Ryba ako potrava: Všestranný zdroj živín pre zdravie a pohodu

Kŕmenie sladkovodných rýb v akváriu je jedným z najdôležitejších aspektov starostlivosti o tvojich malých spoločníkov. Správna výživa je kľúčová pre správne fungovanie každého tvora. Dodáva potrebné živiny a energiu. Správny výber krmiva pre ryby prispeje k ich rastu, zdraviu, krásnym farbám, reprodukcii a celkovej pohode v akváriu.

Stravovacie návyky rýb

Rozmanitosť druhov rýb prináša rozmanitosť aj v ich stravovacích návykoch. Ryby možno rozdeliť do troch skupín podľa základných zložiek ich potravy. Prvou skupinou sú predátory, inak povedané dravé ryby, ktorých základnou zložkou potravy je mäso. Druhou skupinou sú bylinožravé ryby, ktoré preferujú konzumáciu rastlinnej potravy. Poslednou skupinou sú tzv. všežravé ryby, ktorým vyhovuje zmiešaná potrava.

Ryby je možné rozdeliť aj podľa toho, v ktorej časti vodného stĺpca vyhľadávajú potravu. Niektoré ryby sa kŕmia na dne, iné v strede vodného stĺpca a niektoré sa kŕmia výhradne krmivom plávajúcim na vodnej hladine. Preto je nutné používať vhodné krmivo, ku ktorému sa bez problémov dostanú všetky ryby (živočíchy) žijúce v tvojom akváriu.

Všetky druhy rýb majú radi rôznorodú stravu. Preto je dôležité obmieňať ich jedálniček. Okrem suchých granúl a vločiek im dopraj aj živú alebo mrazenú potravu: artémie, dafnie, nitenky či larvy komárov. Pestrá strava pomôže tvojim rybám získať všetky potrebné živiny.

Výber vhodného krmiva pre ryby

Kvalita krmiva, ktoré dávaš tvojim rybám, má veľký vplyv na ich zdravie. Na trhu existujú rôzne druhy krmív - vločkových, granulovaných, mrazených a živých. Krmivo vyberaj podľa stravovacích preferencií tvojich rybiek, základnej zložky potravy a výživových hodnôt krmiva. Stravovacie preferencie tvojich rýb zistíš na základe ich reakcie na dané krmivo. Ak nejaký druh krmiva odmietajú, tak je potrebné ho zmeniť. Môže chvíľu trvať, kým nájdeš to správne.

Krmivo by malo obsahovať všetky potrebné živiny a vitamíny na zabezpečenie vitality tvojich vodných živočíchov. Rovnako ako u iných živočíchov sú potrebné bielkoviny, tuky, sacharidy, minerály a vitamíny (A, D, E, K, B, a pod.). Okrem komerčne dostupných krmív, môžeš určité druhy rýb kŕmiť mäsom, rybami, kôrovcami alebo vareným žĺtkom. Veľmi obľúbeným krmivom býva aj uhorka, mrkva alebo sparená kapusta, ktorú milujú najmä prísavníky. V žiadnom prípade nesmú ryby konzumovať chlieb.

RADY Z PRAXE: V novom akváriu môžu byť ryby vystresované a nemusia ihneď prijímať aj pre ne vhodné krmivo. Navyše v prvých dvoch dňoch po vložení nových rýb do akvária sa odporúča ich nekŕmiť.

Dávkovanie krmiva

Hoci v prírode majú ryby potravu hocikedy k dispozícii, v akváriu by kŕmenie malo mať určitý režim. U dospelých jedincov stačí 1 až 2x denne v menších dávkach tak, aby ryby potravu skonzumovali do pár minút. Mladé jedince je potrebné prikrmovať častejšie. Poter je ideálne kŕmiť aj 3-krát za deň v menších dávkach. 1 - 2x do týždňa odporúčame ryby kŕmiť mrazenou potravou.

Ryby nikdy neprekrmuj, lebo by mohlo dôjsť k zníženiu kvality vody alebo spôsobiť problémy s ich zdravím. Prekrmovanie môže mať, za určitých okolností, vplyv aj na zvýšenú tvorbu rias v akváriu.

Ako sa postarať o rybičky cez dovolenku?

Ryby a iné vodné živočíchy vydržia bez kŕmenia aj viac dní. Každým dňom bez kŕmenia sa však pri niektorých druhoch môže zvyšovať agresivita, na čo môžu niektorí slabší obyvatelia akvária doplatiť. Ak rybky nenakŕmiš 1 - 2 dni, nič sa zvyčajne nestane, pokiaľ sa to neopakuje 3x do týždňa.

Pomôcť si môžeš víkendovými krmivami, ktoré zabezpečia dlhší a pomalší prísun potravy, alebo automatickými krmítkami, ktoré sa dajú naprogramovať na rôzne intervaly podávania sypkých prípadne granulovaných krmív. Vždy však odporúčame si takéto spôsoby podávania potravy dobre odskúšať.

Pri dlhšej neprítomnosti by mala akvárium kontrolovať zodpovedná osoba, ktorej starostlivosť dobre vysvetli a hlavne to, že nie je dobré to s krmivom preháňať.

Ryby ako súčasť ľudskej stravy

Rybie mäso svojím zložením spĺňa požiadavky na zdravú, racionálnu výživu, je ľahko stráviteľné a preto je vhodné na diétne stravovanie. Rybie mäso má vysoký obsah vody a minimálne množstvo tukov. Patrí medzi najmäkšie mäsá vzhľadom na nízky obsah viazacích častí (šľachy, chrupavky, blany).

Prečo konzumovať ryby?

Ryby majú povesť výživnej potraviny, ktorá určite patrí do zdravého jedálnička. Napriek tomu to však vyzerá tak, že väčšine z nás pravidelne odplávajú z taniera. Prečo ich jedávame tak žalostne málo? Nie je náhoda, že napríklad stredomorská strava bohatá na ryby, je považovaná za jednu z najzdravších. Ryby sú totiž plné esenciálnych živín a ich pravidelná konzumácia sa môže odraziť na lepšej kondícii mozgu či srdca, pričom má mnoho ďalších benefitov.

Ryby sú známe najmä kvôli svojmu vysokému podielu bielkovín a zdravých tukov. Už menej ľudí však vie, že okrem toho by sme si ich mali ceniť aj kvôli množstvu mikroživín, ktoré v sebe skrývajú.

Ryby sú skvelým zdrojom plnohodnotných bielkovín. Obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, čiže tie, ktoré si naše telo nedokáže vyrobiť samo a musí ich prijímať v potrave. Vďaka tomu poskytujú všetky potrebné stavebné bloky pre tvorbu svalov, hormónov, enzýmov a ďalších telových bielkovín. V priemere obsahujú 20 g bielkovín na 100 g surovej ryby, čo znamená, že sú na tom prakticky rovnako ako mäso.

Ryby sú vo svete potravín celkom unikát, čo sa týka obsahu tuku. Sú totiž výnimočne bohaté na zdravé tuky v podobe polynenasýtených mastných kyselín (PUFA), ktoré sú preslávené hlavne kvôli svojim pozitívnym účinkom na naše srdce alebo napríklad mozog. U niektorých druhov rýb tvoria PUFA až 30 - 40 % podiel tuku. Také zloženie má napríklad atlantický losos alebo makrela. Je to výnimočné oproti iným živočíšnym potravinám, napríklad mäsu, pretože v nich typicky tvoria väčšinu nasýtené tuky.

Ryby, najmä tie morské, si najviac ceníme kvôli ich obsahu omega-3 mastných kyselín, a to konkrétne tých s dlhým reťazcom - kyselina eikosapentaenová (EPA) a kyselina dokosahexaenová (DHA). Sú to polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré majú mnoho dokázaných zdravotných benefitov. EPA a DHA nenájdeme vo významnom množstve prakticky nikde inde, iba v rybách. Presne to z nich robí tak výnimočné potraviny a často tak o rybách budete počuť práve v súvislosti s omega-3.

Vitamíny a minerály v rybách

Ryby nie sú bohaté len na zdravé tuky a bielkoviny, ale majú aj mnoho mikroživín, vrátane vitamínov. Vitamín D si zaslúži prvé miesto, pretože všeobecne ho nájdeme vo veľmi málo potravinách. Je ťažké získať ho zo stravy, a pritom je tak dôležitý pre našu imunitu, kosti aj celkové zdravie. Najmä v zimných mesiacoch, kedy nám ho nedodáva slnečné žiarenie, by sme nemali zanedbávať príjem zo stravy. Tučné ryby (makrela, losos, sleď, atď.), ako jeho najlepší potravinový zdroj, tu tak majú nezastupiteľnú úlohu. Konkrétne u tohto vitamínu ale platí, že mimo letné mesiace je väčšinou vhodné ho suplementovať.

Vitamín B12 je originálny tým, že sa nachádza takmer výhradne v živočíšnych potravinách. Ryby nie sú výnimkou a môžu byť tým najlepším zdrojom napríklad pre ľudí, ktorí sa vyhýbajú mäsu. Vitamín B6 je dôležitý pre funkciu imunity, psychiky aj nervovej sústavy. V jeho obsahu vyniká napríklad losos. Vitamín B3, čiže niacín, podporuje činnosť nervovej sústavy aj zdravie pokožky. Ryby sú tak dôležité aj vtedy, keď poctivo dbáme o svoju krásu. Vitamín A nájdeme hlavne v tučnejších rybách, pretože ide o vitamín rozpustný v tuku. Je dôležitý pre zrak aj imunitný systém. Ryby obsahujú aj mnoho ďalších vitamínov, ktorých podiel sa môže líšiť od druhu ryby.

Ešte viac ako na vitamíny sú ryby bohaté na minerálne látky. Jód je nutný pre normálnu funkciu štítnej žľazy a v strave je dôležitý obzvlášť v dobe tehotenstva, pretože sa podieľa na správnom vývoji mozgu plodu. 100 g niektorých morských rýb, napríklad makrely, vie poskytnúť celodennú dávku jódu. Selén nesmieme vynechať, pretože ho je v potravinách všeobecne málo. Ryby sú tak skvelým spôsobom, ako prirodzene získať tento antioxidant. Zinok potrebujeme pre syntézu DNA aj zaistenie normálnej plodnosti a reprodukcie. Železo je nutné napríklad na to, aby naše telo dokázalo tvoriť červené krvinky a prenášať kyslík. Vápnik získame z tých rýb, ktoré jedávame aj s kosťami. Vymenovali sme len zlomok minerálnych látok, ktoré nájdeme v rybách.

Zdravotné benefity konzumácie rýb

1. Pravidelná konzumácia rýb je jednou z tých vecí, ktoré môžeme robiť, keď sa chceme vyhnúť srdcovo-cievnym problémom. A že by sa to hodilo každému jednému z nás, keďže práve kardiovaskulárne ochorenia, konkrétne ischemické choroby srdca (napríklad infarkt myokardu), sú prvé v celosvetovom rebríčku najčastejších príčin úmrtia. Zo štúdií však vieme, že práve ľudia, ktorí pravidelne jedia ryby aspoň 1 - 2 týždenne, a to najmä druhy bohaté na omega-3 MK, majú až o zhruba 36 % nižšie riziko úmrtia na srdcové choroby. Tieto zdravé tuky v rybách totiž pomáhajú znižovať zápalové procesy aj napríklad hladinu cholesterolu. Okrem toho sa na tomto priaznivom účinku rýb podieľajú aj ďalšie látky, ako je vitamín D alebo napríklad selén.
2. Ryby obsahujú látky, ktoré pomáhajú naše telo chrániť pred oxidačným stresom a voľnými radikálmi. Tento účinok môže byť potom spojený s nižším rizikom vzniku chronických ochorení, ako sú metabolické poruchy (napr. diabetes 2. typu) alebo neurodegeneratívne ochorenia (napr. Alzheimerova choroba). Antioxidačné účinky rýb sa môžu prejaviť prakticky na zdraví celého tela.
3. Ochrana nervového systému je jedným z top benefitov rýb v jedálničku. Hlavnú úlohu tu hrá omega-3 mastná kyselina DHA, ktorá je nutnou stavebnou časťou membrán nervových buniek (neurónov). Tvorí dokonca až 30 % ich celkovej štruktúry. Vďaka tomu pomáha chrániť mozog a nervový systém, ale zároveň ju telo nutne potrebuje pre ich vývoj. Aj preto by mali o jej príjem dbať aj tehotné ženy, aby zabezpečili čo najlepší vývoj mozgu svojho potomka. Okrem omega-3 MK však nemôžeme zabudnúť ani na rybí kolagén (marine collagen). Podľa vedcov totiž jeho peptidy tiež pomáhajú chrániť a zachovávať zdravý nervový systém. Ukazuje sa totiž, že môžu pomôcť zvýšiť hladinu acetylcholínu - neurotransmiteru, ktorý zaisťuje prenos signálov medzi neurónmi. Jeho vyššia koncentrácia medzi nimi podporuje bezproblémovú komunikáciu. Tieto benefity rýb sa môžu ukázať na nižšom riziku neurodegeneratívnych ochorení (napr. Parkinsonova choroba) a môžu pomôcť zlepšiť výkonnosť nášho mozgu. Vďaka tomu tak budeme mať napríklad lepšiu pamäť či sa nám bude ľahšie učiť alebo sústrediť.
4. Ryby sa hodí jesť aj vtedy, keď chceme žiť čo najdlhšie a pritom si udržať dobré zdravie. Výskumy nám totiž naznačujú, že existuje súvislosť medzi množstvom omega-3 MK v krvi a rýchlosťou skracovania telomérov. Teloméry sú koncové časti chromozómov (útvary zložené z DNA). Vytvárajú akési ochranné čiapky na konci každej z nôh chromozómu a zabraňujú zničeniu dedičného materiálu. Pribúdajúcim vekom sa však zmenšujú a dnes vieme, že skracovanie telomérov súvisí s ochoreniami typickými pre starší vek (napr. nádorové alebo metabolické choroby). Ak teda existuje niečo, čo môže pomôcť spomaliť úbytok telomérov, môže sa to odraziť na dlhodobejšom zdraví. Vedci si dnes myslia, že práve omega-3 MK by mohli mať tieto účinky. No nie je skvelé, že pár rýb týždenne môže prispieť k tomu, že budeme žiť dlhšie a zdravšie?
5. Ryby môžu byť skvelým pomocníkom aj pri chudnutí. Ich veľkou výhodou je totiž schopnosť dobre zasýtiť a aj udržať pocit sýtosti na dlhší čas. Za tento efekt môže v prvom rade vysoký podiel bielkovín, ktoré zasýtia najlepšie zo všetkých živín. Podľa vedcov je však výhodou rýb oproti mäsu napríklad aj ich vyšší podiel tryptofánu. Táto aminokyselina je prekurzorom neurotransmiteru serotonínu, ktorý pomáha regulovať apetít. Ryby tak ako pravidelná súčasť stravy vám môžu pomôcť udržiavať energetickú bilanciu alebo dosiahnuť kalorický deficit potrebný na úspešné chudnutie.
6. Ryby nezanedbávajú ani naše kosti, a to najmä vďaka obsahu vitamínu D. Ten totiž podporuje vstrebávanie vápnika. Navyše, vápnik získame aj z rýb, ktoré jedávame spolu s kosťami, napríklad sardinky. Tento účinok rýb môžu oceniť ženy po menopauze, ktoré majú kvôli hormonálnym zmenám vyššie riziko osteoporózy (rednutie kostí). Prakticky by sa však mali mať na pozore všetci dospelí ľudia, pretože najvyššie množstvo kostnej hmoty máme medzi 25. - 30. rokom života, potom jej hustota začína klesať. Ryby tak môžu byť jedným z dielikov puzzle, ktoré nám pomôžu udržať zdravšie kosti po dlhšiu dobu. Vďaka obsahu omega-3 MK môžu mať protizápalové účinky.

Odporúčaný príjem a druhy rýb

Ak by sme mali vybrať nejakú potravinu, ktorej jedáva väčšina z nás príliš málo, boli by to práve ryby. Pre niekoho nie sú dostupné, ďalšiemu možno nechutia alebo nevie, ako ich pripraviť. Odborníci sa zhodujú na tom, že za týždeň by sme si mali dať 1 - 2 porcie rýb, a to ideálne tučné morské ryby. Také množstvo je ideálne napríklad podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) a rovnaké stanovisko nájdeme aj vo výživových odporúčaniach pre jednotlivé európske krajiny či americké obyvateľstvo.

Podľa EFSA by mal zdravý dospelý človek denne prijať 250 mg EPA a DHA. V priemere má v sebe také množstvo napríklad 20 g lososa. Aby sme teda splnili túto dávku, bohato nám stačí riadiť sa odporúčaním jesť 1 - 2 porcie tučným morských rýb za týždeň.

A ako je to s príjmom sladkovodných a menej tučných rýb? Tie sú skvelým zdrojom bielkovín a mnohých vitamínov a minerálnych látok, preto do jedálnička určite patria.

Rybí olej a potenciálne riziká

Rybí olej nám už svojim názvom hovorí, čím vlastne je - nie je to žiadna veda, ide jednoducho o olej z rýb. Ale nie len tak hocijaký olej, ale práve bohatý na vzácne EPA a DHA. Môže ísť o dobrý spôsob, ako obohatiť vašu výživu o tieto mastné kyseliny, keď nekonzumujete dostatočné množstvo rýb. Ale aj keď máte ryby na tanieri pravidelne, suplementácia rybím olejom môže byť len prospešná. Môžete ho užívať na lyžičke vo forme oleja, ale dá sa siahnuť aj po kapsulách. Záleží na tom, čo vám vyhovuje.

Určite ste sa už stretli s tým, že niekto sa rybám vyhýba kvôli tomu, že obsahujú ťažké kovy a ďalšie škodlivé látky, ktoré sa do nich dostali z okolitého prostredia. Pravdou je, že v rybách ich naozaj môžeme nájsť. Ortuť je určite na prvej priečke, keď hovoríme o obsahu ťažkých kovov v rybách. A oprávnene, pretože pri jej nadmernom príjme môže mať podstatne negatívny vplyv na celkové zdravie. Je preukázané jej škodlivé pôsobenie na neurologický vývoj detí vo fetálnom období, preto by mali byť tehotné ženy opatrné v tom, aké ryby majú vo svojej strave.

Ortuť sa hromadí v rybách vo forme metylortute. Tá sa dostáva do mora v dôsledku činností, ako je spaľovanie uhlia a fosílnych palív, ale aj napríklad prostredníctvom sopečnej aktivity. Potom sa ukladá v planktóne a iných drobných organizmoch, ktorými sa živia ryby. Na malých rybách sa zase kŕmia tie väčšie, a tak sa ortuť rozširuje ďalej do oceánskeho potravinového reťazca. Všeobecne platí, že čím je ryba väčšia, staršia a je vyššie v potravinovom reťazci, tým viac ortuti sa v nej môže počas jej života nahromadiť. Najviac tohto ťažkého kovu obsahujú predátorské druhy rýb.

Bežná populácia sa ortuti v bežných rybích potravinách nemusí báť, pokiaľ dodržiava odporúčania na konzumáciu rýb. Omnoho cennejší je zo zdravotného hľadiska obsah omega-3 MK. Ryby s vysokým obsahom ortuti je vhodné mať na tanieri len občas, ideálne tak dvakrát mesačne. Možno vás prekvapil tuniak, keďže to je ryba, ktorú si mnohí bežne kupujeme ako steak či v konzervách. Nemusíte sa však báť, je totiž niekoľko druhov tuniaka. Najmenší tuniak pruhovaný (Katsuwonus pelamis), ktorého nájdeme bežne v konzervách, má v sebe typicky tohto ťažkého kovu najmenej a bez problémov ho môžu jesť pravidelne napríklad aj deti alebo tehotné ženy.

Okrem ortuti sa môžu do tela ryby dostať napríklad aj tzv. dioxíny a polychlórované bifenyly (PCBs). Ide o chemikálie, ktoré sa dostávajú do vody napríklad zo spaľovania odpadu alebo priemyselných procesov. Tieto látky s karcinogénnymi účinkami sa hromadia v tuku a tým pádom môžu byť prítomné v tučných rybách. Dnešné výskumy nám však hovoria, že kvôli týmto látkam nám z konzumácie rýb nehrozí nejaké významné riziko. Navyše sa odporúča konzumovať len maximálne dve porcie tučných rýb týždenne, čo je množstvo, ktoré je z pohľadu týchto prípadných kontaminantov bezpečné.

Sushi či napríklad sashimi, ktorých súčasťou sú surové ryby, mnohí z nás považujeme za gurmánsky zážitok. Nemali by sme však zabúdať na to, že so sebou nesú aj nejaké zdravotné riziká. Ryby totiž môžu obsahovať parazity, vírusy alebo baktérie, ako napríklad salmonelu alebo listériu. Neznamená to, že by ste teraz mali zavrhnúť všetky surové ryby a pripraviť sa o tieto gurmánske radosti. Dbajte však o to, aby boli ryby z overených zdrojov. V reštaurácii si objednávajte pokrmy zo surových rýb iba v podnikoch, ktorým dôverujete, že sa starajú o kvalitné skladovanie a hygienu pri príprave.

Panuje taká predstava, že ryby v konzerve sú škodlivé. Nemusíte sa však báť, žiadne nebezpečné látky sa do ryby z plechovky nedostanú. Čo sa týka obsahu ortuti, platí to, čo sme spomínali vyššie. Ryby v konzerve tak práveže môžu byť skvelým spôsobom, ako dostať túto potravinu do nášho jedálnička.

Ryby sú zdravé, ale predsa len niektoré osoby by si mali dávať pozor, aké ryby vyberajú, a to hlavne kvôli spomínaným toxickým látkam, ktoré môžu obsahovať. Tehotné a dojčiace ženy by sa mali vyhýbať rybám, ktoré môžu mať vysoké hladiny ortuti. Ostatné druhy sú vhodné aj pre tehotné a mali by ich jesť ideálne 1 - 2x týždenne, pretože obsahujú živiny dôležité pre vývoj dieťaťa. Deťom do 6 rokov by sa tiež nemali dávať ryby na vrchole potravinového reťazca.

Druhy rýb a ich spracovanie

Dnešný výber rýb je bohatý nielen v prímorských oblastiach. Aj v našich končinách dostanete živé ryby nielen deň pred Vianocami a nielen v podobe kapra. Samozrejme živé sú naj, no pokiaľ to okolnosti nedovoľujú, mrazené varianty sú rovnako použiteľné.

• Losos morský - marhuľovo sfarbené mäsko je hutnejšie a mastnejšie, použiteľné na studeno aj na teplo.
• Aljašská treska - túto bielu jemnú rybku bez kostí tiež pripravíte rýchlo a jednoducho a vďaka jej nemastnému zloženiu vykreujete zdravú stravu pre malých aj starších veľmi jednoducho.
• Makrela - hutné tmavé mäso poznáme hlavne z tradičných údenáčov, no makrelu možno pripraviť aj na mnoho ďalších spôsobov - pečená, grilovaná, so zeleninou, syrom, šalátom alebo na nátierku.
• Tuniak - ružové až tmavočervené mäso výraznej chuti si nežiada špeciálne dochucovanie.
• Sardinka - čerstvé sardinky majú od tých v oleji a plechovke dosť ďaleko. Ide o malé rybky s tmavým mäsom a striebristou kožou, ktorú môžete konzumovať rovnako pokojne ako ich nespočetné malé kostičky. Vhodné do šalátov, no celkom dobre sa dajú aj vyprážať a grilovať.
• Sleď - starý dobrý zavináč v kyslom náleve je tiež biely a sýty, s vyšším obsahom tuku, a preto vhodný na údenie, grilovanie a marinovanie. U sleďov platí - čím menší, tým lepší.
• Mahi-mahi - k nám priplávala z tropických a subtropických vôd a znamená - silná-silná.
• Hoki - tiež nazývaný Treskovník je zaujímavé stvorenie tvarom pripomínajúce otvárač na listy a zložením mäsa treskovité ryby.
• Kambala - zaujímavá plochá ryba s oboma očami na vrchnej strane pripomína pekne tvarovaný okruhliak. So svojím pevným bielym mäskom lahodnej chuti si pláva v Atlantiku a sčasti okupuje aj Stredomorie.
• Šťuka - jemné a krehké mäso tohto vodného dravca závisí viac ako u iných od jej veku a váhy. Ideálne je okolo 2kg.
• Kapor - diétne mäsko s množstvom kostičiek plávajúce vo vani plnej bahna je typickým príkladom predvianočného spoločníka. Kapra možno okrem vyprážania aj marinovať, piecť a grilovať. Netradične zaujímavý je s omáčkami, hubami, pivom, vínom či sušeným ovocím.
• Pangasius - umelo kŕmený hit posledných rokov pochádza z Vietnamu a vďaka svojmu ľahkému bielemu mäsku bez kostí sa rýchlosťou blesku rozšíril do celého sveta. Svojím exotickým názvom sa tvári ako morská ryba, chovaný je však v sladkých vodách.
• Tilapia - u nás menej známy exemplár zdravej stravy známy už zo stredoveku patrí vo svete medzi 3. najviac konzumovaný rybí druh.

Väčšina druhov rýb sa skladuje vypitvaná na ľade, ktorý musí byť vždy čerstvý. Musia zostať v pevnom stave, nesmie sa z rýb vylúhovať voda. Ideálna teplota na skladovanie je 0 - 3 °C.

Mrazené ryby majú dlhšiu trvanlivosť ako čerstvé ryby. Skladujeme ich v mraziacom zariadení pri teplote - 18°C maximálne 3 mesiace, podľa doby spotreby. Po rozmrazení musíme výrobky ihneď tepelne spracovať. Nesmieme ich znovu zamrazovať. V predajniach sa ponúkajú hlavne v mrazenej forme. Sú to rôzne obaľované rybie prsty, filé, krokety, knedličky.

Konzervované ryby spotrebujeme do dátumu spotreby (14dní) a skladujeme ich pri teplote 5 - 10 °C. Dodávajú sa v skle alebo v plechovkách. Používajú sa hlavne v studenej kuchyni. Sú to rybie šaláty, ryby v rôsole atď. Používajú sa na priamu spotrebu zastudena.

Príprava rýb

Existuje mnoho spôsobov, ako pripraviť ryby. Medzi najobľúbenejšie patria:

• Marinované ryby: Nakladanie rýb do rôznych marinád. Rybie mäso získa marinovaním výraznejšiu chuť.
• Ochutený olej: Olej je ochutený rôznymi bylinkami.
• Rybací fond: Je to vývar určený na prípravu polievok, omáčok, ako základ na prípravu zložitejších pokrmov studenej kuchyne. Rybací vývar pripravujeme vopred. Používame rôzne druhy vývarov, podľa toho, akú rybu budeme variť.
• Varenie rýb: V celosti vložíme rybu do perforovanej rybacej vaničky dolu bruchom a spolu s vaničkou ju kladieme do studeného rybacieho vývaru.
• Varenie na modro: Špeciálna úprava. Používame iba vhodné ryby, najčastejšie lososovité, a kapra zrkadlového. Rybám ponechávame časť šupín a povrchový hlien. Vkladáme ich do okoreneného a okysleného vývaru.
• Dusené ryby: Pred dusením môžeme ryby marinovať. Na dusenie používame naporciované ryby. Dusíme na masle, na rôznych základoch, s pridaním rybieho fondu. Dochucujeme rôznymi bylinkami, korením, zeleninou atď. Pri dusení rybu neobraciame, lebo by sa rýchlo rozpadla.
• Pečené ryby: Pripravené porcie ryby vkladáme do panvice s malým množstvom tuku. Opekáme z obidvoch strán. Rybu vopred tepelne upravíme varením, podusením, opečením. Vložíme do vymastenej nádoby na zapekanie, naukladáme zeleninu, šunku, alebo iné suroviny. Posypeme strúhaným syrom alebo plátkom syra. Rybu môžeme zaliať smotanou a rozšľahanými žĺtkami.
• Grilované ryby: Pred grilovaním rybu upravíme podobným spôsobom ako pri iných tepelných úpravách. Môžeme ryby grilovať celé aj naporciované. S kosťami, alebo vykostené. Pripravujeme aj rybie špízy - úprava na ihle. Napichujeme striedavo rybu, morské živočíchy, zeleninu, cibuľu, slaninu atď. Na rošte môžeme upravovať aj ryby v alobale. Zdroj tepla pri grilovaní nesmie byť prudký, aby sa ryba nepripálila.
• Vyprážané ryby: Úprava vyprážaním je u nás najviac obľúbená. Obalené porcie vkladáme do väčšieho množstva horúceho tuku pri teplote 180 °C.
• Rybie minútky: Rybie minútky pripravujeme v panvici. prebytočný tuk. Tento spôsob je vhodný na prípravu diétnych jedál. Mäso nebude mať po tejto tepelnej úprave chrumkavú kôrku, ale bude veľmi chutné a šťavnaté. Môžeme pripraviť aj pikantnejšie jedlá.

tags: #ryba #ako #ppachta