V slovenskej prírode a záhradách sa stretávame s rôznorodým ovocím, pričom medzi menej známe, no o to zaujímavejšie, patria aj malvice. Tento článok sa zameriava na predstavenie niektorých druhov ovocia, ktorých plodom je malvica, a to od tradičných až po menej známe, s dôrazom na ich pestovanie, využitie a prínos pre zdravie.
Malvica je druh dužinatého plodu. Skladá sa z jadrovníka, kde je uložených 5 až 10 semien. Dužinaté plody sa ďalej delia na malvice, kôstkovice a bobule. Malvice sa skladajú zo stopky, jadrovníka, šupky, dužiny a zo zvyškov kalichu. Sú to dužinaté plody obsahujúce minimálne dve semená, ktoré sú uložené v jadrovníku.
Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa)
Medzi menej známe drobné ovocie patrí aj Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa). Arónia čiernoplodá, známa aj ako jarabina čierna, temnoplodec alebo chokeberry, je opadavý ker dorastajúci do výšky 0,5-3 m z čeľade ružovité (Rosaceae). Zakoreňuje veľmi plytko. Pochádza z východu Severnej Ameriky a v Európe sa začala pestovať v roku 1700. Je rozšírená aj v severnej časti Európy na území Nemecka, Poľska, Bieloruska a Ruska.
Pestovanie: Arónia nie je náročná na stanovište, odoláva suchu a je vhodná aj do drsnejších podmienok. Rastlinu je možné kúpiť v záhradníctve. Spon výsadby je 2 × 3 m až 4 × 4 m.
Využitie a vlastnosti: Plody arónie dozrievajú koncom leta a zberajú sa až po prvých mrazoch. Ich šťava je zvieravá, nie sladká, ale s vysokým obsahom vitamínu C a antioxidantov. Z bobúľ možno vyrábať víno alebo džem. Arónia sa tiež používa ako príchuť alebo farbivo do nápojov, jogurtov a tiež ako bylinný čaj. Šťava a plody sa odporúčajú pri liečbe aterosklerózy, vysokom krvnom tlaku a gastritídach. Zo sušených jabĺk a plodov arónie sa pripravuje ovocný čaj. Z plodov sa robia kompóty, džemy, šťava a jedia sa samozrejme aj surové. Používajú sa i ako korigens, aromatikum v potravinárstve, na prifarbenie.
Arónia je cenná nielen pre jej obsah vitamínov, ale aj bioflavonoidov. Tmavofialové plody arónie skrývajú množstvo cenných látok, ktoré sú nevyhnutné pre pevné zdravie a vitalitu. Arónia je predmetom záujmu vedcov vďaka svojmu tmavo purpurovému, takmer čiernemu sfarbeniu, ktoré vzniká vysokým obsahom fenolových zlúčenín, najmä antokyánov. Celkový obsah polyfenolov je 1752mg na 100g sušiny. Celkový obsah antokyánov je 1480mg na 100g sušiny a proantokyanidínov 664mg na 100g v čerstvej hmote. Tieto hodnoty patria k najvyšším nameraným množstvám v rastlinách (údaj k roku 2014). Arónia má významné množstvo vitamínu C, ktorý stimuluje aktivitu bielych krviniek a je tiež kľúčovou zložkou pri produkcii kolagénu.
Zdravotné benefity: Arónia má blahodarný vplyv na krvný obeh, znižuje hladinu cholesterolu v krvi a tiež krvný tlak. Karotény nachádzajúce sa v arónii sú schopné redukovať oxidačný stres v očiach, čím zabraňujú vzniku makulárnej degenerácie a spomaľujú alebo bránia rozvoju šedého zákalu. Arónia obsahuje množstvo antokyanínov, ktoré majú silné protirakovinové vlastnosti. Obsah draslíka v arónii je dostatočne vysoký, aby mal znateľný vplyv na zdravie srdca, hlavne preto, že draslík je vazodilatátor a môže zmierniť tlak na kardiovaskulárny systém. Jeden z najškodlivejších procesov voľných radikálov ovplyvňuje mozgové a kognitívne cesty. V arónii sú rôzne zložky, ktoré zlepšujú zdravie a vzhľad pokožky. Oxidačný stres ovplyvňuje pokožku, keď starneme, čo má za následok vrásky, vekové škvrny a výraznejší výskyt jaziev. Zistilo sa však, že šťava z arónie je 5-10krát účinnejšia ako brusnicový džús pri infekciách močových ciest.
Upozornenie: Aróniu je vhodné konzumovať v malých dávkach, najlepšie jednu polievkovú lyžicu denne, inak si môžete privodiť tráviace ťažkosti!
Oskoruša alebo Jarabina Oskorušová (Sorbus domestica L.)
Oskoruša, známa aj ako jarabina oskorušová, je v súčasnosti považovaná za vzácny druh ovocného stromu. Jej pôvod siaha do oblasti Stredozemného mora, no záhradkári sa usilujú o jej rozšírenie aj v našich podmienkach. Oskoruša sa pestuje skôr ako rarita a netradičná ovocná drevina.
Plody oskoruše sú malvice, ktoré pripomínajú miniatúrne hrušky alebo jabĺčka s priemerom okolo 3 cm. Dozrievajú koncom septembra až začiatkom októbra a spočiatku majú žltočervenú farbu s kožovitou šupkou a trpkou chuťou. Až po namrznutí alebo týždňovom odležaní získavajú svoju typickú kyselkavo-sladkú a osviežujúcu chuť. Zrelé plody majú tmavohnedú šupku s bielymi bodkami (lenticely).
Oskoruša dorastá do výšky 15 až 30 metrov a dospelý strom má mohutný vzrast. Je teplomilná, no dokáže odolať mrazom až do -30 °C. Stromček oskoruše môžeme nájsť ako semenáčik vyrastajúci v blízkosti materského stromu, v takom prípade získame tzv. voľnokoreniaci stromček. Ideálne je kúpiť si mladý stromček zo škôlky.
Ako sadiť oskorušu: Stromček vyberieme z kontajnera a vykopeme jamu asi o 10 cm širšiu a hlbšiu, ako je koreňový bal. Pôdu z vrchnej a takisto aj zo spodnej časti jamy dáme zvlášť. Stromček vyberieme z kontajnera, bal jemne postláčame a skrátime uvoľnené korienky približne o tretinu. Potom stromček vložíme do jamy, k balu prihrnieme zvlášť odloženú vrchnú časť pôdy a ku kmienku zasa spodnú. Pri sadení stromčekom potriasame. Polejeme ho a prihrnieme k nemu zvyšok suchej pôdy, aby sa voda nevyparovala, a prišliapneme ju. Stromček priviažeme osmičkou ku kolíku, aby ho nezlomil vietor. Miesto štepenia zostáva nad pôdou. Ak nemáme pozemok oplotený, kmienok chránime zajačím pletivom, ktoré pripevníme na oporné kolíky. Takisto môžeme použiť špeciálny tubus na ochranu kmeňa.
Plody oskoruše majú široké využitie. Sú vhodné na výrobu lekváru, sušenie a pálenie jemnej oskorušovice. Dospelý strom môže v dobrom roku priniesť úrodu 500 až 1200 kg. Okrem pálenky sa z oskoruše vyrába lahodný likér, čaj, mušt a kompót.
Okrem plodov je cenné aj drevo oskoruše. Je veľmi pevné a má žltkastý, niekedy červenkastý odtieň. Dobre sa leští a v minulosti sa používalo na nábytkové intarzie, výrobu hudobných nástrojov, biliardových palíc, hoblíky, lisy na hrozno či formy na odlievanie kovov. Tvrdí sa, že je najpevnejšie v Európe.
Dula Podlhovastá (Cydonia oblonga Mill.)
Dula podlhovastá, patriaca do čeľade ružovité (Rosaceae), je ovocie s bohatou históriou a širokým spektrom využitia. Hoci sa dnes považuje skôr za netradičné ovocie, v minulosti zohrávala dôležitú úlohu v stravovaní a kultúre. Je to ker alebo stromček s kruhovou korunou, ktorý dorastá do výšky a šírky 5 až 8 metrov.
Dula podlhovastá je jediným druhom rodu Cydonia. Pochádza z juhozápadnej Ázie a Kaukazu, ale vďaka svojej prispôsobivosti sa pestuje aj v miernych podnebiach po celom svete. Plod duly má svetložlté sfarbenie, dĺžku 70 - 120 milimetrov a šírku 60 až 90 milimetrov.
Odrody Duly
- Portugalská dula
- Leskovacká dula
- Champion
- Bereczki
- Vranja
- Konštantínopolská dula
V surovom stave sú plody duly nejedlé, pretože obsahujú veľa pektínov. Najčastejšie sa zavárajú alebo spracúvajú na marmelády a želé. V južných krajinách Európy sa najčastejšie využívajú na výrobu kompótov, džemov, želé, muštu, ale aj vína a destilátov.
Plody duly obsahujú vitamín C a rôzne minerály ako fosfor, vápnik, draslík, sodík a dusík. Sú bohaté na vlákninu a obsahujú veľa dôležitých vitamínov a minerálnych látok, ako je železo, zinok, draslík alebo sodík. Plody duly obsahujú rozpustné vlákniny a pektín, ktoré upokojujú peristaltiku čriev. Plody duly sú vynikajúce na liečenie reumatizmu. Čaj z nich sa spravidla nepripravuje, odporúča sa konzumácia pečeného, vareného či sušeného ovocia.
Starí Gréci a Rimania považovali stromy duly za posvätné. Venušu, starorímsku bohyňu jari a krásy, často zobrazovali na maľbách a sochách s plodom duly v pravej ruke.
Jarabina Vtáčia
Jarabina vtáčia, nazývaná aj citrónom severu, je známa pre vysoký obsah vitamínu C. Jej plody sú drobné, a preto sa prácne zberajú. Jarabina vtáčia rastie vo svetlých lesoch alebo ich okrajoch, na pastvinách od nížin až do výšky 2000 m. Rastie v horských lesoch, vo vyšších polohách je často umelo vysádzaná do alejí a parkov.
Plody jarabinky sa používajú v medicíne a ľudovom liečiteľstve pre močopudný a preháňavý účinok, zmiernenie bolestí kĺbov pri reumatizme a dne, pri hnačkách aj zápchach. Vysoký obsah vitamínov v plodoch sa využíva pri liečbe chrípkových ochorení, zápaloch priedušiek, paradentóze a avitaminóze, na zvyšovanie imunity. Plody jarabiny obsahujú viacero organických kyselín, cukor, trieslovinu, pektín, vitamíny P a C a karotén, ktorý dáva malviciam koralovočervenú farbu.
Raspberry Farming & Jam Production | From Field to Jar (Full Process)
Mišpuľa Obyčajná
Mišpuľa obyčajná pochádza z Orientu a Malej Ázie. Rastie ako krík alebo menší strom a dorastá do výšky päť metrov. Plody sú malvice, ktoré vnútri obsahujú štyri tvrdé semená. Dužina plodu je pred dozretím tvrdá, zelenohnedá, neskôr je hnedá.
Plody mišpule sú vhodné na priamy konzum, ale sú jedlé, iba keď zmäkne ich dužina. Chutné sú aj sušené a možno ich použiť dokonca na prípravu vína. Pre vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok sú vhodné tiež na prípravu marmelády, lekváru a nátierok. Mišpuliam sa už v minulosti pripisovali liečivé účinky, obsahujú minerálne látky ako vápnik, horčík, draslík, sodík a vitamíny C a B2.
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) je rastlinný druh z čeľade ružovité (Rosaceae), ktorý je známy hlavne vďaka svojim chutným plodom so špecifickou chuťou. V našich rastlinných podmienkach sa mišpule dobre darí, pričom vynikne hlavne ako okrasný solitér.
Hoci by ste si podľa názvu (Mespilus germanica) mohli myslieť, že mišpuľa obyčajná pochádza z Nemecka, v skutočnosti sa jedná o zavádzajúce označenie, ktoré s dávnym rozšírením mišpule nemá nič spoločné. Keď sa mišpuľa obyčajná z Orientu dostala do Európy, vniesla do miestnych záhrad nádych exotiky. Jej pestovanie v Grécku zmieňuje napríklad Theophrastus, a to konkrétne v roku 300 pred naším letopočtom. V strednej Európe sa začala objavovať v 12. storočí, pričom zdobila hlavne kláštorné záhrady. Za čias Karla IV. Oblasť pôvodného výskytu mišpule môžeme hľadať v oblasti Balkánskeho polostrova, v Malej Ázii , na Kaukaze , Kryme , severnom Iránea v Turkménsku . Odtiaľ sa už v antických dobách rozšíril do Grécka a neskôr do Ríma. Rimania následne strom rozšírili ďalej do Európy.
Vzhľadom k tomu, že má mišpuľa kvety, ktoré svojim krásnym vzhľadom pritiahnu pozornosť nejedného suseda či okoloidúceho, pestovatelia vysádzajú túto drevinu hlavne kvôli jej okrasné funkciu. Na záhrade skvele pôsobí ako solitér, ale dajú sa vysádzať aj mišpuľové aleje.
Predtým boli plody mišpule hlavne cenenou zložkou ľudového liečiteľstva, ale v dnešnej dobe nachádzajú uplatnenie hlavne v kuchyni. Vďaka netradičné chuti, ktorá dokáže obohatiť celú radu pokrmov a nápojov, si totiž získajú takmer každého. Plody mišpule sa často konzervujú aj s iným ovocím, ako sú napríklad jarabiny, čučoriedky, drienky a šípky, ale samozrejme sa hodí aj na prípravu zmesi s jablkami a hruškami. Niekedy sa používajú ako korenie a samozrejme ich môžete tiež usušiť.
