Predstavte si svet, v ktorom by zrazu zmizlo jedlo. Ako by to ovplyvnilo našu spoločnosť, evolúciu a samotnú existenciu? Táto otázka nás núti zamyslieť sa nad základným pilierom našej existencie - jedlom. V nasledujúcom článku sa pokúsime vedecky preskúmať, ako by takýto svet vyzeral, a to s ohľadom na rôzne aspekty ľudského života a vývoja.
Evolučný pohľad na priateľstvo a prežitie
Brian Hare, evolučný antropológ, tvrdí, že prežitie druhu Homo sapiens nezabezpečila len sila či veľkosť, ale predovšetkým schopnosť nadväzovať priateľstvá. Ešte pred 50 000 rokmi existovalo viacero ľudských druhov, ktoré mali veľký mozog, jazyk a kultúru, no napriek tomu vyhynuli. Zdá sa, že okrem týchto atribútov muselo existovať niečo viac. Schopnosť nadväzovať priateľstvá umožnila nové formy spolupráce, ktoré dali druhu Homo sapiens evolučnú výhodu.
Tento koncept sa spája s tzv. sebedomestikáciou, ktorú Hare vysvetľuje na príklade vlkov, prapredkov dnešných psov. Psy sa podľa neho nedomestikovali vďaka ľuďom, ale vďaka sebe samým. Priateľské vlky sa rozhodli zdržiavať v blízkosti ľudí, čo im otvorilo nové možnosti a znížilo agresivitu. Podobný proces sebedomestikácie sa odohral aj u ľudí, pričom priateľskosť viedla k rozšíreniu sociálnych sietí a umožnila nášmu druhu prežiť.
Ak by sme sa teda preniesli do sveta bez jedla, táto schopnosť nadväzovať priateľstvá by bola ešte dôležitejšia. Ľudia by sa museli spojiť, aby spoločne hľadali alternatívne zdroje obživy alebo vyvinuli nové spôsoby prežitia.
Vplyv na fyzický vzhľad a schopnosti
Priateľskosť ovplyvnila aj náš fyzický vzhľad. V porovnaní s neandertálcami máme priateľskejšie tváre, guľatejšie hlavy a menšie nadočnicové oblúky. Tieto morfologické zmeny súvisia s našou schopnosťou spolupracovať a komunikovať.
Ak by jedlo zmizlo, mohlo by to viesť k ďalším fyzickým zmenám. Ľudia by sa mohli prispôsobiť novým podmienkam prostredia, napríklad by sa zmenšila ich telesná hmotnosť alebo by sa zvýšila ich schopnosť prežiť s minimálnym príjmom kalórií.
Priateľstvo a agresia
Schopnosť nadväzovať priateľstvá má aj svoju odvrátenú stránku. Kolektívna identita vedie k rozdeľovaniu ľudí na "našich" a "cudzích", čo môže viesť k agresii voči tým, ktorí sú vnímaní ako hrozba. Ľudská myseľ si vyvinula akýsi "vypínač súcitu", ktorý umožňuje utlmiť súcit voči skupinám, s ktorými nemáme spoločnú identitu. Ak k tomu pridáme presvedčenie o nadradenosti vlastnej skupiny, môže to viesť k násiliu.
V svete bez jedla by sa tento mechanizmus mohol ešte viac zosilniť. Boj o prežitie by mohol viesť k zvýšenej agresii voči "cudzím" skupinám, ktoré by boli vnímané ako konkurencia o obmedzené zdroje. Na druhej strane, priateľstvo a spolupráca by mohli byť kľúčové pre prežitie v rámci vlastnej skupiny.
Vzdelávanie a multikulturalizmus
Vzdelávanie a multikulturalizmus sú často vnímané ako prostriedky na prekonávanie predsudkov a budovanie tolerantnejšej spoločnosti. Brian Hare však tvrdí, že vzdelávanie nemusí vždy priniesť očakávané výsledky. Dôležitejšie je budovať skutočné priateľstvá medzi ľuďmi z rôznych skupín. Ak máme priateľov, na ktorých nám záleží, je menej pravdepodobné, že ich budeme dehumanizovať a vnímať ako hrozbu.
V svete bez jedla by multikulturalizmus mohol byť výzvou. Ak by rôzne kultúry mali odlišné spôsoby prežitia, mohlo by to viesť ku konfliktom. Na druhej strane, výmena skúseností a spolupráca medzi rôznymi kultúrami by mohla priniesť nové riešenia a zvýšiť šance na prežitie.
Konkrétne kroky k prekonávaniu predsudkov
Hare odporúča, aby sme sa vyhýbali vyhroteným debatám s ľuďmi, s ktorými nesúhlasíme, pretože to môže viesť k ešte väčšej polarizácii. Namiesto toho by sme sa mali zamerať na budovanie priateľstiev a hľadanie spoločných záujmov. V svete bez jedla by sme sa mali zamerať na hľadanie spoločných cieľov a hodnôt. Ak by sme spoločne pracovali na riešení problému nedostatku jedla, mohli by sme prekonať predsudky a vybudovať silnejšiu a súdržnejšiu spoločnosť.
Globálne ciele udržateľného rozvoja
Organizácia Spojených národov definovala 17 globálnych cieľov udržateľného rozvoja, ktoré majú byť splnené do roku 2030. Medzi tieto ciele patrí odstránenie chudoby a hladu, zabezpečenie zdravého života a kvalitného vzdelávania, dosiahnutie rodovej rovnosti, zabezpečenie prístupu k čistej vode a energii, podpora inovatívneho priemyslu a infraštruktúry, zníženie nerovnosti, budovanie udržateľných miest a komunít, zabezpečenie zodpovednej spotreby a výroby, ochrana klímy a oceánov a podpora mieru a spravodlivosti.
Ak by jedlo zmizlo, dosiahnutie týchto cieľov by bolo oveľa ťažšie. Chudoba a hlad by sa rozšírili, zdravotná starostlivosť by bola ohrozená, vzdelávanie by bolo nedostupné a sociálna súdržnosť by sa narušila. Na druhej strane, táto kríza by mohla byť príležitosťou na prehodnotenie našich priorít a budovanie udržateľnejšej a spravodlivejšej spoločnosti.
Morálna ambícia
Rutger Bregman vo svojej knihe Morálna ambícia tvrdí, že by sme mali presmerovať naše osobné ambície na činnosti so spoločenským prospechom. Morálna ambícia je podľa neho vôľa drasticky zlepšovať svet a zamerať svoju kariéru na veľké problémy našich čias, ako je klimatická zmena, detská úmrtnosť alebo daňové úniky.
V svete bez jedla by morálna ambícia mohla viesť k hľadaniu inovatívnych riešení na zabezpečenie obživy pre všetkých.
Vplyv na vzťah matky a dieťaťa
Nils Bergman, švédsky neurovedec a neonatológ, skúmal vplyv separácie po pôrode na vyvíjajúci sa mozog novorodenca. Zistil, že kontakt koža na kožu ihneď po pôrode má zásadný význam pre rozvoj mozgu dieťaťa a vytváranie vzťahov medzi matkou a dieťaťom. Oddeľovanie novorodencov od matiek spôsobuje stres a zvýšené hladiny kortizolu, ktoré majú negatívne epigenetické zmeny v mozgu.
V svete bez jedla by kontakt matky a dieťaťa mohol byť ešte dôležitejší.
Znečistenie olovom v Rímskej ríši a jeho dopad na IQ
Medzi rokmi 100 a 200 nášho letopočtu Rímska ríša začala ťažiť a taviť kovy ako nikdy predtým. A podpísalo sa to na celej Európe. Všadeprítomný vplyv Rímskej ríše kedysi siahal nielen po súši, ale aj mori a dokonca aj oblohe. Na základe záznamov z ľadového jadra z Arktídy sa hladiny toxického olova v atmosfére zvýšili medzi rokmi 100 a 200 nášho letopočtu, keď Rímska ríša začala ťažiť a taviť kovy ako nikdy predtým. Na základe moderných dôkazov o znečistení olovom a jeho zdravotných účinkoch medzinárodný tím vypočítal, že vystavenie olovu v rímskom zlatom veku mohlo spôsobiť celopopulačný pokles IQ približne o 2,5 až 3 body na osobu.
V súčasnosti epidemiologické štúdie naznačujú, že hladiny olova v krvi len 3,5 µg/dl u detí sú spojené so zníženou inteligenciou a poruchami učenia v neskoršom živote, čo sa bežne meria pomocou IQ testov. Vedci odhadujú, že od 40. rokov minulého storočia expozícia olova znížila IQ polovice populácie, najmä zo spaľovania fosílnych palív. Za posledných štyridsať rokov expozícia olova našťastie prudko klesla. V rímskych časoch mali deti podľa modelov súčasnej štúdie pravdepodobne priemernú hladinu olova v krvi 3,4 µg/dl.
„Toto je prvá štúdia, ktorá vzala záznam o znečistení z ľadového jadra a prevrátila ho, aby získala atmosférické koncentrácie znečistenia a potom vyhodnotila vplyvy na človeka,“ hovorí Joe McConnell, hydrológ a hlavný autor štúdie.
| Obdobie | Činnosť | Dopad |
|---|---|---|
| 100-200 n.l. | Ťažba a tavenie kovov v Rímskej ríši | Zvýšenie hladiny olova v atmosfére, pokles IQ o 2,5-3 body |
| Od 40. rokov 20. storočia | Spaľovanie fosílnych palív | Zníženie IQ polovice populácie (postupne klesá) |
Breathariánstvo: Život bez jedla a vody?
Predstavte si, že by ste vôbec nepotrebovali žiadne jedlo ani vodu na to, aby ste prežili. No existujú ľudia, ktorí tvrdia, že to dokážu. V najextrémnejších prípadoch breathariáni tvrdia, že sa úplne zdržia jedla a vody. Hoci breathariánstvo existuje v tej či onej forme už 400 rokov, na čele moderného obrodenia stálo množstvo samozvaných učiteľov v 80. a 90. rokoch.
Mužovi menom Wiley Brooks, ktorý veril, že v minulom živote bol Jánom Krstiteľom, sa pripisuje to, že priviedol breathariánske hnutie na začiatku 80. rokov. Jasmuheen, preferované meno Ellen Greve, Austrálčanky, ktorá na začiatku 90. rokov nepriamo nasledovala Brooksa s podobným posolstvom. Súhlasila s tým, že bude uväznená v stráženej miestnosti, kým sa bude postiť, aby mal na ňu štáb 60 minút a lekári úplný dohľad, ale nevyvíjalo sa to dobre. Inými slovami, muž klamal alebo aspoň zveličoval svoj predchádzajúci pôst.
Breatharián je človek, ktorý ani nepije, ani neje, iba dýcha. Monika Kunovská, ktorá si dopriala poslednú „normálnu“ porciu jedla v roku 2013, uvádza, že nepije iba bežnú vodu, bylinkové čaje a kávu, ale že prijíma tekutiny a potrebuje ich na prečistenie. Tým myslí vodu, čaj alebo kávu.
Pránik prežíva všetko úplne rovnako ako bežný človek. Zjemňujú sa zmysly, všetko je vnímané veľmi intenzívne. Dochádza k zmene celkového životného štýlu. Okolo vás sa všetko zmení. Mne osobne sa úplne zmenil život. Predtým som bola manažérkou a stavala som veľké rezidenčné projekty. Neskôr som začala vnímať oveľa viac energie. Telo začalo samo absorbovať nepretržite prána. Človek naozaj musí byť vyladený, harmonický. To je tá podstatná časť príbehu. Prána mi dala obrovskú slobodu a ľahkosť bytia. Už si nemusím nič brať so sebou. Mám pocit, že o nič neprichádzam. Keď niekam ideme, dám si čaj alebo kávu, ostatní jedlo.
Význam vody a rizika dehydratácie
Voda zohráva zásadnú úlohu pri fungovaní nášho tela a prijímame ju najmä prostredníctvom tekutín a potravín s vysokým obsahom vody. Voda tvorí 50-60 percent ľudského tela. Správna hydratácia je pre telo životne dôležitá, pretože voda zohráva dôležitú úlohu v mnohých biochemických procesoch. Príliš malá konzumácia tekutín môže mať krátkodobé aj dlhodobé zdravotné následky.
Úlohou prísunu tekutín je regulovať krvný tlak, ovplyvňovať funkciu obličiek a telesné teplo, ale podieľa sa aj na trávení, zabezpečuje správnu funkciu svalov, kĺbov, udržiava dobrú fyzickú a psychickú výkonnosť.
Denne by sme mali vypiť aspoň 8 pohárov tekutín, z ktorých prevažnú väčšinu (aspoň 5 pohárov) by mala tvoriť pitná voda. Rovnako ako potreba živín, aj potreba vody závisí od viacerých faktorov, ako je vek, telesná hmotnosť, zdravotný stav, vonkajšia teplota a fyzická aktivita. Čím vyššia je vaša telesná hmotnosť, tým viac tekutín potrebujete. Počas cvičenia, horúčavy alebo choroby (napr. horúčka, zvracanie, hnačka) sa potreba tekutín môže zvýšiť až 2-3-krát. V takýchto prípadoch by sa mala príjmu tekutín venovať osobitná pozornosť.
Obsah vody v tele zdravého dospelého človeka je takmer konštantný a dosahuje 60 percent, čo je konštantná hodnota, ktorú by sme sa mali snažiť udržať. Keďže počas dňa neustále strácame vodu - vnútornými metabolickými procesmi, odparovaním cez kožu, potením, močom a stolicou - ak stratené množstvo nenahradíme, hovoríme, že sme dehydrovaní.
Okrem tekutín prispieva k dostatočnej hydratácii aj konzumácia potravín s vysokým obsahom vody, ako je zelenina, ovocie, mlieko a mliečne výrobky, polievky a dusené jedlá. Pitie vody je najlepší spôsob, ako uhasiť smäd. Snažte sa minimalizovať konzumáciu sladkých nápojov, ale okrem vody môžete k príjmu tekutín pridať aj jeden pohár 100 percentnej ovocnej šťavy, zeleninovej šťavy alebo čaju denne na zlepšenie hydratácie.
Ak telo nemá dostatok tekutín alebo ich stráca príliš veľa v porovnaní s množstvom, ktoré prijíma, môže dôjsť k dehydratácii. Správna úroveň príjmu tekutín sa líši od človeka k človeku, ale priemerný dospelý človek potrebuje 2 až 2,5 litra tekutín denne.
Pri pôste existuje riziko dehydratácie. Približne 20 percent nášho obvyklého príjmu tekutín totiž pochádza z jedla. Jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre prerušovaný pôst, by nemali zabudnúť na dostatočný pitný režim.
Potravinový odpad: Globálny problém
Ročne celosvetovo vyhodíme až 1,3 miliardy ton jedla. Len štvrtina z toho by nakŕmila všetkých ľudí, ktorí hladujú. Nedojedené zvyšky obeda či balík cestovín s prešvihnutou minimálnou trvanlivosťou. Skončí to v koši alebo záchode. Úplne zbytočne. Vyhadzujeme priveľa jedla. Jedna tretina z toho, čo sa vyprodukuje, skončí v odpade.
Potravinový odpad môže vznikať v rôznych fázach. Môže to byť už takpovediac na farme, čomu sa v mnohých prípadoch predísť nedá, napríklad ak farmárovu úrodu zničí nepriaznivé počasie či prírodná katastrofa. Môže to byť počas výroby, predaja, ale aj u nás doma. A pri tom poslednom žiadne regulácie nepomôžu. Kým v rozvojových krajinách sa väčšina potravinového odpadu vyprodukuje ešte na farme alebo počas výroby, u nás v rozvinutých krajinách je to opačne. Viac sa vyhodí v domácnostiach a počas predaja.
Spomeňte si na to, keď budete nakupovať. Podľa štatistík Európskej komisie ročne v Európe vyhodíme 88 miliónov ton jedla v odhadovanej hodnote 143 miliárd eur. A teraz si zoberte, že 21,7 percent európskej populácie je podľa dát Európskej potravinovej banky na pokraji chudoby a sociálneho vylúčenia. To je takmer 110 miliónov ľudí, ktorí ani v Európe zjavne neprodukujú potravinový odpad.
Veľa odpadu vznikne aj pri predaji. Reťazce nechcú predávať potraviny, ktoré sa vzhľadom vymykajú štandardu. Ak má jablko trochu inú farbu alebo je na jednej strane buchnuté, ak je chlieb prasknutý alebo banán má iný tvar, tak tieto produkty vôbec nevyložia na pulty. Prečo? Tie jablká, banány aj chlieb chutia rovnako ako ostatné jablká, banány a chleby. Len nie sú také krásne.
Minimálna trvanlivosť sa uvádza na výrobky, ktoré sú trvanlivejšie. Ak sú skladované tak, ako je uvedené na obale, a ak obal nie je poškodený, tak vydržia aj mesiace po uplynutí tejto lehoty. Dátum spotreby sa uvádza na výrobky, ktoré majú tendenciu pokaziť sa, ale aj tak, jogurt jeden deň po uplynutí dátumu spotreby ešte nemusí byť plesnivý. Alebo ešte lepšie je vôbec ho nekúpiť. Ak ho máme v chladničke tak dlho, znamená to, že sme ho kúpili bez uváženia a že sme ho nepotrebovali.
Jedna vec je, že jedlo, ktoré vyhodíme, by mohlo uživiť niekoho v núdzi. Okrem toho, odhaduje sa, že do roku 2050 bude na planéte žiť deväť miliárd ľudí (ak sa pandémie nepostarajú o preriedenie) a produkcia jedla by musela stúpnuť o 60 až 70 percent. Druhá vec je, že potravinový odpad škodí životnému prostrediu. Podľa Potravinovej a poľnohospodárskej organizácie pri OSN tvorí osem percent objemu skleníkových plynov produkovaných ľuďmi. Takmer 30 percent všetkej poľnohospodárskej pôdy na svete, čo je 1,4 miliardy hektárov, sa využíva na produkciu jedla, ktoré sa nikdy nezje. Potravinový odpad ročne vyprodukuje 4,4 gigaton skleníkových plynov.
V roku 2015 si OSN dala za cieľ, že do roku 2030 zníži potravinový odpad na osobu o polovicu. Legislatívne sa to dá ošetriť na mnohých frontoch, hoci to bude drahé a bolestivé. Preto treba nakupovať s rozvahou a jedlo nevyhadzovať. Ak chceme lepší svet, musíme preň niečo urobiť. Zmeniť svoje nákupné a stravovacie návyky. A ideálne naučiť deti správnym nákupným a stravovacím návykom.
10 jednoduchých trikov na zníženie plytvania potravinami a úsporu peňazí za potraviny
Štúdie o pôste a jeho vplyve na telo
Nová štúdia zameraná na pôst odhalila prekvapivé zistenia. Tieto odhaľujú, že ľudské telo môže prechádzať významnými systematickými zmenami vo viacerých orgánoch až po troch dňoch bez jedla. Nový výskum odborníkov v Európe a Spojenom kráľovstve, uverejnený v Nature Metabolism, zistil, že trvalo viac ako tri dni, kým všetky hlavné orgány zmenili produkciu bielkovín spôsobmi, ktoré by mohli predpovedať lepšie zdravie účastníkov. Tí sa podrobili sedemdňovému pôstu len s vodou.
Výskumu sa zúčastnilo celkovo 12 zdravých ľudí (päť žien a sedem mužov). „Prvýkrát sme schopní vidieť, čo sa deje na molekulárnej úrovni v celom tele, keď sa postíme,“ vysvetľuje Claudia Langenberg, epidemiologička z Queen Mary University of London. „Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných výhodách pôstu nad rámec straty hmotnosti. Ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, môže mať zdravotné prínosy. U každého jednotlivca je ale potrebné starostlivo zvážiť aj nevýhody.“
Lekári vo všeobecnosti odporúčajú, aby sa deti, dospievajúci, tehotné ženy či ľudia s cukrovkou alebo poruchami príjmu potravy prerušovaného pôstu nezúčastňovali.
Nová štúdia poukazuje aj na riziká pôstu. Pri pôste existuje riziko dehydratácie. Približne 20 percent nášho obvyklého príjmu tekutín totiž pochádza z jedla. Jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre prerušovaný pôst, by nemali zabudnúť na dostatočný pitný režim. Ako uvádza portál Science Alert, niekoľkodňový pôst môže byť nebezpečný a jeho potenciálne výhody stále nie sú jasne preukázané.
V posledných rokoch mnohé štúdie naznačili, že prerušovaný pôst môže zlepšiť niektoré aspekty ľudského zdravia. Patrí medzi ne strata hmotnosti, znížený krvný tlak, zlepšenie hustoty kostí a kontrola chuti do jedla. Niektoré experimenty dokonca našli dôkaz, že pocit hladu na krátke časové úseky by mohol spomaliť prirodzený proces starnutia a možno aj predĺžiť dĺžku života človeka.
Najnovší výskum zistil, že zo všetkých 3 000 proteínov nameraných v krvi účastníkov asi tretina vykazovala „hlboké systémové zmeny“ po tom, čo sedem dní nekonzumovali nič iné ako vodu. Zmeny bielkovín však odborníci spozorovali až po troch po sebe nasledujúcich dňoch pôstu. Práve tie sú zdrojom najväčších zdravotných prínosov.
Väčšina bielkovín sa vráti na základnú úroveň v momente, keď človek začne znova jesť. To naznačuje, že biologické zmeny z hladovania musíme udržiavať po určitý čas, aby poskytovali dlhodobé zdravotné výhody.
Význam opeľovačov pre produkciu potravín
Ministerstvo životného prostredia si Svetový deň včiel a Medzinárodný deň biodiverzity pripomenulo v obchode pri prázdnom regáli. Chceli tak poukázať na význam opeľovačov pre produkciu potravín, keďže v Európe je ohrozených 40 percent včiel a 30 percent motýľov.
„Populácia včiel a motýľov, ktoré patria ku kľúčovým opeľovačom, je ohrozená. Konkrétne je v Európe ohrozených až 40 percent včiel a 30 percent motýľov. A Slovensko nie je výnimkou. Na druhej strane, takmer 75 percent plodín závisí práve od opeľovačov. Tam, kde klesá populácia opeľovačov, plodiny dosahujú menší rast a vykazujú horšiu stabilitu,“ uviedol minister Sólymos.
Opeľovače sú neoddeliteľnou súčasťou zdravých ekosystémov, majú významnú úlohu pre udržateľné poľnohospodárstvo a výrobu potravín. Bez práce opeľovačov by na pultoch chýbalo ovocie, zelenina, koreniny, oleje, ovocné šťavy, džúsy, kakao, všetky výrobky s cukrom, kvalitné mäso, mak, káva, čaj, horčica, víno, pivo, medové produkty, oblečenie z bavlny či výrobky z kaučuku. Voľne žijúce a domestikované opeľovače zároveň prispievajú k ochrane biodiverzity, teda prírodnej rozmanitosti.
