Plavby po svetových oceánoch v 15. storočí neboli len skúškou odvahy, ale aj obrovskou výzvou pre žalúdky námorníkov. Strava na lodiach bola obmedzená, často jednotvárna a zďaleka nepostačovala na pokrytie všetkých výživových potrieb. Poďme sa teda pozrieť na jedálny lístok námorníkov v čase veľkých objavných plavieb.
Život na lodi bol náročný a strava bola jedným z najväčších problémov. Nedostatok čerstvých potravín, obmedzené možnosti skladovania a šírenie chorôb boli bežné javy. Strava moreplavcov sa skladala predovšetkým z potravín, ktoré sa dali dlhodobo skladovať, ako napríklad sucháre, solené mäso a ryby, strukoviny a sušené ovocie.
Základné potraviny v jedálnom lístku
- Sucháre: Tvrdé a suché pečivo, ktoré vydržalo dlho, ale bolo ťažké na konzumáciu. Často sa do nich zavŕtali červy a plesne.
- Solené mäso a ryby: Konzervované mäso a ryby boli dôležitým zdrojom bielkovín, ale boli veľmi slané a často pokazené.
- Strukoviny: Hrach, fazuľa a šošovica boli lacné a výživné, ale spôsobovali nadúvanie a zažívacie problémy.
- Sušené ovocie: Datle, figy a hrozienka boli sladké a poskytovali energiu, ale boli drahé a dostupné len pre vyššie postavených členov posádky.
- Pivo a víno: Slúžili ako zdroj tekutín a čiastočne nahrádzali nedostatok pitnej vody, ktorá sa rýchlo kazila.
Raňajky: Skromný začiatok dňa
Ráno na lodi nezačínalo vôňou čerstvej kávy ani horúcich bochníkov chleba. Námorníci zväčša začínali deň jednoduchým jedlom - namočeným suchárom v slanej vode, prípadne v slabom pive. Pivo bolo na lodiach bežné, pretože vydržalo dlhšie ako voda, ktorá sa rýchlo kazila. Ak mali šťastie, mohli si prilepšiť kúskom soleného mäsa alebo syra.
Obed: Skutočná skúška žalúdka
Hlavným chodom dňa bolo varené jedlo, ale žiadne kulinárske zázraky sa nekonali. Základom bol opäť suchár - tvrdý ako kameň, plný červov, no pre námorníkov nevyhnutný. Často ho museli rozdrviť a namočiť do vody alebo polievky, aby bol vôbec požívateľný.
Mäso sa konzumovalo výhradne solené alebo sušené, aby vydržalo dlhé mesiace na mori. Najčastejšie to bolo hovädzie alebo bravčové mäso, ktoré malo skôr konzistenciu kože než šťavnatého steaku.
Večera: Hlad je najlepší kuchár
Večer sa námorníci museli uspokojiť s jednoduchou kašou z ovsených vločiek alebo opäť so suchármi a trochou syra. Ak loď viezla nejaké zásoby čerstvej zeleniny, vydržali len pár dní po vyplávaní. Následne zostávali len nakladané alebo sušené varianty, ktoré boli zdrojom vitamínov, no ich chuť bola diskutabilná.
Pitie: Voda, ktorá zabíjala
Najväčším problémom bolo pitie. Sladká voda sa rýchlo kazila a stala sa takmer nepožívateľnou. Preto námorníci pili hlavne pivo alebo riedenejší rum, ktorý pomáhal konzervovať vodu a zároveň zlepšoval náladu na palube. Na dlhších plavbách sa občas vyskytol aj slabý vínny ocot, ktorý slúžil na dezinfekciu vody.
Skorbut: Neviditeľný nepriateľ
Najväčším zabijakom námorníkov nebol hlad, ale skorbut - ochorenie spôsobené nedostatkom vitamínu C. Bez čerstvého ovocia a zeleniny sa telá námorníkov postupne vyčerpávali, zuby im vypadávali, rany sa nehojili a smrť bola nevyhnutná. Dlhodobá konzumácia obmedzeného jedálneho lístka viedla k nedostatku vitamínov, najmä vitamínu C, čo spôsobovalo skorbut. Skorbut sa prejavoval únavou, krvácaním ďasien, vypadávaním zubov a nakoniec smrťou. Ďalšie bežné choroby boli spôsobené kontaminovanou vodou a potravinami.
Strava moreplavcov bola v minulosti úzko spätá s možnosťami konzervácie potravín a dostupnosťou zdrojov. V 7. ročníku dejepisu sa tak môžeme pozrieť na jedálny lístok moreplavcov nielen ako na zoznam potravín, ale aj ako na zrkadlo doby, ktoré odráža technologický pokrok, obchodné cesty a kultúrne výmeny. Skúmanie stravy moreplavcov nám umožňuje pochopiť prekážky, ktorým čelili, a zároveň oceniť ich vytrvalosť pri objavovaní nových svetov.
Príčiny zámorských objavov
Veľké objavné cesty Európanov do zámoria mali niekoľko príčin. Tými najhlavnejšími boli predovšetkým nedostatok zlata, ktorého povrchové zásoby boli už v 15. storočí takmer vyčerpané a víťazné ťaženie Turkov Balkánskym polostrovom. Po dobytí Konštantínopolu v r. 1453 došlo k pretnutiu starých obchodných ciest medzi Áziou a Európou. Vzácny ázijský tovar - rôzne druhy korenia, drahé látky a pod. boli nedostupné. Atmosféra doby, poznamenaná rodiacim sa humanizmom a renesanciou, priala odvážnym jednotlivcom, moreplavcom, ktorí mali k dispozícii vymoženosti doby: astroláb (pozícia hviezd a Slnka), kompas, rýchle lode. Hľadanie nových odbytísk pre výrobky a na druhej strane získanie nových lacných zdrojov surovín.
Prvé podnety k zámorským výpravám prišli z Portugalska, kde ich podporoval princ Henrich zvaný Moreplavec. Z jeho podnetu sa organizovali výpravy okolo afrického pobrežia - v roku 1415 dobyli mesto Ceuta(prístav a 1420 dobytie Azórska a Kapverských ostrovov(ktoré objavili). 1434 oboplávali portugalskí námorníci mys Bojador, ktorý bol v tej dobe koncom známeho sveta, v 60. rokoch sa dostali po Guinejský záliv, 70. roky priniesli objavenie Zlatonosného pobrežia (Ghana) a Otrokárskeho pobrežia (Nigéria). Výpravy priniesli do Portugalska množstvo otrokov, zlata, slonoviny a korenia, čo bolo motiváciou pre ďalšie cesty, predovšetkým pre snahu dostať sa okolo Afriky do Indie. V r.1488 moreplavec Bartolomeo Díaz objavil najjužnejší bod Afriky - Mys dobrej nádeje - o desať rokov v r.1498 neskôr výprava Vasca de Gammu pristála v Indii.
Dostali sa však do sporov so Španielskom, ktoré takisto malo záujem na bohatstve ďalekých krajín. Po vojenskom konflikte v roku 1479 uzavreli dohodu, podľa ktorej španielske výpravy smerovali na západ od Kanárskych ostrovov, portugalské na juh. Španielsku sa počas 15. storočia podarilo úplne vymaniť spod arabskej nadvlády. Pravé oni prijali janovského moreplavca Krištofa Kolumba, ktorý ich zaujal plánom vydať sa západným smerom hľadať cestu do Indie. 3. augusta 1492 sa tri lode: Pinta, Nińa a Santa María vydali z prístavu Palos na cestu do neznáma. 12. októbra 1492 pristáli na ostrove Guanahani, jednom z Bahamských ostrovov. Na svojej prvej výprave sa Kolumbus dostal na Kubu a Haiti a tamojších obyvateľov, podľa svojej predstavy, že je v Indii, nazval Indiánmi. Kolumbus uskutočnil ešte 3 výpravy do Ameriky, dostal sa až k Malým Antilám, ústiu rieky Orinoko a do Panamy. Zomrel v roku 1506 presvedčený, že našiel cestu do Indie.
Už v r. 1501 však taliansky zemepisec Amerigo Vespucci vyslovil domnienku, že bol objavený nový kontinent - nazval ho Novým svetom. Jeho domnienka sa potvrdila v r.1513 keď Španiel Vasco de Balboa prešiel cez stredoamerickú šiju a uvidel Tichý oceán. Na Vespucciho počesť bol novoobjavený kontinent nazvaný Amerikou. Španielom sa otvorila cesta na ovládnutie južnej Ameriky.
V rokoch 1519-21 španielsky dobrodruhovia na čele s Hernandom Cortézom rozvrátili vyspelú ríšu Aztékov v Mexiku. Podobne skončila aj ríša Inkov v dnešnom Peru: s tou skoncoval v rokoch 1532-5 Francisco Pizzaro. Objavné cesty vyvrcholili v rokoch 1519-22, keď portugalský moreplavec v španielskych službách, Fernão Magalhães, uskutočnil plavbu okolo sveta, pričom oboplával Ameriku z juhu a dostal sa do Tichého oceánu. Jeho výprava sa skončila úspešne, hoci on sám zahynul v r. 1521 na Filipínach.
Dôsledky objavu nového kontinentu
Dôsledky objavu nového kontinentu boli nesmierne: predovšetkým to boli epidémie nových nákazlivých chorôb, kiahní, chrípky, osýpok, ktoré vykynožili viac Indiánov ako vražedné výpravy. Námorníci zase priniesli do Európy syfilis.
Americkí Indiáni pestovali mnoho plodín, ktoré boli dovtedy u nás neznáme, no dnes si náš jedálny lístok bez nich nevieme predstaviť: zemiaky, kukuricu, slnečnicu, paradajky, papriku, kakao i tabak. Európania so sebou priniesli kone, palné zbrane a iné technické vymoženosti.
Rozšírenie obchodu s Východom. Cenová revolúcia - spôsobili ju drahé kovy, kt. začali do Európy prúdiť. Hodnota peňazí poklesla, potravín a výrobkov stúpla, vďaka čomu vznik papierových bankoviek. V Amsterdame založenie 1. celosvetovej banky.
Otrasenie postavením cirkvi, pretože sa dokázalo, že Zem je guľatá. Čím náboženstvo prestalo byť dominantné, začiatok reformácií a začal vplyv cudzích kultúr, čo nakoniec spôsobilo morálny úpadok. Europanizmus - všetky novoobjavené oblasti boli pod nadvládou Európy až do 1. Svetovej vojny, čo ovplyvňovalo svetové dianie Európou. Zlom v myslení, nový svetonázor - ľudia sa viac sústreďovali na pozemské veci, človek sa chápe ako najvýznamnejšia bytosť - vznik humanizmu. Vznik absolutizmu v Európe vo Francúzsku, Španielsku a Portugalsku.
Zmluva s Tortessilasom z roku 1494 (Špan. A Por.) rozdelenie sféry vplyvu na základe pápeža Alexandra od Kapverdských ostrovov smer na Z bolo španielske územie a od Kap. Oslabila sa tradičná moc arabských kupcov, ktorí ovládali obchod so vzácnym tovarom z Ďalekého východu, svoj primát stratili aj stredomorské obchodné mestá Janov a Benátky. Ťažisko diaľkového obchodu sa presunulo na Pyrenejský polostrov a neskôr, od konca 16. storočia na západe európske pobrežie, do Francúzska, Holandska a Anglicka. Práve z týchto štátov odchádzali množstvá kolonistov, ktorí sa usádzali v doteraz nepoznanej časti nového sveta - severnej Amerike.
Prvé pokusy usadiť Európanov na tomto území siahajú do r.1580, keď sir Walter Raleigh založil kolóniu, ktorú na počesť kráľovnej Alžbety nazval Virgínia, neskôr založil ďalšiu, Jamestown. Kolonisti trpeli hladom, chorobami a častými nájazdmi Indiánov, ale prežili. Do severnej Ameriky odchádzali z Anglicka skupiny nábožensky prenasledovaných puritánov. V r. 1620 sa doplavili na lodi Mayflower Pilgrim Fathers (otcovia pútnici) do blízkosti Massachusetts a založili kolóniu Plymouth. S pomocou Indiánov, ktorí kolonistov naučili pestovať kukuricu, prežili prvé kruté zimy. V r. 1624 založili Holanďania kolóniu Nové Holandsko na rieke Hudson, v r. 1625 na ostrove Manhattan vzniklo obchodné stredisko Nový Amsterdam. Francúzska kolonizácia smerovala do Kanady. Samuel de Champlain založil v r. 1608 Quebec a odtiaľ pokračoval popri rieke sv. Vavrinca až k Hurónskemu jazeru, celé územie vyhlásil za majetok Francúzska. Iní francúzski objavitelia putovali pozdĺž rieky Mississippi a údolie rieky pomenovali Louisiana, po kráľovi Ľudovítovi XIV.
Prvým Európanom, ktorý pristál v Austrálii bol portugalský moreplavec Godinho de Eredia v r. 1601. Ďalšie výpravy do týchto končín podnikali Holanďania: v r. 1642 Austráliu oboplával Abel Tasman, ktorý objavil ostrov Tasmánia. Jeho stretnutie s domorodcami, ktorí tu žili sa však skončilo násilnou smrťou štyroch Európanov, čo Tasmana podnietilo k negatívnej správe o novej zemi. Austrália bola teda ponechaná sama na seba až do r.1770, keď kapitán James Cook pri svojej prvej ceste okolo sveta pristál v Botany Bay vyhlásil juhovýchodné pobrežie kontinentu za britské vlastníctvo. Od r. 1788 Británia využívala Austráliu na deportáciu väzňov.
Objavovanie nových krajín prinieslo do Európy nové plodiny, ktoré obohatili jedálny lístok. Z Ameriky sa do Európy dostali zemiaky, kukurica, paradajky, paprika, kakao a tabak. Tieto plodiny sa postupne stali súčasťou európskej stravy a zlepšili výživu obyvateľstva.
MZDA ZA DOBRODRUH: Ako si európski námorníci zarábali na živobytie v dobe plachetníc
Postupom času sa strava na lodiach zlepšovala vďaka novým technológiám a možnostiam konzervácie potravín. Objavovanie nových korenín umožnilo lepšie dochucovanie jedál a zlepšilo ich chuť. Zavedenie konzervovania a neskôr chladenia umožnilo dlhšie skladovanie čerstvých potravín.
