy a mäso, ako aj znečisťovanie oceánov.
Richard Jaroněk, známy žralokár a fotograf, varuje, že ak ľudstvo radikálne nezmení svoj postoj, v roku 2050 umrie posledná morská ryba. Potom postupne zanikne aj naša civilizácia. Je preto nevyhnutné, aby sme prijali opatrenia na ochranu týchto fascinujúcich tvorov a ich životného prostredia.
Každý z nás môže prispieť k ochrane žralokov a ich prirodzeného prostredia. Podporujte udržateľný rybolov a vyhýbajte sa konzumácii rýb, ktoré pochádzajú z neudržateľných zdrojov. Znížte spotrebu plastov a recyklujte, aby ste minimalizovali znečisťovanie oceánov. Podporujte organizácie, ktoré sa venujú ochrane žralokov a morského života. Šírte osvetu o dôležitosti žralokov a ich úlohe v ekosystéme.
Preskúmané každé more PREDATOR za 11 minút
Je dôležité si uvedomiť, že žraloky sú súčasťou prírody a majú právo na život. Žraloky usmrtia ročne na celom svete približne 5 ľudí, zatiaľ čo človek zabije za rovnaký čas 100 miliónov týchto dravcov.