Ovocie a zelenina rastúce na Slovensku: Sprievodca pestovaním a odrodami

Slovensko, krajina s bohatou poľnohospodárskou tradíciou, ponúka ideálne podmienky pre pestovanie rozmanitého ovocia a zeleniny. Vďaka priaznivým klimatickým podmienkám a úrodnej pôde si môžeme vychutnávať čerstvé a chutné plodiny priamo z našich záhrad a sadov. Pestovanie vlastnej zeleniny je vzrušujúca a veľmi praktická činnosť.

V našich končinách je nemožné, alebo veľmi obtiažne, vypestovať tropické a subtropické ovocie. Ovocie mierneho pásma rozdeľujeme na dužinaté plody a na suché plody. Dužinaté plody sa ďalej delia na malvice, kôstkovice a bobule.

Ovocinárstvo na Slovensku

Kvalitné ovocie zo slovenských sadov sa v mori dovážaných potravín nestratí. Naši pestovatelia vedia vypestovať zdravé produkty, či už ide o jablká, marhule alebo orechy. Ovocinárstvo je súčasťou slovenského poľnohospodárstva so všetkým, čo k tomu patrí. Má silné aj slabé stránky, pretože špeciálne plodiny sú náročné na ľudskú prácu. Ovocinárstvo zamestnáva v priemere 1 pracovníka na 1 ha produkčnej plochy, vrátane následného spracovania a predaja.

Slovenskí ovocinári vypestujú za rok okolo 55 000 ton ovocia vo veľmi dobrej kvalite. Sú to približne tri štvrtiny z celkovej produkcie ovocia na Slovensku (cca 25 % vypestujeme v našich domácich záhradkách). Z roka na roka sa na Slovensku zväčšuje počet sadov so špičkovým technologickým vybavením a ochranou pred nestálym počasím.

Základný cieľ slovenského ovocinárstva je mať okolo 5 000 ha produkčných sadov a v nich dopestovať cca 200 tisíc ton kvalitného ovocia. Vzhľadom na klimatické zmeny ovocinári za posledné roky najviac investovali do nákupu kvalitnej protimrazovej ochrany.

Založenie 1 ha ovocného sadu s plnohodnotným technickým vybavením stojí nemalé finančné prostriedky. Zvoliť preto treba také ovocné druhy a odrody, ktoré zákazník kupuje a ovocné sady zakladať iba v dobrých lokalitách. Je nevyhnutné zamerať sa na opornú konštrukciu v sade, ktorá udrží nielen stromčeky pred náporom vetra, ale aj zavlažovací systém, ochranné siete proti krúpam, či ochranné fólie proti nadmerným zrážkam, aby plody nepraskali. Optimálna výmera sadu je 7 až 10 ha. Námaha počas obdobia kvitnutia, rastu a dozrievania plodov sa ovocinárov oplatí. Stromy a kríky dajú dobrú úrodu v podobe chutného ovocia plného vitamínov.

Drobné ovocie

Medzi obľúbené drobné ovocie patria: ríbezle, egreše, maliny, černice, čučoriedky, jahody, brusnice, a tiež čoraz viac populárny rakytník.

Tak ako aj iné rastliny, aj drobné ovocie potrebuje dostatok slnečného žiarenia a vlahy. Pôda, ktorá vyhovuje väčšine je humózna s dostatkom živín s neutrálnou alebo mierne kyslastou pôdnou reakciou. Niektoré však uprednostňujú rašelinovú pôdu.

Ovocie, ako sú maliny, ríbezle, čučoriedky, černice, arónie, moruše a zemolez je dobré začať sadiť v jeseni a to až do doby, kým nás nenavštívia prvé mrazy. Ale sú aj nejaké výnimky, ako sú napríklad jahody, ktoré sa sadia v auguste.

Dbajte o to, aby ovocné sadenice, ktoré si zaobstaráte boli zdravé a vitálne. Ešte pred tým, než rastlinku zasadíte, musíte jej korene ponoriť na niekoľko hodín do vody. Vzdialenosť, ktorá by mala byť medzi jednotlivými sadenicami je 1,5 až 2 metre od seba.

Ovocné stromy

Ovocné stromy by sme si mali vyberať podľa našich klimatických podmienkach. A samozrejme sadenice ovocných stromov by mali byť zdravé, silné a s dobrou korunou.

Vyberte pre svoj ovocný stromček miesto, kde je dostatok miesta a slnečného svitu. Správna pôda by nemala mať veľmi vysokú schopnosť vsiaknutia, pretože po dlhých a výdatných dažďoch môže stromček uhynúť. Pôdu obohaťte o kompost alebo hnojivo.

Jama, do ktorej bude stromček umiestnený, by mala byť väčšia, ako koreňový bál stromčeka. Umiestnite stromček tak, aby mali korene dostatok miesta, a tak, aby stál rovno a nehýbal sa. Jamu zahrabte dostatok pôdy a pre ešte lepšiu stabilitu zem udupte. Následne strom a jeho blízke okolie polejte dostatkom vody. Prvé týždne je nutné, aby ste stromček polievali pravidelne než sa jeho korene udomácnia.

Netradičné ovocie v slovenských záhradách

Jablone, hrušky, slivky či marhule patria k stáliciam ovocných sadov, na ktoré nedáme dopustiť. Chcete oživiť záhradu a vypestovať si niečo nové? Jedným z najperspektívnejších ovocných druhov, ktoré je možné u nás pestovať, je ebenovník - hurmikaki.

Môžeme si vyberať z desiatok odrôd. Odrody druhu Diospyros kaki sú vhodnejšie do teplejších oblastí, ukrajinské hybridy a americké ebenovníky druhu Diospyros virginiana sú odolnejšie a vhodné aj do ostatných polôh. Mrazuvzdornosť sa podľa druhu a odrody pohybuje od -18 až do -30 °C. Samotnú rastlinu nájdete pod rozličnými názvami - napríklad ako hurma, ebenovník, tomel či Diospyros kaki. Má podobu stromu alebo objemného kríka. Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky.

Ďalším veľmi perspektívnym ovocným druhom je pistácia - Pistacia vera, ktorú možno pestovať aj v suchších podmienkach, napríklad v Podunajskej nížine alebo v južnej časti východného Slovenska. Ako vždy je dôležité vybrať správnu kombináciu odrody a podpníka. U nás je vhodná výsadba veľkoplodých pistácií štepených na odolnejší podpník UCB1. Pistáciu opeľuje vietor. Vysádzame vždy pár, jednu samčiu a k nej minimálne jednu samičiu rastlinu. Pomer samčích a samičích rastlín je 1 samec na 5 - 15 samíc. Štepené rastliny nastupujú do plodnosti približne 4 roky po výsadbe. Ide o dlhoveký väčší krík až menší strom. K odporúčaným odrodám pre naše územie patria samec opeľovač ‘Peters’, samičie odrody ‘Kerman’, ‘Larnaka’, ‘Aegina’.

Do suchších lokalít sa hodí aj jujuba - Ziziphus jujuba. Hovorí sa jej aj čínska datľa. Nárokmi aj podobou je to taký „menší mierne tŕnitý agát“. Hodí sa na pestovanie na suchých slnečných lokalitách. Veľkou výhodou jujuby je jej veľmi neskoré rašenie, raší od konca mája, čím sa celkom vyhýba aj neskorým jarným mrazom. Kvitne v júni. Plody môžu byť dlhé od 1 - 2 cm pri semenáčoch až po 5 cm a viac pri ušľachtilých odrodách. Dozrievajú od septembra až do konca októbra. Plody v surovom stave pripomínajú chrumkavé jabĺčko, veľmi chutné sú i sušené. Môžeme ich sušiť umelo v sušičke alebo ich ponecháme dlhšie na kríku a vysušia sa prirodzene. Pri sušení v sušičke odstránime semienko -„kôstku“. Nie je nutná výsadba dvoch rastlín kvôli opeľovaniu, ale keď máme vysadené dve jujuby, je pravidelnejšia a väčšia úroda.

Za zmienku stojí aj paw paw - Asimina triloba. Ide o odolný druh zo Severnej Ameriky vhodný do polotieňa a na vlhšie stanovište. Do sortimentu ovocných drevín vnáša závan exotiky. Rastlina je cudzoopelivá, preto vyžaduje výsadbu dvoch rozdielnych odrôd alebo kombináciu veľkoplodej odrody a semenáča. Výnimkou sú samoopelivé odrody ‘Prima 1216’ a ‘Sunflower’. Dosahuje výšku okolo 5 m, do plodnosti nastupuje vo veku približne 5 rokov.

Dokonca aj „granátové jablko“ - granátovník (Punica granatum) sa dá pestovať u nás. Do našich podmienok sú vhodné odrody z Azerbajdžanu, Iránu, Turkmenistanu. Tie vynikajú odolnosťou proti suchu a majú kratšie vegetačné obdobie, a tak im plody u nás stíhajú dozrieť. Dozreté plody môžeme použiť na výrobu štiav, marmelád a podobne.

Milovníci bobuľového ovocia už určite počuli o exotických červených bobuliach s názvom goji. Ide o plody kustovnice čínskej, ktorým sa pripisujú mnohé pozitívne účinky na zdravie. Bobule sú červeno-oranžové a dlhé cca 2 cm. Tento výrazný, až do 3 metrov dorastajúci ker, pochádza z Ázie, no nezľakne sa ani našich zím.

Čo tak si zasadiť strom, ktorý bude spĺňať dekoratívnu funkciu, produkovať úrodu veľmi chutných plodov a navyše prekvapí aj odolnosťou voči chorobám… Že je to sen každého záhradkára? Jeho splnením môže byť japonská hruška Nashi. Jej plody vyzerajú ako okrúhle jabĺčka. Dužina je svieža, sladká a chrumkavá.

Ak k vám ešte nezavítal sused s debničkou plnou sladkých fíg, predbehnite ho. Figovníkom sa v našich podmienkach dobre darí už dlhšie obdobie - najskôr v južných častiach, no bez väčších problémov už i v stredných častiach krajiny. Veľký rozložitý ker až strom dokáže byť obsypaný desiatkami a neskôr stovkami chutných plodov.

Broskyne sa všeobecne tešia popularite medzi ovocinármi, hoci to s nimi nie je vždy jednoduché. Ak si trúfate na ďalšiu výzvu a žijete v teplejšej časti našej krajiny, vyskúšajte vysadiť nové odrody broskýň, ktorých plody sú charakteristicky ploché. Okrem toho, že chutia výborne, sú aj ideálnym spôsobom, ako si dopriať čerstvé ovocie priamo z vlastnej záhradky. Ich pestovanie je pomerne jednoduché, no vyžaduje si určitú mieru pozornosti a vedomostí. Správna starostlivosť sa vám však odvďačí bohatou úrodou.

Pestovanie zeleniny na Slovensku: Trendy a štatistiky

V roku 2017 bola na Slovensku zelenina pestovaná na väčšej ploche ako ovocie. V roku 2022 bola zelenina vysiata, resp. vysadená na výmere 8 120 hektárov, zberová plocha zeleniny na ornej pôde v roku 2022 predstavovala 8 082 hektárov.

Počet pestovateľov zeleniny sa medziročne zvýšil o 31 subjektov na 334 pestovateľov, najvyšší podiel z nich, 47 percent, hospodáril na výmerách od 1 do 10 hektárov, t. j. 6,7 percenta z celkovej osevnej plochy zeleniny. Pestovatelia zeleniny nad 100 hektárov výmery osiatej zeleninou predstavujú chrbtovú kosť zeleninárstva, keďže pestujú zeleninu na viac ako 61 percentách z celkovej výmery zeleniny. Vďaka technickému a technologickému vybaveniu dokážu väčší pestovatelia pružne reagovať na dopyt na trhu a dokážu byť rovnocennými partnermi na rokovania s obchodnými reťazcami.

V porovnaní s rokom 2021 sa výmera zberovej plochy pestovateľov zeleniny na ornej pôde zvýšila o 3,6 percenta, t. j. o 281 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny, t. j. medziročný pokles o 9,6 percenta. Rozloha zakrytých plôch pre pestovanie zeleniny predstavovala 73,7 hektárov a urodilo sa na nej 18 950 ton zeleniny, čo bolo o 5 014 ton (- 20,9 percenta) menej ako rok predtým.

Druhy zeleniny pestované na Slovensku

Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Z botanického hľadiska možno zeleninu rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.

Hlúbová zelenina

Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Tip: Rozšírená choroba koreňov hlúbovej zeleniny, nádorovka kapustová, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie. Potreba živín: stredná až vysoká. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.

Listové šaláty

Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla. Potreba živín: nízka.

Plodová zelenina

Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Potreba živín: stredná. Paprika, paradajky a tekvice sú plodová zelenina.

Kvetová zelenina

Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.

Hľuzová zelenina

Hľuzová zelenina, napríklad zemiaky, vytvára hľuzovité zásobné orgány. Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. Chutia rovnako aromaticky ako staré známe žltomäsité odrody, postarajú sa však o farebné spestrenie taniera. To isté platí pre špeciálne odrody mrkvy, napríklad fialová. Mladé plody sú veľmi jemné. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky. Tip: Zeler je chúlostivý na hlísty (nitenky), ktoré žerú korene. Rastlina aksamietnica odpudzuje týchto škodcov. Potreba živín: stredná. Mrkva patrí do hľuzovej zeleniny a tá sa zase považuje za koreňovú zeleninu.

Cibuľová zelenina

Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako aj cibuľa. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Burinu udrží v šachu príležitostné okopanie. Potreba živín: nízka až stredná. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.

Zelenina so semenami

Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami. Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť. Zaraďujeme tu často aj kukuricu. Potreba živín: nízka až stredná. Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.

Klíčková zelenina

Keď sa spomenú klíčky, často nám ako prvé napadnú semenáčiky žeruchy alebo strukovín, ktoré vyklíčia bez hnojenia. Pod skutočnou klíčkovou zeleninou však rozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky. Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa. Pestovanie vo vlastnej záhradke si vyžaduje veľa skúseností a dostatok živín. Do tejto skupiny však patria aj bambusové klíčky a palmové klíčky. Potreba živín: stredná až vysoká. Špargľa sa dá pripraviť mnohými spôsobmi - aj grilovať.

Nenáročná zelenina pre začiatočníkov

Kto by netúžil po záhrade plnej zeleniny, ktorá rastie takmer sama a nevyžaduje si takmer žiadnu starostlivosť? Ak sa nechcete vyčerpať každodennou starostlivosťou o záhradu, určite pestujte listový šalát alebo šalátové zmesi. Nepotrebujú nič viac ako slnko a pravidelnú zálievku.

Absolútnou kráľovnou nenáročného pestovania je reďkovka. Jednoducho zasypte semienka v dlhom páse vedľa seba. Občasná zálievka a slnečné stanovisko vám za pár týždňov prinesú chrumkavé reďkovky.

Okrem toho, že hrach rastie prakticky sám, šetrí aj miesto - darí sa mu totiž lepšie pri vertikálnej opore, po ktorej sa môže šplhať. Zelené fazuľky sú tiež veľmi vďačnou popínanou zeleninou, ktorá vás prekvapí rýchlym rastom a zvyčajne aj bohatou úrodou.

Pravou zeleninou pre začiatočníkov je reďkev. Ak chcete pestovať šalát, saďte ho od marca do stredu leta priamo vonku v záhrade, ale možné je aj pestovanie vnútri. Cuketa rastie lepšie, keď ju od marca doma predkultivujete a po zamrznutých svätých v máji vysadíte do teplej pôdy na slnečné alebo polotienisté miesto v záhrade alebo na balkóne. Fazuľu kríčkovú sadíte od mája do júla do hĺbky asi 2 až 3 cm.

Pre začiatočníkov sú vhodné aj mangold, cibuľa, cesnak, zemiaky, špenát, hrach a rajčiaky.

Rýchlo rastúca zelenina

Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto. Medzi najrýchlejšie plodiace druhy patria:

• Reďkovky: Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní.
• Špenát: Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu.
• Rukola: Na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorá veľmi rýchlo klíči.
• Šalát: Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov.
• Kríčkové fazule: Nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať.
• Hrášok: Má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch.
• Jarná cibuľka: V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia.
• Baby karotka: Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
• Uhorky nakladačky: Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája.
• Cukety: U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní.

Pestovanie zeleniny v kvetináčoch

Dnes už v záhradníctve kúpite naozaj všetko na to, aby ste si čerstvú zeleninu dopestovali priamo na balkóne či terase. Kučeravý šalát si ľahko dopestujete aj na okne v kvetináči. Podobne ako paradajkám sa v kvetináčoch na slnečných balkónoch a terasách bude dariť aj paprikám. Sú nenáročné na pestovanie. Aj špenát sa radí medzi nenáročné rastlinky. Mladé lístky použite na pesto alebo šalát.

Na vlastnú úrodu už netreba záhradu ani veľký pozemok. Stačí slnečný balkón, niekoľko vhodných nádob a správne zvolené rastliny. Šľachtenie kompaktných odrôd a mini ovocných stromov umožnilo pestovanie aj na malom balkóne. Balkónová záhradka má aj praktické výhody. Rastliny možno podľa potreby presúvať za slnkom alebo chrániť pred vetrom, pestovateľ má lepšiu kontrolu nad kvalitou substrátu a v nádobách sa zvyčajne menej šíria pôdne choroby a niektorí škodcovia. Na balkóne rozhoduje najmä výber dostatočne veľkých nádob a kvalitného substrátu. Dôležitá je aj správna poloha. Väčšina úžitkových rastlín vyžaduje slnečné stanovište, ideálne orientované na juh alebo západ. Balkónová výsadba zároveň potrebuje pravidelnú zálievku, keďže substrát v nádobách presychá rýchlejšie než pôda v záhrade.

Pri pestovaní v nádobách rozhoduje najmä priestor pre korene. Veľkým trendom posledných rokov sú zakrpatené ovocné stromy a stĺpovité odrody. Kompaktné jablone, hrušky či čerešne bývajú naštepené na slabo rastúcich podpníkoch, vďaka čomu vytvárajú menšie koruny a vyžadujú len mierny rez. Na úzkych balkónoch sa osvedčuje aj tvarovanie ovocia do plochého špaliera. Stromček sa vedie po opore alebo drôte pri zábradlí, čím využije zvislý priestor a nezaberá miesto na podlahe.

Balkón je ideálny aj pre drobné ovocie. Kompaktné čučoriedky a mini maliny zaberú málo miesta a pri správnom substráte dokážu prinášať pravidelnú úrodu. Pri ovocných druhoch si vždy treba overiť, či sú samoopelivé alebo potrebujú druhú rastlinu na opelenie.

Na slnečnom balkóne sa výborne darí aj plodovej zelenine. Jedlú výsadbu doplnia bylinky, ktoré sa uplatnia v kuchyni aj ako dekorácia. Zaujímavým doplnkom sú jedlé kvety, napríklad kapucínka alebo nechtík. Aj malý balkón tak môže priniesť viac, než by sa zdalo.

Tipy pre úspešné pestovanie

Tak, ako pri iných činnostiach aj pri pestovaní si musíte všetko starostlivo naplánovať. Choďte do svojej záhrady, na konkrétne miesto, kde by ste chceli, aby zelenina bola. Na toto miesto by malo byť priame slnečné svetlo, a to aspoň po dobe 6 až 8 hodín denne. Rozhodnite sa, ktoré druhy zeleniny by ste chceli pestovať a nie je to len kvôli tomu, aby ste v záhradkárskom obchode nezabudli na to, aké semienka ste mali v pláne si kúpiť.

Predpestovanie

Ak už viete, že sa budete pestovaniu venovať aj naďalej, bolo by pre vás najlepšie, obstarať si skleník. Dbajte o to, aby ste nezabúdali zeleninu pravidelne polievať a sem tam jej pomôcť tým, že okolo nich prekopete pôdu a odstránite nežiadúcu burinu. Miestnosť v ktorej sa zasadené rastlinky nachádzajú by mala mať 20 - 25 °C. Vhodné miesta na ich umiestnenie sú parapety okien, ale veľmi dobré sú aj pareniská. Vďaka teplote, ktorú vytvárajú je to ideálne prostredie pre vývoj rastliniek.

Striedanie plodín

Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.

Mulčovanie

Mulčovanie je dobré kvôli tomu, že pomáha udržovať pôde stálu vlhkosť a zároveň zabraňuje rastu buriny. Je to proces, pri ktorom okolo stromčeka nasypete vrstvu prírodného materiálu. Môžu to byť: suché listy, kôra, slama, ale aj hnoj.

Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak konzumujete veľa mäsa. Preto sa odporúča pravidelná konzumácia rôznych druhov zeleniny. V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií. Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík.

Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Priveľa surovej zeleniny môže spôsobiť preťaženie tráviaceho systému vlákninou. Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože ihneď po zbere sa šokovo zmrazí, takže nepríde takmer o žiadnu časť živín.

tags: #ake #ovocie #a #zelenina #rastie #na