Ako chytať ryby na Oravskej priehrade

Obrovská vodná plocha Oravskej priehrady je výzvou pre každého zapáleného kaprára. Už dlhšie som tam chcel stráviť aspoň pár dní lovom kaprov, no vždy z toho akosi zišlo. Prvý vážnejší lov kapra som absolvoval koncom novembra 2020, keď som prijal pozvanie od dobrého kamaráta Michala. Mal som na lov zhruba tri dni.

Chlapci ma privítali tak, ako sa na Oravcov patrí - dobrým jedlom a poctivou domácou liehovinou. Ráno sa prebúdzam do hustej hmly a neskutočnej zimy. Orava vie byť neuveriteľne drsná, no dokáže to vynahradiť krásnymi výhľadmi na Roháče alebo Babiu horu. A tak sadám do člna a idem zmapovať terén. Pod vodou som nič výnimočné nenašiel a krásne miesta boli vzdialené viac ako kilometer, nuž som hľadal niečo bližšie. Ako sa povie, kto hľadá, ten nájde.

Mne sa podarilo nájsť akési placky s tvrdším dnom. Dno tu bolo úplne iné. Mal som akési tušenie, že tu by som mohol urobiť nejaký záber. Pod háčik PB Products Curved KD som našil boilies Orange Fire v priemere 24 mm. Riskol som to a dal som to na obidva prúty. Do večera sa nič neudialo, a tak sme poctivo stiahli prúty.

Raňajšia vyvážka bola trocha ako sci­‑fi. Veď sadnúť do člna a ísť do hustej hmly, kde nebolo vidieť na 10 metrov, bolo trochu neisté. Chvalabohu, GPS si splnilo svoju úlohu na 100 %, a tak som presne položil montáže, nakŕmil som pol kila boilies, ktoré som si nakrájal na polovičky. Úspešne som sa vrátil na breh. Po obede, keď sa hmla rozpustila, prišli prvé zábery kaprov. Hmotnosť sa pohybovala od cca 5 - 7 kg. Ako sa pomaly stmievalo, tak aj zábery pomaly ustávali. Bolo okolo siedmej večer, keď som dostal prudký záber… Rýchlo som skočil do člna za rybou. Kaprík celkom slušne bojoval, ale tentoraz som vyhral ja, takže som sa mohol kochať svojím prvým kaprom nad 10 kilogramov z Oravskej priehrady. Posledný deň rybačky nám spríjemnili opäť kaprí dorastenci a týmto som sa z Oravou rozlúčil.

Krásna a drsná zároveň. S Michalom sme si rozumeli nielen pri tej spomínanej liehovine, ale aj po rybárskej stránke, a tak slovo dalo slovo. Začali sme si robiť plány na ďalšiu rybačku v nadchádzajúcej sezóne. Termín padol na koniec júla. Výber miesta som nechal na Michala, je tu domáci, predsa to tu lepšie pozná. A tak sa opäť balím a pripravujem všetky veci potrebné na lov…

Výber miesta a stratégie lovu

V tomto prípade máme miesto v plytšej časti nádrže. Keďže nám zákon umožňuje v týchto mesiacoch loviť nonstop, tak som chcel vyvážať svoje nástrahy na vzdialenejšie miesta. Zhruba 600 metrov od brehu som našiel mierne hrany s odlišným dnom. Nebolo tu bahno, ale piesok. Domnieval som sa, že by sa tu mohli vyskytovať mušle, ktoré sú prirodzenou potravou pre kapra.

Vyvážam svoje prúty a prvý pokladám zhruba do štvormetrovej hĺbky. Druhý prút dávam navrch toho pieskového násypu do trojmetrovej hĺbky. Ako kŕmenie som zvolil boilies od slovenského výrobcu Dr. Baits, v príchuti Green Pearl, čo znamená boilies pripravené na mušľovej báze. Taktiež som boilies krájal pre dosiahnutie skoršieho záberu. Pripravil som si kŕmnu dávku v pomere 3 kg z radu Top Line (pretože je pevnejšie a dlhšie vydrží pod háčikom) a zhruba 7 kg z radu Attract Line (ktoré je zase naopak rozpustnejšie, s väčším obsahom esencií).

Zo skúsenosti môžem povedať, že som očakával skorý záber. Očakávania sa naplnili a ja dostávam prvý záber od tradičného cca 5 kg kapríka. Na rozbeh môže byť, povedal som si. Všetky ryby boli navlas rovnaké, akoby ich jedna mater mala. Avšak do tohto húfu sa zatúlal aj jeden výnimočný. Síce nie veľkosťou, ale svojím atypickým tvarom, ktorý si podľa mňa fotku zaslúžil.

Michal mal zo svojho blízkeho miesta a hlbšej vody menej záberov. Pri západe slnka nasávame atmosféru, ktorú nám Orava ponúkla a, samozrejme, preberáme aj prečo, ako, na čo, kedy nám kapríky berú alebo vôbec neberú. Noc ako tie predošlé bola pokojná, väčšina záberov bola cez deň.

Všetko fungovalo tak, ako má, až kým sa mi na bójku nenasťahovali prívlačiari, ktorých absolútne nezaujímalo, že mi chytajú priamo na bójkach. Zrejme im bola Oravská priehrada malá, keďže sa ulakomili na moje miesto na vode, ktoré bolo len „kvapkou v mori“ oproti rozlohe, na akej mohli loviť. Nevadí, povedal som si a diplomaticky som si svoje bójky stiahol na Michalovu úroveň. Asi to tak malo byť, pretože v ranných hodinách dostávam prudký záber. Kapor krásne ťahá cez cievku, a tak rýchlo skáčem do člna a štartujem za ním! Keď som už bol pri ňom, povedal som si (keďže som už mal na navijaku navinutý šokový vlasec Oblivion s priemerom 0,60 mm), že teraz len začne súboj „kto z koho“. Víťazom som bol ja, a tak podoberám krásneho šupináča, ktorý už na prvý pohľad mal dĺžku cez 90 cm. Váha ukázala 14 kg. Ani Michal nechcel ostať svojej povesti nič dlžný, a preto kontruje tiež peknou, ale aj ťažšou rybou, ako som mal ja. Nastala spokojnosť, lebo chytiť dve takéto ryby je na Oravskú priehradu super úspech. Boli sme obaja nabudení očakávaním, čo nám ešte Orava prinesie za prekvapenie…

Lov zubáčov a šťúk

A predsa sa prekvapenie koná! Nie síce v podobe úlovku, ale v podobe návštevy, ktorá sa zjavila úplne nečakane. Prišiel nás pozrieť kamarát Paťo s priateľkou Luckou. Prekvapenie bolo aj na ich strane, že sme sa stretli na tomto mieste. Samozrejme, že sa neponáhľali, a tak sa aj oni dočkali peknej ryby. Takže Paťo svoj sľub Lucke nedodržal, že sú na dovolenke a že loviť sa nebude. A tak si aj on zdolal typického oravského šupináča.

Do konca výpravy zostávali už len dva dni, preto som sa rozhodol, že v predposledný deň loviť nebudem. Dôvod bol ten, že hladina bola pokojná ako olej, a tak som to chcel využiť na okružnú plavbu po priehrade. Samozrejme, sonar v člne nesmel chýbať, takže som si našiel zaujímavé miesta pre budúcu výpravu.

Orava na mňa zapôsobila nielen svojou krásnou okolitou prírodou, ale aj krásnou vodou, kde sa ešte dá nájsť kúsok raja. Pravdaže, aj tu nájdeme zastavaný breh s penziónmi a hotelmi, ale to je už v dnešnej dobe celkom prirodzené. Myslím, že každý si tu nájde to svoje miesto na oddych a relax. Podľa môjho názoru, Oravská priehrada určite ukrýva také kapry, kvôli ktorým niektorí rybári navštevujú zahraničné lokality. Chce to len venovať sa tejto vode a určite obetovať množstvo času pri jej poznávaní.

Stalo sa krásnou tradíciou každoročne zorganizovať nádhernú rybársku dovolenku na hausbote môjho kamaráta na Orave. Vždy na jeseň sa naša partia zíde na tejto prekrásnej vodnej nádrži vychutnať si nádherný pocit rybárskej dovolenky. Väčšina z našej rybárskej partie sa venuje viac kaprárine, mňa v posledných rokoch čoraz viac zlákala prívlač. Začiatky boli poznamenané množstvom neúspechov, ale postupne som i ja začal zaznamenávať slušné úlovky. Tohtoročnú rybačku som kvôli silnejúcej pracovnej zaneprázdnenosti mohol začať o čosi neskôr. Chalani už chytili niekoľko kaprov, medzi nimi i krásneho jedenásťkilového šupináča na doma robené boiles, (zloženie neprezradím, je to tajomstvo šéfkuchára) a nejaké šťuky. Môj príchod sprevádzali očakávania ako dokážem zmeniť skóre chytených rýb v prospech dravcov.

Hladina priehrady je tento rok rekordne nízka, oproti priemeru je spadnutá asi o štyri metre. Následujúceho rána sa s Jankou vyberáme na zubáčov. Používam 3m dlhý jigový prút s vysoko modulovaného karbónu IM8, vrhacia záťaž 5-40g, tridsiatku navijak a silon 0,22. Na udicu naväzujem biely riper dĺžky 8 cm s 12 g hlavičkou.

Tento rok som mal možnosť prvý krát vyskúšať nový sonar od spoločnosti EAGLE s vysokým rozlíšením farebnej obrazovky a satelitnou navigáciou GPS. Keď som sonar dostal, mal som veľké pochybnosti, načo mi to asi bude. V minulých rokoch som si pri love zubáčov pomáhal olovkovým hĺbkomerom pri hľadaní výrazných zlomov a pôvodných korýt potokov a riek v priehrade a tento systém som mal celkom osvedčený, pretože dravci sa nachádzajú práve na takýchto miestach. Samozrejme som si chcel sonar vyskúšať, takže som zároveň použil i svoj hĺbkomer. Spúšťam olovo pod čln a pritom nechápavo pozerám na obrazovku. Nielenže hĺbka dna je na obrazovke presnejšia, ale vidím reálne padať na dno svoje olovo a jeho pohyby sa dokonale zobrazujú na obrazovke. Už dokážem rozoznať i presný charakter a štruktúru dna na základe farebného spektra na obrazovke ako i všetky ostatné objekty pod vodou ako sú rôzne prekážky, ryby či vodné rastliny.

Po zvládnutí začiatkov som našiel i svoj obľúbený ohyb pôvodného koryta Oravy asi 500 m od brehu. Je prekrásne ráno, práve vychádza slniečko spoza vrcholkov stromov a takmer bezvetrie. To čo nasleduje je ako z rybárskej rozprávky. Prvý náhod tesne za koryto asi do 6 m hĺbky, veľmi pomalým ťahom riper jemne poskakuje dnom do pôvodného koryta do hĺbky 8,5 metra. Po niekoľkých metroch navíjania na svahu cítim razantný kopanec do špičky a primerane zasekáva. Po chvíľke nádherného boja je v podberáku prvý krásny asi 60 cm zubáč. Nahadzujem na identické miesto a po dvoch hodoch zasa razantné kopnutie, no po niekoľkých metroch sa ryba vypína. Tento scenár sa na viacerých miestach pôvodného koryta rieky opakuje asi jeden a pol hodiny. Keďže už máme s Jankou chytených štyroch prekrásnych zubáčov pre dnes končíme. Počas chytania som si zaznamenával polohu najzaujímavejších miest pomocou GPS, ktoré je súčasťou sonaru. Na druhý deň ma GPS doviedlo úplne presne na zadané miesto na vode s presnosťou 1 meter. Táto veľká výhoda sa mi osvedčila po západe slnka, pretože som sa mohol vrátiť na lovné miesta, ktoré by som inak po tme nikdy nenašiel.

Dobré lovné miesta na šťuky sú v oblastiach s nie príliš hustými vodnými rastlinami a prekážkami na dne. Najviac šťúk je ale pri potopených pňoch vypilovaných stromov. Ďalším dôležitým signalizátorom výskytu šťúk je prítomnosť ostriežov v danej oblasti. Keďže mojou najobľúbenejšou šťučou farbou je už spomínaná zelená, po niekoľkých dňoch intenzívneho lovu šťučie zuby spôsobili zníženie počtu mojich zelených twistrov na minimum. Odmenou je pre mňa úžasný súboj s týmto prekrásnym dravcom loveným na jemnejšie náčinie bez koncového lanka, kedy je ryba skutočne rovnocenným súperom lovca.

Zasa prišiel deň s nádherným jesenným slnečným počasím, bezvetrie, vo vzduchu jemne poletujú pavučiny babieho leta. V takéto dni nádherné zubáče Oravy môžu byť pri chuti. Je dopoludnie, prekrásne slnečno a jemne prikalená voda. Svoj biely osvedčený riper mením za oranžový. Nachádzam sonarom nové skvelé miesto na lov - pôvodné koryto rieky sa viac ako v pravom uhle ohýba a v ohybe vytvára strmý zlom s kamenistým dnom. Navyše miesto je len asi 100 metrov od brehu. Vypínam sonar a kotvíme v strede koryta. Nahadzujem do plytšej vody a po strmom dne svahu ťahám riper do koryta. Na špičke prúta cítim ako nástraha poskakuje po tvrdom dne. Po niekoľkých hodoch prichádza vytúžené razantné kopnutie a zásek. Súboj s rybou je na zubáča nezvyčajne razantný a po chvíli je v podberáku prekrásna ryba. Chytiť ešte ďalšieho nádherného zubáča. Podotýkam, že všetky zubáče boli chytené v pôvodnom koryte Oravy na tvrdom štrkovom, alebo kamenistom dne veľmi pomalým rovnomerným i trhavým pohybom ripera. Pokiaľ som nástrahu ťahal hladkým bahnistým dnom mimo nerovností na dne, boli výsledky nulové.

Rybársky poriadok a obmedzenia

10. Dnes som otvoril PDF s kaprovým rybárskym poriadkom pre rok 2020, keďže ešte papierový nemám. Mätenie nepriateľa novým Zákonom o rybárstve neskončilo. Mätenie rybára pokračuje. V popise revíru sa síce hovorí o tabuliach, no zatiaľ to je asi hudba budúcnosti a vaša neznalosť zákona (a miestnej geografickej hantírky) vás neospravedlňuje.

Zacitujme si ho však celý: 3-5530-1-1 VN Orava SRZ RADA Žilina Vodná plocha nádrže (3400 ha) od telesa hrádze po cestný most na štátnej ceste Námestovo - Tvrdošín a po štátnu hranicu s Poľskom, vrátane prítoku Hraničný Kriváň, ktorý predstavuje chránenú rybiu oblasť CHRO - celoročný zákaz lovu rýb. Bobrovská zátoka a Hraničná zátoka od miest vyznačených tabuľou po prítoky predstavuje CHRO - celoročný zákaz lovu rýb. V lokalite ,,Za Jelešnou“ je vyznačený zákaz preplavby akéhokoľvek plavidla. Vo vzdialenosti 200 m od hrádzového telesa - nad a pod ním (vyznačenej tabuľami) platí celoročný zákaz rybolovu. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Upozorňujeme, že na niektorých lokalitách rybárskeho revíru platia z dôvodu vyhláseného chráneného vtáčieho územia Horná Orava, v ktorom platí 3. stupeň ochrany niektoré obmedzenia a zákazy. Zavážať a zanášať rybárske nástrahy a návnady, loviť prívlačou v okruhu 50 metrov od aktuálneho stavu brehovej čiary Vtáčieho ostrova a na lokalite Murgaše, vymedzenej na juhovýchode ústim potoka Chyžník vrátane ústia Čiernej Oravy, až po ústie potoka Kriváň na severozápade. Zakazuje sa budovať a umiestňovať pevné stavby, unimobunky, karavany a prístrešky na VN Orava. Zvýšená minimálna/maximálna lovná miera v cm: kapor x/70.

Praktické informácie a rady

Hneď prvé si človek všimne chcené moderné nastajlovanie dizajnu...maskáčová lišta je vážne impozantná a konzervatívnemu rybobijcovi bude určite lahodiť oku. Tiež sa nedá všimnúť v závale červeného mora zákazov použitie piktogramov: červená rybka nám označuje kaprový revír, čierna rybka označuje celoročný zákaz. OK, aspoň sa vieme v poriadku rýchlejšie hýbať a ihneď vidíme na čo si treba na danom revíri dať pozor. Prečo je však celý popis revíru červeným textom, mi je záhadou. Jeden by mohol nadobudnúť dojem, že VN Orava bola vyňatá z povolenky a stala sa celá CHRO. Na škriatka sa odvolávať asi nemôžme, ale preformulovanie toho Hraničného Kriváňa by pomohlo nemať to celé v červenom. No nič, poďme ďalej. V popise sa spomína značka len v Hraničnej a Bobrovskej zátoke. Jednak mi dalo pomerne veľkú námahu, dôvtip a dedukciu, kým som našiel, ktorá je (asi) Hraničná zátoka (mýlil som sa), no na žiadnu tabuľu v nej som nenatrafil. Pri Bobrovskej to bolo jednoduchšie, ale aj tak istotu nemám. Celé názvoslovie Oravskej priehrady som zbieral skôr od domácich. Trošku mi pomohla mapa portálu OSM (OpenStreetMap), kde sa nachádza množstvo názvosloví a tak už viem aspoň s čiastočnou istotou kde sú napr. Murgaše. Celkovo je od SRZ v tomto smere prístup hodne latentný a rybár neznalý má s orientáciou v oblasti hodne veľký problém.

Ak chceš pohodlný flek s prívesom, chod do kempu Slanická osada - pre rybárov tam majú perfektné zázemie - pôvodné koryto je od brehu cca 150-200m. Divokejšie fleky sú velmi nevyspytatelné, stačí poriadny dážď a bez traktoru si stratený, nehovoriac o ochranároch a policajtoch atď. Rada ísť člnom a spraviť si tábor je super ak pôjdeš na spalovacom motore pozor kam ho namieriš CHKO a podobné srandy. Všetko záleží v akom období a na akú dlhú dobu tu chceš ísť. Inak bývam cca 5km od oravskej priehrady chytám tu už nejaký ten rok. Určite sa dajú náisť priateľné miesta na lov. Stalo sa krásnou tradíciou každoročne zorganizovať nádhernú rybársku dovolenku na hausbote môjho kamaráta na Orave. Vždy na jeseň sa naša partia zíde na tejto prekrásnej vodnej nádrži vychutnať si nádherný pocit rybárskej dovolenky.

Oravská priehrada je prekrásna v každom ročnom období, no na jeseň, kedy sa okolitá príroda zafarbí tisícimi farbami, je vari najkrajšia. Takéto prekrásne dni sú tie najvhodnejšie na čerpanie úžasnej životodarnej energie prírody. Prajem všetkým čitateľom podobné neopakovateľné zážitky.

Až sedem rokov prešlo od poslednej výpravy Slovenského RYBÁRA na najsevernejšiu vodnú nádrž u nás. Túžba po zážitkoch z tejto vody v nás driemala niekoľko mesiacov. Viackrát sme sa bavili o rybačke na Oravskej priehrade, čo sme aj naplánovali a vybrali dátum. No po preverení počasia, ktoré nás tam malo čakať, sme cieľ rybačky zmenili. Okolnosti na konci septembra nám konečne dopriali opustiť stoličky redakcie a vyraziť na najväčšiu vodu na Slovensku (Oravská priehrada je s rozlohou 35,2 km2 najväčšou vodnou nádržou na Slovensku). V utorok večer sme vyrazili na miesto „prívlač párty“, ako to ja nazývam, aby sme na druhý deň mohli čo najskôr nahadzovať naše nástrahy. Na vodu sme vyrazili hneď po opadnutí rannej hmly. Vzhľadom na to, že sme si vôbec neboli istí, ktoré miesta by mohli byť tie správne, vydali sme sa do oblasti, kde už iní prívlačiari skúšali svoje šťastie. Išlo o plochu blízko brehu, ktorá bola bohatá na trávu. My sme vytiahli naše často využívané drop-shoty so smáčikmi a púšťali ich do ôk v hustej tráve. Úspechy sa začali dostavovať čoskoro, a to najmä u Milana z okfish.sk, ktorý našiel asi najhladnejšiu skupinu rýb. Pri hľadaní zlomov a iných nerovností sme sa presúvali po hladine redakčným Trackerom „trollingovou“ rýchlosťou. Túto situáciu sme využili aj na vhodenie voblerov do vody, aby sme pokúšali šťastie nepretržite. Na naše prekvapenie to nebolo vôbec márne. Podarilo sa nám vytiahnuť niekoľko pekných boleňov a Paľovi pri úplne prvom zábere aj krásneho dúhaka. Po dobrom obede a za krásneho slnečného počasia sme sa ďalej pokúšali nájsť dobré body vo vode. Vyskúšali sme viaceré nájdené zlomy, taktiež ospevovanú betonárku, no nič z toho nebolo top. Premiestnili sme sa na cíp, kde sme natrafili na podobné trávy ako ráno. Zrazu sa také naše vnútorné túžby pretavili do reálnych podôb. V relatívne krátkom časovom slede sa nám podarili vytiahnuť tri šťuky, z ktorých najväčšia merala 74 cm a jedného naozaj krásneho zubáča. Samozrejme, na toto miesto sme sa vrátili ešte aj na druhý deň, keď som sa najmä ja všetkými možnými spôsobmi snažil vytiahnuť ďalšiu šťuku. Oravská priehrada v nás zanechala príjemné dojmy a u tých, ktorí ju navštevovali už v minulosti, vymazala z pamäti tie negatívne rybačky.

tags: #ako #mozem #chytat #ryba #v #hornych