Ako dlho vydrží had bez jedla?

Keď sa človek nenají, stráca energiu už po niekoľkých hodinách. A umiera asi po mesiaci. Podobne to má väčšina zvířat. Extrémní výjimku představují hadi.

Odborná literatúra udává celou řadu rekordů, řada z nich je těžko uvěřitelná - ale i dobře zdokumentované případy ze zoologických zahrad ukazují, jak jedinečnými jedlíky hadi jsou. Je totiž prokázané, že velcí zdraví hadi mohou bez příjmu potravy bez větších zdravotních problémů přežít déle než dva roky. Držitelem pomyslné zlaté medaile v hladovění by se stal chřestýšovec chovaný v Japonsku, který vydržel bez sousta tři roky.

O dvou letech bez potravy mnohdy hovoří chovatelé krajt a dalších velkých hadů. Tyto údaje se jen špatně ověřují, jsou ale všeobecně přijímané.

Hadi dokážou výrazně zpomalit energetický výdej, když nedostávají potravu. Předchozí jídlo jim poskytuje tukové rezervy, které může tělo postupně využívat, a také upadají do hibernace. Na tom stále není nic nového. Nové je až to, že teď vědci velmi detailně popsali, co je geneticky zapotřebí k tomu, aby tyhle triky dokázali provádět.

Ve studii zveřejněné v časopise Open Biology vědci popsali, že hadi ztratili v průběhu evoluce gen řídící hormon ghrelin, kterému se někdy říká gen hladu. Právě ghrelin totiž řídí chuť k jídlu a signalizuje, kdy je čas se najíst. Bez hormonu, který signalizuje hlad, proto mohou hadi vydržet dlouhé období mezi jídly, aniž by cítili ono nesnesitelné nutkání spojené s hladem, jaké mají jiné druhy.

Přírodovědci po tomto genu pátrali u 112 druhů plazů, včetně hadů, želv a krokodýlů, ale u žádného se buď nevyskytoval vůbec, nebo byl silně narušený. Zajímavé je, že totéž se ukázalo také u chameleonů a některých druhů agam. Kromě samotného ghrelinu našli vědci podobný vzorec ještě u enzymu MBOAT4, který ghrelin aktivuje.

Je možné, že plazi ztratili gen náhodou nebo to byla evoluční chyba spojená s nějakou jinou adaptací. Ale vědci to považují za málo pravděpodobné: důkazem je právě to, jak univerzálně rozšířená je tato změna u hadů.

Pravděpodobnější tedy je, že se jedná o adaptaci na jejich extrémní stravovací návyky. Hadi i chameleoni totiž používají strategii lovu z úkrytu: místo aktivního lovu kořisti zůstávají skryti a čekají na útok. A toto čekání někdy může trvat týdny nebo - v případě nedostatku potravy - měsíce. U těchto zvířat by hormon, který neustále signalizuje hlad, byl kontraproduktivní.

Ztráta ghrelinového systému slouží zřejmě ještě dalšímu důležitému účelu: pomáhá plazům udržovat jejich energetický výdej na co nejnižší úrovni.

Pytón kráľovský a jeho schopnosť hladovať

Pytón kráľovský (Python regius) je obľúbený had chovaný v teráriách po celom svete. Pochádza zo západnej a strednej Afriky, kde obýva lesy, trávnaté porasty a riedko zalesnené oblasti. Jeho nenáročnosť, pokojná povaha a relatívne malá veľkosť ho robia ideálnym hadom pre začiatočníkov. Dôležitou otázkou pre každého chovateľa je, ako dlho vydrží pytón bez jedla. Odpoveď na túto otázku je komplexná a závisí od viacerých faktorov.

V priemere dorastá do dĺžky 80 - 120 cm a dosahuje hmotnosť 1,5 až 3,5 kg. Veľkosťou had až tak nezaujme, avšak vzhľadom áno. Má tmavohnedý až čierny podklad, na ktorom sa nachádza svetlohnedá až zlatistá kresba/ornamenty. Brucho býva zvyčajne biele alebo krémové s čiernymi znakmi. Avšak farebných mutácií môže byť viac. Jeho telo je krátke a hrubé, okolo úst má jamky s termoreceptormi. Samce bývajú údajne menšie ako samice a traduje sa i to, že samičky majú kratšie a silnejšie chvostíky, avšak pohľadné sa u pytóna kráľovského dá rozoznať len veľmi ťažko.

Pytón kráľovský zvykne v priemere dorastať do dĺžky 80 až 120 centimetrov. Hmotnosť dosahuje max. 5 kg. Samce sú o niečo menšie než samice.

Pytóny kráľovské sú pomerne kľudné hady, no je možné stretnúť sa aj s jedincami, ktoré sa správajú defenzívne. Hady žijú samotárskym spôsobom života, no je možné spolu chovať pár hadov rovnakej veľkosti. Napriek tomu sa odporúča chovať hady oddelene, keďže to zaručí lepší prehľad o zvieratách a predíde sa tým možným problémom s kŕmením, rivalitou a pozorovaním zdravotného stavu. Tento druh má primárne nočnú aktivitu. Jedná sa o hady s pomerne kľudnou povahou. Pri správnej manipulácii si na ňu vedia zvyknúť a nebyť v strese. Dlhodobá nepotrebná manipulácia sa však neodporúča. Treba brať do úvahy veľkosť týchto zvierat, dospelý pytón dokáže človeka veľmi jednoducho poraniť, preto je vhodné používať hrubé kožené rukavice.

Vzhľadom na rozmery zvieraťa nie je na jeho chov nutné veľké terárium. Pre jedného dospelého pytóna budete potrebovať terárium s rozmermi minimálne 100 x 60 x 60 cm. Na dno terária môžete použiť rašelinový substrát, dubové štiepky, bezprašné hobliny alebo kombináciu piesku a rašeliny. Nemala by chýbať nízka, ale široká miska na vodu, aby sa do nej had vošiel.

Pre jedného dospelého pytóna postačuje terárium 80x60x40 (DxŠxV), pre dospelý pár aspoň 100x60x50 (DxŠxV). Mláďatá je možné chovať v plastových boxoch, alebo menších teráriách, vzhľadom na ich veľkosť má chovateľ v menšom priestore väčší prehľad o stave zvieraťa. Terárium je potrebné vybaviť miskou s vodou, ktorú treba meniť aspoň 2x za týždeň. Takisto je potrebný úkryt, ideálne však 2, jeden na teplejšej strane terária a druhý na chladnejšej.

Podmienky v teráriu:

• Teplota: 26-32°C cez deň s nočným poklesom na 22-25°C. Ideálne je v teráriu vytvoriť teplotný gradient, čo znamená, že jedna strana terária s výhrevným zdrojom je teplejšia a druhá chladnejšia, to zvieraťu zabezpečí vybrať si v teráriu miesto, ktoré mu najviac vyhovuje. Na vykurovanie terária môžete použiť obyčajnú alebo bodovú žiarovku, ale tiež vykurovaciu podložku.
• Vlhkosť: 55-65 %, keďže tieto pytóny obývajú savany a jemne zalesnené oblasti, je potrebné rosiť časť terária približne raz za 5-7 dní. V období zvleku je nutné vlhkosť zvýšiť, aby sa predišlo nekompletným zvlekom.
• Fotoperioda: 12 hodín svetla. UVA/UVB žiarovky nie sú nutnosťou, ale ani na škodu, pretože zlepšujú funkciu imunitného systému a priaznivo vplývajú na zdravie.
• Substrát: Bukové štiepky, jemnejšie frakcie píniovej kôry, bezprašné hobliny, kombinácia piesku a rašeliny. Podstatná je absorpčná schopnosť substrátu a hygiena.

Lignocel, či iné podobné substráty by sa používať nemali, keďže môže dôjsť k prehltnutiu substrátu a následným zdravotným problémom.

Pytón kráľovský je 100-percentný mäsožravec. Jeho jedálniček nie je veľmi pestrý, obsahuje myši, potkany, občas kurčatá. Veľkosť potravy treba zvoliť podľa veľkosti hada, nemala by byť väčšia ako šírka hada v strede tela. Pytóna môžete kŕmiť mrazenými hlodavcami, pred podávaním ich treba rozmraziť/zohriať na teplotu vyššiu ako je izbová. Živé hlodavce by ste na kŕmenie používať nemali, ak sa pre ne rozhodnete, nenechávajte ich nikdy bez dozoru. Živé hlodavce môžu hada zraniť. Pytóny prijímajú pomerne veľa vody, preto by ste mali dbať na to, aby k nej mal had vždy prístup. Meniť ju treba 2x za týždeň, nezabudnite na čistotu napájacej a kúpacej misky.

Výber vhodnej potravy pre hady je jedna z najhlavnejších podmienok chovu hadov. Najčastejšie a najdostupnejšie kŕmne zvieratá sú myši a potkany. Sú dostupné vo všetkých veľkostiach pre hady od najmenších užoviek, ktoré kŕmime novorodenými myšami až po veľhady a pytóny do veľkosti 2 metre - tie dostávajú najväčšie potkany.

Hady nad 2 metre ako sú niektoré druhy pytónov (tmavý, mriežkovaný, písmenkový) a anakondy je vhodnejšie kŕmiť veľkou korisťou - králiky, hospodárske zvieratá. Vo všeobecnosti platí, že hrúbka koristi by mala byť rovnaká až dva krát taká ako je šírka hada v najhrubšom bode.

Z hľadiska výživovej hodnoty sú myši a potkany pre ich vhodný pomer svaloviny a tuku najvhodnejšia potrava ideálna ako plnohodnotné krmivo ktoré netreba striedať s niečím iným.

Čo sa týka častosti kŕmenia tak všeobecnosti platí: mláďatá do roku každý týždeň, potom každých 10 - 14 dní v závislosti od veľkosti koristi.

Mláďatá je vhodné kŕmiť každých 7-10 dní primerane veľkou potravou, holíčatami myší, či iných malých hlodavcov. Dospelé zvieratá je potrebné kŕmiť každých 14-20 dní primerane veľkou potravou. Dospelé samce v období párenia môžu odmietať potravu aj po dobu niekoľkých mesiacov.

Keďže metabolizmus tohto hada je veľmi pomalý, vydrží týždne až mesiace bez jedla. Neodporúčame to skúšať, pretože sa to môže nepriaznivo prejaviť na zdraví pytóna. Hady majú pomalé trávenie a preto bez problémov či strate na váhe vydržia hladovať aj 3 mesiace, čo napríklad konkrétne pytóny kráľovské bežne cez zimu zvyknú robiť. Dospelý normálne kŕmený had by neumrel od hladu ani pri ročnej hladovke, no na obezitu uhynúť môžu nakoľko tuk poškodzuje vnútorné orgány.

Faktory ovplyvňujúce dĺžku prežitia bez potravy

• Vek a veľkosť: Mladé hady potrebujú jesť častejšie ako dospelé, pretože rýchlo rastú. Väčšie hady majú väčšie zásoby energie a môžu prežiť dlhšie bez potravy.
• Zdravotný stav: Choré alebo oslabené hady nemajú toľko energie a nemôžu prežiť tak dlho bez potravy ako zdravé hady.
• Teplota: Hady sú ektotermné živočíchy, čo znamená, že ich telesná teplota závisí od teploty prostredia. Pri vyšších teplotách majú hady rýchlejší metabolizmus a potrebujú jesť častejšie. Pri nižších teplotách sa ich metabolizmus spomaľuje a môžu prežiť dlhšie bez potravy.
• Obdobie párenia: Dospelé samce pytónov kráľovských zvyknú odmietať potravu aj v období párenia aj po dobu niekoľkých mesiacov.

V prípade že had odmieta potravu, môže sa jednať o obdobie zvleku, je to badateľné podľa zakalenia vrchnej vrstvy pokožky hada, kedy pokožka a oči nadobúdajú mliečny odtieň. V takom prípade hada nekŕmime a počkáme kým sa zvlečie. Ako bolo spomenuté, počas zvleku je potrebné zvýšiť vlhkosť v teráriu. Nekompletné zvleky je potrebné odstrániť manuálne.

Ak je zviera kŕmené živou potravou, nesmie počas kŕmenia ostať bez dozoru! Živý hlodavec je schopný účinne sa brániť a môže hadovi spôsobiť vážne poranenia až smrť.

Najčastejšie otázky

Ako dlho vydrží pytón kráľovský bez jedla?

Keďže metabolizmus tohto hada je veľmi pomalý, vydrží týždne až mesiace bez jedla.

Užovka obojková alebo staršie užovka obyčajná (lat. Natrix natrix) je európsky prakticky nejedovatý had z čeľade užovkovitých. Je široko rozšírený v Európe, ale vyskytuje sa aj v niektorých oblastiach juhozápadnej a strednej Ázie. Na Slovensku je najhojnejším druhom hada. Dosahuje obvyklú dĺžku tela 50 až 150 cm a hmotnosť 95 až 240 g. Samec je menší ako samica. Delí sa na rad poddruhov. Cez zimu obvykle hibernuje a pári sa krátko po jarnom prebudení. Je to vajcorodý druh, ktorý preferuje život pri vode. Tomu zodpovedá aj jedálniček, pretože sa živia hlavne obojživelníkmi a rybami. Zmocniť sa však dokáže aj menších cicavcov (hlodavcov) alebo vtákov.

Užovka obojková obýva oblasti až do nadmorskej výšky 3 000 metrov, dokáže teda žiť aj v dosť chladnom prostredí, čo je u vajcorodých hadov nezvyčajné, preferuje však nížiny. Je to prispôsobivý druh a preniká tak do najrôznejších habitatov. Vyskytuje sa väčšinou v blízkosti vody, preto uprednostňuje mokrade, potoky a iné vodné plochy. Je skvelým plavcom a dokáže sa dobre potápať. Pod vodnou hladinou vydrží až pol hodiny bez toho, aby sa nadýchla. S vodou je tak spätá, že sa v nej aj vyzlieka a nahrádza tak starú opotrebovanú kožu. Často sa zatúla a do určitej miery znesie aj antropizované stanovištia.

Užovka obojková je denný živočích a ako iné druhy hadov sa rada vyhrieva na slnku. Dobíja tak energiu a zbiera nové sily, pretože teplo povzbudzuje jej metabolizmus. Len príležitostne, napríklad pri veľmi teplom počasí, je možné naraziť na hada aj v nočných hodinách. Hoci sa užovka s obľubou zdržiava vo vode, nemôže v nej byť príliš dlho, aby sa jej telesná teplota nedostala pod prijateľnú úroveň. Tá totiž ovplyvňuje agilitu (rýchlosť) hada, ktorá je veľmi dôležitá ako pri love potravy, tak pri úniku pred dravcami. Preto sa užovka musí pravidelne vyhrievať - vystavovať slnku, aby si udržala optimálnu telesnú teplotu. Rýchlej strate teploty bráni aj tým, že zvinie telo do kompaktnej pozície. Významnú rolu zohráva aj sfarbenie; tmavší jedinci pohlcujú viac tepla. Pokiaľ je jej teplota naopak príliš vysoká, hľadá úkryt v tieni alebo práve vo vode.

Živí sa tak hlavne obojživelníkmi a prípadne rybami, a ďalej jašteričkami, hmyzom a inými menšími tvormi. Najčastejšou a väčšinou preferovanou korisťou sú skokany a ropuchy, prípadne iné druhy žiab vo všetkých vývojových štádiách. Z iných obojživelníkov konzumuje mloky a iné salamandrovité. Vyhýba sa však kunkám a salamandre škvrnitej kvôli sekrétu vylučovanému ich pokožkou, ktorý je pre ňu jedovatý. Niekedy v skladbe koristi môžu zohrávať zásadnú úlohu ryby mnohých druhov (prevažujú kaprovité, vrátane druhov s tŕňmi - ostriež zelenkastý), ale na užovku sú obyčajne príliš rýchle, takže sa zmocní predovšetkým tých rýb, ktoré sú buď choré alebo už po smrti.

V južných oblastiach sa medzi korisťou častejšie vyskytujú jašterice a prípadne iné plazy. V malej miere sú potom zastúpené drobné cicavce (hlodavce), menšie vtáky, hmyz a slimáky. Napríklad v juhovýchodnom Anglicku sa strava užoviek skladala predovšetkým zo žiab (63 %), ďalej boli bežné malé cicavce (25 %), ryby (10 %) a nakoniec v menšej miere vtáky (1 %). Obeť uchopuje do čeľustí a drží ju ostrými zúbkami. Vďaka široko roztiahnuteľným čeľustiam dokáže prehltnúť aj väčšie živočíchy. Veľkosť koristi sa odvíja od veľkosti hada, takže väčších živočíchov sa zmocnia skôr samice. Tie tiež konzumujú viac hlodavcov ako samce. Korisť obvykle pohltí hlavou napred, aby sa jej v pažeráku nezadrhli šupiny alebo plutvy, ale napríklad ropuchy nezriedka odzadu - ľahšie tak z nafúknutej žaby vytlačí vzduch, čím pretromfne jej obrannú stratégiu. Svoju obeť prehĺta za živa, lebo ju nemá ako zabiť - uškrtiť ju nedokáže a ani jed využiť nemôže (jed v slinách ju maximálne len ochromí). Aby ju ľahšie požierala, obalí ju slinami. Pretože nedokáže rozomlieť potravu pomocou zubov, disponuje namiesto toho veľmi účinnými tráviacimi sekrétmi, ktoré si poradia aj s kosťami, šľachami alebo so srsťou - vstrebať potravu jej pomôže obsah tzv. Duvernoyových žliaz, ktorý sa mieša so slinami, keď korisť prehĺta.

Za deň strávi množstvo potravy, ekvivalent 1,6 - 2,3 % svojej hmotnosti. Doba trávenia je závislá na vonkajšej teplote a veľkosti koristi, pričom obojživelníky a ryby trávi rýchlejšie ako teplokrvné stavovce. Opäť aktívna je až po úplnom strávení potravy a vylúčení exkrementov. Väčšiu korisť loví približne každých 20 dní, gravidná samica môže držať pôst aj 45 dní.

Svoju obeť vypátra najmä zrakom alebo „čuchom“. Pohybujúcu sa žabu je schopná zaznamenať aj na vzdialenosť niekoľkých metrov. Okrem toho nenápadným kmitaním jazyka skúma vzduch a zbiera pachové častice. Ako poikilotermný živočích trávi užovka najchladnejšiu časť roka v hibernácii. K zimnému spánku sa uchyľuje na jeseň, medzi septembrom a októbrom (najneskôr v novembri), kedy prestáva mať záujem o potravu a začína sa sťahovať k zimoviskám. Tesne pred hibernáciou možno užovku zastihnúť veľmi ďaleko od vody, pretože pátra po vhodnej skrýši.

Vhodným úkrytom môže byť hlbšia nora malých cicavcov, skalná rozsadlina, dutina v padnutom kmeni, polorozborený kamenný múrik alebo pivnica staršieho domu. Veľmi obľúbená je tiež hromada tlejúceho organického materiálu, do ktorej v lete užovka kladie svoje vajíčka. Cez zimu hibernuje a pári sa krátko po jarnom prebudení; v závislosti na lokalite približne od polovice marca do začiatku mája, pričom hlavné obdobie párenia pripadá na koniec apríla a máj. Výnimočne sa pária aj na jeseň (v septembri).

Užovky vytvárajú krátkodobé stabilné páry a schádzajú sa na párenie vo väčších skupinách, pričom prevažujú samci, ktorí sú prilákaní feromónmi samice. Väčšie a zdatnejšie samce sa pária častejšie a atraktívnejšie sú pre ne tie samice, ktoré vyrástli do väčších rozmerov. Často sa pária s viacerými samicami a tie tak produkujú geneticky rozmanitejšie mláďatá. Ku skutočným súbojom medzi samcami nedochádza, a to ani v prípade, že o jednu samicu usiluje niekoľko náruživých sokov. V takom prípade sa samce len vzájomne prepletajú a ovíjajú okolo zadnej časti tela samice, pričom ich hlavnou zbraňou je dlhší chvost. Silnejší samec maximálne slabšieho odtlačí, alebo konkurenta pritlačí k zemi a usiluje sa o čo najlepšiu pozíciu. K páreniu dochádza po dobu niekoľkých hodín.

V priebehu júna až augusta, teda po asi dvojmesačnej gravidite, samica kladie 2 až 40 vajec (zriedkavo aj 50 a viac, možno až 100; podľa veľkosti hada - väčšie hady sú plodnejšie). Vajcia sú dlhé asi 25 až 30 mm, široké 13 až 20 mm, majú pružný kožovitý povrch a vážia každé 4,5 až 5,5 g. Veľkosť vajec sa v priebehu inkubácie mení, priebežne nadobúdajú na objeme. V niektorých oblastiach kladú užovky vajcia hromadne na jedno miesto, takže možno v tesnej blízkosti nájsť niekoľko sto až tisíc vajec. Väčšinou sú kladené v náplavových hromadách pri riekach, pod kameňmi, do hromád spráchnivelého dreva, do lístia, hnijúcej vegetácie a iných podobných úkrytoch, ktoré sú dostatočne teplé a vlhké. Mláďatá sa liahnu po šiestich až desiatich týždňoch koncom leta, v auguste alebo v septembri (zriedkavo aj skôr, napr. v polovici júla, keď samice nakladú vajcia so zárodkami už v pokročilom vývine). Vajcia potrebujú teplotu najmenej 21 °C, ideálna je 28 °C. Podľa okolitej teploty je inkubačná doba kratšia alebo dlhšia; konštantná vysoká teplota všeobecne urýchľuje vývoj embrya a zaisťuje zdravie a výkonnosť mláďat.

Škrupinu prerazia za pomoci vaječného zuba. Novorodené hady sú dlhé 15 až 21 cm a sú samostatné ihneď po vyliahnutí.

Ide o proces, pri ktorom had zhodí a nahradí starú, opotrebovanú kožu, ktorá už mu je „malá“, pretože počas života neustále rastie. Hadia koža totiž nie je flexibilná (naťahovacia). V mladosti sa had zbavuje kože častejšie, pretože rastie rýchlejšie, aby sa dostal z kritickej fázy, keď ho ohrozujú predátori. V dospelosti sa vyzlieka len niekoľkokrát ročne, v neskoršom veku (hady staršie ako 10 rokov) možno len dvakrát ročne a u najstarších jedincov sa vyzlieka menej ako raz ročne. Celý proces vyzliekania môže trvať 7 až 14 dní. Spočiatku had začína strácať svoje jasné farby a koža a oči sa mu do dvoch dní zakalia, pretože pod vrchnú vrstvu preniká voda. Počas nasledujúcich troch až piatich dní sa stará koža postupne odlupuje. Keď sa úplne uvoľní, had sa začne trieť o tvrdé predmety, aby kúsok po kúsku oddelil starú kožu od novej, až kým sa mu ju nepodarí zhodiť celú (začínajúc od hlavy a pokračujúc až po koniec chvosta). Zvyčajne to robí cez noc, pretože na to potrebuje dostatok vlhkosti, a nezriedka aj priamo vo vode.

Užovka obojková je v porovnaní s ostatnými hadmi neobyčajne rýchla, dokáže vyvinúť rýchlosť aj 6,7 km/h. Útek je jej hlavnou obrannou stratégiou, pokiaľ ale takú možnosť nemá (napr. ak nemá optimálnu telesnú teplotu dôležitú pre vyšší výkon), alebo ju prepásla, má ešte iné „esá v rukáve“. Jednou z ďalších možností je varovný signál v podobe hlasného syčania (v 25 % prípadov, o vysokej frekvencii 5 000 - 10 000 Hz), ďalej nafukovanie krku a prudké pohyby, trochu na spôsob kobry. Niekedy pri tom uskutoční výpad, ktorý však len simuluje, lebo pri ňom neotvára čeľuste. Ak všetka snaha o zastrašenie nepriateľa zlyhá, dokáže na obranu vypustiť z...

Užovka fŕkaná a užovka hladká patria medzi naše najkrajšie nejedovaté plazy. Hady patria medzi chladnokrvné živočíchy, preto potrebujú teplé slnečné lúče, ktoré im zohrievajú krv. Najčastejšie chodím pozorovať užovky fŕkané k rybníkom pri Žabokrekoch nad Nitrou, do Veľkých Ripnian a dobré zážitky z pozorovania ich života mám aj z prírodnej rezervácie Šúr pri obci Svätý Jur. Keďže najčastejšie môžeme užovku fŕkanú vidieť vo vode, nazýva sa aj užovka vodná.

Zrána, pred východom slnka, sa užovky zvyčajne zdržiavajú v plytkej okrajovej vode. Po nočnom oddychu vychádzajú ráno na súš, zohrievajú si telo vystreté na blízkom dreve vo vode a potom opäť vkĺznu pod hladinu. Tam zvyčajne vystrčia hlavu a pokračujú v naberaní tepla zo vzduchu. Všimol som si, že niektoré užovky nevystavujú slnečným lúčom celé telo, ale z tŕstia im vyčnieva len hlava a časť tela. Akoby mali na hlave umiestnený termostat, akýsi senzor teplomeru, ktoré riadi telesnú teplotu podľa prostredia. Veľmi ma to zaujímalo a neskôr som sa dozvedel, že americký profesor T. H. Bullock objavil na hlave hadov zvláštny zmyslový orgán, ktorý prijíma teplo z prostredia a nervové bunky ho rozvádzajú do celého tela. Sú to dve malé oválne jamky po oboch stranách hlavy medzi nosnými otvormi a očami.

Užovka hladká (Coronella austriaca) je rozšírená po celej Európe s výnimkou časti Pyrenejského polostrova, severu Anglicka, Írska a severu Škandinávie. Žije najmä na slnečných a kamenistých krovinatých stráňach a v skalách. Dospelá má dĺžku 50 až 60 centimetrov, najdlhšie nájdený exemplár mal až 92 cm. Jej šupiny sú na rozdiel od ostatných užoviek hladké, podľa čoho dostala aj svoje meno. Šupiny na chrbte má menšie než na bokoch. Za hlavou má užovka hladkú tmavú škvrnu a po stranách tela sa jej tiahne tmavý pás. Na chrbte sa škvrny niekedy spájajú, takže užovka môže pripomínať vretenicu. Na rozdiel od vreteníc však majú jej oči guľatú zrenicu. Pohybuje sa veľmi rýchlo. Loví predovšetkým jašterice, ale nepohrdne ani slepúchom či hadom. V mladosti žerie aj kobylky či hmyz.

Užovka fŕkaná (Natrix tessellata) je plachý, teplomilný had, ktorý prežije väčšinu svojho života vo vode, najčastejšie v jazerách alebo pomaly tečúcich riekach s husto zarastenými brehmi. Vodu opúšťa len výnimočne a je výborný plavec. V prípade nebezpečenstva uniká do vody a rýchlo odpláva. Má štíhle telo, dlhé až jeden meter, sfarbené do olivovozelena, prípadne sivé až čierne. Samce sú zvyčajne o niečo kratšie a štíhlejšie. Tmavé škvrny na chrbte môžu vytvárať šachovnicu. V máji prebieha párenie, pričom samičky kladú koncom júna až začiatkom júla biele vajíčka do vlhkého lístia, často aj vo vzdialenosti 1,5 km od brehu. Koncom augusta sa liahnu mláďatá, ktoré sú veľmi pohyblivé, živé a pri narodení môžu mať asi 20 cm.

Nie je celkom isté, ktorý zo zmyslov má užovka najdokonalejší. Je to hluché stvorenie, nepočula ma, keď som kráčal po brehu, no zdalo sa mi, že možno počuje vo vode. Hady nemajú vonkajšie sluchové orgány. Majú pozostatok stredného ucha v podobe strmienku, malej sluchovej kostičky, ktorá prenáša vibrácie do vnútorného ucha. Hady teda nepočujú tak ako ľudia, ale vnímajú vibrácie, ktoré zvuk robí. Keďže voda prenáša zvuky lepšie ako vzduch, užovka fŕkaná počuje, resp. vníma vibrácie vo vode lepšie. Užovka ma určite ani nevidela, má slabý zrak, ale ako nepriateľa ma zacítila. A pri bližšom kontakte ma už sledovala dlhým, vysúvacím jazykom. Pri približovaní stále vysúvala jazyk. Z prostredia zachytáva užovka jazykom vzorky pachov a pri zasúvaní ich prenáša na Jacobsonov orgán (nazývaný aj vomeronasálny orgán). Tam vedia citlivé receptory tieto pachy rozlišovať. Vyhodnotené informácie sa prenášajú do mozgu, ktorý podľa toho vydá signál na správnu reakciu.

Hady zaraďujeme medzi lovcov špecialistov, pretože sa zameriavajú na určitý typ koristi, poskytujúci energeticky bohatý zdroj potravy. Napríklad užovka hladká po prehltnutí jednej jašterice nemusí aj týždeň žrať.

Všetky plazy sú u nás zákonom chránené. Napriek tomu zmeny v ich prirodzenom prostredí výskytu, ktoré spôsobuje svojou činnosťou človek, znamenajú ich postupný úbytok.

Dva týdny je nic. Pred pár rokmi mi utekla korálovka a našla sa až po roku a pol, bola trochu hubenější, ale vyhublá ne. Žrát určite neměla co, jedině že by se přeorientovala na pavouky.

Korálovky i užovky vydrží dlouho, ale ne při optimální terarijní teplotě 28-29C. Kolegovi uteklo mládě, jestli si dobře pamatuji mexicany, a našel ho taky až po půl roce, ale to se jednalo o studený byt, kde had byl v nějakých 16C na podlaze. K vodě se taky dostal. Bez vody by exl.

Pri prijme potravy som sa stretol aj s hladovanim hadou. Pokial to nieje zapricinene chorobou tak had vydrzi velmi dlho o hlade. Moje 85 cm dlhe kobry odmietali potravu skoro 2 mesiace.

Docela by mě zajímalo jak si přišel na to, že když se had svlýkne, nebude ještě nejméně týden žrát. To že 14 dnů před svlékáním nežral je normální a vůbec se toho neboj, ale jakmile se svlýkne může žrát téměř okamžitě.

Zdravim myslim ze mesic v pohode vydrží kdyz budou dobre podmínky...jinak mam mensi dotaz moje guttata ma nejakych 130 cm jak muze byt stara? Sezene uz i mlade potkany delkuji za odpoved.

130cm guttata může být podle genetiky dvouletá, stejně jako pětiletá a nebo starší. V minulosti bylo běžné, že guttaty udělaly i 1,6-1,8m (přibližně to, co obsolety), zatímco dnes bývají menší.

Hady mají pomalé trávenie a preto bez problémov či strate na váhe vydržia hladovať aj 3 mesiace, čo napríklad konkrétne pytóny kráľovské bežne cez zimu zvyknú robiť.

Naše užovky před slékáním také nepříjímají potravu. Při postupném oteplování a probuzení, jim první potravu dám pinzetou spolu s vitamíny a pak už zase loví samy. Mám je už 9 let a jsou v super formě.

Z hľadiska výživovej hodnoty sú myši a potkany pre ich vhodný pomer svaloviny a tuku najvhodnejšia potrava ideálna ako plnohodnotné krmivo ktoré netreba striedať s niečím iným. V prípade kŕmenia malých hadov holíčatami by bolo vhodné voliť radšej kus myšacieho stehna nakoľko myšie holíčatá majú veľmi nízku výživovú hodnotu - je to z cca 90 % len voda. Nemá ešte svalovinu, kalcifikované kosti a ani srsť a dáva tak háďatku veľmi slabú výživu. Taktiež je podľa niektorých chovateľov nevhodné dlhodobo kŕmiť morčatami pretože má hrubú kožu a tvrdé chlpy čo sa horšie trávi.

tags: #ako #dlho #vydrzi #pyton #bez #jedla