Človek pre svoje prežitie potrebuje vodu a potravu. Bez vody neprežijeme viac ako tri až štyri dni a bez jedla tri týždne. Tieto naučené fakty však popierajú ľudia, ktorí na sebe aplikujú aj 40-dňové pôsty. No nájdu sa aj takí, ktorí o sebe tvrdia, že nejedia vôbec a žijú zo vzduchu a slnečnej energie. Je to vôbec možné?
Ľudský organizmus je úžasný stroj, ktorý dokáže prežiť aj za veľmi ťažkých okolností a vie dlhú dobu vydržať bez prísunu paliva, teda jedla. Ak nejeme, naše telo sa vie prispôsobiť a spomaliť metabolizmus tak, aby na svoje fungovanie míňalo čo najmenej energie. Maximálna doba, akú človek vydrží bez jedla, sa líši u každého z nás.
Závisí od telesnej hmotnosti, hydratácie, genetiky či zdravotného stavu. Lenže ani taký pôst nie je vhodný pre každého a dlhodobé hladovanie by malo byť konzultované s odborníkom. Ako však niekto dokáže prežiť úplne bez jedla? A vlastne, naozaj to dokáže, alebo iba klame?
Čo sa deje v tele pri hladovaní?
V momente, keď telo príde o základné živiny, prechádza do úsporného režimu - podobne ako telefón, keď mu dochádza batéria. Tento stav je pre orgány veľmi náročný.
Ak nebudeme jesť šesť hodín, telo začne meniť glykogén - zdroj zásobnej energie v tele na glukózu - najrýchlejší zdroj energie. Až 25 % tejto energie spotrebuje náš mozog. Po 6 - 72 hodinách sa telo dostáva do stavu nazvaného ketóza. Znamená to, že keď vyčerpá možnosti glukózy, začne sa obzerať po inom, alternatívnom zdroji energie. Ten nachádza v tukoch, odkiaľ si začne brať ketóny - vo vode rozpustné organické látky, ktoré vznikajú pri spaľovaní tukov.
Ak telo spotrebuje zásoby tuku, mozog začne rozkladať v tele proteíny, ktoré uvoľňujú aminokyseliny a môžu sa premeniť na glukózu. V preklade: aby prežilo, začne na výrobu energie využívať svalovú hmotu. V podstate telo v tomto čase kanibalizuje samo seba a požiera svoje svaly.
Logicky, ak sa telo dostane do štádia, že nebude mať, čo ďalej rozkladať, zomrieme.
Ako dlho vydrží človek bez jedla a vody?
Otázka, ako dlho človek vydrží bez jedla, je veľmi individuálna a zložitá. Teoreticky sa doba prežitia bez jedla môže pohybovať od 30 do 40 dní, ak má človek dostatok tekutín.
Príkladom je známa hladovka írskeho väzňa Bobbyho Sandsa v roku 1981 - vydržal 66 dní bez jedla, mal však prístup k vode.
Zásadne odlišná situácia nastáva, keď chýba aj jedlo, aj voda. V tomto prípade sú časové limity omnoho kratšie. Telo bez tekutín zvyčajne vydrží len 3 až 5 dní.
Ako dlho vydrží človek bez vody?
Na svete je približne 884 miliónov ľudí, ktorí nemajú prístup k pitnej vode. To je veľký problém, pretože naše telá pozostávajú v priemere zo 65 % vody. Potrebujú ju na správnu funkciu mozgu a vnútorných orgánov, krvný obeh, na čistenie organizmu a zbavenie sa škodlivých látok. Ako dlho človek vydrží bez vody, závisí od mnohých faktorov, ale orientačne sú to zhruba 3 dni.
Počas dňa ľudské telo vylučuje vodu močením, stolicou, potením a dokonca aj dýchaním. Preto je dôležité tekutiny stále dopĺňať. V náročných podmienkach môže dospelý človek stratiť 1 až 1,5 litra potu za hodinu. Môže sa tak stať vo veľmi horúcom prostredí, počas choroby, keď má človek vysokú teplotu, alebo napríklad pri extrémne fyzicky namáhavom športe. Telo vylučuje viac potu, aby sa ochladzovalo a neprehrialo sa. V týchto prípadoch môže k závažnej, životu ohrozujúcej dehydratácii dôjsť už do niekoľkých hodín.
Keď človek vylúči 2 % svojej váhy vo forme telesných tekutín, začne pociťovať smäd. Pri 4 až 5 % sa objavia extrémny smäd, bolesť hlavy, únava a nechuť do jedla. A pri úbytku 10 % je človek taký dehydrovaný, že mu hrozí smrť.
Faktory ovplyvňujúce prežitie bez vody:
- Prostredie: Človek vylúči oveľa viac potu, a teda vody v horúcom prostredí alebo keď má vysokú fyzickú záťaž.
- Vek: Starší ľudia môžu mať problémy s reguláciou teploty tela, a preto je pre nich dôležité piť viac vody než mladší ľudia. Deti môžu mať podobný problém a zabúdať piť dostatok vody.
- Pohlavie: Ženy vo všeobecnosti potrebujú menej vody než muži. Je to tak kvôli tomu, že ženy majú v tele prirodzene viac tuku ako muži a ten udržiava vodu v organizme.
- Zdravie: Ak je váš zdravotný stav zhoršený alebo máte problémy s niektorými orgánmi, hlavne tými filtrujúcimi ako obličky, mali by ste denne vypiť viac vody ako zdravý človek.
- Váha: Vo všeobecnosti platí, čím vyššia váha ľudského tela, tým viac vody bude potrebovať.
Ako spoznáme nedostatok vody a dehydratáciu?
Charakteristické príznaky pri nebezpečnej dehydratácii sú smäd, suchá pokožka, únava, závrat, zmätenosť, sucho v ústach, rýchly pulz a zrýchlené dýchanie. Moč je tmavší ako zvyčajne a má silný zápach. Toaletu používate menej často. Začne vás bolieť hlava a vaša nálada sa zmení. Ste podráždený a otrávený. Môžu vás začať bolieť aj kĺby a chrbtica, ktorým chýba lubrikácia vo forme vody. Pri plači nevychádzajú z očí žiadne slzy. Môže vám vyskočiť teplota aj krvný tlak. Pri závažnej dehydratácii zlyhávajú ako prvé obličky. Prestávajú vykonávať svoju činnosť a v tele sa tak začnú rozpútavať toxické procesy.
Koľko vody by sme mali denne vypiť?
Denne by sme mali vypiť aspoň 8 pohárov tekutín, z ktorých prevažnú väčšinu (aspoň 5 pohárov) by mala tvoriť pitná voda. Rovnako ako potreba živín, aj potreba vody závisí od viacerých faktorov, ako je vek, telesná hmotnosť, zdravotný stav, vonkajšia teplota a fyzická aktivita.
Čím vyššia je vaša telesná hmotnosť, tým viac tekutín potrebujete. Počas cvičenia, horúčavy alebo choroby (napr. horúčka, zvracanie, hnačka) sa potreba tekutín môže zvýšiť až 2-3-krát. V takýchto prípadoch by sa mala príjmu tekutín venovať osobitná pozornosť.
Okrem tekutín prispieva k dostatočnej hydratácii aj konzumácia potravín s vysokým obsahom vody, ako je zelenina, ovocie, mlieko a mliečne výrobky, polievky a dusené jedlá. Pitie vody je najlepší spôsob, ako uhasiť smäd. Snažte sa minimalizovať konzumáciu sladkých nápojov, ale okrem vody môžete k príjmu tekutín pridať aj jeden pohár 100 percentnej ovocnej šťavy, zeleninovej šťavy alebo čaju denne na zlepšenie hydratácie.
Breathariánstvo: Život zo vzduchu?
Verte či nie, sú medzi nami aj ľudia, ktorí tvrdia, že nejedia vôbec! Tento „smer“ sa volá breathariánstvo. Názov pochádza z anglického breath, teda dych, pretože títo ľudia tvrdia, že žijú zdravým a plnohodnotným životom bez jedla a energiu čerpajú iba zo vzduchu.
Podľa breathariánov sa pri trávení potravy dostávajú do tela toxíny, a tak je zmysluplnejšie nejesť. Lenže, ako sme už napísali vyššie, ak človek neje, nemá energiu = telo nemôže fungovať a časom zomiera. Tak to vidí veda. Breathariáni však oponujú, že ich výživou nie je fyzická, ale kozmická energia - prána, ktorá je základným zdrojom životnej sily a vitality. Z vedeckého hľadiska je to nezmysel, no breathariáni tvrdia, že prána nie je vedecky merateľná.
Aj Slovák Peter Starec o sebe tvrdí, že od mája 2013 neje a jediné, čo prijíma, je pár šálok kávy denne. Podľa neho je však medzi hladovaním a pránickou stravou, ktorú prijíma on, veľký rozdiel, pretože hladovanie vedie k smrti. „Ide o úplne rozdielne záležitosti. Pôst je stále strádanie alebo žitie na úkor svojho tela. Pránická strava je hojná, bohatá a pestrá, aj keď nie je viazaná na fyzické ochutnávanie, ale všetky zmysly sú oveľa ostražitejšie,“ povedal pre Aktuality.sk
On sa vyživuje, ale iným spôsobom - životnú energiu dostáva do tela každým nádychom. Peter nie je jediný pránista na svete. Francúzsky liečiteľ a šaman Henri Monfort tvrdí, že sa živí pránou 18 rokov.
Väčšina verejnosti na takýchto ľudí hľadí ako na podvodníkov a ani sa im nemôžeme čudovať. Zlé meno im robia breathariáni, ktorí tvrdili, že nejedia a nepijú, no klamali. V 80. rokoch minulého storočia prichytili samozvaného breathariánskeho lídra v USA Wileyho Brooksa, ako sa napcháva v rýchlom občerstvení.
Veda sa teda breathariánom smeje. Jednoducho, nejesť sa rovná zomrieť. Nesmieme však zabúdať, že nie všetko sa dá logicky vysvetliť, zvlášť ak ide o duchovné záležitosti. No zároveň musíme byť ostražití, pretože pravda je, že ani jeden z týchto ľudí nebol podrobený serióznym vedeckým testom. Skrátka to odmietajú. Veriť im, že žijú iba zo vzduchu, je teda ťažké. Ale možno že súčasná veda ešte nedokáže vysvetliť, ako breathariánstvo funguje a na vysvetlenie si budeme musieť ešte počkať...
Rekordéri v hladovaní
Skúmanie vplyvov hladovania na človeka sa dnes považuje za neetické, preto nájdeme iba málo výskumov v tejto oblasti. Rekordérom v tomto smere je Angus Barbieri zo Škótska, ktorý nejedol nič 382 dní a dostal sa do Guinnessovej knihy rekordov. Experimentu sa podrobil v 60. rokoch minulého storočia.
Na začiatku vtedy 27-ročný muž vážil 207 kilogramov a zhodil 125 kíl. Pil len vodu, čaj, kávu a ďalšie bezkalorické nápoje, ale bral vitamíny. Angus bol dôkazom, že aj dlhodobá hladovka sa za istých podmienok dá prežiť v zdraví.
Za hranicami smädu - Dokument o suchom pôste
Pôst: Možnosti a riziká
Možno ste počuli o ľuďoch, ktorí držia pôsty dlhšie než týždeň. Áno, týždeň bez jedla je možný, ale iba s dostatočným príjmom tekutín. Ak však človek počas tohto týždňa ani nepije, hovoríme o kritickej situácii.
Nová štúdia zameraná na pôst odhalila prekvapivé zistenia. Tie odhaľujú, že ľudské telo môže prechádzať významnými systematickými zmenami vo viacerých orgánoch až po troch dňoch bez jedla. Dlhodobým hladovaním ale človek riskuje jeho značné poškodenie. V skutočnosti sa však predpokladá, že ak sa pôst vykonáva správne a pod lekárskym dohľadom, ponúka ľuďom celý rad zdravotných výhod.
Nový výskum odborníkov v Európe a Spojenom kráľovstve, uverejnený v Nature Metabolism, zistil, že trvalo viac ako tri dni, kým všetky hlavné orgány zmenili produkciu bielkovín spôsobmi, ktoré by mohli predpovedať lepšie zdravie účastníkov. Tí sa podrobili sedemdňovému pôstu len s vodou.
Výskumu sa zúčastnilo celkovo 12 zdravých ľudí (päť žien a sedem mužov). „Prvýkrát sme schopní vidieť, čo sa deje na molekulárnej úrovni v celom tele, keď sa postíme,“ vysvetľuje Claudia Langenberg, epidemiologička z Queen Mary University of London. „Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných výhodách pôstu nad rámec straty hmotnosti. Ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, môže mať zdravotné prínosy. U každého jednotlivca je ale potrebné starostlivo zvážiť aj nevýhody.
Riziká pôstu
Pri pôste existuje riziko dehydratácie. Približne 20 percent nášho obvyklého príjmu tekutín totiž pochádza z jedla. Jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre prerušovaný pôst, by nemali zabudnúť na dostatočný pitný režim. Ako uvádza portál Science Alert, niekoľkodňový pôst môže byť nebezpečný a jeho potenciálne výhody stále nie sú jasne preukázané.
V posledných rokoch mnohé štúdie naznačili, že prerušovaný pôst môže zlepšiť niektoré aspekty ľudského zdravia. Patrí medzi ne strata hmotnosti, znížený krvný tlak, zlepšenie hustoty kostí a kontrola chuti do jedla. Niektoré experimenty dokonca našli dôkaz, že pocit hladu na krátke časové úseky by mohol spomaliť prirodzený proces starnutia a možno aj predĺžiť dĺžku života človeka.
Najnovší výskum zistil, že zo všetkých 3 000 proteínov nameraných v krvi účastníkov asi tretina vykazovala „hlboké systémové zmeny“ po tom, čo sedem dní nekonzumovali nič iné ako vodu. Zmeny bielkovín však odborníci spozorovali až po troch po sebe nasledujúcich dňoch pôstu. Práve tie sú zdrojom najväčších zdravotných prínosov.
`