Mäsožravé rastliny tvoria akúsi výnimku, narušujú všeobecne známu predstavu o kolobehu látok v prírode a vzťah potravy rastlina - živočích do istej miery prevracajú. Do tejto skupiny rastlín patria druhy, ktoré svojimi špecializovanými orgánmi živočíchy nielen lapajú, ale aj ich strávia. Pasce mäsožravých rastlín sú premenené listy, ktoré sa niekedy podobajú kvetom, inokedy zdrojom potravy či substrátom na kladenie vajíčok hmyzu. Ich kvety však na túto činnosť neslúžia nikdy. Žiadna mäsožravá rastlina sa nevyživuje iba dravým spôsobom. Vždy sú zelené a schopné fotosyntézy. Zväčša potrebujú iba nepatrné množstvo koristi na doplnenie chýbajúcich živín. Veľa druhov rastie, kvitne a plodí aj bez možnosti tohto priživovania.
Stupeň mäsožravosti je u rôznych skupín na rozličnej úrovni. V najjednoduchšom prípade prebieha proces trávenia koristi činnosťou mikroorganizmov žijúcich v lapacích orgánoch, inokedy vylučujú rastliny zo zvláštnych buniek tráviace enzýmy rozkladajúce svalovinu. Pri niektorých druhoch je povrch listov pokrytý stopkatými žliazkami, ktoré sa nazývajú tentakulum. Tie sa po polapení hmyzu prikláňajú ku koristi, pričom sa súčasne ohýbajú listové čepele. Iba Mucholapka obyčajná (Dionaea muscipula) a vodné druhy lapajú korisť prudkým pohybom.
Prírodné stanovištia mäsožravých rastlín sú mokriny alebo aspoň dočasné mokriny s pôdou chudobnou na prístupné živiny. S nimi na stanovištiach však rastú aj iné rastliny. Tie získavajú živiny prostredníctvom mykorízy s pôdnymi organizmami. Väčšina druhov je pozemných. Početná je však aj skupina vodných mäsožravých rastlín, medzi ktoré patria aj bublinatky (Utricularia) z našich stojatých vôd. Šplhavé a epifytné druhy rastú v tropickej Južnej Amerike. Z celej skupiny sú najznámejšie krčiažniky (Nepenthes) s asi 75 druhmi rozšírenými najmä v Indonézii a na Filipínach. Saracénie (Sarracenia) pochádzajú z výhodného pobrežia Severnej Ameriky od Floridy po Kanadu. Jediný druh rodu Darlingtonia rastie na brehoch vôd nasycovaných chladnou vodou horských bystrín v severnej Kalifornii a v Oregone. Rod Heliaphora má domov na náhorných plošinách stolových hôr vo Venezuele. Vzácny druh Cephalotus follicularis rastie v juhozápadnej Austrálii. Zo severu a severozápadu tohto kontinentu pochádza aj rod Byblis. Najväčší areál rozšírenia má rosička (Drosera). 130 druhov má zastúpenie v kvetenách všetkých kontinentov s výnimkou Antarktídy. Podobný areál rozšírenia má aj tučnica (Pinguicula) a bublinatka (Utricularia). Mucholapka s jediným druhom Dionaea muscipula pochádza z Floridy, Drosophylleum z Pyrenejského polostrova a z Maroka. Sú známe aj ďalšie málo početné rody.
Výber správnych semien a druhov
Pri výbere semien mäsožravých rastlín je dôležité zvážiť niekoľko faktorov. Niektoré druhy sú náročnejšie na pestovanie ako iné, preto je pre začiatočníkov vhodné začať s menej náročnými druhmi. Medzi najobľúbenejšie a relatívne nenáročné druhy patria:
- Mucholapka podivná (Dionaea muscipula): Je to ikonická mäsožravá rastlina so svojráznymi „čeľusťovými pascami“, ktoré lákajú drobný hmyz.
- Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia): Tento druh rosičky je známy svojimi listami pokrytými lepkavými kvapôčkami, ktoré pripomínajú rosu.
- Tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris): Tučnice sú nenáročné rastliny s lepkavými listami, ktoré zachytávajú drobný hmyz.
- Sarracenia (Sarracenia sp.): Sarracenie sú pasívne mäsožravky s listami premenenými na trubicovité pasce.
Semená mäsožravých rastlín je možné získať z rôznych zdrojov, napríklad zo semenných bánk spoločností pestovateľov mäsožravých rastlín, ako je Darwiniana.
Príprava substrátu a nádoby
Pre úspešné pestovanie mäsožravých rastlín je kľúčový správny substrát. Väčšina mäsožraviek preferuje kyslý, rašelinový substrát. Ideálna zmes sa pripraví zmiešaním kyslej rašeliny s kremičitým pieskom v pomere 2:1. Namiesto piesku je možné použiť aj perlit. Na pestovanie semien mäsožravých rastlín je vhodná plastová nádoba s priehľadným vekom alebo fóliou, ktorá zabezpečí vysokú vlhkosť. Nádoba by mala mať otvory na odtok prebytočnej vody.
Výsev semien
Nádobu naplňte pripraveným substrátom a dôkladne ho navlhčite destilovanou alebo dažďovou vodou. Semená rovnomerne rozsypte po povrchu substrátu. Semená mäsožravých rastlín sú zvyčajne veľmi malé, preto je potrebné postupovať opatrne. Semená jemne zatlačte do substrátu, ale nezasypávajte ich. Väčšina semien mäsožravých rastlín potrebuje svetlo na klíčenie. Nádobu prikryte priehľadným vekom alebo fóliou, aby ste zabezpečili vysokú vlhkosť. Nádobu umiestnite na svetlé miesto, ale nie na priame slnko. Ideálna teplota na klíčenie je 20-25 °C.
Starostlivosť o klíčiace rastliny
Počas klíčenia je dôležité udržiavať substrát stále vlhký. Pravidelne kontrolujte vlhkosť substrátu a v prípade potreby ho postriekajte destilovanou alebo dažďovou vodou. Dbajte na to, aby substrát nebol premočený, pretože to môže viesť k hnilobe semien.
Po vyklíčení semien postupne znižujte vlhkosť vzduchu. Najprv veko alebo fóliu mierne pootvorte a postupne predlžujte čas vetrania. Po niekoľkých týždňoch môžete veko alebo fóliu úplne odstrániť.
Mladé rastliny sú veľmi citlivé na priame slnko, preto ich chráňte pred prudkým slnečným žiarením. Postupne ich privykajte na jasnejšie svetlo.
Presádzanie
Keď rastliny dosiahnu dostatočnú veľkosť (zvyčajne po niekoľkých mesiacoch), je čas ich presadiť do samostatných kvetináčov. Použite rovnaký substrát ako pri výseve semien.
Ďalšia starostlivosť
- Zavlažovanie: Mäsožravé rastliny polievajte výhradne destilovanou alebo dažďovou vodou. Rastliny polievajte podmokom (do podmisky), od jari do jesene by mali stáť 1-2 cm vo vode. Substrát nesmie nikdy preschnúť.
- Svetlo: Väčšina mäsožravých rastlín potrebuje maximálne osvetlenie, to znamená umiestnenie na miesto, kde svieti slnko. Dobre znášajú aj letnenie vonku na priamom slnku s dostatočným prúdením vzduchu.
- Teplota: V zime, pri znížení svetelných podmienok, by sa mala teplota pohybovať okolo 10 stupňov Celzia aj nižšie. Niektoré druhy, ako napríklad mucholapka, vyžadujú zimný odpočinok pri nízkych teplotách.
- Prikrmovanie: Mäsožravé rastliny nie je potrebné pravidelne kŕmiť. Občasná muška alebo iný drobný hmyz im však môže prospieť. Prekrmovanie môže rastlinám uškodiť.
- Presádzanie: Mäsožravky presádzajte každý druhý rok.
Špecifické požiadavky niektorých druhov
- Mucholapka podivná (Dionaea muscipula): Vyžaduje zimný odpočinok pri teplotách okolo 5 - 10 °C, alebo umelé osvetlenie primeraného svetelného spektra. Počas kvitnutia je žiaduce odstrániť kvetnú stonku, pretože kvitnutie rastlinu vysiľuje.
- Rosičky (Drosera sp.): Väčšina druhov rosičiek nepotrebuje zmenený režim pre zimovanie, postačí im slnečné okno počas celého roku. Je vhodné, ak majú vlhší vzduch.
- Tučnice (Pinguicula sp.): Vyberieme im slnečné okno a rašelinový substrát a dbáme na to, aby stáli vo vode.
- Sarracenie (Sarracenia sp.): Sú veľmi odolné a často ich môžeme pestovať celoročne aj v exteriéri.
- Krčiažniky (Nepenthes sp.): Potrebujú vyššiu vlhkosť vzduchu, okolo 70 - 80 %. Z tohto dôvodu sú pre ne vhodné vitríny a skleníky.
Problémy pri pestovaní a ich riešenie
- Malé pasce u mucholapiek: Príčinou môže byť nedostatočné osvetlenie. Rastlinu premiestnite na okno, čo najbližšie k svetlu.
- Hnednutie listov: Môže byť spôsobené nadmerným slnečným žiarením, nedostatkom vody alebo nevhodným substrátom.
- Plesne a hubové ochorenia: Dôvodom je príliš vlhké prostredie a nedostatočné vetranie. Zabezpečte lepšie vetranie a ošetrite rastlinu fungicídom.
- Smútivky: Vyskytujú sa v rašeline, ktorá si vyžaduje trvalé zamokrenie. Na ich likvidáciu použite insekticídne prípravky alebo lepkavé pasce.
Pestovanie mucholapky Venušinej zo semien pre začiatočníkov - jednoduchý návod krok za krokom
Vytvorenie terária pre mäsožravé rastliny je možnosťou, ako im zabezpečiť optimálne podmienky, najmä vysokú vlhkosť vzduchu. Na dno terária umiestnite vrstvu rašelinníka a pridajte vodu, aby sa zaplavil. Terárium prikryte celofánom, aby sa udržala vlhkosť.
Mäsožravé rastliny sú fascinujúce a atraktívne rastliny, ktoré zaujmú svojím vzhľadom a špecifickými vlastnosťami. Hoci sa ich pestovanie môže zdať náročné, s dodržiavaním správnych postupov je možné úspešne vypestovať mäsožravú rastlinu zo semienka.