Cena vajec na Slovensku: Prečo zdražujú a čo môžeme očakávať

V posledných rokoch sme na Slovensku svedkami rastúcich cien vajec, čo vyvoláva otázky o príčinách tohto javu. Ceny vajec, dôležitej súčasti stravy mnohých domácností, podliehajú v posledných rokoch výrazným výkyvom. Tieto výkyvy sú ovplyvnené komplexnou kombináciou faktorov, od rastúcich nákladov na chov, cez zmeny v legislatíve, až po globálne ekonomické a politické udalosti. Tento článok sa zameriava na analýzu faktorov, ktoré prispievajú k zdražovaniu vajec na Slovensku, a skúma dôsledky pre spotrebiteľov a producentov.

Klesajúca produkcia a meniace sa štandardy chovu

V posledných rokoch produkcia vajec na Slovensku postupne klesá. Dôvodom je čiastočne rekonštrukcia klietkových chovov na podstielkové a voliérové chovy, čo je trend, ktorý sledujeme aj v okolitých krajinách. Tento prechod na alternatívne chovy je síce pozitívny z hľadiska welfare zvierat, no zároveň predstavuje pre chovateľov značné finančné náklady. Investície do nových technológií a priestorov sú nevyhnutné, no nie všetci producenti si ich môžu dovoliť, čo vedie k znižovaniu produkcie.

Veľa chovateľov nosníc nemá možnosť postaviť nové haly s podstielkovými chovmi, aby nahradili zníženie kapacity. Na prerobenie všetkých klietkových chovov bude nevyhnutné vynaložiť investície vo výške 47 miliónov eur. Pri súčasnom raste cien stavebných materiálov príde k výraznému navýšeniu týchto investícií minimálne o ďalších 30 %, teda o ďalších 15 miliónov eur.

Kým v roku 2011 bola spotreba vajec na úrovni 205 kusov na obyvateľa, vlani každý Slovák skonzumoval v priemere už 229 vajec. V roku 2023 sebestačnosť v produkcii vajec klesla na 80 %, čo je najnižšia úroveň za posledných 30 rokov. Akoby to nestačilo, práve vajíčka patria medzi tie druhy tovaru, ktorých sa zdražovanie v uplynulých rokoch najviac dotklo. A keďže vajcia plnia funkciu kľúčovej suroviny v potravinárskej výrobe, zvýšenie ich cien sa okamžite premietlo aj do ďalšieho navyšovania.

Rastúce výrobné náklady

Producentov vajec ničí aj rast výrobných nákladov. Ceny krmív, energií a obalových materiálov neustále rastú, čo sa priamo premieta do vyšších nákladov na produkciu vajec. Tieto zvýšené náklady sú potom prenesené na spotrebiteľov vo forme vyšších cien vajec.

Náklady na krmivá predstavujú 45-percent všetkých nákladov pri produkcii vajec. Vyššie ceny krmív zvýšili aj náklady na odchov mladých nosníc o 20 %. Medziročne sme zaznamenali rast mzdových nákladov o 10 %, aj rast cien obalových materiálov o 15 %.

Vtáčia chrípka a jej dopad

Výskyt vtáčej chrípky má priamy vplyv na produkciu vajec. Likvidácia infikovaných chovov vedie k zníženiu ponuky vajec na trhu, čo následne spôsobuje rast cien. Obnova postihnutých chovov trvá niekoľko mesiacov, čo predlžuje obdobie zvýšených cien.

V priebehu vlaňajška zasiahla Slovensko menšia panika. Prvé dôsledky pocítilo už aj Slovensko. Firma Novogal musela na svojej farme v Dvoroch nad Žitavou zlikvidovať okolo 400-tisíc sliepok. Hoci má na slovenskom trhu 10 až 15-percentný podiel, dôsledok bol vidieť zo dňa na deň. Regále so slepačími vajcami v niektorých obchodoch zostali úplne prázdne.

Vtáčia chrípka sa pomaly šíri po celej Európe. ,,Je to najväčší slovenský dodávateľ vajec, okrem toho išlo o výpadok zo dňa na deň. Preto niektoré prevádzky nemajú v ponuke dostatok vajec," vysvetlil Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Situácia je v reťazcoch rôzna, podľa toho, aký podiel má táto farma na dodávkach. Obchodníci podľa neho komunikujú s inými dodávateľmi, či dokážu navýšiť počet dodávok. Vajcia hľadajú aj na zahraničných trhoch. V týchto týždňoch je však ich mierny nedostatok v celej Európe.

Špekulácie a správanie spotrebiteľov

Panika a nákupy do zásoby, vyvolané mediálnymi správami o nedostatku vajec, môžu viesť k umelému zvýšeniu dopytu a následnému rastu cien. Taktiež, predvianočné obdobie tradične zvyšuje dopyt po vajciach, čo tlačí na ich cenu smerom nahor.

V súvislosti s výpadkom vajec sa začalo skloňovať zdražovanie, k nedostatku podľa Krajčoviča prispelo aj správanie sa zákazníkov. ,,Mediálne správy mohli spôsobiť, že si ľudia začali nakupovať do zásoby. Vidíme to aj pri masle, keď je akcia, nakupujú nielen bežní spotrebitelia ale aj napríklad cukrári. Nervozitu na trhu vyvoláva navyše blízkosť vianočných sviatkov. Pred nimi je vždy tlak na cenu od dodávateľov. ,,Ak sa do Vianoc nepodarí tento výpadok v plnej miere vyriešiť, tlak na cenu bude ešte vyšší," poznamenal M. Krajčovič.

Porovnanie s Európskou úniou

Analýza cien vajec v rámci Európskej únie ukazuje, že zdražovanie sa týka najmä stredoeurópskych krajín. V niektorých krajinách, ako napríklad Nemecko a Holandsko, spotrebitelia zaznamenali len minimálny nárast cien. To naznačuje, že za zdražovaním na Slovensku môžu byť aj lokálne faktory, ako napríklad štruktúra trhu, konkurencia a obchodná politika.

Najvyšší rast cien vajec, a to až o vyše 85 percent, bol práve na Slovensku. Nasledovalo Rumunsko, Česko a Maďarsko s 50-percentným zvýšením ceny od augusta do konca roka 2017.

Z dát európskeho štatistického úradu Eurostat vyplýva, že zdražovanie vajec sa týkalo skôr stredoeurópskych krajín. V samotnom Nemecku či Holandsku si museli spotrebitelia priplatiť len minimálne.

Zákaz klietkového chovu a jeho dopady

Zákaz klietkového chovu, ktorý sa pripravuje na Slovensku, má za cieľ zlepšiť životné podmienky sliepok. Tento krok však bude mať aj ekonomické dôsledky. Chovatelia budú musieť investovať do nových technológií a priestorov, čo povedie k zvýšeniu výrobných nákladov. Zároveň sa očakáva, že zníženie produkcie vajec z klietkových chovov bude musieť byť nahradené dovozom, čo môže viesť k ďalšiemu rastu cien.

Slovenské hydinári bijú na poplach. V návrhu nezaradeného poslanca Tomáša Šudíka, ktorý predložil do Národnej rady SR sa píše o prechodnom období pre existujúce klietkové chovy nosníc na obdobie päť rokov. Ak ho poslanci schvália klietkový chov by mal u nás definitívne skončiť v roku 2029. Pokiaľ sa slovenskí chovatelia nosníc nepretransformujú, svoje výrobky nebudú môcť na území EÚ predávať vôbec. Slovensko bude zároveň odkázané na dovoz kvalitnejších vajec z voľných chovov zo zahraničia.

Obchodné reťazce na Slovensku už podpísali memorandum, ktoré zaručuje, že od roku 2025 už vajcia pochádzajúce z klietkového chovu na ich pultoch nenájdete. Kaufland, Lidl, Tesco, Terno a Kraj plánujú predaj klietkových vajec ukončiť do konca roka 2025 alebo začiatkom roka 2026. COOP Jednota bude mať v ponuke aj naďalej vajcia zo všetkých typov chovov.

Riešenia a odporúčania

Na stabilizáciu cien vajec na Slovensku je potrebná kombinácia opatrení. Podpora domácich producentov pri prechode na alternatívne chovy, efektívna kontrola a prevencia vtáčej chrípky, a stabilná obchodná politika môžu prispieť k zabezpečeniu dostatočnej ponuky vajec za prijateľné ceny.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vyzýva spotrebiteľov, aby nepodliehali panike. ,,Otázka cien vajíčok bude závisieť najmä od vývoja nákazy v EÚ ako takej. Obnova postihnutých chovov bude trvať približne štyri mesiace, následne by sa situácia mala stabilizovať," reagovala jej hovorkyňa Jana Holéciová.

V čase krízy na našom území a v susedných štátoch môže byť pre nás riešením dovoz nielen z okolitých štátov, ktorými sú tradične Poľsko, Maďarsko a Česko.

Rastúce náklady a modernizácia chovov, až 75 % slovenských chovov je klietkových a ich rekonštrukcia by si vyžiadala investície presahujúce 60 miliónov eur.

Európske záväzky a prechod na alternatívne chovy, tento celoeurópsky záväzok vedie k tomu, že vajcia z klietkových chovov budú postupne miznúť z pultov obchodov. Chovatelia preto musia prechádzať na alternatívne systémy chovu, ako sú podstielkové chovy, voliérové chovy alebo chovy vo voľnom výbehu. Tento prechod si vyžaduje značné investície a môže mať vplyv na produkciu vajec a ich cenu.

Sebestačnosť Slovenska v produkcii vajec dlhodobo klesá. Dôvodom je kombinácia vyššie uvedených faktorov, ako aj nedostatočná podpora štátu pre chovateľov. Vláda síce pripravuje výzvu na podporu investícií do poľnohospodárskych podnikov v objeme 21 miliónov eur, avšak táto suma nemusí byť dostatočná na pokrytie potrieb všetkých chovateľov.

Rastúce ceny vajec sa priamo dotýkajú spotrebiteľov. Balenie desiatich vajec už zdraželo približne o 50 centov a očakáva sa ďalší nárast cien, najmä pred sviatkami.

Okrem špecifických faktorov ovplyvňujúcich ceny vajec, existujú aj všeobecné trendy a udalosti, ktoré majú vplyv na ceny potravín ako celku: Rastúce náklady na energie: Zvyšujúce sa ceny energií majú dopad na všetky odvetvia hospodárstva, vrátane poľnohospodárstva a potravinárstva. Vyššie náklady na energie sa premietajú do vyšších cien krmív, dopravy, spracovania a balenia potravín. Inflácia: Celková inflácia v ekonomike znižuje kúpnu silu obyvateľstva a zvyšuje ceny všetkých tovarov a služieb, vrátane potravín. Geopolitické udalosti: Konflikty a politická nestabilita v rôznych častiach sveta môžu narušiť dodávateľské reťazce a ovplyvniť ceny potravín.

Vajcia boli ešte donedávna výkladnou skriňou slovenského poľnohospodárstva - a poslednou baštou živočíšnej výroby, v ktorej sme sa aspoň približovali k sebestačnosti. Dnes je to už všetko minulosťou.

Eurostat zároveň upozornil, že v minulých rokoch bol medziročný nárast oveľa nižší (viď tabuľka).

Cena vajec v EÚ (inflácia) - vývoj v rokoch 2020-2023 (k januáru)

Na Slovensku zaznamenal Eurostat v sledovanom období (teda opäť k januáru 2023) medziročný nárast cien až o 79 percent. Na úrovni celej Európskej únie sme sa tak umiestnili na 3. priečke.

Ešte horšie zoči-voči inflácii obstáli naši susedia. Na prvom mieste sa umiestnilo Česko, kde došlo až k 85-percentnému zdraženiu oproti rovnakému obdobiu rok predtým. Na druhej priečke skončilo Maďarsko s 80 percentami. Nárast cien vajíčok v Poľsku zhruba kopíroval celoeurópsky priemer, keď nepresiahol 30 percent.

Na opačnom konci spektra skončili: Nemecko (18 %), Luxembursko (18 %) a Rakúsko (19 %). V Chorvátsku, ktoré prednedávnom prijalo euro ako jediné oficiálne platidlo, miera zdražovania vajec dosiahla takmer 63 percent.

K prudkému zvýšeniu cien vajec došlo aj v USA. Len v priebehu roka 2022 stúpla priemerná cena tucta vajec o neuveriteľných 121 %. Objavili sa dokonca prípady pašovania vajíčok zo susedného Mexika. Americké médiá prišli v súvislosti s nárastom cien so zaujímavým novotvarom - nový fenomén nazvali "eggfláciou" (egg, čiže vajce + inflácia).

Ceny vajec, ale aj iných tovarov a komodít dlhodobo zaznamenáva a vyhodnocuje Štatistický úrad Európskych spoločenstiev, alebo skrátene Eurostat. V tabuľke nižšie uvádzame vývoj cien na Slovensku a v EÚ od roku 2012 až po súčasnosť. Jedná sa však o ceny veľkoobchodné, teda ceny, za ktoré maloobchody (napr. obchodné reťazce) kupujú tovar vo veľkom od svojich dodávateľov. Pre potreby uľahčenia práce s dátami sa cena vajec štandardne uvádza v € na 100 kg vajec.

Z údajov v úplnej tabuľke (Weekly market prices for eggs) vyplýva, že cena vajec na Slovensku strmo stúpala už v roku 2022. Prispela k tomu kombinácia faktorov: po-pandemické záchvevy svetovej ekonomiky situácia v medzinárodnom obchode, ktorá nastala kvôli vojne na Ukrajine zvýšená cena energií V menšej miere sa na zvýšení cien podpísala aj zvýšená spotreba v predvianočnom čase - napokon vajcia sú kľúčovou ingredienciou väčšiny vianočných receptov.

Vývoj cien vajec na Slovensku a v EÚ (2012-2023)

Zdroj: Eurostat. Štatistika zahŕňa vajcia kategórie A veľkosti M a L (stredné a veľké).

Na pomerne vysokých hodnotách sa cena vajec udržiavala v priebehu celého prvého polroka 2023 s vrcholom v marci (248 € / 100 kg vajec), kedy bola "egflácia" veľkou témou už aj vo svete. Situácia sa ako-tak zastabilizovala v júli, kedy cena vajíčok prvýkrát klesla pod hranicu z októbra 2022. Odvtedy sa cena vajec udržiava na relatívne stabilnej úrovni. V konečnom dôsledku však môžeme skonštatovať, že aj keď v roku 2023 došlo k poklesu zhruba o 22 %, v dlhodobejšom horizonte cena vajec výrazne stúpla. Pre ilustráciu: v porovnaní s rokom 2012 sa veľkoobchodné ceny vajec takmer zdvojnásobili. Aktuálny medziročný nárast na Slovensku ku koncu augustu 2023 činí 39,5 %. To je výrazne nad celoeurópskym priemerom, keďže na úrovni Európskej únie došlo v tomto období k 11,5-percentnému nárastu cien.

Veľkoobchodné ceny vytvárajú takpovediac jadro konečnej ceny, kedy odrážajú výrobné náklady. Stúpajú tak napríklad pod vplyvom zvyšovania cien energií, alebo trebárs krmiva. Ďalej však konečnú cenu na pultoch predajní navyšujú prirážky (tzv. marža), ktoré si účtujú maloobchodníci (teda najmä obchodné reťazce) za účelom dosahovania zisku. Organizácia Humánny pokrok, venujúca sa v prvom rade zlepšovaniu životných podmienok sliepok v chovoch, ukázala vo svojom marcovom prieskume, že na Slovensku sú v porovnaní s inými krajinami EÚ maloobchodné prirážky extrémne vysoké.

Prirážky tak v konečnom dôsledku ceny nafukujú až do tej miery, že slovenské maloobchodné ceny patria v celoeurópskom meradle k najvyšším a to aj napriek tomu, že veľkoobchodné ceny sú, naopak, hlboko pod priemerom EÚ! V praxi trebárs nastávajú také situácie, že obchod nakúpi vajcia za veľkoobchodnú cenu 1,42 € za balenie, no konečnému spotrebiteľovi balenie predá za 2,79 €. Organizácia Humánny pokrok ďalej poukázala na to, že za cenu nižšiu v porovnaní so slovenskými vajcami z klietkového chovu si v zahraničí - napríklad v Rakúsku - môžeme kúpiť vajcia z podstielkového chovu, či dokonca z voľného výbehu!

Ukazuje sa teda, že dôvody, ktoré sa uvádzali v súvislosti s nárastom cien vajec v slovenských obchodoch (ako napríklad vyššie energie), v skutočnosti nie sú jedinými. Ako hlavná príčina zvýšených cien sa vo svetle dát zhromaždených Humánnym pokrokom ukazuje práve vyššia marža. Tá je v porovnaní so švédskymi maloobchodnými prirážkami takmer 2-násobná, v porovnaní s nemeckými takmer 3-násobná a v porovnaní s poľskými až 6-násobná!

Prehľad najdôležitejších zistení o veľkoobchodných a maloobchodných cenách vajec, ktoré priniesol Martin Smrek za organizáciu Humánny pokrok, si môžete pozrieť v tabuľke nižšie. Údaje pochádzajú z porovnania cien vajec veľkosti M (stredná veľkosť) v 8 krajinách EÚ. V každom zo stĺpcov - 1 ks, 10 ks, 30 ks - uvádzame pre porovnanie veľkoobchodnú (VOC) i maloobchodnú (MOC) cenu. Maloobchodnou označujeme cenu, za ktorú koneční spotrebitelia nakupujú v obchodných reťazcoch. Ide teda o spriemerovanú sumu za všetky maloobc...

Čochvíľa začnú prípravy na pečenie vianočných zákuskov. S tým súvisiace nákupy sa ale z dôvodu rastúcich cien potravín môžu predražiť. Kľúčovou zložkou mnohých receptov sú aj vajíčka, ktorý cena stúpla. Blížia sa vianočné sviatky a s nimi spojené pečenie. „Pečiem často, takže vajcia kupujem v akciách. Inak by ma to vyšlo veľmi draho,“ hovorí jedna zo spotrebiteliek. V obchodoch sa ceny v akciách pohybujú okolo 27 centov za kus, mimo zliav dosahujú aj 40 centov. Kým ešte minulý rok v lete sa desaťkusové balenia dali kúpiť za menej ako dve eurá, na jeseň ich cena vystrelila k trom eurám. „Ak dôjde k zníženiu produkcie vajec v rámci celej Európskej únie, odrazí sa to aj na cene pre spotrebiteľov,“ vysvetľuje predseda Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. Obchodné reťazce zatiaľ výpadky nepociťujú a tvrdia, že pred vianočnou sezónou by mal byť tovar dostupný. Práve obdobie pred sviatkami býva tradične spojené s nárastom cien, pretože rastie dopyt po vajciach využívaných na pečenie a sviatočné jedlá. „V januári býva vajec na trhu prebytok, a nižší dopyt tak tlačí ceny nadol,“ dopĺňa Krajčovič.

Klietkový chov sliepok patrí medzi najkritizovanejšie formy živočíšnej výroby v Európe. Sliepky nemôžu hrabať, kúpať sa v prachu ani prirodzene odpočívať, čo vedie k stresu, zraneniam a narušeniu ich prirodzeného správania. Práve preto sa čoraz viac krajín, reťazcov aj výrobcov prikláňa k bezklietkovým systémom, ktoré zabezpečujú vyššiu úroveň welfare zvierat. Od januára budúceho roka nastane na slovenskom trhu výrazná zmena. Očakáva sa, že tento krok zvýši cenu balenia desiatich vajec o niekoľko desiatok centov. Naopak, slovenské reťazce sa k tejto zmene nepridávajú a uvádzajú, že predaj vajec z klietkového chovu zatiaľ ponechajú. Tlak na ukončenie klietkového chovu však neprichádza len zo zahraničia či mimovládnych organizácií. Najnovšia Správa o trhu s vajcami za rok 2024 od organizácie Humánny pokrok ukazuje, že slovenská verejnosť je pripravená túto zmenu podporiť. Ešte výraznejšie je zistenie, že 51,3 percenta respondentov je ochotných zaplatiť viac za vajcia pochádzajúce z lepších podmienok. Riaditeľ Humánneho pokroku Martin Smrek vysvetľuje, že verejná požiadavka je jednoznačná: „Slováci a Slovenky hovoria jasne: éra klietok musí skončiť. Tieto dáta potvrdzujú, že zákaz klietkového chovu nie je len politickou či aktivistickou témou. Správa zároveň hodnotí aj reťazce podľa toho, ako plnia svoje bezklietkové záväzky. Najlepšie hodnotená je Delia, ktorá už prechod úspešne dokončila a vo svojich regáloch neponúka žiadne klietkové vajcia. Podľa organizácie Humánny pokrok ide o signál, že zmena je realistická a reťazce ju dokážu implementovať bez prerušenia dodávok. Martin Smrek dodáva: „Delia a Kaufland dokazujú, že zmena je možná, keď sa reťazce zaviažu konať zodpovedne. Tento posun je súčasťou širšieho európskeho trendu, ktorý sa postupne stáva štandardom aj mimo západnej Európy. Základná požiadavka na ukončenie klietkového chovu vychádza priamo z podmienok, v ktorých sliepky žijú. Priestor každej sliepky sa často rovná veľkosti hárku papiera. Chýba im denný cyklus svetla, prístup na čerstvý vzduch či trávu. Takéto prostredie vedie ku stresu, zraneniam a častým konfliktom v skupinách. Aj preto tisíce spoločností po celom svete už prešli na bezklietkové vajcia. Reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) plánujú predaj klietkových vajec v roku 2026 utlmovať a postupne s ním skončiť. Ide o záväzok, ktorý platí v celej EÚ a oznámili ho už v roku 2018. Naopak, obchodné siete združené v Zväze obchodu SR budú klietkové vajcia predávať aj po 1. januári 2026.

tags: #zvysovanie #ceny #vajec #moze #vlada