Kľúčové faktory pri hojení zlomenín: Výživa, starostlivosť a rehabilitácia

Kosť je živé tkanivo s pozoruhodnou schopnosťou regenerácie. Neustále v ňom prebieha proces odbúravania a novotvorby kostného tkaniva, ktorý zabezpečuje jeho kompletnú obnovu v priebehu niekoľkých mesiacov. Táto schopnosť platí aj pri zlomeninách, kedy telo dokáže zmobilizovať svoje sily a zlomenú kosť úplne zaceliť. Tento náročný a dlhý proces si vyžaduje pokoj, vo väčšine prípadov fixáciu zlomenej časti a tiež vyváženú stravu s dostatočným príjmom vápnika. Strava tvorí základné štruktúry tela a správne živené telo odolá väčšej záťaži.

Mechanizmus hojenia zlomenín

Úrazové zlomeniny vznikajú pôsobením síl na kosť, ktoré sú väčšie ako jej pevnosť. Pri zlomení kosti dochádza k poškodeniu okolitých ciev, ktoré sa okamžite stiahnu, aby minimalizovali krvácanie. Krvné doštičky vytvoria na poškodených miestach zátky, ktoré stabilizujú postihnuté miesto. Vyliatie krvi do okolitých tkanív spôsobuje opuch, ktorý zlomeninu sprevádza niekoľko dní po úraze.

Poškodené tkanivo na okraji zlomených kostí postupne odumiera a bunky osteoklasty ho začnú odstraňovať. Po 4 až 10 dňoch sa v krvných zátkach začnú tvoriť fibroblasty, ktoré vytvárajú kolagénové vlákna. Medzi dvoma zlomenými koncami kosti začnú budovať väzivové spojenie, ktoré osteoblasty v ďalšej fáze pretvoria na kostené. Táto fáza môže trvať tri až štyri mesiace, kým dôjde k úplnému hojeniu.

Je dôležité kvalitné ošetrenie zlomeniny, pretože zlomené konce kostí a ich úlomky môžu vážne poškodiť cievy, nervy a priľahlé orgány. Doba liečenia je rôzna a závisí od veku a typu zlomenej kosti. Horné končatiny sa obvykle hoja 4 až 8 týždňov, dolné 8 až 14 týždňov a zlomeniny v iných častiach tela asi 3 až 12 týždňov.

Výživa počas liečby zlomeniny

Ak vaše dieťa utrpelo zlomeninu, je dôležité zamerať sa na jeho stravu, aby sa podporil proces hojenia. Energetický príjem je kľúčový; najhoršia chyba, ktorú môžete urobiť, je jesť príliš málo. Ak telo nemá dostatok energie na výživu a údržbu všetkých tkanív, svaly začnú požierať samy seba. Nemusíte počítať kalórie, stačí sledovať denné tréningy a hmotnosť. Ak neprijmete dostatok jedla, prvý signál bude pokles tréningového výkonu.

Tuky

Tuky majú zlú povesť, ale nie každý tuk je zlý. Pomáhajú vytvoriť zdravé bunkové membrány, ktoré sú odolné voči poškodeniu počas tréningu. Určité druhy tukov tvoria základné zložky zlúčenín, ktoré bojujú proti zápalovému procesu.

Nenasýtené tuky sa nachádzajú v potravinách ako sú mastné ryby, vlašské orechy, avokádo, semená a olivy. Majú vysoký obsah vitamínu E, ktorý pomáha pri regenerácií svalov. Majú celkovo protizápalový účinok a pozitívny vplyv na zdravie. Telu prospeje, ak budete prijímať Omega 3 mastné kyseliny.

Nasýtené tuky sú obsiahnuté v potravinách ako je maslo, masť, mäso a niektoré oleje, hlavne tie predávané v plastových fľašiach. Tieto tuky sa považujú za zdraviu škodlivé, pretože zvyšujú hladinu cholesterolu, srdcových ochorení a zápaly.

Vápnik a vitamín D3

Pre triatlonistov je bežným zranením tzv. únavová zlomenina. Postihuje hlavne tých, ktorí majú nízku hustotu kostí. Práve preto je kľúčovou zložkou stravy vápnik. Odporúčaný denný príjem vápnika je 1000 až 1300 mg. Priemerný dospelý človek spotrebuje iba 500 až 700 mg denne. Pre ne je pochopiteľne najpodstatnejší vápnik, ktorý získate nielen z mliečnych výrobkov, ale napríklad aj z maku alebo čínskej kapusty. No aby sa dokázala táto minerálna látka vstrebať, musíte ju podporiť ďalšou dôležitou živinou.

„Pre kosti je najdôležitejší kvalitný vápnik, ideálne v kombinácii s vitamínmi K2 a D3, ktoré zabezpečia jeho správnu vstrebateľnosť,“ informuje ortopéd a traumatológ MUDr. Tomáš Kubranský. V prípade zlomeniny potrebujeme denný príjem vápnika zvýšiť až na 1500 mg za deň, aby kosti mali materiál na rýchlu a kvalitnú obnovu po úraze.

Vápnik nedokáže naše telo efektívne využiť bez pomoci ďalších dvoch vitamínov - vitamínov K2 a D3, ktoré nasmerujú vápnik priamo do kostí a zubov, kde je potrebný a neukladá sa v cievach a v mäkkých tkanivách. Naše telo si ich nedokáže vyrobiť v dostatočnej miere, a preto si musíme ich hladinu pravidelne dopĺňať užívaním výživových doplnkov.

Vitamín K2

Ďalšou podstatnou výživnou látkou je vitamín K2. I ten pomáha pri lepšom spracovaní vápnika a zároveň zlepšuje proces hojenia zlomeniny. Nájdete ho napríklad v kyslej kapuste alebo vo vajciach. Dávkujte im potraviny s obsahom týchto troch látok postupne, aby z nich organizmus vyťažil čo najviac a podporil liečbu dieťaťa.

Vitamín C

Pre kosti je veľmi dôležité obnoviť aj tvorbu kolagénu. Ten pomáha fixovať svalstvo v okolí postihnutého miesta a zlepšuje tak celkový proces liečby. Jeho obnovu podporuje najmä pravidelné užívanie vitamínu C, ktorý je však zdravší v prirodzenej podobe. Ráno by ste preto mali deťom odšťaviť nejaký citrus a ten im naservírujte ešte pred raňajkami.

Bielkoviny

V súvislosti s prevenciou úrazov, výživou svalov a kĺbov je dôležité aj to, čo jete. Svalové tkanivo sa obnovuje do dvoch hodín po tréningu. Vtedy je dôležité prijať najdôležitejšie živiny. Vhodné je si dať hneď po tréningu proteín, avšak pre triatlonistov je skvelá alternatíva kombinovať ho so sacharidmi, vhodný je napr. gainer.

Ďalšie dôležité rady pri liečbe zlomeniny

Okrem správnej výživy je dôležité dodržiavať aj ďalšie zásady pre úspešné hojenie zlomenín:

• Pokojný režim: Veľmi dôležité je postihnuté miesto nenamáhať. Čím väčší tlak budú vyvíjať na zlomenú nohu alebo ruku, tak tým dlhšie potrvá potrebná liečba. Preto musíte na nich dávať pozor, aby na poranenú končatinu nedošľapovali a snažili sa čo najväčšiu časť dňa preležať.
• Vyložené alebo vyviazané končatiny: Pri rukách je potrebné dávať pozor na to, aby boli vyviazané v dobrej fixačnej polohe a aby boli nohy vyložené na vyššom mieste a pomáhali tak ich lepšiemu prekrveniu.
• Pozor na pribratie: Kvôli slabým možnostiam na pohyb môžu v krátkom čase pribrať veľa kilogramov. To pravdaže nepomáha zranenej končatine, keďže kvôli tomu na ňu vytvárate ešte väčší tlak. Preto by ste mali dbať najmä na zloženie ich jedálnička. Nedovoľte im maškrtiť veľa sladkostí, radšej im robte ovocné šaláty a varte im ľahšiu a vyváženú stravu, ktorá im taktiež pomôže dostať sa do formy.
• Postupné rozcvičovanie: Dôležitou súčasťou liečby je rehabilitácia. Keď je už kosť zocelená, lekár vám odporučí nejaké procedúry, ktoré v poslednej fáze obmedzia výskyt chronických bolestí a zároveň postupne privykajú postihnuté miesto na plnú záťaž, ktorá ich čaká. Veľmi dôležité sú najmä cviky, ktoré dostanú na týchto sedeniach. Tie pomáhajú posilniť svalstvo, ktoré drží celú končatinu pokope a zabraňuje tak opätovnému zlomeniu. Tie nestačí cvičiť len na samotnej rehabilitácii, deti ho musia dodržiavať počas nasledujúcich mesiacov aj doma.
• Fixácia aj po vyliečení: Najmä deti musia dávať pozor na zlomené končatiny po doliečení. Ich kosti sú krehkejšie, takže existuje väčšie riziko na opakovanie úrazu. Kvôli tomu by mali ešte pár týždňov nosiť fixáciu, ktorá im spevní citlivé miesta. Zaobstarajte im bandáže, ktoré používajú aj športovci a tie by si mali navliecť vždy ráno a najmä počas dní, keď ich budú viac zaťažovať.

Kapusta a jej prínosy pri hojení zlomenín

Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu u nás. Hlavnou výhodou kapusty je, že obsahuje veľa vlákniny, podporuje trávenie a obsahuje málo kalórií. Keďže má kapusta v surovom stave len 105 kJ na 100 g je výborným pomocníkom pri chudnutí. Kapusta takisto spolu s antioxidantmi prečistí tráviaci systém od všetkých odpadových a toxických látok.

Kapusta obsahuje:

• Vitamín K - až 2777% ODD
• Vitamín C, ktorý posilňuje našu imunitu
• Provitamín vitamínu A
• Vitamíny E, B9, B7 a takzvaný protivredový vitamín - vitamín U
• Vlákninu, ktorá pomáha správnemu fungovaniu čriev

V boji proti rakovine je lepšia červená kapusta, kde sa oproti bielej kapusty nachádza navyše pigment antokyán. Ide o silný antioxidant s protirakovinovými a protizápalovými účinkami. Ak chcete protirakovinové účinky ešte zvýšiť, tak si dajte kyslú kapustu, ktorá má silnejšie protirakovinové účinky ako surová. Kyslá kapusta obsahuje niekoľkonásobne viac antioxidačných látok, obzvlášť vitamínu C.

Vysoké množstvo vlákniny v kapuste pomáha udržovať črevnú mikroflóru, zmierňuje zápchu a tým napomáha pri liečbe hemoroidov. Kapusta obsahuje látku, ktorá urýchľuje hojenie žalúdočných vredov. Pri liečbe pomáha čerstvá šťava zo surovej kapusty, ktorú využijete aj pri pálení záhy.

Najzdravšia zo všetkých je kyslá kapusta (kvasená). Baktérie kyseliny mliečnej, ktoré vznikajú pri kvasení zbavujú telo škodlivých látok, znižujú hladinu cholesterolu a krvný tlak. Podporujú látkovú premenu, zlepšujú črevnú flóru, a tým zvyšujú odolnosť imunitného systému proti vírusom či infekciám (prechladnutie, chrípka). Pri fermentácii sa v kapuste tvorí vitamín B12, ktorý sa takmer výlučne vyskytuje v živočíšnych produktoch. Pre vegetariánov je kvasená kapusta jediný rastlinný zdroj tohto vitamínu. Blahodarne pôsobí na nervovú sústavu a mozog. Zároveň je dôležitý pre svaly, kosti a pri tvorbe červených krviniek. Výskumy potvrdzujú, že kyslá kapusta má silnejšie protirakovinové účinky ako surová.

Rehabilitácia po zlomenine

Rehabilitácia je dôležitou súčasťou liečby zlomeniny ruky u detí.

Kúpeľné procedúry

• Hydroterapia: Hydroterapia, inými slovami aj vodoliečba, zahŕňa rôzne procedúry s použitím termálnej alebo obyčajnej vody. Môže ísť o rôzne kúpele či streky, ktoré napomáhajú uvoľneniu svalov a kĺbov. Pôsobením tepla a minerálov obsiahnutých v termálnej vode dochádza tiež k zvýšenému prekrveniu a rozprúdeniu metabolizmu, čo vedie k rýchlejšej regenerácii buniek.
• Parafínové a bahenné zábaly: Zábaly majú tú výhodu, že sa dajú aplikovať aj lokálne a účinné látky môžu pôsobiť priamo na postihnuté miesto. Pôsobením tepla sa uvoľňujú svaly a kŕče, zmierňuje sa bolesť a tkanivá sa rýchlejšie regenerujú. Sírne zlúčeniny z piešťanského bahna zlepšujú vyživovanie pokožky, všetkých spojivových tkanív a chrbtových platničiek.
• Individuálna fyzioterapia a liečebný telocvik: Základom pre obnovenie dobrej mobility pacienta je cvičenie, konkrétne individuálna fyzioterapia pod dohľadom skúseného fyzioterapeuta. Ten zistí, čo vaše telo potrebuje, a ako znova rozhýbať tú časť tela, ktorá bola nejakú dobu kvôli zlomenine fixovaná. Naučí vás aj správne pohybové návyky, v ktorých môžete pokračovať aj po skončení vášho pobytu v kúpeľoch.
• Fyzikálna terapia: Tento liečebný postup využíva rôzne fyzikálne vlastnosti energií na zmiernenie bolesti a opuchov a na podporu regenerácie buniek. Najčastejšie sa pri úrazových stavoch používa elektroliečba a magnetoterapia. Tieto metódy sú bezpečné a zdraviu prospešné. Zlepšujú krvnú cirkuláciu a tým celý metabolizmus tkanív.

Prvá pomoc pri zlomeninách u detí

Deti padajú často, a niekedy aj z dôvodov, ktoré dospelým nie sú úplne jasné. Aj na väčšie deti treba dohliadať a adekvátne ich vzdelávať, aby sme predišli najzávažnejším úrazom, ktoré sú najčastejšie dôsledkom dopravných nehôd a zanedbávania nosenia ochranných pomôcok pri športe, ako sú prilba či chrániče. Aké sú teda najčastejšie detské úrazy? Patria medzi ne odreniny, rany a zlomeniny. Typicky sa vyskytujú na končatinách, keďže práve nimi sa deti snažia svoj pád stlmiť.

Zlomenina, alebo fraktúra nastáva, ak tlak pôsobiaci na kosť je väčší, ako dokáže kosť uniesť. Správna prvá pomoc pri zlomeninách je vždy dôležitá. Pohyb zlomených kostí môže zvýšiť bolesť a krvácanie a môže poškodiť tkanivá okolo zlomeniny, čo následne môže viesť ku komplikáciám pri reparácii a hojení poranenia.

Postup prvej pomoci

• Poranenie kože: V prípade, že je poranenie sprevádzané krvácaním z poranenej kože, ošetrite najskôr krvácajúcu ranu. Ak je rana zašpinená, prelejte ranu peroxidom vodíka alebo iným dezinfekčným prostriedkom a vysušte najlepšie sterilnými štvorčekmi. Ďalej podľa potreby buď nechajte zaschnúť, alebo pri väčšej a stále krvácajúcej rane prekryte sterilným obväzom.
• Zlomenina: Ak je poranenie sprevádzané opuchom a výraznou bolestivosťou končatiny, je potrebné uvažovať o zlomenine kosti. Manipulácia s končatinou môže viesť v prípade pohybu úlomkov kosti k ďalšiemu poraneniu okolitých tkanív, najmä ciev a nervov. Preto ak je to možné s končatinou nehýbte. Pred transportom dieťaťa k lekárovi je vhodné končatinu fixovať.

Ako fixovať končatinu?

Končatinu fixujeme dlahami (ktoré pochopiteľne bežne nemáme v domácnosti) alebo ich náhradami - tyč od metly, doska alebo napr. lyžiarska palica. Nepoužívajte plastové pravítka, pretože sa môžu ľahko zlomiť. K fixácii končatiny by nemali byť použité ani žiadne ostré predmety alebo predmety, ktoré by mohli u dieťaťa vyvolať alergickú reakciu. Zásadou je, že vzájomne protiľahlé strany končatiny podložíme dlahou alebo nejakým pevným materiálom, ktorý veľkosťou presahuje kĺby nad miestom a pod miestom úrazu. Dlahy alebo iný materiál je potrebné mäkko podložiť tak, aby nedochádzalo k priamemu kontaktu dlahy s pokožkou pacienta. Ovínadlom alebo šatkou je potom možné protiľahlé miesta končatiny okolo oboch dláh fixovať. Pohyb hornej končatiny môžete obmedziť jej fixáciou obväzom okolo krku.

Ako spoznáte zlomeninu?

• Bolo cítiť alebo počuť, že kosť praskla.
• Došlo k čiastočnej alebo úplnej strate pohyblivosti.
• Ak sa pohne postihnutou končatinou, vydá škrípavý zvuk.
• Deformácia alebo abnormálny pohyb v mieste zlomeniny, napr. ruka sa ohýba na inom mieste ako v lakti.
• Svalovina okolo miesta zranenia je ochabnutá.
• Svalové kŕče.

Tipy

• Ak budete chcieť postihnuté miesto chladiť, napr. ľadom, nikdy ho neprikladajte priamo na pokožku. Hrozí poškodenie kože!
• Zahrajte sa s deťmi na nemocnicu, pri ktorej si nanečisto vyskúšate, ako by ste dieťaťu prípadné poranenie končatiny v praxi ošetrili. Hru neodkladajte, zahrajte sa ju napríklad hneď zajtra.

Ošetrenie otvorenej zlomeniny

Ak sa jedná o tzv. otvorenú zlomeninu, to znamená, že ide o otvorenú ranu, z ktorej trčia zlomené kosti, nikdy kúsky kosti nezasúvajte späť. Krvácanie zastavte najlepšie tlakovým obväzom a končatinu fixujte.

Kedy je nutná návšteva lekára?

Áno. Zranené dieťa dopravte na najbližšiu chirurgickú ambulanciu alebo volajte záchrannú službu. Neexistuje jednoduchý návod, kedy ísť s takýmto úrazom k lekárovi. Platí, že pokiaľ bol úraz závažný (napríklad pád z vysokej preliezky), alebo pokiaľ sa u dieťaťa vyskytujú akékoľvek ťažkosti, je vždy nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc.

Detské zlomeniny a ich špecifiká

Detské zlomeniny sú v mnohom odlišné od zlomenín u dospelých. Detská kosť je omnoho pružnejšia oproti kosti dospelého človeka, a tým odolnejšia voči úrazu. Ďalším rozdielom je diagnostika. Tento fakt sa využíva aj v liečbe a dovoľuje postupovať konzervatívne (bez operácie) aj u tých pacientov, u ktorých by si rovnaká zlomenina v dospelom veku vyžadovala operáciu. Medzi typicky detské zlomeniny patria tzv. epifyzárne zlomeniny, a teda zlomeniny v oblasti rastovej chrupavky. Práve pri nich je riziko poruchy rastu zlomenej končatiny. Ďalším typom sú zlomeniny z ohnutia (bowing fracture). Najčastejšie sa vyskytuje na kostiach predlaktia. Takáto zlomenina sa často prehliada, dôležité je zhodnotiť lokálny nález v mieste úrazu a niekedy je potrebná aj tzv. Porovnávacia snímka zdravej končatiny. Rovnako typické pre deti sú tzv. kompresívne zlomeniny (torus fracture). Pri tejto zlomenine rovnako na RTG snímke nie je viditeľná celá lomná línia, ale len akoby nahrnutie alebo stlačenie kosti.

Nie je zriedkavé, ak je potrebná spomenutá porovnávacia snímka zdravej končatiny, vzhľadom na to, že u detí sa rastom tvar aj zloženie kostí mení individuálne. Rovnako je občas najlepšie pri podozrení na zlomeninu, ktorá nie je jednoznačne preukázateľná na RTG snímke, končatinu pri výraznej bolestivosti zasadrovať alebo založiť ortézu. Zlomeniny na horných končatinách spravidla stačí imobilizovať na 3 - 4 týždne. Po zložení sadry sa u bežných zlomenín skontroluje funkčnosť končatiny, a pokiaľ je končatina stuhnutá, odporúča sa cielená rehabilitácia.

Vzhľadom na to, že detské kosti majú svoje vyššie uvedené špecifiká, snažíme sa postupovať v liečbe čo najviac konzervatívne - a teda bez využitia operačnej liečby. U detí sa takáto liečba vykonáva štandardne v celkovej anestézii, pričom je možná tzv. „zatvorená repozícia“ - čo znamená napravenie posunutých kostí iba ťahom a tlakom na končatinu. U detí je všeobecne preferovaný miniinvazívny prístup, pričom najčastejšie sú zavádzané do kosti tzv. Kirschnerove drôty alebo Prevotove prúty. Poslednou možnosťou je priama operačná repozícia, kedy sa kosť priamo napraví do správnej polohy v operačnej rane a využijú sa ďalšie možnosti jej fixácie - napríklad dlahy. Vo všeobecnosti u detí po zatvorenej repozícii (neoperačnom napravení zlomených kostí v celkovej anestézii), je nevyhnutná imobilizácia končatiny sadrou.

tags: #ako #davat #kapustu #na #ylomeninu