Pštrosy patria medzi nelietavé a dnes najväčšie žijúce vtáky. Žijú v kŕdľoch na stepiach a polopúšťach Afriky, Arábie, Ázie. Ich chov sa rozšíril do južnej Európy, Austrálie, Nového Zélandu, USA, Kanady, v poslednom období aj do strednej Európy, Ruska a Anglicka.
Pštros dvojprstý alebo pštros africký (lat. Struthio camelus) je vták z čeľade pštrosovité. Pštros má dlhý neoperený krk, malú hlavu, mohutné telo a dlhé svalnaté nohy. Krídla sú malé, s jemným, ale veľkým perím. Pštros sa od iných vtákov odlišuje aj tým, že má na nohách iba po dva prsty. Je priťažký na lietanie, ale zato rýchlo a vytrvalo behá.
Pštros africký dvojprstý dosahuje výšku 2,10 - 2,70 m, samica 1,75 - 1,90 m, dĺžka tela od zobáka po koniec chvosta je 2 m. Živá hmotnosť dospelého pštrosa je 100 až 150 kg, samice 90 - 110 kg. Polročný pštros váži 50 kg, ročný 100 kg, neskôr sa intenzita rastu znižuje a vo veku jeden a pol roka váži 120 kg. Na mäso sa zabíja vo veku 9 - 14 mesiacov. Chová sa v pároch alebo triádach (jeden samec a 2 samice). Znáška začína po 14 - 16 mesiacoch, obyčajne skoro na jar a trvá do augusta až septembra. Počas znáškového obdobia znesie od 30 do 80 vajec, obyčajne v cykloch s 12 - 18 vajcami v jednom cykle. Znáša každý druhý deň. Liahnutie trvá v závislosti od hmotnosti vajca od 42 - 43 dní.
Pštrosie vajce váži okolo 1,4 - 1,8 kg a dokáže nahradiť 25 až 30 slepačích vajíčok. Jeho priemerné rozmery sú 15 cm na dĺžku a 12,5 cm na šírku. Pštrosie vajce má veľmi silnú škrupinu, ktorá je hrubá 2 až 3 mm a je taká pevná, že sa na vajce môže postaviť dospelý človek bez toho, aby ho poškodil.
Farba škrupiny pštrosích vajec je od smotanovej po svetlohnedú. Gramáž a pórovitosť je typická pre každú nosnicu.
Pštrosie vajce má iný pomer žĺtka a bielka ako klasické vajíčka. Tretinu tvorí žĺtok a dve tretiny bielok, čiže je veľmi chutné. Pštrosie vajce je výnimočné tým, že má podstatne menej cholesterolu ako slepačie a jedno vajce nasýti 8 až 10 osôb. Uvariť ho natvrdo trvá 60 až 90 minút, pričom sa z neho dokáže najesť osem až desať ľudí.
Pštrosie vajce, ktoré bolo hoci len jeden deň v inkubátore pod stálou teplotou 36 stupňov prešlo po biologickej stránke vývojovou fázou a teda už nie je vhodné na konzumáciu. Takéto vajce sa hodí už len na vyfúknutie ako kraslica. Čím je vajíčko dlhšie v inkubátore, tým je vyššia pravdepodobnosť, že po konzumácii takéhoto vajíčka by ste mohli byť nakazený salmonelózou alebo inými chorobami.
Vajíčka majú i rôzne tvary a farby, biele majú dutinové hniezdiče, pretože nepotrebujú, aby boli maskované, ostatné vtáky, ktoré majú otvorené hniezda, ich majú farebné alebo fľakaté, aby splývali s prostredím, kde sú nakladené. Tiež majú tvary od guľatých, cez elipsovité až po špicaté na jednej strane. Tie kladú vtáky, ktoré majú hniezda v útesoch, mimo iných alky. Keby vajíčko chcelo vypadnúť z hniezda, nestane sa to, lebo sa bude krútiť do kolieska.
Najmenšie vajce má kolibrík, má váhu iba spinky, najväčšie má zase žralok obrovský, vo vtáčej ríši sa najväčším vajíčkom môže popýšiť pštros africký.
V bojnickej zoologickej záhrade je zase najväčším vajce od nandu pampového, najmenším od papagája.
Vajíčka zdobili už v praveku. História zdobenia vajec siaha pravdepodobne až do praveku, neskôr sa maľovali v Egypte či Perzii. V období pôstu ešte naši predkovia nemohli jesť mäso ani vajíčka. Keďže v tomto období začali sliepky veľa znášať, vajcia uvarili, lebo vydržali dlhšie a farbili si ich načerveno. Tieto sa dávali kúpačom a ozdobené vyfúknuté slúžili ako kraslice.
Kraslice už nie sú podľa jej ďalších slov "doménou" len slepačích vajec, po novom sa už robia i z vajec pštrosa či nandu pampového. Dá sa s nimi lepšie pracovať, keďže majú väčšiu plochu. Vyzerá to aj veľmi pekne.
Domorodé obyvateľstvo Afriky používalo vyfúknuté pštrosie vajcia ako nádoby na skladovanie vody a škrupinami z vajec sa zdobili ženy. Dnes sa škrupiny používajú buď ako celé v nábytkárskom priemysle na výrobu ozdobných predmetov, lámp, pohárov a pod., alebo ako úlomky, ktoré sa môžu spracovať na zvláštne brošne, náhrdelníky, náramky a náušnice. Každé vajce je veľmi cenné.
Chov pštrosov vo svete sa stáva populárnym a v niektorých oblastiach sveta je významným hospodárskym odvetvím pre výrobu potravín - hlavne mäsa, a aj vajec, ale využívajú sa aj ostatné časti tela ako koža, perie, kožné útvary (zobák, pazúry). Šľachtiteľskou prácou, zlepšením technického, technologického a chovateľského prostredia sa v „umelých podmienkach“ dosahujú lepšie výsledky v reprodukcii, raste a tvorbe „produktu“ zaujímavého z komerčného hľadiska, či po stránke výživy - vajcia, mäso, obuvníctva - koža, galantérie - perie, škrupina, drápy.
VIDEOTIP Najväčšia fáma o vajciach: Neobsahujú také množstvo cholesterolu, ako ste si mysleli
| Druh vtáka | Veľkosť vajca | Farba škrupiny | Ďalšie vlastnosti |
|---|---|---|---|
| Sliepka | Priemerná | Biela, hnedá | Najdostupnejšie vajcia |
| Kačica | Väčšia ako slepačie | Biela, zelenkavá | Výrazná chuť žĺtka |
| Hus | 2-krát väčšie ako slepačie | Snehobiela | Menší obsah tuku |
| Prepelica | Malé | Škvrnitá | Delikátna chuť |
| Pštros | 8-10-krát väčšie ako slepačie | Smotanová až svetlohnedá | Menej cholesterolu |
"Vajíčka nenájdeme iba vo vtáčej ríši, takisto ich kladú plazy. Odlišujú sa tým, že majú kožovitý obal, nemajú tvrdú škrupinku ako vtáčie vajíčka. A vajíčka znášajú aj obojživelníky, ktoré však majú iba rôsolovitý obal, kde je malá čierna bodka, čo je vlastne zárodok. Neskôr sa z neho vyvíja žubrienka a potom žaba, ktorá už prechádza na súš," priblížila ďalej Kohutková. Vajcia je podľa nej možné nájsť aj v ríši cicavcov, sú to vlastne vajcorodé cicavce, ktoré žijú v Austrálii a na okolitých ostrovoch, ako napríklad vtákopysky alebo ježury.
